Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_14Csp-56-2016.pdf
PDF · 106.03 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/56/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanému: B. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. ulica XX/XX, E. - E. X., o zaplatenie 7.627,69 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 30.4.2016 v časti prevyšujúcej sumu 1.209,93 € z a s t a v u j e.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.354,65 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.184,65 € od 15.11.2014 do 2.9.2015, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 4.064,65 € od 3.9.2015 do 30.9.2015, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.944,65 € od 1.10.2015 do 1.3.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.824,65 € od 2.3.2016 do 18.3.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.704,65 € od 19.3.2016 do 2.5.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.584,65 € od 3.5.2016 do 15.6.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.464,65 € od 16.6.2016 do 18.8.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.344,65 € od 19.8.2016 do 30.9.2016, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.224,65 € od 1.10.2016 do 17.2.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3.104,65 € od 18.2.2017 do 17.3.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.984,65 € od 18.3.2017 do 19.4.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.864,65 € od 20.4.2017 do 19.6.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.744,65 € od 20.6.2017 do 17.7.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.624,65 € od 18.7.2017 do 16.8.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.494,65 € od 17.8.2017 do 18.9.2017, úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2.354,65 € od 19.9.2017 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 120,- € splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.
Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Poštová banka, a.s.) sa žalobou doručenou súdu dňa 11.8.2016 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu istiny vo výške 7.627,69 €, zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 30.4.2016 spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne zo sumy 7.627,69 € od 1.5.2016 do zaplatenia, zmluvným úrokom vo výške 15,90 % ročne zo sumy 7.627,69 € od 1.5.2016 do zaplatenia. Žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným dňa 15.2.2012 uzatvoril úverovú zmluvu č. 8438517087, na základe ktorej poskytol žalovanému úver. Tento sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach. Keďže po čerpaní úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas nesplácal, vyhlásil poskytnutý úver za predčasne splatný. Ku dňu 30.4.2016 pohľadávka žalobcu pozostávala z dlžnej istiny vo výške 7.627,69 €, zmluvného úroku vo výške 2.129,87 €, úroku z omeškania vo výške 190,06 €. Žalovaný svoj dlh riadne neuhradil. V tomto konaní si uplatnil na zaplatenie zvyšnú časť dlžnej sumy pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 7.627,69 €, zmluvného úroku vo výške 2.129,87 €, úroku z omeškania vo výške 190,06 €, zmluvného úroku vo výške 15,90 % ročne z dlžnej istiny odo dňa 1.5.2016 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z dlžnej istiny od 1.5.2016 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil náhradu zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia.
2. Žalovaný v priebehu konania v písomných vyjadreniach uviedol, že si je vedomý existencie dlhu. Žiadal súd o povolenie možnosti úhrady dlžnej sumy v splátkach.
3. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu, z obchodnej spoločnosti Poštová banka, a.s. na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 z 13.6.2017. O zmene strany sporu vystupujúcej ako žalobca tunajší súd rozhodol uznesením č.k. 14Csp/56/2016-128 zo dňa 22.8.2017. 4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Po vypočutí si prednesu žalovaného a po oboznámení sa s obsahom predložených listinných dôkazných prostriedkov, a to výzvy na zaplatenie, zmluvy o úvere, obchodných podmienok, kópie doručenky, výpisu z účtu k 30.4.2016, sadzobníka poplatkov, všeobecných obchodných podmienok, vyjadrenia žalovaného, výplatnej pásky za mesiac február 2017, poštových poukazov, dohody o zaplatení dlhu v splátkach, uznania dlhu, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohou, uznesenia č.k. 14Csp/56/2016-128 zo dňa 22.8.2017, výplatnej pásky za mesiac august 2017, kópií poštových poukazov o čiastočnej úhrade dlžnej sumy, vyjadrenia žalobcu, poštových poukazov ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
5. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2017 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Poštová banka, a.s. dňa 13.6.2017 žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o úvere, pričom táto bola špecifikovaná v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok.
