Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28C-200-2015.pdf
PDF · 92.72 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/200/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci žalobcu: ANTIK Telecom s.r.o., so sídlom Čárskeho 10, Košice, IČO: 36 191 400, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Rázusova 1, Košice, proti žalovanému: F. Z., S.. XX.X.XXXX, M. F. XX, Košice, v spore o zaplatenie 243,99 Eur s príslušenstvom, rozhodol
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 243,99 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 2,31 Eur od 18.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 100,- Eur od 22.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 17,92 Eur od 20.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 35,- Eur od 1.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 35,- Eur od 1.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 17,92 Eur od 17.1.2014 do zaplatenia, zo sumy 17.92 Eur od 17.2.2014 do zaplatenia a zo sumy 17,92 Eur od 17.3.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou, podanou na súde dňa 25.3.2015, sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 243,99 Eur s úrokmi z omeškania tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Takto uplatnený nárok žalobca odvodzoval od zmluvného vzťahu založeného Zmluvou č. 13/0380/0026 [92548] o zriadení a poskytovaní pripojenia k sieti Internet, zriadení a poskytovaní pripojenia verejnej telefónnej služby a zriadení služby Tango digitálna televízia VS [0194409168] zo dňa 28.10.2013, neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli aj Všeobecné zmluvné podmienky žalobcu. Z tohto právneho vzťahu bol, podľa tvrdenia žalobcu, žalovaný oprávnený využívať služby žalobcu a povinný platiť za ne cenu v paušálnej sume 17,92 Eur mesačne, splatnú podľa daňového dokladu za daný mesiac. Žalobca tvrdil, že riadne zrealizoval všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy; žalovaný si však svoju povinnosť spočívajúcu v pravidelnom uhrádzaní mesačného paušálu za mesiace október 2013 až február 2014 /t.j. za 5 mesiacov/ nesplnil. Faktúrou č. 201303800026165 za zúčtovacie obdobie október 2013 bola žalovanému vyúčtovaná cena služieb vo výške 2,31 Eur, splatná dňa 17.11.2013, faktúrou č. 201303800026166 za zúčtovacie obdobie november 2013 bola žalovanému vyúčtovaná cena služieb vo výške 17,92 Eur, splatná dňa 19.12.2013, faktúrou č. 2013020731 za aktiváciu služby Tango, ktorej prvá splátka bola uhradená v hotovosti, druhá splátka vo výške 35,- Eur, splatná dňa 30.11.2013, tretia splátka vo výške 35,- Eur, splatná dňa 31.12.2013, faktúrou č. 201303800026167 za zúčtovacie obdobie december 2013 bola žalovanému vyúčtovaná cena služieb vo výške 17,92 Eur, splatná dňa 16.1.2014, faktúrou č. 9092548168 za zúčtovacie obdobie január 2014 bola žalovanému vyúčtovaná cena služieb vo výške 17,92 Eur, splatná dňa 16.2.2014 a faktúrou č. 9092548169 za zúčtovacie obdobie február 2014 bola žalovanému vyúčtovaná cena služieb vo výške 17,92 Eur, splatná dňa 16.3.2014. Žalobca tiež tvrdil, že žalovanému za účelom využívania ním poskytovaných elektronických služieb zapožičal
zariadenie - SetTopBox „Juice Mini“ so sériovým číslom 7162013090387, ktoré vzhľadom na to, že pristúpil k prerušeniu poskytovania služieb, mal žalovaný podľa dohody v ust. čl. III bod 4 Všeobecných zmluvných podmienok pre poskytovanie služby retransmisie Tango Digitálna Televízia (ďalej tiež len „VZP TDT“) vrátiť do 3 dní. Nakoľko tak žalovaný ani v určenej lehote a ani neskôr neurobil, uplatnil si žalobca zmluvnú pokutu v sume 100,- Eur, dojednanú pre tento prípad v čl. III bod 5 VZP TDT a určenú čo do výšky v Tarife Tango Digitálna televízia (ďalej tiež len „Tarifa“). Listom zo dňa 20.1.2014 žalobca tvrdil, že dodatočne márne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu č. 13/0380/0026 [92548] o zriadení a poskytovaní pripojenia k sieti Internet, zriadení a poskytovaní pripojenia verejnej telefónnej služby a zriadení služby Tango digitálna televízia zo dňa 28.10.2013, preberací protokol z rovnakého dňa, Všeobecné zmluvné podmienky (ďalej tiež len „VZP“), VZP TDT, Tarifu už označené faktúry a výzvu na zaplatenie zo dňa 20.1.2014.
