Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cpr-28-2021.pdf
PDF · 211.4 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-10Cpr/28/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej veci žalobcu: Ing. O. S., F.. XX.XX.XXXX, H. U. XXXX/XXX, XXX XX C. F. R., zastúpený Mgr. Ľ. S., T. H. U. XXXX/XXX, XXX XX C. F. R., proti žalovanému: A3 Soft s.r.o., so sídlom Továrenská 98/4, 020 01 Púchov, IČO: 36 337 960, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place 1, Londýn EC4P 4GD, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného ĺrska, konajúca prostredníctvom svojej organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 761,17 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 555,59 Eur netto do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 555,59 Eur od 15.01.2021 do zaplatenia.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100,00 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca podaním došlým súdu dňa 28.06.2021 sa domáhal, aby súd platobným rozkazom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť sumu vo výške 761,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 761,17 Eur od 15. januára 2021 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že: „U zamestnávateľa - žalovaného som pracoval v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa 16.03.2018, s dohodnutým nástupom do práce dňa 19.03.2018. Vykonával som odbornú a technickú pomoc pri inštalácii a prevádzke produktov zamestnávateľa - činnosti bližšie špecifikované v náplni práce, ktorá tvorí prílohu č. 1 pracovnej zmluvy. Mzdové podmienky sú obsiahnuté v prílohe číslo 2 pracovnej zmluvy. Približne od polovice roka 2019 som na základe žiadosti žalovaného pracoval výlučne z domu formou tzv. home office. Žalovaný mi za obdobie október, november a december 2020 nevyplatili časť mzdy v celkovej výške 615,58 Eur a príspevok zamestnávateľa na stravovanie v celkovej výške 145,59 Eur - 69 ks stravovacích poukážok x 2,11 eur (55% z 3,83 eur). Spolu mi teda žalovaný nevyplatil sumu vo výške 761,17 Eur na mzde a ostatných zákonných nárokoch zamestnanca. Dňa 15.02.2021 som žalovanému zaslal „Predžalobnú výzvu na doplatenie mzdy a ostatných " nárokov , ktorú si žalovaný prevzal dňa 17.02.2021. Na predmetnú výzvu žalovaný do dnešného dňa nijakým spôsobom nereagoval. Dňa 15.04.2020 kolegyňa J. prostredníctvom hromadného mailu oznámila zamestnancom, že „sa rozhodlo" o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa. Pričom v tomto oznámení zaslaným e-mailom radovým zamestnancom zamestnávateľa absentuje informácia kto rozhodol. na základe akého právneho predpisu rozhodol, kedy rozhodol, s účinnosťou od kedy platia prekážky v práci na strane zamestnávateľa, v akej výške bude vyplácaná náhrada mzdy a ďalšie. Zamestnávateľ tiež vôbec neurčil konkrétne pracovné dni, kedy majú ktorí zamestnanci prácu vykonávať a v ktoré dni nie a teda budú doma na tzv. prekážkach
v práci na strane zamestnávateľa. Následne dňa 13.05.2020 kolegyňa pani J. hromadným mailom oznámila zamestnancom, že hoci zamestnanci pracujú v normálnom režime, zamestnávateľ bude na časť pracovných zmien vykazovať prekážky v práci na strane zamestnávateľa s tým, že zamestnancom príspevok na stravovanie zamestnávateľ doplatí v hotovosti a nedoplatok mzdy doplatí do výšky 100 % čistej mzdy vo forme prémií ako zálohu a v neskoršom mesiaci budú takto znížené mzdy doplatené i ako hrubá mzda a odvedené zákonné odvody do poisťovní. Napokon dňa 09.11.2020 kolegyňa J. prostredníctvom hromadného mailu oznámila ,, zamestnancom, že na základe „info od konateľa, zamestnávateľ svojim zamestnancom spätne odo dňa 01.10.2020 „udeľuje" prekážky v práci na strane zamestnávateľa, a to za rovnakých podmienok ako tomu bolo na jar, teda v mesiacoch apríl a máj 2020. Žalovaný nielen že prekážky v práci na strane zamestnávateľa oznamoval prostredníctvom neoprávneného zamestnanca ale predovšetkým nezrozumiteľným spôsobom, s podmienkami v rozpore s ustanoveniami zákonníka práce, v oznámení sa neuvádza na základe akého právneho predpisu, aké náhrady a v akej výške budú zamestnancom vyplácané tiež absentovalo riadne písomné rozhodnutie oprávnenej osoby konať v mene zamestnávateľa a dokonca takéto oznámenie bolo vykonané vždy so spätnou účinnosťou - napr. dňa 09.11.2020 s účinnosťou ku dňu 01.10.2020 - teda až po preukázateľne už vykonanej práce zamestnancami. Toto oznámenie však obsahuje informáciou. že pracovať sa síce bude, no vykazovať sa budú prekážky v práci na strane zamestnávateľa a následne zamestnávateľ formou hotovosti, záloh. zrážok, prémií a rôznych iných spôsobov zamestnancom doplatí nároky do plnej mzdy spolu s príspevkom zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov. Mám za to, že žalovaný takto nezákonné konal z dôvodu, že si ako zamestnávateľ uplatňoval príspevok na podporu udržania zamestnanosti v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a odstránením ich následkov na základe zákona 5/2004 Z.z. Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov §154 ods. 1 pís. e-v rámci projektu "Prvá pomoc (plus)" pre podnikateľov prostredníctvom príslušného ÚPSVaR a to na zamestnancov, ktorý reálne riadne pracovali a teda nebola naplnené podmienka prekážok v práci na strane zamestnávateľa, ktorú však zamestnávateľ fiktívne za účelom získania vlastného finančného prospechu vykazoval. Žalovaný mi za mesiac apríl 2020 evidoval 13 neodpracovaných dní, to je 104 hodín a za mesiac máj 2020 12 neodpracovaných dní, to je 96 hodín hoci som i tieto hodiny riadne odpracoval. Žalovaný ma takýmto konaním ukrátil o hrubú mzdu vo výške 150,54 Eur za mesiac apríl 2020 a o 184,40 Eur za mesiac máj 2020, čo je spolu 334,90 Eur. Tento nedoplatok čistej mzdy mi žalovaný doplatil samostatnými platbami na môj bankový účet: dňa 08.06.2020 vo výške 72,06 Eur a dňa 15.06.2020 vo výške 166,26 Eur. Vo vyúčtovaní mzdy za mesiac jún 2020 doúčtoval túto mzdu vo forme .,ostatné náhrady" vo výške 337,01 Eur a zároveň si stiahol tzv. vyplatenú zálohu vo výške 238,32 Eur ( 72,06 + 166,26) - čiastky poukázané na môj bankový. Hoci mi žalovaný za mesiace apríl a máj 2020 hrubú mzdu doplatil do plnej výšky v nasledujúcom mesiaci, uvedené konanie žalovaného uvádzam a dokladám dôkazy ako podporný dôkaz o tom, že rovnako som pracoval i v mesiacoch október, november a december 2020 ale za tieto mi zamestnávateľ už hrubú mzdu do plnej výšky nedoplatil, nakoľko zamestnávateľ v prvej polovici decembra 2020 viackrát odo mňa požadoval podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru čo som ja rázne odmietol. Za mesiace október, november a december 2020 mi žalovaný nezákonné znížili hrubú mzdu a s tým súvisiace zákonné platby odvodov do poisťovní a ďalšie. Za mesiac október 2020 som riadne odpracoval plný fond pracovného času, to je 22 dní po 8 hodín = 176 hodín. Žalovaný mi vo vyúčtovaní mzdy vykázal a i vyplatil mzdu len za 9 odpracovaných dní, ktoré mi boli vyúčtované ako základná zložka mzdy vo výške 736,37 eur a 13 neodpracovaných dní (104 hodín), ktoré mi boli vyúčtované ako prekážky zamestnávateľa vo výške 900,51 eur. Vyplatená hrubá mzda spolu: 1 636,88 Eur. Nároková hrubá mzda 1 800.00 Eur . Nedoplatok mzdy za október 2020 = 163,12 Eur ( 1 800,00 - 1636,88). Za mesiac november 2020 som riadne odpracoval plný fond pracovného času, to je 20 pracovných dní + 1 deň sviatok, ktorý sa považuje za odpracovaný x 8 hodín = 168 hodín. Žalovaný mi vykázal 7 odpracovaných dní, 1 deň sviatok ako základnú mzdu vo výške 685,72 a 13 neodpracovaných dní (104 hodín). ktoré mi boli vyúčtované ako prekážky zamestnávateľa vo výške 851,39 eur. Vyplatená hrubá mzda spolu: 1 537,11 Eur. Nároková hrubá mzda 1 800,00 Eur. Nedoplatok mzdy za november 2020: 262,89 Eur (1 800,00 - 1 537,11). Za mesiac december 2020 som riadne odpracoval 11 dní po 8 hodín = 88 hodín za ktoré mi patrí mzda, čerpal som 7 dní dovolenky od 21.12. do 31.12 po 8 hodín = 56 hodín, za ktoré mi patrí náhrada mzdy za dovolenku vo výške 100 % priemerného hodinového zárobku (10,233). Dňa 15.12.2020 v popoludňajších hodinách mi žalovaný zamedzil prístup do IS spoločnosti, ktoré predstavuje moje hlavné pracovné prostredie a teda odo dňa 16.12.2020 do 18.12.2020 (3 dni po 8 hod. = 24 hod.) som prácu vykonávať nemohol, nakoľko mi to zamestnávateľ bezdôvodne a bez vysvetlenia znemožnil a mám za toto, že za toto obdobie - za 3 dni po 8 hodín = 24 hodín mi patrí náhrada mzdy vo výške 100 %. Za 2 dni sviatok po 8 hodín = 16 hodín mi patrí základná mzda (pri odmeňovaní
mesačnou mzdou). Žalovaný mi vykázal 0 odpracovaných dní, 2 dni sviatky vykázané ako základná mzda vo výške 156,53, 7 dni dovolenky vykázané ako náhrada za dovolenku vo výške 573,05 a 14 neodpracovaných dní (112 hodín), ktoré mi boli vyúčtované ako prekážky zamestnávateľa vo výške 916,88 eur. Vyplatená hrubá mzda spolu: 1 646,46 Eur. Nároková hrubá mzda=Zákl. mzda: 1 017,39 eur (1800 eur : 184 hod. = 9,7826 eur x 104 hod.) + Náhrada za dovolenku: 573,05 eur (56 hod. x 10,233 eur ) + náhrada 100 % neodôvodnené prekážky zamestnávateľa: 245,59 eur (24 hod x 10,233 ) = Nároková hrubá mzda spolu: 1 836,03 Eur. Nedoplatok mzdy za december 2020: 189,57 Eur (1 836,03
