Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

44Pc/7/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci navrhovateľky: A.. U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX, štátny občan SR, v zastúpení: Zahradnikova.SK s.r.o., AK v Bratislave, Šancova 48, IČO: 50 187 309, proti manželovi povinnému platiť výživné: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX, štátny občan SR, v zastúpení: JUDr. Juraj Gajdošík, advokát, AK Miletičova 23, Bratislava, o určenie výživného na manželku, takto

rozhodol:

I. Povinný platiť výživné je povinný prispievať na navrhovateľku sumou 600,- Eur mesačne, počnúc od 19.09.2016, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, do rúk navrhovateľky.

II. Zročné výživné za obdobie od 19.09.2016 do 16.10.2016 vo výške 7.740,- Eur je povinný platiť výživné povinný zaplatiť v splátkach po 400,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, do rúk navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody splátok.

III. Vo zvyšku súd návrh zamieta.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným na súd dňa 19.09.2016 sa navrhovateľka domáhala určenia výživného na manželku vo výške 3.000,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred.

2. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že s povinným platiť výživné sú manželia, manželstvo uzavreli dňa 11.05.2015. Z manželstva sa narodil maloletý syn W., nar. XX.XX.XXXX. S manželom žijú v spoločnej domácnosti, avšak manžel trávi doma čoraz menej času a navrhovateľka podala aj návrh na úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Manžel podniká v hotelierstve a gastronómii a celé dni a večery ako aj víkendy trávi v práci. So synom netrávi viac ako 3 - 4 hodiny osamote. K vážnemu rozkolu vo vzťahu manželov prišlo zo dňa na deň. Manžel stále opakuje skutočnosť, že pred uzavretím manželstva daroval navrhovateľke svoju polovicu domu. V lete 2016 manžel žiadal, aby mu navrhovateľka polovicu domu vrátila, čo odmietla. O rozvode manželstva však nikdy neuvažovala a myslela si, že ich konflikt sa vyrieši. Manžel začal vyvíjať nátlak na navrhovateľku a poslal jej písomnú výzvu na vrátenie daru prostredníctvom právnej zástupkyne. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka uvažuje o rozvode manželstva. Za celé trvanie vzťahu viedli manželia luxusný životný štýl, manžel na chod domácnosti a výživu navrhovateľky a spoločného syna prispieval vo výške niekoľko tisíc eur mesačne. Časť financií posielal navrhovateľke na účet a časť jej dával v hotovosti. Dovolenky trávili v Dubaji, na Bali, často chodili do Tatier. Mesačný príjem navrhovateľky je vo výške materského príspevku v sume 270,60 Eur, od októbra 2016 to bude vo výške 203,- Eur. Po narodení syna prestala navrhovateľka pracovať. Je výlučnou vlastníčkou rodinného domu v Rovinke. Manžel je

úspešný podnikateľ, je spoločníkom v spoločnostiach A Premium Services, s.r.o., A Echo Services s.r.o., kj services s.r.o., pričom jeho spoločnosť vlastní hotel Premium business hotel Bratislava. Manžel vedie luxusný životný štýl (oblečenie, archívne vína, cestovanie po celom svete). Naposledy finančné prostriedky poskytol navrhovateľke v mesiaci august. Vzhľadom na jeho nadštandartné príjmové pomery a luxusný životný štýl, ktorý navrhovateľka počas ich vzťahu zdieľala má za to, že je v schopnostiach a možnostiach jej manžela prispievať jej na výživu sumou 3.000,-Eur mesačne.

3. Na dôkaz svojich tvrdení navrhovateľka súdu predložila: ftk. sobášneho listu, rodného listu mal. W. G., fotografie, doklady o právnej subjektivite obchodných spoločností povinného - A Echo Services, s. r. o. kj Services, s. r. o., A Premium Services, s. r. o., účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2015 spoločnosti A Premium Services, s. r. o., účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2015 spoločnosti kj services, s. r. o. , priemerný prepočítaný počet zamestnancov firmy kj services, s. r. o., účtovnú závierku zostavenú k 31.12.2015 spoločnosti A Echo Services s. r. o., priemerný prepočítaný počet zamestnancov firmy A Echo Services, s. r. o., doklady o výdavkoch navrhovateľky, elektronickú komunikáciu, sms komunikáciu medzi manželmi.

