Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-161-2014.pdf
PDF · 94.77 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/161/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v spore žalobcu: I.. L.. D. Q., M.. X.X.XXXX, Q. P. Č.. XXX, XXX XX P., právne zastúpená advokátkou JUDr. Dianou Hrončekovou, so sídlom advokátskej kancelárie Komenského 10E, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: V. P., M.. X.XX.XXXX, Q. R. XXXX/XX, XXX XX Š. - F., právne zastúpená Čibrík & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14, 927 01 Šaľa o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanej priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Galanta dňa 7.5.2014 domáhala, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví, že zmier uzatvorený medzi A. P.B., M.. XX.XX.XXXX a žalovanou, ktorým došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva žalovanej a A. P. a ktorý bol schválený Uznesením Okresného súdu Galanta č. k. XXC/XXX/XXXX-XX je vo vzťahu k nehnuteľnostiam bližšie tam špecifikovaným voči žalobkyni právne neúčinný. Žalobkyňa je oprávnená uspokojiť svoju pohľadávku výkonom rozhodnutia na dotknuté nehnuteľnosti. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že voči A. P. má pohľadávku zo Zmluvy o dielo zo dňa 1.5.2008, od ktorej zmluvy odstúpila z dôvodu, že tento túto zmluvu porušil podstatným spôsobom. Svoje nároky si uplatnila na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, sp. zn. XCb/XXX/XXXX, ktoré konanie ku dňu podania žaloby nebolo skončené. O existencii tejto pohľadávky vedela aj žalovaná, ktorá vypovedala na Okresnom súde Liptovský Mikuláš dňa 24.5.2010. Žalobkyňa zistila, že A. P. sa začal zbavovať svojho majetku, pričom došlo aj k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mal v bezpodielovom spoluvlastníctve so žalovanou, keď sa ich výlučnom vlastníčkou stala žalovaná na základe uznesenia Okresného súdu Galanta, č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 17.10.2011. Poukázala na to, že žalovaná a A. P. úmyselne uzatvorili vo veci vyporiadania BSM súdny zmier, v rámci ktorého sa výlučnou vlastníckou vyššie uvedených nehnuteľností stala žalovaná, všetko za účelom, aby tak uchránili majetok pred prípadným výkonom rozhodnutia. Ďalej dôvodila, že k ukráteniu veriteľovej pohľadávky môže dôjsť aj za situácie, kedy bývalí manželia pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva dohodou postupovali v intenciách § 150 OZ, avšak konkrétne rozdelenie vecí prípadne práv a záväzkov bolo dlžníkom úmyselne volené tak, aby stav po vyporiadaní BSM znemožnil alebo úplne vylúčil uspokojenie pohľadávky veriteľa (NS ČR sp. zn. 21Cdo 2345/2000). So žalobou si žalobkyňa podala aj návrh na nariadenie predbežného opatrenie.
2. Súd uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 4.6.2014 návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
3. Súd uznesením č. k. XXC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 3.9.2015 konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš sp. zn. XCb/XXX/XXXX.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán doplnenými prednesmi právnych zástupcov, žalobou podanou na Okresnom súde Liptovský Mikuláš o zaplatenie 34590,12 € s príslušenstvom, zápisnicou z pojednávania zo dňa 24.5.2010 z konania vedeného pred OS Liptovský Mikuláš sp. zn. XCb/XXX/XXXX, výpisom z LV č. XXXX vedeného Okresným úradom Galanta, odbor katastrálny pre katastrálne územie Šaľa zo dňa 1.4.2014, odborným vyjadrením Ing. Kristiána Szekeresa, PhD číslo XXX/XXXX zo dňa 27.8.2015, rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. XCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 16.10.2015, rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. XXCob/XXX/XXXX zo dňa 31.5.2017, spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. XC/XXX/XXXX, spisom Okresného súdu Galanta sp. zn. XXC/XXX/XXXX ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:
5. Z vyjadrenia žalobkyne doplnenej prednesom jej právnej zástupkyne vyplynulo, že táto na podanej žalobe trvá v celom rozsahu. Sú splnené všetky zákonné predpoklady vyslovenia odporovateľnosti súdom schválenej dohody o vyporiadaní BSM. Vymáhateľnosť pohľadávky žalobkyne preukazuje rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline. Žalovaná a dlžník žalobkyne sa vyporiadali tak, že nehnuteľnosti bližšie tam špecifikované nadobudla do výlučného vlastníctva žalovaná. Podkladom pre vyporiadaniie bol znalecký posudok Ing. Brunaia, ktorý ako vyplynulo z konania pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš je blízkym priateľom dlžníka žalobkyne t.j. A. P., ktorý je bývalým manželom žalovanej. Odborné vyjadrenie Ing. Kristiána Szekeresa, PhD číslo XXX/XXXX zo dňa 27.8.2015, ktoré v konaní predložila žalobkyňa preukazuje, že znalecký posudok je nepreskúmateľný, ale najmä, že v čase vyporiadania mala byť určená cena o 34 000 EUR viac. Žalovaná o existencií pohľadávky žalobkyne voči A. P. mala vedomosť, nakoľko vypovedala v konaní pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš. Naviac vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa sa prezumuje, nakoľko žalovaná a dlžník žalobkyne v čase uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM boli manželmi.