- 1 646,46). Náhrada mzdy bola počítaná z môjho priemerného hodinového zárobku vypočítaného/ určeného zamestnávateľom na štvrtý štvrťrok 2020 vo výške 10,233 Eur. Hodinový priemerný zárobok je zamestnávateľom uvedený v doklade o vyúčtovaní mzdy za mesiace október, november, december pod označením ..Priemerný zárobok " . Nedoplatok mzdy za október, november a december 2020 spolu: 163,12 + 262,89 + 189,57 = 615,58 Eur. V období od 01.01.2020 do 15.12.2020 (resp. do 31.12.2020) som odpracoval 225 pracovných dní po 8 hodín. Za uvedené obdobie mi podľa § 152 Zákonníka práce a rozhodnutia zamestnávateľa o spôsobe zabezpečenia stravovania pre zamestnancov a výške príspevku zamestnávateľa na stravovanie vznikol nárok na 225 stravovacích poukážok v minimálnej hodnote 3,83 eur/ks. 55 % príspevok zamestnávateľa je 2,11 eur. (Príspevok zo sociálneho fondu - neznámy.) Žalovaný mi poskytol len 156 ks stravných poukážok vo forme elektronickej karty v hodnote 3,83 eur, s minimálnym zákonným príspevkom zamestnávateľa v hodnote 2,11 eur a príspevkom zo sociálneho fondu v neznámej hodnote. (Môj doplatok bol zrazený vo vyúčtovaní mzdy za niektoré mesiace roku 2020). Rozdiel oproti môjmu zákonnému nároku a skutočne poskytnutým stravovacím poukážkam je (225 - 156) 69 ks. Príspevok zamestnávateľa: 2,11 eur x 69 ks = 145.59 eur. Teda suma 145,59 Eur predstavuje minimálnu sumu, o ktorú ma žalovaný ukrátili na zákonnom príspevku zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca za rok 2020. V roku 2020 bolo 251 pracovných dní, za rok 2020 som čerpal 23 dní dovolenky (zostatok z r. 2019: 3 dni + nárok za rok 2020: 25 dní. čo je spolu 28 dní
- čerpanie 23 dní v roku 2020 = zostatok k 31.12.2020 5 dní) , v dňoch 16.12,17.12.,18.12.2020 mi zamestnávateľ bezdôvodne neprideľoval prácu, iné prekážky v práci som nemal. Nárok na stravné lístky sa preto dá určiť i 251 pracovných dní - 23 dní čerpania dovolenky - 3 dni prekážky v práci na strane zamestnávateľa == nárok na 225 ks stravných lístkov. Zabezpečiť stravovanie pre svoj ich zamestnancov možno prostredníctvom subjektu oprávneného sprostredkovať stravovacie služby, a to najčastejšie formou stravovacích poukážok alebo elektronických stravovacích kariet. V ods. 7 § 152 Zákonníka práce je tiež uvedené, že ak zamestnávateľ nezabezpečí stravovanie vo vlastnom alebo inom zariadení, alebo ak by stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce, telepráce a Home office poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie. Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce príspevok zamestnávateľa na stravovanie je v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodí podľa osobitného predpisu (Zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách), ktorý upravuje sadzby stravného • príspevok pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín = 5,10 eur 55 % z 5,10 eur = 2,81 eur - maximálny príspevok zamestnávateľa na stravné. Ak sa zamestnávateľ rozhodne prispievať zamestnancom na stravovanie v subjektoch oprávnených na poskytovanie stravovacích služieb, podľa ods. 4 § 152 Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorý upravuje sadzby stravného. • príspevok pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín = 5,10 eur, 75 % z 5,10 eur = 3,83 eur - minimálna hodnota stravovacej poukážky, ktorú musí zamestnávateľ zamestnancovi poskytnúť, • 55 % z 3,83 eur = 2,11 eur - minimálny príspevok zamestnávateľa na stravné. Zamestnávateľ môže zamestnancom poskytnúť na stravné príspevok aj nad rámec súm, ktoré stanovuje zákon (napr. zo sociálneho fondu alebo dobrovoľný príspevok). Žalovaný poskytoval elektronické poukážky až spätne za predchádzajúci mesiac, a to podľa počtu odpracovaných zmien. Napr. za mesiac január 2020 až vo februári 2020, rovnako vyúčtovanie stravných poukážok vykonával vo vyúčtovaní mzdy za január 2020 vo februári 2020. Z novej právnej úpravy ustanovenia § 250b ods. 3 ZP vyplýva: 1. Ak zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu zamestnancom sčasti alebo celkom z dôvodu rozhodnutia príslušného orgánu = prekážka v práci na strane zamestnávateľa. 2. Počas tejto prekážky znižuje sa náhrada mzdy zo 100 % na 80 % priemerného zárobku zamestnanca. 3. Náhrada mzdy po znížení na 80 % nesmie byť nižšia ako minimálna mzda podľa osobitného predpisu (pre rok 2020 je minimálna mzda 580 eur). 4. Body 1 až 3 platia len v prípade, ak zamestnanec prácu nevykonáva (reálna existencia prekážky v práci na strane zamestnávateľa). V prípade, že zamestnanec vykonáva prácu z domácnosti (tzv. home office) podľa ustanovenia § 250b ods. 2 Zákonníka práce patrí mu bežná odmena za prácu (mzda, mzdové zvýhodnenia a pod.) Ak by som teda nepracoval každý pracovný deň ale len niektoré dni ako vykazujte vo svojej evidencii a teda i vo vyúčtovaniach miezd za mesiac apríl, máj, október, november a december
2020 žalovaný, bol by ako zamestnávateľ podľa § 250b Zákonníka práce v platnom znení povinný oznámiť mi ako zamestnancovi najmenej dva dni vopred rozvrhnutie pracovného času, a to s platnosťou najmenej na týždeň. Nič také som v danom období ani raz neobdržal, čo je i pochopiteľné, pretože všetci zamestnanci - tak ako i ja sme reálne pracovali na plný fond pracovného času. A však zamestnávateľ, aby mohol vykázať splnenie podmienok na čerpanie príspevkov z ÚPSVaR pre zamestnávateľov v rámci Projektu tzv. „Prvá pomoc" vykazoval prekážky v práci na strane zamestnávateľa s náhradou mzdy vo výške 80 % priemernej mzdy. Žalovaný zníženú mzdu následne kompenzoval (doplatili) po skončení týchto fiktívnych prekážok v práci na strane zamestnávateľa do výšky 100 % hrubej mzdy. Avšak mne mzdu za vykonanú prácu za mesiace október, november a december žalovaný nedoplatil. Mám za to, že takto konal z dôvodu, že začiatkom decembra som striktne odmietol podpísať ním predloženú dohodu o skončení pracovného pomeru. Naposledy ma žalovaný žiadal podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru dňa 15.12.2020, čo som znova odmietol. Žalovaný mi na to ešte v ten deň v popoludňajších hodinách zablokoval prístup do IS zamestnávateľ, a, čo predstavovalo moje hlavné pracovné prostredie a komunikačný kanál so zamestnávateľom nakoľko som prácu vykonával z domu formou Home office. Zdôrazňujem, že prácu pre žalovaného som riadne vykonával každý pracovný deň v priebehu celého roka 2020 s výnimkou čerpania riadnej dovolenky a troch dní: 16.12,17.12,18.12 kedy mi žalovaný bezdôvodne a bez vysvetlenia znemožnil pracovať (ostatné pracovné dni do konca roka 2020 som čerpal dovolenku). Pracovný výkaz za dané mesiace (ako i za všetky ostatné) som vždy zasielal na mail v IS spoločnosti poverenému zamestnancovi pani E. J., a to vždy v prví deň nasledujúceho mesiaca. Ani raz som nedostal informáciu od, svojho nadriadeného (ani nikoho iného), že by v súvislosti s mojimi výkazmi práce nebolo niečo v poriadku. resp. že by som ..nepovolene., pracoval v čase vyhlásenia tzv. prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Rovnako som nedostal (podľa § 250b ods. 3 ZP) najneskôr dva dni vopred najmenej na týždeň rozpis služieb s informáciou kedy nemám pracovať a reálne budem na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa. Tiež chcem ešte uviesť, že hoci som pravidelne vykonával prácu i mimo pracovné dni (mimo rozvrh môjho pracovného času), teda v sobotu, nedeľu, sviatok či i v noci a nadčas (nakoľko to povaha mojej práce často vyžadovala) nikdy mi zamestnávateľ nevyplácal plat a príplatky za prácu cez víkend, sviatok, noc či nadčas a ani som to od žalovaného nevymáhal. Listom zo dňa 15.02.2021, ktorý som zastal žalovanému pod označením ,.Predžalobná výzva na doplatenie mzdy a ostatných nárokov " som okrem iného požiadal žalovaného, aby mi v súlade s § 130 a ďalšie Zákonníka práce poskytol podklady a informácie na základe ktorých mi bola vypočítaná sporná mzda za mesiace apríl, máj, október, november a december 2020, určený nárok na stravné poukážky, tiež aby mi zaslal Ročný mzdový list a ďalšie, avšak žalovaný ani na tieto moje žiadosti do dnešného dňa nijako nereagoval. Mám za to, že z predložených dôkazov je zrejmé, že zamestnávateľ konal v rozpore s viacerými právnymi predpismi a je dostatočné preukázané, že mi žalovaný vykazoval neodpracované hodiny a vyplácal mi za časť odpracovaných hodín len náhradu mzdy vo výške 80 %, neposkytoval mi stravné lístky, že konal takto výlučne za účelom možnosti uchádzať sa o príspevok z ÚPSVaR pre zamestnávateľov v rámci Projektu „Prvá pomoc (plus)" a neskôr, keď som odmietol podpísať dohodu o skončení pracovného pomeru, žalovaný túto situáciu využil a časť neoprávnene zníženej mzdy za október, november a december 2020 mi už nedoplatil. Žalovaný ma teda úmyselne a vedome ukrátil na mojich zákonných nárokoch ako zamestnanca a tiež mám za to, že žalovaný neoprávnene čerpal i prostriedky v rámci pomoci zamestnávateľom na udržanie zamestnanosti. V tejto súvislosti zvažujem tiež podať podnet na kontrolu na príslušné orgány kontroly a dohľadu. V pracovnej zmluve máme dohodnutý termín splatnosti mzdy do 14. dňa nasledujúceho mesiaca. Avšak zákonné úroky si pre zjednodušenie výpočtu uplatňujem z celej dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho, kedy mala byť splatná posledná časť mzdy, teda od 15.01.2021. Ako žalobca si v tomto spore uplatňujem istinu vo výške 761,17 Eur a zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % p.a. od 15. januára 2021 do zaplatenia.“
2. Súd dňa 08.07.2021 vydal platobný rozkaz a doručil ho stranám sporu. Žalovaný v podaní došlým súdu 11.08.2021 podal voči platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnil nasledovne: „Na strane 2 Návrhu žalobca uvádza, že mu žalovaný za obdobie október, november a december 2020 nevyplatil časť mzdy v celkovej výške 615,58 eur a tiež príspevok zamestnávateľa na stravovanie v celkovej výške 145,59 eur, teda spolu 761,17 eur. Uvedené tvrdenie je nepravdivé. Žalobca súdu síce podsúva, že napriek tomu, že údajne odpracoval v predmetných mesiacoch úplný fond pracovného času, zamestnávateľ mu mzdu skrátil. Žalovaný toto tvrdenie popiera, a ako uvádza nižšie, žalobca nielen, že pracoval na tzv. prekážkach v práci, ale dlhodobo nevykonával takmer žiadnu prácu. Žalovaný by mal byť úspešný v tomto konaní v prípade, že preukáže, že prekážky v práci boli nariadené oprávnene, a že žalobcovi vyplatil celú mzdu, na ktorú mal nárok. Žalobca svoj nárok odvíja od štyroch e-mailov zamestnankyne žalovaného, pani J., ktoré majú dokazovať údajne fiktívne a neplatné prekážky v práci. Žalobca síce