4. Súčasne s návrhom na určenie výživného na manželku sa navrhovateľka domáhala aj vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží povinnému manželovi povinnosť platiť navrhovateľke výživné vo výške 1.500,- Eur, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Uznesením č. k. 44Pc 7/2016 - 64 zo dňa 13.10.2016 súd návrh navrhovateľky na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia zamietol. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 20 CoP 174/2016 - 141 zo dňa 11.01.2017 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Manžel povinný platiť výživné sa k návrhu na určenie výživného na manželku vyjadril v tom smere, že nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, podľa ktorého teraz v ich spoločnej domácnosti trávi čoraz menej času. Napriek mimoriadnej pracovnej vyťaženosti sa usiluje, aby jeho kontakt s maloletým bol čo najintenzívnejší. Povinný nespochybňuje fakt, že je vlastníkom hotelového zariadenia v Bratislave ako aj spoločníkom obchodných spoločností, avšak vo vzťahu k hospodárskym výsledkom týchto do spoločnosti je potrebné uviesť, že v skutočnosti dve spoločnosti sú v strate aj napriek vysokým tržbám. Tretia spoločnosť vykazovala zisk, o rozdelení a vyplatení zisku z podnikateľskej činnosti nebolo rozhodnuté, pričom tento bol investovaný späť do spoločnosti. Na úhrade nákladov na bývanie, stravovanie, ošatenie a celkového zabezpečenie plynulého chodu domácnosti rodinného domu sa podieľa výlučne povinný. Aj napriek výrazne narušeným partnerským vzťahom účastníkov konania sa povinný naďalej zdržuje v priestoroch rodinného domu a spoločne vedie domácnosť s navrhovateľkou a maloletým synom. Povinný odo dňa 05.10.2016 prispieva na výživu maloletého W. sumou 200,- Eur mesačne, ktorá suma odzrkadľuje aktuálne majetkové schopnosti a možnosti povinného. Určenie vyživovacej povinnosti na manželku v rozsahu, v akom ju požaduje navrhovateľka považuje povinný za neadekvátnu, keď svoje výdavky žiadnym spôsobom nezdokladovala. Povinný okrem nákupov potravín pravidelne prináša do spoločnej domácnosti stravu z hotelového zariadenia. Navrhovateľka nastúpila do práce v hotelovom zariadení cca 4 týždne po pôrode, pričom za výpomoc bola navrhovateľke vyplatená mimoriadna odmena za obdobie od 01.01.2016 do 05.09.2016 vo výške 9.336,39Eur (dôkaz pokladničný doklad zo dňa 24.10.2016). Navrhovateľka okrem pravidelného príjmu z titulu rodičovského príspevku vo výške 203,20 Eur, rodinných prídavkov vo výške 23,52 Eur mala vyplatenú uvedenú odmenu a preto disponuje pomerne vysokou finančnou čiastkou, ktorá jej umožňuje uspokojovať jej potreby ako aj potreby maloletého syna nad rámec toho, ako ich zabezpečuje povinný.

6. Na dôkaz svojich tvrdení povinný súdu predložil: vyjadrenie z 21.12.2016 s prílohami - ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb za rok 2015, doklady o nákupoch potravín, drogérie, oblečenia, fotografie stravy, ktorú prináša do spoločnej domácnosť z hotela, kalendár s rozpisom kedy sa nezdržiaval v spoločnej domácnosti, elektronické správy navrhovateľky, elektronickú komunikáciu manželov, rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P 349/2013 zo dňa 18.02.2014 (právoplatný dňa 05.03.2014), výplatné lístky za mesiace od 5/2017 do 7/2017.

7. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bodoch 3. a 6. predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Zo sobášneho listu súd zistil, že účastníci sú manželia, manželstvo uzatvárali dňa 11.05.2015. Z rodného listu maloletého súd zistil, že z manželstva účastníkov sa narodil maloletý W. dňa XX.XX.XXXX.

Tvrdenie, že povinný prispieva na výživu maloletého W. sumou 300,- Eur mesačne na základe neodkladného opatrenia vydaného Krajským súdom v Bratislave nebolo medzi účastníkmi sporné.

9. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P 349/2013 zo dňa 18.02.2014 (právoplatný dňa 05.03.2014) súd zistil, že povinný má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej Z. G., nar. XX.XX.XXXX vo výške 200,- Eur mesačne počnúc od 01.01.2014.

10. Z uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 11Cop/518/2016- 209 zo dňa 19.12.2016 súd zistil, že povinný otec je povinný predbežne prispievať na výživu maloletého W. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 300,-Eur mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky počnúc dňom 06.12.2016.

11. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou súd zistil, že poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur, resp. od 5/2017 vo výške 213,20 Eur mesačne. Za obdobie od 01.01.2016 do 05.09.2016 jej bola vyplatená mimoriadna odmena vo výške 9.336,39Eur.