6. Dňa 15.2.2012 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným úverovú zmluvu č. 8438517087. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 8.500,- €. Tento úver sa žalovaný zaviazal splácať v 120 mesačných splátkach po 151,27 € v období od 25.3.2012. Úroková sadzba bola v zmluve dojednaná vo výške 15,90 % ročne, pričom RPMN bola v zmluve ustálená vo výške 18,1 % pri priemernej RPMN vo výške 12,45 %. Celková výška nákladov spotrebiteľa bol ustálená v sume 8.874,16 €. Dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 25.2.2022. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky účinné od 15.8.2011 ako aj obchodné podmienky účinné od 1.8.2011. Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z úverovej zmluvy riadne neplnil, preto žalobca využil svoje právo v zmysle zmluvy o úvere a obchodných podmienok a ku dňu 14.11.2014 vyhlásil svoju pohľadávku titulom úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č. 8438517087 zo dňa 15.2.2012 za splatnú (kópia doručenky na č.l. 9 spisu, podľa ktorej žalovaný prevzal listinu od právneho predchodcu žalobcu dňa 20.11.2014). Žalovaný celkove titulom úveru do rozhodnutia súdu (vychádzajúc z výpisu ohľadne aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.4.2016 ako aj z podanej žaloby a čiastočného späťvzatia žaloby, v ktorých žalobca špecifikoval úhrady žalovaného v období od 1.5.2016 do 18.9.2017) uhradil sumu 6.145,35 €. Úhrady žalovaného boli veriteľom započítané v nasledovnom poradí: poplatky, zmluvné úroky, úroky z omeškania, istiny.
7. Žalobca sa v tomto konaní domáha zaplatenia dlžnej sumy titulom istiny vo výške 7.627,69 € s príslušenstvom (vyčísleným zmluvným úrokom a úrokom z omeškania ku dňu 30.4.2016 a zmluvným úrokom a úrokom z omeškania od 1.5.2016 do zaplatenia), keď v priebehu konania písomným podaním zo dňa 16.10.2017 vzal podanú žalobu v časti vyčísleného zmluvného úroku a úroku z omeškania ku dňu 30.4.2016 nad sumu prevyšujúcu 1.209,93 € späť a konanie žiadal v tejto časti zastaviť. Tiež vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa špecifikoval spôsob výpočtu RPMN, keď uviedol, že splátka vo výške 152,93
€ pozostávala zo splátky istiny a úroku vo výške 143,- €, poplatku za vedenie účtu vo výške 1,66 € a poplatku za poistenie úveru vo výške 8,27 €.
8. Na pojednávaní dňa 16.10.2017 žalovaný uviedol, že dlžnú sumu žalobcovi spláca podľa svojich možností. Požiadal súd, aby mu povolil splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 120,- € s tým, že ak mu to finančné možnosti dovolia, bude dlžnú sumu splácať aj vyššou čiastkou. V priebehu konania predložil výplatné pásky za mesiace február 2017 a august 2017 ako aj poštové poukazy preukazujúce jeho mesačné výdavky spojené so splácaním záväzku, ktorý je predmetom tohto konania, ako aj iných peňažných záväzkov a úhrady výživného.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
Pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
8. V prejednávanej veci súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP o čiastočnom späťvzatí žaloby pred otvorením pojednávania rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie zmluvného úroku a úroku z omeškania vyčíslených k 30.4.2015 v sume prevyšujúcej 1.209, 93 € zastavil.
9. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku (o zaplatenie istiny vo výške 7.627,69 € s príslušenstvom
- zmluvným úrokom a úrokom z omeškania vyčísleným k 30.4.2016 vo výške 1.209,93 €, zmluvným úrokom a úrokom z omeškania zo sumy 7.627,69 € za obdobie od 1.5.2016 do zaplatenia) súd konštatujúc, že ide o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, postupujúc podľa zákona č. 129/2010 Z.z. skúmal, či uzavretá zmluva je platným právnym úkonom a či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy súd zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávny údaj v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., keď v zmluve bola hodnota RPMN vyčíslená vo výške 18,1 %, hoci vychádzajúc zo zákona č. 129/2010 Z.z. súd zistil, že tento údaj nezodpovedá výpočtu RPMN v danom prípade vychádzajúc zo vstupných údajov pre výpočet RPMN uvedených v § 19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z., keď podľa tohto výpočtu správne mala byť v zmluve uvedená hodnota RPMN vo výške 19,15 % (pri vstupnom údaji o výške úveru 8.500,- €, splátke vo výške 151,27 € a počte splátok 120). Zmluva tiež obsahovala nesprávny údaj o celkovej
výške nákladov, ktorú mal spotrebiteľ titulom úveru uhradiť, keď v zmluve bola uvedená čiastka 8.874,16 €, ktorá nezodpovedá ani len sume vyčíslenej ako súčin 120 splátok po 151,27 €. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pri výpočte RPMN vychádzal zo sumy splátky 143,- € mesačne, pretože celková výška splátky 152,93 € mesačne obsahovala aj poplatok za vedenie účtu vo výške 1,66 € mesačne a poplatok za poistenie vo výške 8,27 € mesačne, súd konštatuje, že preskúmaním uzavretej zmluvy súd nemal preukázané, že žalovaný mal uhrádzať aj poplatok za poistenie, keď takýto poplatok v uzavretej zmluve spomenutý nie je. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu, súd tento pri výpočte RPMN nezahrnul do splátky, keďže tento poplatok bol v zmluve riadne označený a v zmysle § 19 ods. 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z. sa tento poplatok nezahrňuje do celkových nákladov na účely výpočtu RPMN. Nakoľko je ale predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, kde právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom ide o formulárovú zmluvu (vrátane všeobecných obchodných podmienok a obchodných podmienok), do ktorej textu nemôže dlžník žiadnym spôsobom zasahovať a táto obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedený v nesprávnej výške - nižšej hodnote, než mala byť uvedená (čo je potrebné vyhodnotiť ako údaj uvedený v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, pretože takýmto údajom veriteľ mohol ovplyvniť správanie sa spotrebiteľa a docieliť uzavretie zmluvy, hoci zmluvné podmienky neboli tak výhodné ako sa javili podľa údajov uvedených v zmluve), tiež neobsahovala správny údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, súd vychádzajúc z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovanému bol podľa zmluvy poskytnutý úver vo výške 8.500,- €, pričom tento (vychádzajúc z aktuálneho stavu úveru, žaloby a čiastočného späťvzatia žaloby) do dňa 18.9.2017 titulom úveru uhradil sumu 6.145,35 €, súd ho zaviazal na zaplatenie rozdielu medzi tým, čo mu bolo titulom úveru poskytnuté a tým, čo už titulom úveru uhradil. Súd považoval za dôvodnú žalobu i v časti uplatneného úroku z omeškania prihliadnuc na čiastočné úhrady žalovaného realizované v období od 14.11.2014 do 18.9.2017, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
10. O nároku na náhradu trov konania (v časti konania, ktoré bolo pre čiastočné späťvzatie žaloby zastavené) súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zastavenie konania v tejto časti procesne zavinil žalovaný. Ohľadne zvyšnej časti konania súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, keď žalobca i žalovaný mali čiastočný úspech v konaní. Vychádzajúc z uvedeného preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu.
11. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3, 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovaného o možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach. Výšku navrhnutej splátky v sume 120,- € mesačne súd považoval za primeranú pomerom žalovaného, výške dlžnej sumy i dobe splatenia. Uloženie povinnosti plnenia v splátkach súd uložil pod následkom straty výhody splátok v prípade porušenia tejto povinnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.