považuje pani J. za neoprávnenú zamestnankyňu na oznamovanie prekážok v práci, ale to mu nebráni s ňou komunikovať v súvislosti so skončením svojho pracovného pomeru. Žalovaný v prvom rade uvádza, že prekážky v práci v zmysle Zákonníka práce1 sú stavom faktickým, t. j. dochádza k nim, ak zamestnanec z toho-ktorého dôvodu nemôže vykonávať prácu pre zamestnávateľa v dohodnutom rozsahu, a teda nie sú viazané na naplnenie formálnych podmienok, bez ktorých prekážky v práci nemôžu nastať. Inými slovami, ak aj žalovaný v konkrétnom e-maile vyčerpávajúco neuviedol všetky detaily v súvislosti s prekážkami v práci, nemení to nič na tom, že zamestnanci boli na prekážkach v práci, čoho si je vedomý aj samotný žalobca. Uvedené môžu potvrdiť svedkovia - páni H. T. a R. P., IT zamestnanci, vyplýva to z protipandemických opatrení, ktorými boli obmedzené rôzne podnikateľské činnosti, a teda aj činnosti žalovaného; ale uvedené vyplýva aj zo samotných e-mailov, na ktoré sa žalobca odvoláva - napríklad v e-maile z 13. mája 2020 je o. i. uvedené, že „zákon neumožňuje posielať stravenky, keď sme doma na prekážkach.“ Navyše, už v e-maile z 9. apríla 2020, t. j. pred e-mailom o prekážkach v práci, pani J. vyslovene konštatuje, že „[vyčerpať dovolenku je potrebné] po dohode s kolegami - na striedačku, kvôli zastupovaniu (nikto teraz nerobí na 100%).“ Naopak, z ničoho nevyplýva interpretácia žalobcu na strane 3, že zamestnanci „pracujú v normálnom režime“ a napriek tomu na nich bude zamestnávateľ „vykazovať prekážky v práci.“ Žalovaný dodáva, že zamestnanci si boli vedomí nižšieho prídelu práce, že z dôvodu pandémie im bolo práce prideľovanej výrazne menej, a ak by aj platilo to, že zamestnancom boli oznámené prekážky v práci e-mailom spätne, neznamená to, že o nich fakticky nevedeli už skôr, t. j. najneskôr v momente, keď nemali nariadený výkon práce, z dôvodu, že vzhľadom na pandemickú situáciu pre nich žiadna práca nebola. Z uvedeného je zrejmé, že zamestnanci v súlade s predmetnými prekážkami v práci vykonávali výrazne menej práce - a to priamo z dôvodov spôsobených pandémiou COVID-19. Žalovaný dodáva, že jeho hlavnou činnosťou je predaj hardwareu, predaj softwareu a servis, pričom pôsobí v oblasti maloobchodu. Predáva najmä tzv. zariadenia 3v1- pokladnice, platobné terminály, fiškálne tlačiarne prostredníctvom e-shopu, ale aj tovar - príslušenstvo k fiškálnym zariadeniam ako stojany, puzdra, tablety a iné. V dôsledku nepriaznivej pandemickej situácie a obmedzenia prevádzky u takmer všetkých klientov žalovaného takmer počas celého obdobia minulého roka nastal u žalovaného významný prepad tržieb. Žalovaný teda, hoci mohol skončiť pracovné pomery so zamestnancami, pristúpil k ich zachovaniu, a to aj v situácii, keď zamestnancom nemohol prideľovať prácu. Okrem prepadu tržieb, z ktorého je ďalej zrejmé, že v mesiacoch apríl až december 2020 boli tržby v priemere o 40 % nižšie, ako v mesiacoch január až marec 2020 (dôkaz); žalovaný ďalej uvádza, že mu klesla činnosť z dôvodu nariadenia regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ktorým sa uzatvárali maloobchodné prevádzky. Počet volaní zákazníkov na servisné oddelenie prostredníctvom systému Daktela sa znížil o 40%. Rovnako bol znížený aj počet výjazdov na servis zariadení Tipos, a to o 40% počas pandémie. Taktiež došlo k zníženiu počtu požiadaviek zo strany zákazníkov (PW divízia) zadaných prostredníctvom ticketovacieho systému Helpdesk, a to priemerne mesačne o 30% za obdobie apríl až december 2020 oproti obdobiu január-marec 2020. 2 zo 14 projektov na tzv, PW divízii boli dokonca ukončené. Tvrdenia žalobcu o tom, že konal nezákonne z dôvodu fiktívneho uplatňovania si príspevkov v rámci projektu tzv. Prvej pomoci (plus), sú preto nepravdivé, a žalovaný v súvislosti s nimi zváži podanie na príslušné orgány, aby prešetrili nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia žalobcu. Žalovaný dodáva, že uvedené má slúžiť iba na ilustráciu skutočného poklesu jeho činnosti, a v prípade, že bude žalobca ďalej trvať na tom, že všetci zamestnanci pracovali v „normálnom režime,“ predloží príslušné dáta z informačných systémov, ktorými preukáže opak. Žalovaný trvá na tom, že príspevky v rámci projektu tzv. Prvej pomoci plus poberal v súlade so zákonom, že zamestnancom nemohol z dôvodu tzv. prekážok v práci prideľovať prácu, a že pandemická situácia ho signifikantne ovplyvnila. Žalobca súdu ako dôkaz predkladal svoje výkazy práce, ktoré mali slúžiť na podporu tvrdení, že odpracoval plný pracovný čas, t. j. bez prekážok v práci. Uvedené je nepravdivé, a tým pádom žalobcove nároky rozsiahlo vymedzené v Návrhu nemajú reálny základ, a to tak v rovine mzdovej, ako aj v rovine príspevkov na stravné. Žalobca fakticky vykonával prácu vykonáva v minimálnom rozsahu a predložené výkazy práce sú v rozpore s reálnym skutkovým stavom. Žalobcovi už aj pred pandémiou zamestnávateľ - žalovaný prideľoval výrazne menej práce z rozdielnych dôvodov, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Uvedené ale nič nemení na skutočnosti, že žalobca fakticky prácu nevykonával, a v mesiacoch október, november a december 2020 vykonával prácu približne hodinu denne (a aj to nie každý deň), s výnimkou niekoľkých pridelených špecifických prípadov a porúch. Zamestnanci, ktorí žalobcovi prideľovali prácu, a ktorých žalovaný navrhuje predvolať ako svedkov, t. j. p. H. T. a R. P., môžu potvrdiť, že žalobca v decembri 2020 nemal pridelenú takmer žiadnu prácu, a že v mesiacoch október a november 2020 vykazoval výkazy s výrazne viac odpracovanými hodinami, ako bola skutočnosť. Len pre ilustráciu, žalobca prezentuje kontroly, ktoré trvajú maximálne 10 minút (t. j. kontrola systémov PW), ako výrazne dlhšie úkony. Zároveň, prípadné chyby systému typicky riešili iní kolegovia žalobcu. Na margo spoľahlivosti
žalobcových výkazov dopĺňame, že napriek tomu, že napríklad na projekte „NOBA“ preukázateľne neboli „uploadnuté“ žiadne súbory po 15. októbri 2020 (dôkaz - riadok NOBAReport), nebráni mu to si túto prácu uvádzať vo výkaze aj týždeň po tomto dátume. Žalobca zároveň nemal prístup z dôvodu nevhodnej komunikácie do viacerých projektov, čo sám priznáva (dôkaz). Prípadné chyby preto riešili iní konzultanti. Je preto obzvlášť nepravdepodobné a nelogické, že by žalovaný vykonával dokonca aj nadčasy, a nevzťahovali sa naňho predmetné prekážky v práci na strane zamestnávateľa, keď celá spoločnosť dokázateľne vykonávala výrazne menej činnosti, a prípadné nedostatky riešili iní konzultanti. Žalobca, vedomý si toho, že vykonával minimálne množstvo práce, a že mu práca nebola prideľovaná, sa snaží Okresný súd presvedčiť, že prácu skutočne odpracoval. Uvedené je nepravdivé a vzbudzuje vážne pochybnosti o jeho úmysloch. Žalovaný dodáva, že uvedené slúži len ako príklad nepravdivých tvrdení žalobcu, a v prípade potreby súdu predloží detailnú analýzu odpracovaných úkonov žalobcu v predmetných mesiacoch. Zamestnanci žalovaného vykonávali z dôvodu pandémie výrazne menej práce, boli preukázateľne na prekážkach v práci, a uvedené platí o to viac v prípade žalobcu, ktorému bolo v zásade prideľované len minimum práce. Na základe uvedeného žalovaný žiada súd, aby žalobu v plnom rozsahu zamietol, a žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
3. V podaní došlým súdu dňa 05.10.2021 žalobca uviedol, že: „Tvrdenia žalovaného považujem za zavádzajúce a nepravdivé. Trvám na tom, že prekážky v práci na stane zamestnávateľa neboli vykazované žalovaným oprávnene. Mám za to, že je preukázané, že prekážky v práci na strane zamestnávateľa neboli nariadené vôbec a teda je vylúčené, aby sa dalo žalovaným dokázať, že boli tieto prekážky v práci „nariadené" v súlade príslušnými právnymi predpismi. Žalovaný vo svojom Vyjadrení zaslanom súdu uvádza, že som dlhodobo nevykonával takmer žiadnu prácu (bod 6) a že mi žalovaný už pred pandémiou prídel'oval výrazne menej práce (bod 25). Žalovaný zároveň argumentuje tým, že zamestnanci (teda aj ja) si boli vedomí nižšieho prídelu práce z dôvodu pandémie a preto zamestnanci fakticky vedeli o prekážkach v práci už skôr, a to najneskôr v momente keď zamestnanci nemali nariadený výkon práce, z dôvodu, že vzhľadom na pandemickú situáciu pre nich žiadna nebola (bod 14). Ďalej žalovaný uvádza, že som si údajne vedomý toho, že som bol na prekážkach v práci, lebo to vyplýva z protipandemických opatrení, ktorými boli obmedzené rôzne podnikateľské činnosti, a teda i činnosti žalovaného (bod 11). Žalovaný ďalej uvádza, že zamestnanci z dôvodu pandémie vykonávali výrazne menej práce a teda preukázateľne boli na prekážkach v práci, čo o to viac platí pre mňa pretože mi z dôvodu pandémie bolo prídel'ované len minimum práce (bod 32). Žalovaný teda na jednej strane tvrdí, že mi dlhodobo a to už pred pandémiou bolo prideľované výrazne menej práce a teda som ešte pred pandémiou nevykonával takmer žiadnu prácu a zároveň žalovaný argumentuje tým, že z dôvodu pandémie som si bol vedomý toho, že vykonávam menej práce a z tohto dôvodu som mal vedieť, že som na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa a nebude mi vyplácaná mzda ale len náhrada mzdy vo výške 80 %. Žalovaný takýmito vzájomne si odporujúcimi tvrdeniami len dokazuje, že reálne nemá čím odôvodniť svoje konanie a už vôbec nie oprieť takéto svoje konanie o akékoľvek dôkazy, ktoré by mohli svedčiť v jeho prospech. Ak som teda podľa žalovaného nevykonával takmer žiadnu prácu pred pandémiou, pandémia nemohla byť v mojom prípade ani dôvodom na prekážky v práci a už vôbec som nemohol ani len tušiť resp. byt' si vedomý toho, že nemám pracovať, lebo som z dôvodu poklesu pridelenej práce na prekážkach v práci, a ešte k tomu v nejakom neurčitom čase. O akom momentne, ked' údajne nemali zamestnanci (teda aj ja) nariadený výkon práce, žalovaný píše nemám absolútne žiadnu vedomosť a teda popieram, že takýto moment nikdy nastal. V bode 8 Vyjadrenia Žalobca uvádza, že podľa mojich tvrdení e-maily od zamestnankyne žalovaného pani J. majú dokazovať že zamestnávateľ vykazoval prekážky v práci fiktívne a neplatne. Na uvedenom naďalej trvám a preto navrhujem predvolať k výsluchu zamestnankyňu žalovaného pani J. na podania vysvetlenie k danej veci. Svoje tvrdenia o tom, že prekážky v práci na strane žalovaného boli len fiktívne a počas celého roka 2020, s výnimkou čerpania dovolenky a prípadnej návštevy lekára, som riadne pracoval opieram nie len o predmetné e-maily od pani J., ako sa snaží zavádzať žalovaný, ale i o ostatné skutočnosti, ktoré som podrobne opísal v Žalobe a podložil dôkazmi. Ide predovšetkým o skutočnosť, že prekážky v práci na strane zamestnávateľa boli oznamované neoprávnenou osobou, nezrozumiteľne, so spätnou platnosťou, z predmetných mailov nebolo jasné, či prekážky v práci skutočne nariadila oprávnená osoba, dokedy platia, za akých podmienok a rovnako nemal som nikdy určený pracovný čas kedy som pracovať mal a kedy nie a mal by som byť na tzv. prekážkach v práci. Na doplnenie uvádzam: Zo súdu doloženého e-mailu od zamestnankyne žalovaného pani J.O. zo dňa 09 . 11 . 2020 : „ Ahojte , Na základe info od konateľa, dávame na vedomie, že naša spoločnosť A3Soft s.r.o. svojim zamestnancom od 01.10.2020 udeľuje prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Podmienky sú rovnaké, ako na jar." som pochopil len jediné a to, že síce máme pracovať na plný fond pracovného času a že žalovaný bude vykazovať