12. Z výplatných lístkov za obdobie od 5/2017 do 7/2017 od A Premium Services, s.r.o., súd zistil že povinný poberá hrubú mzdu vo výške 1.400,- Eur mesačne ( 1.042 Eur netto). Z výplatných lístkov za obdobie od 5/2017 do 7/2017 od kj services s.r.o., súd zistil že povinný poberá hrubú mzdu vo výške 550,- Eur mesačne ( 385,81-Eur netto).

13. Podľa navrhovateľky účastníci nevedú spoločnú domácnosť a sú v rozvodovom konaní na návrh manžela. Konanie prebieha na tunajšom súde pod sp. zn. 38P 297/2016. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke, stará sa o maloletého syna v útlom veku, ktorý dovŕšil 1 rok. Nemá možnosť si zabezpečiť iný príjem okrem rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa, z ktorých hradí potreby maloletého. Má za to, že nárok na určenie výživného na manželku existuje a žiada, aby súd rozhodol v zmysle podaného návrhu. K vyjadreniu povinného sa navrhovateľka vyjadrila písomne podaním zo dňa z 27.01.2017 v ktorom uviedla, že na v návrhu trvá v celom rozsahu s tým, že uvádza nové skutočnosti. Manžel niekoľko mesiacov žije v novej domácnosti - rodinnom dome v Záhorskej Bystrici v spoločnej domácnosti so svojou bývalou manželkou G. G., ich spoločnou dcérou a maloletým synom bývalej manželky. Ide o luxusné bývanie v luxusnej štvrti rodinných domov. Manžel po rozhodnutí krajského súdu vo veci maloletého syna W., ktorým určil neodkladným opatrením prispievať na jeho výživu sumou 300,-Eur mesačne začal robiť kroky na zmenšenie svojho majetku. S účinnosťou od 13.01.2017 previedol bez vedomia navrhovateľky svoj obchodný podiel spoločnosti A Echo Services s.r.o. na svoju známu Ing. R. G., ktorá mu poskytovala účtovnícke služby. Ide pritom o spoločnosť založenú po vzniku manželstva účastníkov a teda obchodný podiel je predmetom BSM. Manžel prispieva na dcéru Z. z prvého manželstva 200,-Eur mesačne + 70 Eur na poistku. Keďže manžel uviedol, že jeho spoločnosť mala zisk, ktorý dobrovoľne ponechal na účte spoločnosti navrhovateľka má za to, že má možnosti a schopnosti prispievať na jej výživu v požadovanej výške. Údaje o častých a nákladných dovolenkách a drahých voľnočasových aktivitách a majetku manžel nepoprel. Pokiaľ ide o príjem navrhovateľky, tento predstavuje rodičovský príspevok a prídavky na dieťa, spolu vo výške 226,72 Eur mesačne. Manžel jej na základe rozhodnutia súdu prispieva na syna sumou 300 ,-Eur mesačne. K príjmom manžela prístup navrhovateľka nemá nakoľko nemali nikdy spoločný účet. Je pravdou, že jej manžel vyplatil v roku 2016 sumu cca 9.300,-Eur, išlo však o odmeny za výkon práce za obdobie 8 mesiacov predchádzajúce výplate sumy. Tieto financie musela investovať do výživy syna a vlastných nákladov, keďže momentálne nemá žiadny príjem zo zamestnania, pretože manžel jej zakázal v septembri 2016 vstup do hotela. Navrhovateľka vyčíslila svoje mesačné náklady vo výške 1.200 Eur mesačne: náklady na bývanie - elektrina 111,-Eur, internet a TV 30,90 Eur, voda - 13,48 Eur, alarm - 10,76 Eur, komunálny odpad - 3,46 Eur, daň z nehnuteľnosti 2,78 Eur, údržba záhrady 100,- Eur, palivové drevo - 41,70 Eur, upratovanie domu 100,- Eur. Z týchto nákladov navrhovateľka platí daň z nehnuteľností, vodu, smeti a upratovanie domu. Manžel hradí drevo do krbu, elektrinu, alarm, internet a TV a údržbu záhrady.

14. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil že, s manželom sú v rozvodovom konaní. V spoločnej domácnosti nežijú asi od 10/2016, aj keď 1-2 krát do týždňa sa príde vyspať do domu do Rovinky. Prespáva na gauči v obývačke a skoro ráno odíde tak, že spolu nekomunikujú asi od 9/2016, teda sa nepodieľa ani na starostlivosti o domácnosť. Spoločne nehospodária, nikdy nemali spoločný účet. Navrhovateľka nemá prístup do jeho účtov. Pred ich sporom prispieval na domácnosť a jej výdavky v hotovosti mesačne cca 3.000,- Eur, od začiatku sporu už jej peniaze nedáva a na syna prispieva vo výške určenej neodkladným opatrením. Navrhovateľka je na materskej dovolenke a celodenne sa stará o syna. Doma bude ešte 2

roky, so synom jej občas pomáha mama a manžel sa s ním stretáva podľa neodkladného opatrenia. Jej jediným príjmom je rodičovský príspevok, prídavky na syna a výživné od manžela na syna. Náklady na rodinný dom v jej výlučnom vlastníctve sú v celkovej výške 471,15 Eur mesačne, z čoho manžel hradí 240,- Eur. Ona platí daň z nehnuteľnosti, vodu, smeti, upratovačku a manžel elektrinu, alarm, internet, TV, údržbu záhrady, palivové drevo už neplatí. Je presvedčená, že manžel býva v rodinnom dome v Záhorskej Bystrici, čo on popiera, ale potvrdilo jej to niekoľko spoločných známych ( dôkaz - komunikácia s O. O., partnerkou manželovho brata) Kým boli spolu, manžel jej nikdy nič neodmietol, že by si to nemohli dovoliť. Spolu boli na dovolenkách - 2 krát na Bali, v Ománe, v Dubaji, na Srí Lanke. Často chodili do Tatier na predĺžené víkendy a lyžovačky, bývali v top hoteloch - Grand Hotel, Tri Studničky, Kempinski, navštevovali luxusné reštaurácie v Bratislave, v Prahe. Taktiež pôrod stál 2.723,- Eur, pričom manžel trval, aby boli v zdravotnej starostlivosti Pro Care, kde rodinný balík stál 1.400,- Eur na rok. O značkovom oblečení manžela predložila fotografie. Manžel tento životný štýl udržuje naďalej, čo navrhovateľka vie od spoločných známych, ona si to už nemôže dovoliť. Dlhy nemá len preto, že jej každý mesiac finančne pomáhajú rodičia. Má za to, že manžel má mesačne k dispozícii na svoje potreby aspoň 12.000,- Eur, má firemné benefity ako auto, dovolenky na Slovensku v prenájmoch. K sume dospela len jednoduchým zrátaním súm, ktoré minuli počas manželstva. Trvá na tom, aby súd určil výživné podľa návrhu. Pred uzavretím manželstva mali spoločnú domácnosť v dome v Rovinke.

15. Povinný sa naďalej stará o spoločnú domácnosť v Rovinke napriek vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, ktorí komunikujú len cez telefón, čo ho viedlo k podaniu návrhu na rozvod. Navrhovateľka nepreukázala náklady uvedené v návrhu a má za to, že podstatou ňou uplatňovaného nároku je rovnaká životná úroveň manželov. Povinný má za to, že s navrhovateľkou vedie naďalej spoločnú domácnosť, keď v určitých dňoch sa zdržuje v spoločnej domácnosti, ktorú uvedú v rodinnom dome navrhovateľky. Žalovaný má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej Z., nar. XX.XX.XXXX určenú rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 13P 349/2013 zo dňa 18.02.2014 vo výške 200,- Eur mesačne počnúc dňom 01.01.2014. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že nechcela ihneď po pôrode pracovať a povinný ju donútil. Rozhodnutie začať ihneď po pôrode pracovať bolo dobrovoľným rozhodnutím navrhovateľky bez akéhokoľvek vplyvu povinného, ktorý naopak trval na tom, aby navrhovateľka bola čo najdlhší čas so synom doma, čo odmietla. Pokiaľ ide o prevod obchodného podielu povinného v obchodnej spoločnosti Advisio, s.r.o. (pred tým A Echo Services, s.r.o.) tak išlo o spoločnosť, ktorá vykazuje stratu, nevykonáva obchodnú činnosť približne 18 mesiacov, nezamestnáva žiadnych zamestnancov, nemá žiaden majetok a vykazovala len administratívnu záťaž a vytvárala náklady spojené s udržiavaním spoločnosti. Povinný poukazuje na to, že majetkové pomery navrhovateľky sa zásadným spôsobom neodlišujú od jeho majetkových pomerov, keď navrhovateľka uviedla zoznam vecí, ktorými v čase pred uzatvorením manželstva s ním disponovala s tým, že sa jednalo o drahé, značkové a kvalitné veci čím potvrdila, že jej majetkové pomery boli na veľmi slušnej úrovni. Návrh navrhovateľky na vypočutie jej matky ako svedka považuje za účelový, nakoľko nie je spôsobilý prispieť k objektívnemu zisteniu stavu životnej úrovne manželov. Žalovaný má za to, že rozhodujúcim kritériom pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti je posúdenie majetkových pomerov manželov, resp. preukázanie skutočnosti, že životná úroveň jedného z manželov je odlišná od životnej úrovne druhého manžela, pričom sa súd musí zaoberať aj otázkou starostlivosti o spoločnú domácnosť. Predpokladom pre určenie manželského výživného je okrem existencie manželstva, rozdielnosť životnej úrovne manželov. V danom prípade je teda nevyhnutné, aby navrhovateľka preukázala, že jej životná úroveň sa zásadným spôsobom líši od životnej úrovne žalovaného. Povinný zdôraznil skutočnosť, že v súvislosti so starostlivosťou o domácnosť sa výlučne podieľa na úhrade nákladov na bývanie, stravovanie, hygienu a celkové zabezpečenie plynulého chodu domácnosti rodinného domu v obci Rovinka (s výnimkou mesačnej platby za spotrebu vody, odpad a daň za nehnuteľnosť, čo predstavuje mesačný poplatok spolu cca 19,-Eur). Navrhovateľka má k dispozícii byt v rodinnom dome v obci Rovinka, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. K otázke aká bola životná úroveň v domácnosti účastníkov ako manželov žiadal vykonať dôkaz výsluchom svedkov - brata O. G. a priateľa Jána G..