2. Na základe žaloby žalobcu súd vydal vo veci dňa 15.4.2015 platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Nakoľko platobný rozkaz nebolo možné žalovanému doručiť do vlastných rúk, súd ho uznesením zo dňa 16.5.2016 v súlade s ust. § 173 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p., zrušil.
3. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (C.s.p.), ktorým došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016, Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V súlade s ust. § 470 ods. 1 C.s.p. súd po účinnosti tohto zákona vo veci postupoval podľa nového procesného predpisu pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali dovtedy, v zmysle ust. § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. a pri vylúčení uplatňovania ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko by boli v tomto prípade v neprospech strany žalovaného (§ 470 ods. 2 veta druhá C.s.p.).
4. Žalovanému bola žaloba, spolu s uznesením ukladajúcim mu povinnosť vyjadriť sa k žalobe v určenej lehote doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 C.s.p. náhradným spôsobom dňa 24.8.2017. Žalovaný však bol v spore nečinný a k žalobe sa nevyjadril ani v určenej lehote a ani do termínu vyhlásenia tohto rozsudku.
5. Nakoľko v tejto veci šlo o nárok zo zmluvy o pripojení, ktorú žalobca uzavrel a plnil v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti (teda ako dodávateľ v zmysle ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a naopak žalovaný - fyzická osoba v tomto právnom vzťahu ako podnikateľ nevystupoval (bol teda spotrebiteľom podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), jedná sa o spotrebiteľský spor, a preto súd v procesnom postupe (od 1.7.2016) uplatňoval tiež ustanovenia na ochranu slabšej strany v zmysle ust. § 290 a nasl. C.s.p.
6. Keďže skutkové tvrdenia strán neboli sporné, šlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala sumu 1.000,- Eur v súlade s ust. § 297 písm. b) C.s.p., vo veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie. V súlade s ust. § 219 ods. 1 C.s.p. bol rozsudok verejne vyhlásený dňa 16.10.2017.
7. Na základe listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil tento skutkový stav: Žalobca ako poskytovateľ pripojenia a žalovaný ako zákazník, uzatvorili podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 28.10.2013 Zmluvu č. 13/0380/0026 [92548] o poskytovaní služieb v sieti Internet na dobu neurčitú, predmetom ktorej bol záväzok poskytovateľa vytvoriť pre zákazníka prípojné miesto siete internet a počas trvania tejto zmluvy zabezpečiť zákazníkovi možnosť pripojenia na sieť. Tomu zodpovedal záväzok zákazníka platiť za to poskytovateľovi pripojenia odplatu podľa tejto zmluvy. Strany sa ďalej v zmluve dohodli, že zmluva o poskytovaní služieb v sieti Internet sa uzatvára na dobu neurčitú s tým, že výška pravidelných mesačných poplatkov podľa aktuálneho cenníka v čase pripojenia bola 17,92 Eur, splatná podľa daňového dokladu za daný mesiac. Podľa bodu 4 ďalších ustanovení zmluvy, sa vzťah zmluvných strán podľa ust. § 262 ods. 1 ObZ riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvných dojednaní účastníkov boli aj VZP, VZP TDT a Tarifa. Podľa čl. III bod 3 písm. a) VZP je zákazník oprávnený využívať služby podľa ponuky poskytovateľa v súlade s podmienkami na poskytovanie služby podľa ustanovení zmluvy a v súlade so všeobecnými záväznými podmienkami za čo je povinný podľa čl. III, bod 4. písm. e) zaplatiť jednorazový inštalačný poplatok a podľa písm. f) tejto časti VZP uhrádzať poskytovateľovi pripojenia dojednanú odplatu za podmienok
stanovených zmluvou a podľa aktuálneho cenníka poskytovateľa, a to na základe daňového dokladu
- splátkového kalendára dodaného zákazníkovi poskytovateľom. Úhrady pravidelných užívateľských poplatkov je povinný realizovať na účet poskytovateľa uvedený na daňovom doklade najneskôr v deň ich splatnosti. Podľa čl. IV. bod 2. VZP je poskytovateľ pripojenia v prípade omeškania zákazníka s platením úhrad vyplývajúcich preň zo zmluvy a všeobecne zmluvných podmienok oprávnený požadovať od zákazníka okrem nezaplatenej čiastky aj úroky z omeškania podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. z nezaplatenej čiastky. Podľa čl. VII bod 7. VZP vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, ktoré nie sú upravené v platnej zmluve o pripojení, v týchto Všeobecných zmluvných podmienkach a v cenníku, riadia sa Obchodným zákonníkom č. 513/1991 Zb. v platnom znení. Z preberacím protokolom zo dňa 28.10.2013 mal ssúd za preukázané, že žalobca žalovanému zapožičal SetTopBox „Juice Mini“ so sériovým číslom 7162013090387. V časti VIII bod 1 VZP TDT sa strany podľa zistenia súdu dohodli na práve žalobcu prerušiť poskytovanie služieb žalovanému z dôvodu (tiež) neuhradenia splatných záväzkov žalovaným a v prípade naplnenia podmienok pre uplatnenia takéhoto opatrenia žalobcom v časti III. bod 3 písm. b) a bod 4 VZP TDT na povinnosti žalovaného v lehote 3 pracovných dní vrátiť žalobcovi zariadenia odovzdané mu pre účely poskytovania služby. Za porušenie právnej povinnosti vrátiť zapožičané zariadenia sa strany v bode 5 časti III VZP TDT dohodli na zmluvnej pokute, výška ktorej vyplýva z časti III Tarify a činila 100,- Eur. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný vyúčtovanú cenu a poplatky za elektronické komunikačné služby a zmluvnú pokutu za porušenie právnej povinnosti nezaplatil, a to ani napriek dodatočnej výzve zo dňa 20.1.2014, nebolo popreté a nebolo ani spochybnené žiadnym z vykonaných dôkazov. Za tohto stavu, majúc na zreteli doktrínu tzv. negatívnej dôkaznej teórie, v zásade vylučujúcej praktickú možnosť a tým aj dôkaznú povinnosť preukazovať niečo čo sa nestalo (v danom prípade, že žalovaný skutočne neplnil), súd z tvrdenia žalobcu vyšiel a skutkovo ustálil, že žalovaný vyúčtovanú cenu a poplatky za elektronické komunikačné služby v celkovej sume 143,99 Eur ani v lehote splatnosti a ani neskôr, nezaplatil a že rovnako nezaplatil ani zmluvnú pokutu za porušenie právnej povinnosti v sume 100,- Eur
8. Súd vec právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona: Podľa ust. § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. Podľa ust. § 269 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Podľa ust. § 340 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ust. § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. § 544 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa ust. § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení. Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
9. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy, posúdil súd uplatnený nárok žalobcu ako dôvodný v celom rozsahu. Súd mal predloženými listinnými dôkazmi za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva, na základe ktorej bol žalovaný povinný platiť žalobcovi za poskytovanie internetového pripojenia a súvisiacich služieb odplatu v dohodnutej výške a v určený deň splatnosti. Vzhľadom na to, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, keď za mesiace október 2013 až február 2014 túto cenu za spotrebované služby žalobcovi ani v lehote splatnosti a ani do času vyhlásenia tohto rozsudku nezaplatil, súd považoval nárok žalobcu smerujúci k úhrade istiny uplatnenej pohľadávky za dôvodný, a preto mu ho aj v uplatnenom rozsahu priznal.Za dôvodnú súd považoval žalobu tiež v časti uplatnenej zmluvnej pokuty majúc za preukázané, že medzi stranami došlo pre prípad porušenia právnej povinnosti vrátiť zapožičané zariadenie k dojednaniu zmluvnej pokuty v takejto výške a vychádzajúc zo skutočnosti, že žalovaný túto svoju povinnosť porušil. Vzhľadom na význam zabezpečenej právnej povinnosti (platenie ceny bolo základnou povinnosťou žalovaného), jej hodnotu, s prihliadnutím tiež na to, že žalovaný nezaplatil cenu za služby, vyúčtovanú už za prvé zúčtovacie obdobie, súd nezhliadol dôvod pre zníženie zmluvnej pokuty s použitím moderačného oprávnenia podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Nakoľko sa žalovaný s úhradou svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej jednotlivej faktúry, sa ocitol žalovaný v omeškaní s úhradou pohľadávky voči žalobcovi, následkom čoho vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania v zmysle článku IV bod 2. Všeobecných zmluvných podmienok. Na základe dohody účastníkov o výške úrokov z omeškania si žalobca uplatnil úroky z omeškania v percentuálnej výške podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. V dňoch nasledujúcich po dňoch splatnosti uvedených v jednotlivých faktúrach vystavených žalovanému žalobcom, predstavovala základná úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou 0,25 %, a preto má žalobca proti žalovanému nárok na úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne.
10. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p., pričom plne úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plnú náhradu trov konania. V súlade s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.), ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 C.s.p.)
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 C.s.p.) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 2, 3 C.s.p.). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).