prekážky v práci na strane zamestnávateľa a teda vyplácať náhradu mzdy vo výške 80 % priemerného hodinového zárobku a však za podmienok rovnakých ako tomu bolo na jar 2020 - teda v mesiacoch apríl a máj 2020, kedy žalovaný síce vykazoval prekážky v práci na strane zamestnávateľa za časť pracovného času zamestnancov a však v nasledujúcich mesiacoch rozdiel do plnej hrubej mzdy a i časť hodnoty stravných lístkov zamestnancom doplatil. V uvedenom období som takéto konanie žalovaného nemal dôvod riešiť, nakoľko mne tak ako i ostatným zamestnancom mzdu za mesiace apríl a máj 2020 doplatil do plnej výšky. Rovnakým spôsobom začal žalovaný pri zúčtovaní mojej mzdy postupovať i v mesiaci október 2020, ked' mi za 104 hodín vyplatil len 80 % náhradu mzdy a tak mi znížil hrubú mzdu o 163,12 Eur. Rozdiel čistej mzdy vo výške 129,64 mi poslal priamo na môj bankový účet dňa 18.11.2020, no následne po tom čo som v decembri 2020 žalovanému odmietol podpísať ním už vopred pripravenú Dohodu o skončení pracovného pomeru (bez uvedenia dôvodu) mi žalovaný tento doplatok čistej mzdy v zúčtovaní mzdy za mesiac december 2020 zrazil ako vyplatenú zálohu (na čom sme samozrejme dohodnutí neboli). V postupe vykazovania prekážok v práci na strane zamestnávateľa s doplatením mzdy v nasledujúcich mesiacoch teda v mojom prípade žalovaný už nepokračoval (ako tomu bolo v mesiacoch apríl a máj 2020) ale mzdu mi zúčtovával už len ako náhradou mzdy vo výške 80 % za časť pracovných smien, ktoré som ja riadne odpracoval. Som presvedčený o tom, že v prípade ostatných zamestnancov žalovaný pokračoval tak ako tomu bolo na jar 2020. Teda hoci im vykazoval prekážky v práci na strane zamestnávateľa, zamestnanci riadne pracovali a preto im v nasledujúcich mesiacoch rozdiel na mzde doplatil - či už formou „ostatné náhrady44 alebo iným spôsobom. Z uvedeného dôvodu navrhujem, aby žalovaný predložil ako dôkaz Doklady o zúčtovaní mzdy všetkých zamestnancov za mesiace apríl, máj, október, november, december 2020 a január 2021. Domnievam sa, že žalovaný vykazoval prekážky v práci na strane zamestnávateľa (hoci zamestnanci riadne pracovali) z dôvodu, že až po uplynutí mesiaca október mohol zistiť, že bude pre neho finančne výhodnejšie uplatniť si príspevok zamestnávateľom na podporu a udržanie zamestnanosti v rámci tzv. Prvej pomoci plus (zmena platná od 1.10.2020) na základe opatrenia č. 3 A, kde musia byť vykazované prekážky v práci na strane zamestnávateľa a nie podľa opatrenia č.3 B, kde sa výška príspevku určuje len podľa % poklesu tržieb. A je logické, že zistiť výšku tržieb sa dá až po uplynutí toho ktorého mesiaca a preto došlo i k oznamovaniu prekážok v práci na strane zamestnávateľa zamestnancom žalovaného pani J. so spätnou platnosťou o približne mesiac a pol - dňa 9.11.2020 s platnosťou od 1.10.2020, aby zamestnanci pred poukázaným mzdy na účet zamestnancom vedeli, že sumu o ktorú im za mesiac október (a ďalšie mesiace) znížil mzdu im v nasledujúcich mesiacoch doplatí do plnej výšky. Zamestnávatelia mohli požiadať o príspevky z projektu tzv. Prvá pomoc plus (zmenené podmienky oproti predchádzajúcim mesiacom) prvý krát za mesiac október 2020. Išlo o príspevky na mzdu zamestnancov pre zamestnávateľov, ktorí udržia pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej činnosti - opatrenie č. 3A a 3B. Na príspevok na mzdu zamestnanca podľa opatrenia č. 3A, resp. 3 B mal nárok zamestnávateľ, ktorý v čase vyhlásenej mimoriadnej situácie udrží pracovné miesta aj v prípade prerušenia alebo obmedzenia svojej prevádzkovej činnosti alebo poklesu tržieb najmenej 0 20 %. V prípade opatrenia č. 3A i 3B platilo, že nárok na príspevok na mzdu zamestnancov mal len zamestnávateľ len na zamestnancov, ktorí nečerpali dovolenku alebo nemali viac ako 50 % fondu mesačného pracovného času prekážku na strane zamestnanca. Výška poskytovaného príspevku podľa opatrenia č. 3A bola 80 % celkovej ceny práce zamestnanca za čas, kedy mal tento zamestnanec prekážku na strane zamestnávateľa, až do sumy 1 100 €. Výška poskytovaného príspevku pre zamestnávateľov podľa opatrenia ě. 3B bola 80 % celkovej ceny práce zamestnanca, najviac však vo výške stanoveného paušálneho príspevku podľa poklesu tržieb. Pri poklese tržieb od 20 % do 39,99 % bola výška príspevku 270,- Eur na 1 zamestnanca, pri poklese tržieb od 40 % do 59,99 % bola výška príspevku 450,- Eur na l zamestnanca (čo údajne mal žalovaný), pri poklese tržieb od 60 % do 79,99 % bola výška príspevku 630,- Eur na 1 zamestnanca, pri poklese tržieb od 80 % a viac bola výška príspevku 810,- Eur na 1 zamestnanca. Mám za to, že žalovaný teda na základe toho, že až neskôr mohol zistiť využitie ktorého opatrenia bude pre neho finančne výhodnejšie pristúpil na spätné „nariadenie“ prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Síce žalovaný mal samozrejme právo si vybrať využitie akého opatrenia pre neho bude finančne najvýhodnejšie, avšak nie konať tak, aby mňa ako zamestnanca (na ktorého okrem iného tento príspevok i poberal) ukrátil na mojich mzdových a iných nárokoch. Žalovaný uvádza (bod 10), že prekážky v práci v zmysle Zákonníka práce sú stavom faktickým, ak zamestnanec z nejakého dôvodu nemôže vykonávať prácu pre zamestnávateľa v dohodnutom rozsahu, a to bez ohľadu na to, či bol zamestnanec riadnym spôsobom a včas o takýchto prekážkach v práci oprávnenou osobou zamestnávateľa upovedomený alebo nie. Mám za to, aby si mohol žalovaný uplatňovať prekážky v práci na strane zamestnávateľa podľa ustanovení § 250b Zákonníka práce a vyplácať zamestnancom náhradu mzdy vo výške 80 % priemerného zárobku, museli by byť splnené i ostatné podmienky ustanovené v tomto paragrafu
Zákonníka práce a ďalšie. Nemožno od zamestnanca spravodlivo požadovať, aby i počas prekážok v práci bol celý zmluvne dohodnutý pracovný čas na svojom pracovisku a zároveň mu bola vyplácaná nižšia mzda, a to bez ohľadu na to či takýto zamestnanec reálne ,6 prácu vykonával alebo bol „iba prítomný na svojom obvyklom pracovisku pripravený prácu pre zamestnávateľa vykonávať. V mesiacoch október až december 2020 situácia ohľadom tzv. pandémie už trvala niekoľko mesiacov predtým. Žalovaný ako sám uvádza, k poklesu jeho výnosov, a k poklesu objemu činnosti, ktorú vykonával došlo už v apríli 2020. Mal teda dostatok času oznámiť zamestnancom, že si uplatňuje prekážky v práci na strane zamestnávateľa a nie až takmer mesiac a pol po tom ako tieto prekážky v práci na jeho strane údajne nastali a aj to sporným resp. nezrozumiteľným spôsobom. Mám za to, že je absolútne nemožné aby bol zamestnanec povinný resp. vôbec schopný konať resp. nekonať na základe akýchsi domnienok zamestnávateľa, že zamestnanec mal vedieť, že je na prekážkach v práci na strane zamestnávateľa hoci sa o týchto prekážkach zamestnanec nijakým spôsobom nedozvedel. Ak by bolo postačujúce na vykazovanie prekážok v práci na stane zamestnávateľa s náhradou mzdy zamestnancovi vo výške 80 % (resp. v inej výške - v zmysle ustanovení Zákonníka práce), ako uvádza žalovaný, to že nastal faktický stav, kedy z toho-ktorého dôvodu nemôžu zamestnanci vykonávať prácu pre zamestnávateľa v dohodnutom rozsahu, mohla by nastať situácia, že hoci by zamestnávatelia požadovali resp. očakávali, že zamestnanci budú po celú dobu svojho pracovného času na pracovisku, či už by vykonávali rovnaké alebo menšie či väčšie množstvo práce, takýto zamestnávatelia, by sa neskôr mohli rozhodnúť, že množstvo vykonanej práce je z ich pohľadu nepostačujúce napr. z dôvodu, že dosiahli nižšie výnosy či nižší zisk (resp. dosiahli stratu) a preto zamestnancom nevyplatia mzdu ale len náhradu mzdy vo výške 80 % (na základe tzv. pandémie). V takomto prípade by boli zamestnanci vo výrazne horšom postavení ako zamestnávatelia a zamestnávatelia by mohli kedykoľvek svojvoľne a to so spätnou platnosťou rozhodnúť aké nároky zamestnancom priznajú resp. nepriznajú. Mám za to, že takýmto spôsobom si svoje práva zamestnávatelia vykladať a spravodlivo uplatňovať nemôžu, a to ani v čase tzv. pandémie, na ktorú sa žalovaný viac krát odvoláva. Mám za to, že aj po novelizácii Zákonníka práce, ktorým bol s účinnosťou od 4.4.2020 doplnený do Zákonníka práce § 250b, ostatné ustanovenia Zákonníka práce zostali plne V platnosti a rovnako platia i ostatné ustanovenia § 250b (napríklad o rozvrhnutí pracovného času) nie len tie, ktoré v danom čase žalovaný považoval za vhodné využiť vo svoj prospech. § 85 ods . 