16. Z výsluchu povinného súd zistil, že s návrhom nesúhlasí, je tam veľa klamstiev, fabulácii a prekrúcania. Navrhovateľka chce viesť luxusný život, ktorý jej vytvorila jej matka a chce v ňom pokračovať. Pokiaľ ide o platbu, ktorú navrhovateľka uviedla ako svoju - 02.12.2016 jesenná údržba záhrady vo výške 116,- Eur, tak túto uhradil povinný ( pohyb na účte povinného v Tatra banke ). Povinný namieta zoznam dovoleniek, ktoré mali stráviť s navrhovateľkou prevažne spolu, keď v niektorých prípadoch išlo o služobné cesty ( dôkazy - objednávky a úhrady ). Pokiaľ ide o skutočnosť, že povinný

mal trvať na pôrode u Kocha, tak vybrala si to navrhovateľka aj si to zaplatila, on platil apartmán, aby jej bol k dispozícii. Čo sa týka oblečenia, ktoré údajne kupoval navrhovateľke, tak toto už mala a resp. si ho kupovala sama alebo jej matka. Povinný sporuje výšku nákladov na chod rodinného domu, ako ich uviedla navrhovateľka vo výške 450,- Eur mesačne. Podľa jeho vedomosti celkové náklady mesačne činia sumu 191,90 Eur s tým, že z týchto položiek platí navrhovateľka len smeti - 41,50 ročne, daň z nehnuteľnosti - 33,32 ročne a vodu 94,08 ročne, čo vychádza v priemere 18 Eur mesačne. Povinný uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke si plní a okrem nákladov na bývanie 2-3 krát do týždňa prinesie jedlo z hotela alebo školskej jedálne. Príjem povinného je na základe výplatnej pásky 450,- Eur brutto mesačne zo spoločnosti A Premium services s.r.o., keď druhým konateľom je jeho brat a takýto príjem si dali. Okrem toho má úspory z predaja bytu (130.000,- Eur), z ktorých mu ostalo 60.000,- Eur. Byt predal v auguste alebo septembri 2015. Mesačne poberá ďalšie benefity v podobe firemného auta, mobilu, počítača, stravu si berie z hotela a školskej jedálne a tiež sú to pracovné cesty. Zo spoločnosti KJ G. M. príjem nemá, necháva to vo firme na jej rozvoj. S manželkou si kúpili rodinný dom, svoju polovicu jej daroval a v súčasnosti žiada o vrátenie daru, nakoľko vyhodila z tohto domu jeho dcéru. Žaloba je na tomto súde. Navrhovateľka nastúpila do roboty keď mal maloletý W. 4 týždne a pracovala do 05.09.2016. Za prácu dostala odmenu 10.000,- Eur. Navrhovateľka žiadala, aby povinný vysvetlil položky v hlavnej knihe analytickej evidencie spoločnosti A Premium Services - pôžička JK - druhá strana účet 355001 vo výške 9.400,-Eur - pôžička spoločníci

- vo výške 302.000,-Eur. K pôžičkám sa povinný vyjadril v tom smere, že pôžička spoločnosti vo výške 302.000,-Eur je od jeho brata Martina Kresánka ako investora a pôžičku 9.400,-Eur si požičal povinný z pokladne s tým že realizoval nákupy, ktorej sa potom zúčtovali ako náklady.