1 Zákonníka práce : Pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Podľa smernice 2003/88/ES sa za pracovný čas považuje akýkoľvek časový úsek, strávený na pracovisku zamestnávateľa alebo aj mimo neho, počas ktorého zamestnanec pracuje pre zamestnávateľa alebo je pripravený pracovať. Na doplnenie ohľadom môjho ustanoveného pracovného času uvádzam nasledovné: Na základe už tretej pracovnej zmluvy, a to na podnet žalovaného, som u žalovaného začal pracoval od 19.03.2018. Približne do polovice roka 2019 som prácu pre žalovaného vykonával v sídle zamestnávateľa v H., ktoré máme ako miesto výkonu práce dohodnuté v Pracovnej zmluve. Od polovice roka 2019 som na výslovnú žiadosť žalovaného a s mojim súhlasom začal vykonávať prácu z domu - formou tzv. Home Office. Moja pracovná doba bola dohodnutá 40 hodín týždenne. Môj pracovný čas v období, ked' som prácu vykonával v kancelárii žalovaného v H. a rovnako i ked' som prácu vykonával z domu bol každý pracovný deň od 8.00 hod. do 16.30 hod. s prestávkou v práci od 12.00 hod. do 12.30 hod.. Pri zmene miesta výkonu práce nebol písomne vypracovaný dodatok k Pracovnej zmluve a nedošlo ani k iným zmenám ustanovení Pracovnej zmluvy, teda ani k zmene môjho rozvrhu pracovného času. V časti vyjadrenia (body 11,12), kde žalovaný cituje časti e-mailov zaslaných zamestnankyňou žalovaného pani J. ako údajné dôkazy o tom, že prekážky v práci boli nariadené oprávnene a neboli len fiktívne môžem uviesť len toľko, že tieto citácie sú vytrhnuté z kontextu a bez súvislosti s ostatnými e-mailmi a s ďalšími skutočnosťami vôbec nič nedokazujú. K bodu 17 Vyjadrenia žalovaného: Trvám na tom, že pani J. nie je oprávnená osoba na nariaďovanie prekážok v práci na strane zamestnávateľa. 0 akej komunikácii s menovanou malo ísť ohľadom skončenia pracovného pomeru nemám vedomosť a teda i toto tvrdenie žalovaného považujem za zavádzajúce a nepravdivé. Ak som pani J. v súvislosti s mojim pracovným pomerom posielal nejaký e-mail, ten som zároveň posielal i môjmu nadriadenému
- Ing. Š. a i pani Š. - zamestnankyni žalovaného, ktorá je zároveň manželkou majiteľa a konateľa spoločnosti a boli to len informačné e-maily, prípadne moje žiadosti o poskytnutie informácií či vysvetlení. Žalovaný vo viacerých bodoch vyjadrenia (body 23,24 a ďalšie) uvádza, že výkazy práce, ktoré som každý mesiac zamestnávateľovi predkladal sú v rozpore s reálnym skutkovým stavom. Teda že som v týchto výkazoch uvádzal i výkon práce, ktorý som reálne nevykonal resp. vykonal za kratší čas. Uvedené tvrdenie žalovaného popieram a trvám na tom, že mnou vykazované mesačné výkazy práce sú pravdivé. Ak sa ale žalovaný domnieval, že si v predmetných výkazoch práce, ktoré slúžili na kontrolné účely zo strany zamestnávateľa ako i podklady k výpočtu a zúčtovaniu mojej mzdy a ostatných
nárokov, vykazujem prácu, ktorú som reálne nevykonal, mal ma na uvedené upozorniť v tom ktorom mesiaci po predložení takéhoto údajne nepravdivého výkazu. Žalovaným som v priebehu celého roka 2020 (ani predtým) a teda ani za mesiace október, november a december 2020 nebol ani raz nijakým spôsobom upozornený na to, že v mojich pracovných výkazoch nepravdivo vykazujem prácu, ktorú som reálne nevykonal, resp. vykonal za kratší čas ako uvádzam. Mám za to, že vzhľadom na to, že žalovaný nedisponuje (pretože ani nemôže) žiadnymi dôkazmi o tom, že prekážky v práci na strane zamestnávateľa mi v zúčtovaní mzdy vykazoval oprávnene, snaží sa argumentovať akýmkoľvek tvrdeniami, hoc i nepravdivými. A znova môžem len uviesť, že i bez ohľadu na to či som teda objektívne vykonal dostatok práce pre zamestnávateľa alebo nie nebol som žalovaným riadne a včas informovaný o tom, že si žalovaný uplatňuje prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Počas celého môjho zmluvne dohodnutého pracovného času som bol na svojom obvyklom pracovisku k dispozícii zamestnávateľovi a všetky pracovné povinnosti som si riadne plnil. Teda žalovaný mi neoprávnene znížil moju mzdu, ked' namiesto mzdy mi zúčtoval a vyplatil len náhradu mzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa vo výške 80 % priemerného zárobku. Žalovaný vo Vyjadrení vo viacerých bodoch (6,23 až 32) uvádza , že som údajne dlhodobo nevykonával takmer žiadnu prácu a to už i pred pandémiou, na ktorú sa neustále odvoláva. Pracovné výkazy, ktoré som pravidelne predkladal žalovanému vždy prvého v mesiaci za predchádzajúci mesiac sú údajne nepravdivé a v rozpore so skutočnosťou, údajne som vykonával minimum práce, údajne som fakticky prácu nevykonával. Údajne mi prácu prídel'ovali pán H. T. a R. P., ktorí by mali dosvedčiť to, že som v podstate dlhodobo takmer nič nerobil a teda i v mesiacoch október, november a december 2020. Na upresnenie pán H. T. a pán R. P. boli moji kolegovia, nie nadriadení. Podľa mojich vedomostí a mne známej Organizačnej štruktúre žalovaného bol mojim jediným nadriadeným Ing. Š. - konateľ a majiteľ spoločnosti. Ďalej žalovaný uvádza, že údajne som si bol vedomý toho, že som vykonával minimálne množstvo práce, že mi práca nebola prideľovaná. Ďalej žalovaný dokladá údajné dôkazy o tom, že som dlhodobo pracoval len minimálne a teda minimálne pracoval i v čase keď boli údajne nariadené prekážky v práci na strane zamestnávateľa. I ked' sa domnievam, že to či som vykonával dostatok práce, minimálne alebo takmer žiadnu prácu nie je podstatné, a to vzhľadom na skutočnosť, že mi žalovaný riadne a včas neoznámil prekážky v práci na strane zamestnávateľa a neurčil pracovný čas kedy mám prácu vykonávať a kedy som na predmetných prekážkach v práci, mám potrebu sa i k týmto nepravdivým a zavádzajúcim tvrdeniam žalobcu sa vyjadriť. Mám za to, že ten kto zhodnotil množstvo, kvalitu, časovú náročnou a odbornosť mojej práce u žalovaného vôbec nepochopil čo moja práca obnášala. Tvrdenia mojich kolegov p. T. a p. P., ktorí mi údajne mali prácu prideľovať a mali dosvedčiť, že som takmer nič nerobil by bolo možno považovať za nepravdivé, pretože títo vôbec nevedeli čo som ja robil a keďže neboli ani moji nadradení nebol som ich povinný o mojej práci ani informovať. (K bodu 27) Kontrola PW systémov jednoznačne netrvá 10 minút ako uvádza žalovaný, ale oveľa dlhšie. Išlo o kontrolu „PW ALL" - kontrola importných dát, či boli v priadku a úplné, kontrola veľkosti interných tabuliek systému PW - či sa zbytočne nenaplnili - niekedy bolo nutné manuálne čistenie dát v týchto tabuľkách cez databázové procedúry, ďalej kontrola objednávok či boli v súlade s realitou a či systém PW nerobí nadzásoby, resp. nulové zásoby, niekedy bolo potrebné urobiť opätovné importy za minulé obdobia, atd'. (K bodu 28) Trvám na tom, že všetky moje mesačné pracovné výkazy, ktoré mali slúžiť ako podklad na výpočet mojej mzdy boli pravdivé. Rovnako tak bol pravdivý výkaz za mesiac október 2021, ktorého pravdivosť žalovaný napadol. Žalovaný uvádza, že po 15.10.2020 na projekte „NOBA" preukázateľne neboli „uploadnuté" žiadne súbory, no ja som si túto prácu vo výkaze práce uvádzal i po 15.10.2020 a ako dôkaz predkladá snímku akejsi obrazovky, ktorá údajne potvrdzuje dátum posledných uploadov v systéme NOBA. Za prvé - predmetná snímka obrazovky sú len nejaké zálohy na externom disku nejakého kolegu. Zdrojové kódy boli iba na vývojovom serveri, ktoré som mal u seba iba ja. Takže uvedené by ani nemohlo byť dôkaz mojej nepráce v danom systéme. Ďalej na vysvetlenie uvádzam: Do 15.10.2020 som vykazoval podľa skutočností NOBA na DEV01 a po tomto termíne na DEV02. V mesiaci október 2020 p. P. chcel presun mojich vývojárskych nástrojov a projektov, ktoré som dovtedy riešil vyvíjal na starom virtuálnom serveri - počítači pre vývoj s názvom DEV01 so starým operačným systémom. Tieto som teda premiestnil na nový virtuálny server - počítač s názovom DEV02. Tieto presuny v skutočnosti trvali týždne a ešte aj v mesiaci december 2020. Vždy keď sa mení operačný systém a vývojárske nástroje za vyššie verzie vyskytujú sa problémy, ktoré sú špecifické pre zavádzanie nového softwaru a preto sa i NOBA na novšom prostredí musela upravovať i ked' funkcionalita zostala pôvodná. Navyše novú technológiu bolo nutné najskôr vyskúšať. Nakoľko riešenie NOBAWEB malo dva projekty - NOBA a NOBAReport. Snímka obrazovky potvrdzuje upload projektu NOBA dňa 13.11.2020 - teda po 15.10.2020, Navyše aktualizovaná NOBA sa spúšťala 27.11.2020. V tomto čase ma i kolega p. T. informoval, že žalovaný hľadá nového konzultanta na tento systém. Takže tvrdenie žalovaného, že po 15.10.2020 som na NOBA
pracovať nemohol sú absolútne nepravdivé. (K bodu 29) Žalovaní sa predloženým e-mailom zo dňa 26. septembra 2020 (sobota) snaží dokázať, že z dôvodu, že som údajne kvôli nevhodnej komunikácie do viacerých projektov mal zakázaný prístup do viacerých systémov je nelogické, aby som pracoval i nadčas a nevzťahovali sa na mňa údajné predmetné prekážky v práci na stane zamestnávateľa. Po prvé
- žalovaný predkladá dôkazy z mesiaca, ktorý sa netýka tohto sporu. Za druhé týmto dôkazom žalovaný len priznáva, že mi bezdôvodne a bez akéhokoľvek upozornenia zablokoval prístup do projektov, na ktorých som pracoval. Na vysvetlenie - do projektu COOP Jednota Nitra boli dva prístupy - jeden na linux server, kde sa spúšťali programy systému PW (import, prepočet) a druhý prístup do databáz (k údajom) systému PW. Dáta sa mohli upravovať jednak spúšťaním programov v linux konzole servera ajednak spúšťaním databázových procedúr. Ja som mal prístup len k dátam. Prístup do linux servera som nemal, nakoľko mi ho niekto zo spoločnosti žalovaného bez vysvetlenia a upozornenia ma na to zablokoval, a to v mne neznámom čase a z neznámych dôvodov. Za tretie - v piatok 25.09.2020 0 23:07 hod., teda mimo môjho pracovného času mi prišiel e-mail s upozornením na spadnutý import v CJ Nitra. Keďže do druhého dňa na uvedený problém nikto z mojich kolegov, ktorí mali prístup k dátam nereagoval, tak som v sobotu ráno 0 6:58 hod. (mimo môjho pracovného času) uvedený problém začal riešiť a ako vidieť zo samotného e-mailu predloženého žalovaným, som kolegovi U. zaslal e-mail, aby som sa uistil, že kolega spustil resp. spustí import a prepočet dát, tak aby sa chyba odstránila a ja som mohol na riešení uvedeného problému ďalej pokračovať cez prístup, ktorý som nemal zablokovaný. Kolega U. ma spätne o spustení importu a prepočtu informoval mailom v nedeľu 27.09.2020 0 0:19 hod. Takéto kontroly a rovnako kontroly mne zverených projektov som vykonával denne, a to bez ohľadu na to, či som čerpal dovolenku, mal som voľno či bol sviatok a pod., o čom žalovaný samozrejme vedel. Na jednej strane žalovaný teda takúto moju prácu v sobotu, nedeľu, sviatok, noc akceptuje a i očakáva, no plat a príplatok za takúto prácu mi nikdy poskytnutý nebol. Uvedený mail, ktorý predložil žalovaný len dosvedčuje, že som skutočne pracoval i mimo moju určenú pracovnú dobu (pracovné dni od 8.00 hod. do 15.30 hod. ) - teda nadčas a to i počas dní pracovného voľna. Žalovaný týmto predloženým dôkazom dokázal len to, že mi ako môj zamestnávateľ nevytváral vhodné pracovné podmienky na prácu, ale naopak vytváral mi prekážky, čo zvyšovalo časovú náročnosť mojej práce a rovnako dokázal to, že som skutočne bežne pracoval i mimo pracovné dni - teda nadčas. Žalovaný vo svojom vyjadrení (bod 29 ) okrem iného uvádza : „Žalobca zároveň nemal prístup z dôvodu nevhodnej komunikácie do viacerých projektov, čo sám priznáva (dôkaz)." Je pravdou, že som mal zablokovaný prístup do dvoch či troch projektov, ktoré som ja rozbehol a na ktorých som dlhodobo pracoval, no zároveň je pravdou, že tento prístup mi bol zablokovaný bez upozornenia ma a odôvodnenia takéhoto konania. Odmietam, že by som sa mal dopúšťať akejkoľvek nevhodnej komunikácie voči klientom žalovaného. Naopak, viac krát ma zákazníci žalovaného upozorňovali na nevhodnú a neodbomú komunikáciu viacerých zamestnancov žalovaného, o čom som následne informoval môjho nadriadeného i kolegov, ktorých sa to priamo týkalo. K veci ešte dodávam, že pri práci s klientami, či kolegami sa môže stať, že dôjde i k nedorozumeniam (skresleným či nepresným informáciám) avšak riešiť takéto prípadné drobné nezhody zo strany zamestnávateľa tak, že bez akéhokoľvek vysvetlenia či upozornenia svojmu zamestnancovi znemožní naďalej riadne vykonávať prácu je prinajmenšom nepochopiteľné. Žalovaný uvádza (bod 17), že hoci mohol skončiť pracovné pomery so zamestnancami, pristúpil k ich zachovaniu a to i v situácii, keď zamestnancom nemohol prídel'ovať prácu. Mám za to, že i toto tvrdenie žalovaného je nepravdivé, nakoľko podľa údajov, ktoré som získal z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica žalovaný za apríl až jún 2020 vykazoval 28 zamestnancov, za júl až september 31 zamestnancov, za október až december 21 zamestnancov a za január až apríl 2021 to bolo už len 19 zamestnancov. Takže v priebehu roka 2020 znížil počet zamestnancov minimálne o 12 zamestnancov (z 31 na 19). No a v neposlednom rade sa žalovaný snažil skončiť pracovný pomer i so mnou, a to už v decembri 2020 hoci i za tento mesiac na mňa čerpal štátny finančný príspevok poskytovaný zamestnávateľom na zamestnancov - na podporu a udržanie pracovných miest - tzv. Prvá pomoc (plus). K bodom 17,18,19,20,22,32 a ďalšie Vyjadrenia žalovaného: Žalovaný v podstate uvádza, že k danému konaniu ho donútila „pandemická situácia", nedostatok práce, jeho snaha neukončiť pracovné pomery so svojimi zamestnancami a výrazný pokles tržieb z dôvodu pandémie COVID-19 a podobne. Žalovaný predložil súdu na svoju obranu ako dôkaz „Výsledovku analyticky po mesiacoch - .. výnosy žalovaného za jednotlivé mesiace roku 2020. Mám za to, že finančná situácia - výnosy a ich pokles nijako nesúvisia s mnou uplatňovanými nárokmi. K predloženému dôkazu uvádzam len toľko, že takýto dôkaz bez kontextu s inými ukazovateľmi v rámci podnikateľskej činnosti žalovaného takmer o ničom nevypovedá. Avšak uvediem aspoň niektoré skutočnosti, ktoré sú mi známe. V mesiacoch október až december 2020 síce vykazoval žalovaný pokles výnosov oproti „predpandemickým " mesiacom január až marec 2020 okolo 40 % a však uvedený pokles korešpondoval i s poklesom počtu zamestnancov žalovaného,
ktorí sa na tvorbe týchto výnosov podieľali. Keď žalovaný v januári až marci 2020 zamestnával v priemere 28 zamestnancov, v októbri až decembri 2020 to bolo už len 21 zamestnancov, čo predstavuje pokles o 25 %. Čiže s poklesom počtu zamestnancov došlo i k poklesu výnosov žalovaného ale zároveň i k poklesu nákladových položiek na mzdy a odvody a podobne. A zároveň platí, že žalovaný za mesiace október, november a december 2020 dosiahol výnosy okolo 60 % oproti prvým trom „predpandemickým" mesiacom roku 2020 za situácie, ked' žalovaný vykazoval prekážky v práci na strane zamestnávateľa počas viac ako 60 % pracovného času zamestnancov a zamestnanci teda údajne pracovali len minimálny čas. Je minimálne pozoruhodné, že pri výraznom poklese počtu zamestnancov a zároveň výraznom poklese vykonávanej práce zostávajúcimi zamestnancami žalovaného, žalovaný stále dokázal dosahovať výnosy i v mesiacoch október až december 2020 na úrovni až okolo 60 % oproti januáru až marcu 2020. Ďalej na podporu mojich tvrdení chcem uviesť nasledovné: Podľa Výkazov na priznanie finančného príspevku na podporu a udržanie zamestnanosti žalovaný napríklad za september 2020 pri počte zamestnancov 31 vykazoval hrubé mzdy vo výške 51 045,44 Eur. Od októbra 2020 u neho došlo k výraznému poklesu počtu zamestnancov, a to z 31 na 21. Za mesiac október, november a december 2020 vykazoval žalovaný rovnaký počet zamestnancov a to 21. Za mesiace október až december 2020, kedy zamestnanci boli na údajných prekážkach v práci na strane zamestnávateľa žalovaný vykázal hrubé mzdy nasledovne: za október 2020 vo výške: 25 217,10 Eur, za november 2020 vo výške: 23 191,55 Eur a za december 2020 vo výške približne: 35 490,- Eur (vyrátané zo žalovaným vo výkaze uvedenej celkovej ceny práce 47 98206 Eur,- znížením o odvody za zamestnávateľa vo výške 35,2 %). Hrubá mzda vykazovaná žalovaným za október a november 2020 je porovnateľná a však za december je výrazne vyššia - nárast predstavuje približne 0 50 % viac vyplatených hrubých miezd za december 2020 ako tomu bolo za mesiac október 2020 alebo november 2020. Mám za to, že k takémuto nárastu vyplatených hrubých miezd za mesiac december 2020 u žalovaného došlo z dôvodu, že zamestnancom vo mzde za mesiac december 2020 doplatil rozdiel zo zníženej mzdy za mesiace október a november 2020, ked' im vykazoval prekážky v práci na strane zamestnávateľa a vyplácal im náhradu mzdy za čas týchto prekážok vo výške 80 %. Za mesiac december 2020 žalovaný vo zúčtovaní miezd už nevykazoval prekážky v práci na strane zamestnávateľa, z dôvodu, že nemohol splniť podmienku podľa opatrenia 3A (keď bolo treba vykazovať prekážky na strane zamestnávateľa za viac ako polovicu pracovného času zamestnancov, pričom platilo - čím viac vykázaných hodín prekážok v práci na strane zamestnávateľa, tým vyšší príspevok pre zamestnávateľa na jednotlivých zamestnancov), nakoľko boli vianočné sviatky, zamestnanci si čerpali dovolenky ešte i z predchádzajúceho roka. Žalovaný si teda nemohol výhodne uplatniť príspevok v rámci tzv. Prvej pomoci plus podľa opatrenia 3A, tak si ho uplatnil podľa opatrenia 3B, kde sa zohľadňuje len výška poklesu tržieb a nie výška náhrady mzdy za čas prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Mne však žalovaný i naďalej i za december 2020 vykazoval prekážky v práci na strane zamestnávateľa s náhradou mzdy vo výške 80 % a mám za to, že takto konal z dôvodu, lebo som mu v priebehu decembra 2020 viac krát odmietol podpísať Dohodu o skončení pracovného pomeru, a toto bol z jeho strany pre mňa akýsi ,.trest". Ak sa žalovaný domnieval, že konal oprávnene a zákonne, nič mu nebránilo reagovať na moje rôzne podania, ktoré som mu písomne adresoval. V tomto prípade predovšetkým mohol žalovaný reagovať na moju Predžalobnú výzvu na doplatenie mzdy a ostatných nárokov, ktorú som mu zaslal a ktorú do vlastných rúk prevzal dňa 17.02.2021. V uvedenej výzve sa domáham nielen doplatenia mzdy za obdobie október, november a december 2020 ale tiež žalovaného upozorňujem na porušovanie mnohých ustanovení Zákonníka práce a vyzývam ho na podanie mi vysvetlenia a poskytnutia mi podkladov na základe ktorých mi vypočítal mzdu a vykazoval prekážky v práci na strane zamestnávateľa za predmetné mesiace. Ak by bol žalovaný ochotný ale predovšetkým schopný poskytnúť mi riadne informácie a dôkazy z akého zákonného dôvodu mi znížil mzdu a neposkytol stravné poukážky v dostatočnom množstve, mohli sme predísť tomuto súdnemu sporu. Mám za to, že žalovaný o svojom nezákonnom postupe v súvislosti s vykazovaním prekážok v práci zamestnávateľa vedel a preto na moju výzvu nereagoval, nakoľko by ani nevedel preukázať oprávnenosť znížiť mi mzdu a ostatné nároky. Navrhujem súdu, aby boli vykonané ďalšie dôkazy, na podporu mojich tvrdení, ktoré nedokážem sám zabezpečiť: Listinné dôkazy od žalovaného: 1. Dôkaz o informovaní ma riadne, včas a oprávnenou osobou o nariadení prekážok v práci na strane zamestnávateľa. Uvedeným chcem dokázať, že mi prekážky v práci žalovaným nikdy neboli nariadené, resp. oznámené. 2. Dôkaz o rozvrhnutí môjho pracovného času za obdobie mesiacov roku 2020: 4,5,10,11,12. Uvedeným chcem dokázať, že mi za obdobie ked' mi žalovaný vyplácal náhradu mzdy vo výške 80 % z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa nebol určení pracovný čas znížený o prekážky v práci. 3. Evidenciu výkonu mojej pohotovosti - HOT-LINE (horúca linka nonstop) a HELPDESK (technická podpora) z pracovnej náplne, ktorá je prílohou Pracovnej zmluvy, ktorú som reálne i nonstop vykonával a preto navrhujem