17. Obchodný podiel v spoločnosti A Echo services previedli s bratom na účtovníčku, nakoľko firma bola v strate. V rámci podnikania ďalej prevádzkuje kuchyňu súkromnej školy British international school, je to zmluva na dobu neurčitú s 1 mesačnou výpoveďou. Využíva firemné auto Seat Alhambra, za benzín platí firemnou kartou. Hotel je úspešný z hľadiska obsadenosti. Je pravdou, že dovolenka na Bali bola hradená z firemného účtu, ale ten potom účtovníčka vylúčila z nákladov spoločnosti. Povinný predložil súdu dôkazy o svojich príjmoch od 5/2017 do 8/2017. Pokiaľ ide o prenájom bytu na Sartorisovej ulici, tento bol financovaný stopercentnou hypotékou, za prenájom kancelárií hotel platí sumu 700,-Eur mesačne, ktorou sa spláca hypotéka. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že by platil svojej bývalej manželke G. G. príspevky na jej dlhy, či zariadenie. Povinný namieta potrebu navrhovateľky zakúpiť si sezónne oblečenie, o ktorom doručila súdu dôkazy, keď jej šatník je vo veľkosti dvoch butikov. Navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že počas manželstva dostávala od povinného sumu 3.000,- Eur mesačne na jej výdavky, nepreukázala, že povinný býva v Záhorskej Bystrici.

18. Z výsluchu svedkyne N. Z. súd zistil, že je matkou navrhovateľky a svokrou povinného. Vyjadrila sa, že účastníci ako manželia žili luxusným životným štýlom, absolvovali mnohé dovolenky, letné, zimné, exotické (Bali, Srí lanka, Dubaj). To čo chceli, si kúpili, nemusel šetriť, kvôli peniazom sa nehádali a povinný pokiaľ išlo o financie dcéru v ničom neobmedzoval. Povinný mal hradiť dovolenku aj pre ňu a jej manžela ( lyžovačka ), ktorá sa napokon neuskutočnila a povinný ju absolvoval sám. Mala vedomosť o tom, že jej dcéra si pred manželstvom dovolenky hradila sama, nemá vedomosť v akom rozsahu boli hradené dovolenky počas manželstva, predpokladala že ich platil povinný. Je pravdou, že darovala povinnému luxusné dary, tak ako aj dcére a vnukovi, vyplývalo to z vysokého životného štandardu povinného. Od povinného má vedomosť, že biznis so školskou jedálňou je pre neho veľmi výhodný a je spokojný ako mu firma funguje. Pri stretnutí s povinným tento naňho tlačil, aby presvedčila navrhovateľku, aby mu vrátila dar - polovicu nehnuteľnosti.

19. Z výsluchu svedka O. G. - brata povinného a švagra navrhovateľky súd zistil, že podľa neho životná úroveň manželov bola nadštandartná čo do vybavenia domácnosti. Dňa 08.09.2016 ho zavolal brat na stretnutie do domu v Rovinke za prítomnosti navrhovateľky, jej matky a M. G.. Stretnutie si svedok nahrával. Navrhovateľka za sťažovala, že jej manžel nič neuhrádza, že si všetko hradí sama. Z rozhovoru vyplynulo, že luxus bol vtedy, keď žila navrhovateľka s matkou, ktorá jej kupovala kožuchy za 18 000,-. S bratom majú v podielovom spoluvlastníctve byt na Z. ulici, v ktorom sú kancelárie hotela a nájomné slúži na splácanie úveru. Jeho príjem zo spoločnosti je 700 Eur mesačne ako konateľa s tým, že rieši aj technické veci. Okrem toho poberá benefity vo forme stravy z hotela a auta. Jeho brat má taktiež benefity vo forme auta a stravy z hotela. Príjem brata ako konateľa a riaditeľa je asi 1000,- Eur. V

spoločnosti pôsobí ako investor. Bratovi požičal sumu 300.000,- Eur, v časti 100.000,- Eur mu ju vrátil. Nemá vedomosť, aké príjmy má hotel.