dôkaz o tom, koľko mi žalovaný za celé obdobie pracovného pomeru vyplatil na mzde za pohotovosť, keďže chcem poukázať, že žalovaný nedodržiaval ustanovenia Zákonníka práce neustále a v mnohých smeroch a tiež chcem dokázať, že som pracoval viac ako len zmluvne ustanovený pracovný čas a nie menej ako tvrdí žalovaný. 4. Doklady o vyúčtovaní mzdy všetkých zamestnancov žalovaného a evidenciu dochádzky za mesiace roku 2020 - 4,5,6,10,11,12. Uvedeným chcem preukázať svoje tvrdenia o fiktívnych prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, doplácaní mzdy ostatným zamestnancom v nasledujúcich mesiacoch (6/2020 a 12/2020) a to, že prekážky v práci na strane zamestnávateľa za mesiac 12/2020 vykazoval žalovaný len mne. Predvolať na výsluch svedkov: 5. Pani J. - zamestnankyňu žalovaného. Uvedeným chcem dokázať že neboli nariadené prekážky v práci na strane zamestnávateľa a zamestnanci pracovali v normálnom režime. Mám za to, že ak sa i dotkla žalovaného vzniknutá tzv. pandemická situácia a došlo k poklesu jeho výnosov a zisku nemôže to byt' dôvodom na nedodržiavanie mnohých ustanovení Zákonníka práce v neprospech jeho zamestnancov. Naďalej trvám na podanej Žalobe v plnom rozsahu. Tvrdenia Žalovaného pokladám za nepravdivé, zavádzajúce a odmietam ich. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz v prospech svojich tvrdení priamo týkajúcich sa tohto sporu. Naopak i dôkazy, ktoré žalovaný predložil napokon svedčia len na podporu mojich tvrdení. Na základe všetkých uvedených skutočností, predložených dôkazov a tvrdení žalovaného nemajúcich oporu v zákone ani v ním predložených dôkazoch naďalej trvám na podanej Žalobe v plnom rozsahu a žiadam aby súd po vykonanom dokazovaní nariadil pojednanie a vo veci spravodlivo rozhodol.“
4. Žalovaný v podaní došlým súdu dňa 23.11.2021 uviedol, že: „Žalovaný popiera, že príspevky na udržanie zamestnanosti poberal v rozpore s právnymi predpismi, a zároveň uvádza, že to nie je predmetom tohto konania (strany 4 a 5 Vyjadrenia k Odporu). Predmetom tohto konania rovnako nie sú ani mzdy ostatných zamestnancov spoločnosti žalovaného a ani skutočnosť, že žalovaný znížil počet svojich zamestnancov (s. 10 Vyjadrenia k Odporu). Nad rámec uvedeného žalovaný dodáva, že znížené množstvo zamestnancov žalovaného je spôsobené tým, že značná časť z nich vstúpila do pracovného vzťahu s dcérskou spoločnosťou žalovaného. Žalovaný popiera žalobcovo tvrdenie, že mu žalovaný za obdobie október, november a december 2020 nevyplatil časť mzdy v celkovej výške 615,58 eur a tiež príspevok zamestnávateľa na stravovanie v celkovej výške 145,59 eur, teda spolu 761,17 eur. Žalobca súdu síce podsúva, že napriek tomu, že údajne odpracoval v predmetných mesiacoch úplný fond pracovného času, zamestnávateľ mu mzdu skrátil. Žalovaný toto tvrdenie popiera, a ako už uviedol a tiež uvádza nižšie, žalobca nielen, že pracoval na tzv. prekážkach v práci, ale dlhodobo nevykonával takmer žiadnu prácu, a nič na tom nemení ani žalobcovo Vyjadrenie k Odporu. Ako žalovaný uviedol už v Odpore, žalovaný by mal byť úspešný v tomto konaní v prípade, že preukáže, že prekážky v práci boli nariadené oprávnene, a že žalobcovi vyplatil celú mzdu, na ktorú mal nárok. Na strane 2 Vyjadrenia k Odporu žalobca tvrdí, že tvrdenia žalovaného uvedené v Odpore v súvislosti s prekážkami v práci si odporujú. Žalovaný uvádza, že konštrukciu, ktorú uvádza žalobca, nikde neuviedol. Žalovaný v bodoch 8 až 16 Odporu dostatočne vysvetlil viacero dôvodov, z ktorých je zrejmé, že zamestnanci žalovaného o prekážkach v práci vedeli (a to vrátane e-mailových komunikácii, na ktoré sa odvoláva aj sám žalobca, a tiež faktického stavu). Žalobca ignoruje toto vysvetlenie žalovaného a súdu podsúva nepravdivé a z ničoho nevyplývajúce tvrdenie, že žalobca mal vedieť, že je na prekážkach v práci iba na základe toho, že (dlhodobo) nevykonával prácu. Uvedené žalovaný nikde netvrdí. Žalobca sa v tomto konaní stavia do pozície subjektu, ktorý údajne nič v súvislosti s pandemickou situáciou a jej vplyvom na žalovaného netušil a nič v tejto súvislosti nevedel, prekážky v práci boli pre neho prekvapením, a neregistroval žiadnu vnútornú komunikáciu žalovaného, a to aj napriek tomu, že žalovaný už v lete 2020 avizoval svojim zamestnancom, že s nástupom tzv. druhej vlny pandémie pravdepodobne opätovne pristúpi k prekážkam v práci. Uvedené tvrdenia žalobcu sú nepravdivé, a to aj s ohľadom na vnútrofiremnú komunikáciu žalovaného. Žalovaný dodáva, že žalobca tiež často komunikoval so svojim kolegom, s ktorým predtým zdieľal svoju kanceláriu, p. E. P., a zaujímal sa o.i. aj o novinky u zamestnávateľa - žalovaného. Žalovaný predpokladá, že v prípade nevyhnutnosti by mohol p. P. v prípade potreby potvrdiť predmetné skutočnosti svedeckou výpoveďou, avšak, vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania, nepovažuje zatiaľ jeho predvolanie za nevyhnutné. Aj napriek vyššie uvedenému, vzhľadom na vývoj pandémie je zrejmé, že jej dopady sa dostali aj k samotnému žalobcovi. Žalovaný dodáva, že aj prípadné nedostatočné oznámenie o prekážkach v práci na strane zamestnávateľa by žiadnym spôsobom nemalo vplyv na to, že prekážky v práci sú faktickým stavom, a teda, že k nim skutočne došlo. Tvrdenia o tom, že prekážky v práci žalobcovi neboli zrejmé a ani o nich nemal ako mať vedomosť ale žalobcovi nebránia v tom, aby zároveň konštatoval, že pani J. je neoprávnená osoba na oznamovanie prekážok v práci, že mu prekážky v práci boli oznámené nezrozumiteľne, že z predmetných e-mailov nebolo jasné, či prekážky skutočne nariadila oprávnená osoba, a podobne (s. 3 Vyjadrenia k Odporu). Je zrejmé, že
žalobca na jednej strane nemôže tvrdiť, že o prekážkach v práci nemal vedomosť a zároveň tvrdiť, že mu boli oznamované v rozpore s právnym poriadkom (ktorý si žalobca subjektívne vykladá). Žalobca síce dlhodobo považuje pani J. za neoprávnenú zamestnankyňu na oznamovanie prekážok v práci, ale to mu nebránilo s ňou komunikovať v súvislosti so skončením svojho pracovného pomeru, konať v súlade s jej e-mailom, keď ho vyzvala sa dostaviť na pracovisko zamestnávateľa, a podobne. Uvedený výklad a nepochopenie pracovných pozícii žalovaného prezentuje žalobca na viacerých miestach Vyjadrenia k Odporu, kde naznačuje, že jeho jediným nadriadeným bol konateľ žalovaného (strana 7). Výklad v predchádzajúcom bode je argumentácia ad absurdum, ktorá by, v prípade, ak by naozaj vo všeobecnosti v spoločnostiach (zamestnávateľoch) platila, spôsobila by ťažkopádne podnikanie a zrušila flexibilitu pri vykonávaní pracovných úloh. Nie je výnimočné, že v spoločnosti je zamestnaná osoba, ktorá koordinuje tzv. HR aktivity (v prípade žalovaného pani J.), a prirodzene, zamestnanci nemusia vidieť a poznať úplný zoznam povinností pani J. na to, aby vedeli, že otázky súvisiace s ľudskými zdrojmi bude zamestnancom komunikovať práve ona, a to s vedomím konateľa v kópii e- mailu. Žalobca pani J. dokonca sám iniciatívne opakovane kontaktoval, čiže sám vedel, že otázky súvisiace s pracovnými pomermi (vrátane toho svojho) má adresovať priamo jej. Navyše, prekážky v práci boli určené na základe rozhodnutia vedenia spoločnosti, čo bolo žalobcovi (a celej spoločnosti) komunikované; tieto e-maily má žalobca k dispozícii, sám ich predložil, z ničoho nevyplýva ani to, že sú neurčité, ani to, že by o prekážkach v práci mala rozhodovať neoprávnená osoba. Žalobcov subjektívny názor, že pani J. nie je kompetentná osoba na komunikáciu informácií žalobcovi, nie je ničím podložený, a tiež nekorešponduje s realitou. Analogicky, nie je neobvyklé, keď niektorí zamestnanci vedú projekty zamestnávateľa, a to obzvlášť v IT sektore. Preto napríklad skutočnosť, že p. H. T. je skutočne kolega žalobcu, nebráni tomu, že je zároveň projektovým manažérom projektu „NOBA“, a teda riadil a koordinoval žalobcovu prácu v súvislosti s týmto projektom. Žalobca si sám musí byť vedomý toho, že ak by každý jeden projekt musel zamestnancom prideľovať štatutárny orgán spoločnosti, spoločnosť by musela mať množstvo štatutárnych orgánov, a uvedené nedáva ekonomický ani právny zmysel; navyše, v minulosti žalobca sám vykonával prácu aj na základe pokynov iných osôb, ako konateľa spoločnosti. Tvrdenia žalobcu v tejto veci (strany 6-8 Vyjadrenia k Odporu) sú preto nepravdivé. Žalovaný iba pre úplnosť dodáva, že rôzne rozdelenie riadiacich úloh zamestnávateľa rôznym zamestnancom priamo predpokladá aj ustanovenie § 9(3) Zákonníka práce,1 ktoré určuje, že vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú „zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.“ Na strane 9 žalobca spomína údajne očakávanie a akceptáciu zamestnávateľa - žalovaného, žalobcovej práce v sobotu, v nedeľu, sviatok, v noci. Žalobcu žalovaný nikdy nežiadal o výkon obdobnej práce, často nadbytočnej, rovnako žalovaný nemal žiadne očakávania, že ju žalobca vykonávať bude. Žalobca nemôže a nemá v náplni práce svojvoľné prideľovanie si práce podľa vlastného uváženia, a z tých istých dôvodov nemôže očakávať, že mu žalovaný bude akceptovať prácu nadčas. Žalobcovi tiež nebola nariaďovaná ani pracovná pohotovosť. K ostatným tvrdeniam žalobcu uvedeným na stranách 9-12 Vyjadrenia k Odporu, ako aj k úrovni a kvalite žalobcovho výkonu práce, žalovaný uvádza, že táto problematika nemá žiaden súvis s prebiehajúcim konaním, a teda žalovaný nebude konajúci súd zaťažovať nesúvisiacimi vyjadreniami. Žalovaný tiež odmieta žalobcove špekulácie a domnienky v súvislosti s poberaním príspevkov na udržanie zamestnanosti. Žalovaný opakovane uvádza, že prekážky v práci v zmysle Zákonníka práce sú stavom faktickým, t. j. dochádza k nim, ak zamestnanec z toho-ktorého dôvodu nemôže vykonávať prácu pre zamestnávateľa v dohodnutom rozsahu, a teda nie sú viazané na naplnenie formálnych podmienok, bez ktorých prekážky v práci nemôžu nastať. 27. Žalovaný v súvislosti s oprávnenosťou prekážok v práci zároveň odkazuje na Odpor, a to najmä na články 10 - 15 Odporu - ak aj žalovaný v konkrétnom e- maile vyčerpávajúco neuviedol všetky detaily v súvislosti s prekážkami v práci, nemení to nič na tom, že zamestnanci žalovaného boli na prekážkach v práci a tiež boli opakovane informovaní o a vedomí si nižšieho podielu práce. 28. Za účelom zamedzenia repetitívnosti žalovaný odkazuje na Odpor, v ktorom zdôraznil vplyv pandémie na jeho ekonomický stav, množstvo potrebnej práce, ktorá sa s nástupom pandémie znížilo, a ďalšie faktické skutočnosti, na základe ktorých došlo k aplikácii prekážok na strane zamestnávateľa. Na záver žalovaný, vzhľadom na žalobcove tvrdenia vo Vyjadrení k Odporu, dodáva, že trvá na tom, že žalobca fakticky vykonával prácu v minimálnom rozsahu a ním predložené výkazy práce sú v rozpore s reálnym skutkovým stavom, a teda žalobcovi nemali na základe čoho ani teoreticky vzniknúť nároky na zaplatenie úplnej mzdy bez prekážok v práci. Žalovaný sa domnieva, že v prípade nevyhnutnosti by mohli páni H. T. a R. P. svedeckou výpoveďou potvrdiť, že žalobca v decembri 2020 nemal pridelenú takmer žiadnu prácu, a že v mesiacoch október a november 2020 vykazoval výkazy s výrazne viac odpracovanými hodinami, ako bola skutočnosť; avšak, vzhľadom na zásadu rýchlosti a