20. Z výsluchu svedka M. G. súd zistil, že je blízkym priateľom povinného a a pozná aj na navrhovateľ ku. Zúčastnil sa stretnutia v dome v Rovinke dňa 08.09.2016 keď ho o to požiadal povinný, aby tam bol ako svedok. Stretnutia sa zúčastnil aj brat povinného, navrhovateľka a jej matka. Diskusia sa viedla o tom, čo je luxus a čo by mal manžel platiť manželke. Navrhovateľka sa sťažovala, že ju dostatočne povinný nezabezpečuje. Toto stretnutie si nahrával brat povinného ako aj matka navrhovateľky. Svedok býva v dome v Záhorskej Bystrici, ktorý je prenajatý jeho zamestnávateľom - českou firmou. Dom je 5 izbový a svedok súhlasil, aby tam bývala bývalá manželka povinného G. G. s jej dvoma maloletými deťmi. Býva tam od začiatku novembra, keď ho o to požiadal povinný, aby mu pomohol, keď nemala, kde bývať. Povinný mu za to neplatí žiadnu úhradu. Jeho zamestnávateľ ako aj majiteľ domu majú vedomosť o tom, že tam bývajú ďalšie osoby. S povinným spolupracujú, preto tam chodieva asi 2 krát do týždňa. Zhruba jeden krát za mesiac tam aj prespáva. Za posledný rok absolvoval nejaký pobyt s povinným, asi 3 krát boli z toho konferencie. Svedok si účasť na týchto akciách nehradil sám, nevie kto ich hradil.

21. Medzi účastníkmi nie je sporná skutočnosť, že v roku 2016 navrhovateľka nepoberala z firmy povinného mzdu a bol jej poukazovaný iba rodičovský príspevok a prídavky na dieťa. Bola jej vyplatená odmena vo výške uvedenej v bode 11. odôvodnenia tohto rozsudku.

22. Navrhovateľka súdu predložila ako dôkaz čiastočný výpis z LV číslo 3821 k. ú. D., z okres Bratislava II, z, ktorého súd zistil, že žalobca je vlastníkom bytu č. 1, 1. P. vchod Sartorisova 20 v spoluvlastníckom podiele 1/2, na základe kúpnej zmluvy V- 13825/14 zo dňa 15.07.2014, súd terén, priestor č. 2 - 1, vchod: Z. XX, garáž - spoluvlastnícky i podiel X/XX na základe kúpnej zmluvy V- XXXXX/XX zo dňa 15.07.2014. Povinný k tejto listine uviedol, že tento majetok zabudol uviesť v rámci svojich majetkových pomerov, nakoľko to vybavoval jeho brat s tým, že, keďže vlastnia hotel na polovicu tak aj tento priestor, ktorý je v jednom bytovom komplexe ako hotel a slúži ako kancelária.

23. Podľa § 71 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

24. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

25. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

26. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa.

27. Podľa § 78 ods. ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre malol. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možná len na návrh.

28. Manželia si majú v zmysle ustanovenia § 18 zákona o rodine povinnosť vzájomne pomáhať a vytvárať strave rodinné prostredie. Podľa § 19 zákona o rodine sú povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Za normálnych okolností vo väčšine manželstiev nevzniká potreba domáhať sa práv na súde. Pokiaľ však niektorý z manželov svoju povinnosť dobrovoľne neplní buď vôbec alebo v dostatočnej miere, môže sa druhý manžel obrátiť na súd s návrhom na určenie vyživovacej povinnosti. Základným predpokladom tohto určenia je, že manželstvo ešte trvá. Základnou zásadou je, že hmotná aj kultúrna úroveň oboch manželov by mala byť rovnaká, bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo v nej žijú. V zmysle judikatúry zásada rovnakej životnej úrovne manželov neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú iba z ich zárobkov. Súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery

povinného v zmysle citovaného § 75 ods. 1 ZR. Pre rozhodnutie súdu treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. Súd prihliada aj na starostlivosť o domácnosť a starostlivosť o maloleté deti.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov trvá, manželia spolu nežijú a nehospodária z dôvodu nesúladu a vzájomných rozporov. Navrhovateľka svoje tvrdenia o tom, že jej povinný ako manžel počas ich spolužitia poukazoval sumu niekoľko tisíc Eur mesačne na chod domácnosti na jej výživu a výživu maloletého syna sčasti v hotovosti a sčasti na účet, nepreukázala. 30. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že povinný si plní svoju vyživovaciu povinnosť voči manželke dobrovoľne sčasti v rozsahu, v ktorom hradí manželke výdavky na bývanie a starostlivosť o záhradu, sčasti stravu formou donášky hotových jedál z jedálne, ktorú povinný prevádzkuje, okrem položiek za odpad, za vodu a daň z nehnuteľnosti, čo činí v priemere 18 Eur mesačne, ktoré hradí navrhovateľka. Navrhovateľka sa stala odkázanou na výživné manžela z dôvodu, že je na materskej dovolenke a jej príjem činí len rodičovský pri príspevok ( 203,20 resp. od 5/2017 - 213,20 Eur), pričom sa stará o maloleté dieťa účastníkov v útlom veku. Súd vychádzal zo skutočnosti, že navrhovateľka ako žena na materskej dovolenke nemá odôvodnené potreby v takom rozsahu, ako keby bola v zamestnaní čo sa týka výdavkov na ošatenie, dopravu, osobné potreby. Majetkové pomery, ktoré súd zobral do úvahy u navrhovateľky sú, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu, v roku 2016 jej bola vyplatená odmena vo výške 10.000,- Eur brutto. Povinný je podnikateľ, vlastník obchodných podielov v dvoch spoločnostiach, je vlastníkom bytu v podiele 1, jeho potreby zodpovedajú potrebám zamestnaného človeka pôsobiaceho v oblasti hotelierstva vo funkcii riaditeľa hotela, má 2 vyživovacie povinnosti k maloletým deťom. Z dôkazov predložených účastníkmi vyplýva, že príjem povinného preukázaný ročným zúčtovaním za rok 2015 bol 328,-Eur brutto, od 5/2017 činí jeho čistý príjem vo forme mzdy z dvoch spoločností celkom vo výške 1.427,-Eur ( 1.042 + 385 ), má úspory. 31. Tak ako to konštatoval krajský súd v konaní o predbežnom opatrení na výživu maloletého W., pri posudzovaní majetkových pomerov povinného je potrebné vziať do úvahy aj pracovnú pozíciu povinného, aj jeho obchodný podiel v spoločnostiach, v ktorých figuruje ako spoločník a konateľ. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že okrem z finančného príjmu, ktorý predstavuje mzda, mal povinný príjem zo spoločnosti aj vo forme benefitov ako sú výdavky na dopravu ( používanie firemného vozidla, pohonné hmoty na motorové vozidlo, počítač ), mobil, strava (čo je významný výdavok z osobných potrieb každého človeka). Súd ďalej prihliadal na príjem povinného, ktorý má vo forme nájomného z bytu na Sartorisovej ulici ako podielový spoluvlastník v podiele 1/2, t. j. pokiaľ ide o nájomné 700 Eur, treba pripočítať k príjmu povinného aj príjem z tohto majetku vo výške 350 Eur mesačne, nakoľko aj keď sa týmto spláca úver, tak dochádza z k majetkovému plneniu v prospech povinného. Ďalej súd prihliadol na vyživovaciu povinnosť povinného, ktorú plní voči maloletému W. vo výške 300,-Eur mesačne a voči maloletej Z. vo výške 200,-Eur mesačne. Pri určení príspevku na navrhovateľku súd zobral do úvahy skutočnosť, že povinný čiastočne dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke platením výdavkov za bývanie a občasnou donáškou stravy zo školskej jedálne, ktorú prevádzkuje, čo je cca vo výške 250,-Eur mesačne. 32. Súd má za to, že výživné vo výške 600,-Eur mesačne je v schopnostiach a možnostiach povinného a zodpovedá aj odôvodneným potrebám navrhovateľky, ktorej zabezpečí porovnateľnú životnú úroveň s povinným v rozsahu, ako ju mala v čase, keď s povinným viedli spoločnú domácnosť. Príspevok na výživné v stanovenej výške zabezpečí navrhovateľke pokrytie jej odôvodnených potrieb vo výške ako ich deklarovala v konaní vrátane výdavkov na pobyty, resp. dovolenky. Vo zvyšku t. j. v časti, v ktorej návrh prevyšuje sumu 600,- Eur mesačne, súd návrh zamietol. 33. Za obdobie od podania návrhu t. j. od 19.09.2016 do vyhlásenia rozsudku 16.10.2017 vzniklo povinnému zročné výživné vo výške 7.740,- Eur ( za mesiac 9/2016 - 11 dni x 20 = 220 Eur, za mesiace 10, 11, 12/2016 - 3 x 600 = 1.800,-Eur, za mesiace 1 - 9/2017 - 9 x 600 = 5.400 Eur, od 01.10. do vyhlásenia rozsudku 16.10.2017 - t.j. 16 x 20 = 320,- Eur), ktoré súd v zmysle § 232 ods. 3 a 4 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku platného a účinného od 01.07.2016 povolil na žiadosť povinného zaplatiť v mesačných splátkach po 400,-Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, t. j. omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia, v tomto prípade celého zročného výživného.

34. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 53 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Poplatková povinnosť povinnému v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis registra trestov nevznikla ( za navrhovateľku oslobodenú od súdneho

poplatku za návrh podľa § 4 ods. 2 písm. e) citovaného zákona ) vzhľadom na výsledok konania a preto súd povinnému súdny poplatok nevyrubil.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.