hospodárnosti konania, nepovažuje zatiaľ ich predvolanie za nevyhnutné. Vzhľadom k tomu, že p. H. T. je projektový manažér systému NOBA, a p. R. P. IT administrátor, obaja môžu a vedia vyhodnotiť množstvo práce, ktorú pán S. skutočne vykonal (a to ako z pracovnej, tak aj z technickej stránky). Zamestnanci žalovaného vykonávali z dôvodu pandémie výrazne menej práce, boli preukázateľne na prekážkach v práci, a uvedené platí o to viac v prípade žalobcu, ktorému bolo v zásade prideľované len minimum práce. Tvrdenia žalobcu o nárokoch na zaplatenie mzdy a súvisiacich nárokov sú preto nepravdivé.
5. Súd sa oboznámil s podaniami strán sporu spolu s prílohami, výsluchom žalobcu na nariadenom pojednávaní, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:
6. Dňa 16.03.2018 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom na pracovnú pozíciu odbornej a technickej pomoci pri inštalácii a prevádzke produktov žalovaného.
7. V apríli a máji 2020 žalovaný evidoval prekážku v práci na svojej strane z dôvodu pandemickej situácie na ochorenie COVID 19, pričom žalobcovi bola z vôle žalovaného dodatočne uhradená celá mzda, vrátane stravného vo výške 100% v neskorších mesiacoch. O tomto svedčí mail žalovaného zo dňa 13.05.2020, v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi a ostatným zamestnancom, že stravné ako aj doplatok mzdy bude refundovaný do výšky 100%.
8. Dňa 09.11.2020 žalovaný prostredníctvom hromadného emailu oznámil žalobcovi a ostatným zamestnancom, že od 01.10.2020 udeľuje prekážky v práci na strane zamestnávateľa z dôvodu pandemickej situácie na ochorenie COVID 19 s tým, že podmienky budú rovnaké ako na jar.
9. Žalovaný nijakým spôsobom hodnoverne nepoprel, že by ostatným zamestnancom, s výnimkou žalobcu, nevyplatil doplatok mzdy a stravného do výšky 100,00 % za mesiace október až december 2020, napr. osobitnou formou prémie alebo záloh. Do úvahy súd vzal zvýšené výdavky na mzdy zamestnancov za mesiac december 2020, pričom iba žalobca vykazoval príjem mzdy do výšky 80,00 % za rozhodné obdobie.
10. Medzi stranami sporu zostalo sporné, aký bol rozsah prác a intenzita pracovného výkonu žalobcu v rozhodnom období od októbra 2020 do 15.12.2020.
11. Dňa 15.12.2020 žalovaný zamedzil žalobcovi prístup do informačného systému spoločnosti, čo predstavuje hlavné pracovné prostredie žalobcu s tým, že medzi stranami sporu prebiehali rokovania o ukončení pracovného pomeru, resp. ukončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany žalovaného z dôvodu nadbytočnosti.
12. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v prípade úspechu žalobcu v konaní, výška čistej náhrady mzdy je 410,- Eur v čistom a výška stravného je 145,59 Eur za obdobie od októbra do decembra 2020. Súd toto vyhlásenie strán na pojednávaní považoval za upresnenie žalobného návrhu bez toho, aby o tom procesne rozhodoval a to z dôvodu, že mzdové nároky majú byť uplatňované v zásade v čistom, nakoľko v prípade vykonávacieho konania zamestnanec ani exekútor nie je povinný pri priznanej hrubej mzde odvádzať z toho dane a odvody, to je prioritnou povinnosťou zamestnávateľa.
13. Žalobca na nariadenom pojednávaní vypovedal, že trvá na tom, že počas rozhodného obdobia riadne pracoval, dokonca v novembri to bolo ešte intenzívnejšie, nakoľko sa menil server a bolo potrebné urobiť aj nové vývojové softvéry. Môže predložiť aj mail zo soboty, z čoho vyplýva, že pracoval aj po pracovnej dobe. Mal na starosti v tom čase maloobchod, ktorý vykazoval ešte väčšie tržby ako pred pandémiou. Nemôže súhlasiť s tým, že bolo menej práce. Ak od žalovaného v tomto období odišli dvaja zákazníci, tak to nebolo v dôsledku zníženia práce, ale v dôsledku nespokojnosti týchto zákazníkov pričom on ich ani nemal na starosti. Naozaj bude zvedavý, keď príde v októbri majiteľ firmy vo veci 10Cpr/34/2021 vypovedať a bude ho konfrontovať, z akého dôvodu sa ku nemu takto správal a prečo sa rozhodol skončiť s ním spoluprácu.
14. Podľa článku 3. Základných zásad Zákonníka práce zamestnanci majú právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. Zamestnávatelia sú povinní poskytovať zamestnancom mzdu a utvárať pracovné podmienky, ktoré
zamestnancom umožňujú čo najlepší výkon práce podľa ich schopností a vedomostí, rozvoj tvorivej iniciatívy a prehlbovanie kvalifikácie.
15. Podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce, platného v rozhodnom čase, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej v odseku 3, len ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
16. Podľa ods. 7 cit. zák. zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie podľa odseku 6 aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie podľa odseku 2 alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
17. Podľa § 142 ods. 1 až 3 Zákonníka práce ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
18. Podľa § 250b ods. 3 Zákonníka práce rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň.
19. Podľa § 250b ods. 6 Zákonníka práce ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80% jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy; ustanovenie § 142 ods. 4 tým nie je dotknuté.
20. Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer na pozíciu odbornej a technickej pomoci pri inštalácii a prevádzke produktov žalovaného. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca vykonával svoju prácu v domácom prostredí, nakoľko jeho pracovným nástrojom bol počítač a prístup k počítačovej sieti a pracovným nástrojom žalovaného mal zabezpečený z domu.
21. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na jar 2020 žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe obmedzenia činnosti žalovaného ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, kedy žalovaný nevie prideliť prácu žalobcovi, ide o prekážku v práci na strane žalovaného, ktoré ako tento inštitút využije na udržanie pracovných miest. Zároveň žalovaný oznámil žalobcovi, že mzdové náklady a stravné budú uhradené v plnej výške v neskoršom období, čo aj žalovaný dodržal.
22. Dňa 09.11.2020 žalovaný oznámil žalobcovi, že svojím zamestnancom od 01.10.2020 udeľuje prekážky v práci na strane žalovaného a podmienky budú rovnaké ako na jar. Z tohto vyplýva, že žalovaný nepostupoval riadne, v súlade so zákonom, keď si nesplnil svoju povinnosť v zmysle § 250b ods. 3 Zákonníka práce a neoznámil žalobcovi prekážky v práci včas a okrem toho ani nijakým spôsobom nešpecifikoval a neoznámil žalobcovi, ako v praxi tieto prekážky v práci sa budú uplatňovať a ako sa zmení pracovná náplň žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že ak si žalobca plnil svoje povinnosti tak ako v predchádzajúcich mesiacoch, bolo by v rozpore so zásadou istoty v právnych vzťahoch (pacta sunt servanda), že ak sa riadne nezmení alebo neobmedzí pracovná náplň žalobcu, nie je možné mu krátiť mzdu a to len na základe formálneho oznámenia o prekážkach v práci na strane žalovaného z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie. Na podporu tohto záveru je možné akceptovať aj rozhodnutie žalovaného, ktorý oznámil žalobcovi, že podmienky prekážok v práci na jeho strane budú na jeseň
2020 rovnaké ako na jar 2020, teda žalobca mal reálny dôvod očakávať, že jeho mzdové nároky budú refundované v neskoršom období v plnej výške, čo sa však nestalo.
23. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný dňa 15.12.2020 z vlastného rozhodnutia zamedzil žalobcovi prístup k jeho pracovným nástrojom, teda ide o prekážku na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce, teda aj po tomto období mal žalobca nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, teda vo výške 100,00 %.
24. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v prípade úspechu žalobcu v konaní, výška čistej náhrady mzdy je 410,- Eur v čistom a výška stravného je 145,59 Eur za obdobie od októbra do decembra 2020. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo uplatnené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase.
25. Vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav veci súd nepripustil výsluch svedkov pani J., pána T. a pána P. a ani neumožnil predložiť znalecký posudok ohľadom zisťovania pracovných výkonov žalobcu, nakoľko ich vykonanie by neúmerne predĺžilo toto konanie a ich vykonanie a vyhodnotenie by nemalo žiaden vplyv na právne posúdenie veci.
26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100,00 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v potrebnom počte rovnopisov spolu s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy, t.j. 0,50 Eur/stranu (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak nebude povinnosť uložená rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.