6. Z vyjadrenia žalovanej doplnenej prednesom jej právneho zástupcu vyplynulo, že žalovaná so žalobou nesúhlasí v celom rozsahu. Na obranu žalovanej jej právny zástupca doplnil, že nezrovnalosti znaleckého posudku, ktorý bol podkladom pre vyporiadanie BSM môžu napádať len strany dohody o vyporiadaní BSM, ktorá bola schválená vo forme súdneho zmieru. Naviac žalovaná ani pri náležitej starostlivosti nemohla v čase vyporiadania BSM rozpoznať úmysel dlžníka, v tom čase jej manžela, ukrátiť žalobkyňu, keď vzťahy medzi manželmi boli v čase jej výpovede pred Okresným súdom Liptovský Mikuláš, ako aj v čase uzatvorenia súdneho zmieru narušené. Zároveň do právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš nebolo ani zrejmé, či je žalobkyňa veriteľkou jej t.č. už bývalého manžela. Právny zástupca žalovanej tiež zdôraznil, že nie je možné vysloviť neúčinnosť dohody o vyporiadaní BSM, ktorá bola schválená uznesením súdu vo forme zmieru.
7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. XC/XXX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudok č. k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 21.6.2010, právoplatným dňa 29.7.2010 Okresným súd Galanta zrušil za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo manželom žalovanej a A. P. za trvania manželstva.
8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. XXC/XXX/XXXX mal súd preukázané, že pred otvorením pojednávania strany vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva uzavreli súdny zmier, ktorý bol schválený uznesením XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 5.9.2011, právoplatný dňa 17.10.2011.
9. Z rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. XCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 16.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. XXCob/XXX/XXXX zo dňa 31.5.2017 mal súd preukázané, že žalobkyni bol priznaný voči A. P., M.. XX.XX.XXXX nárok v sume 34 590,12 Eur s príslušenstvom.
10. Podľa § 99 ods. 1,2,3 vtedy účinného a platného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj len OSP), ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou. Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Schválený zmier má účinky
právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.
11. Podľa § 149 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len „OZ“), ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
12. Podľa § 42a ods.1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
13. Podľa § 42a ods. 2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20160701>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
14. Podľa § 116 OZ, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Predmetom konania je určenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej vo forme súdneho zmieru, ktorý bol schválený uznesením Okresného súdu Galanta, č. k. XXC/XXX/XXXX-XX zo dňa 5.9.2011, právoplatným dňa 17.10.2011 podľa vtedy platného a účinného § 99 Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu k nehnuteľnostiam bližšie tam špecifikovaným. Súd predtým, ako pristúpil k dokazovaniu ohľadom splnenia podmienok úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu, skúmal, či je možné v zmysle § 42a OZ vysloviť neúčinnosť zmieru, ktorý je hmotnoprávnou dohodou uzatvorenou v konaní pred súdom. Pričom súd jednoznačné dospel k záveru, že takto uzatvorenú hmotnoprávnu dohodu nie je možné napadať žiadnym z inštrumentov hmotného práva ako napríklad neplatnosť, odporovateľnosť, eventuálne omyl. Súdny zmier má dvojaku povahu, základom je hmotnoprávna dohoda sporových strán avšak v dôsledku procesnoprávnych konotácii (predovšetkým okolností, že táto dohoda sa neuzatvára izolovane, mimoprocesne) sa účinky zmieru prejavujú v procese a to predovšetkým tým, že zmier je procesným inštitútom predstavujúcim surogát rozsudku. Tento záver súdu podporuje aj Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 28.10.2013. V konaní bolo preukázané, že vo veci XXC/XXX/XXXX žalovaná a v tom čase jej manžel, ktorý je dlžníkom žalobkyne, uzavreli súdny zmier a to tak, že pred otvorením pojednávania vo veci, strany po vzájomnej dohode ustálili, že do zaniknutej masy BSM patria nehnuteľnosti bližšie tam špecifikované, ktorých hodnota na základe súhlasného vyhlásenia strán bola stanovená na sumu 122 000 EUR. Za daného stavu by bolo zo strany súdu neúčelné a nehospodárne, ak by začal pojednávať a nariadil by vo veci dokazovanie a to už aj s poukazom na dikciu vtedy platného a účinného § 99 ods. 1 O.s.p. Podľa vtedy platného a účinného § 99 ods. 3 O.s.p. schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva. neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Pokiaľ zmier, ktorý účastníci uzavreli by bol neplatný, bola tu daná zákonná možnosť toho z účastníkov, ktorý by týmto bol poškodený, aby v lehote do troch rokov odo dňa právoplatnosti uznesenia podal návrh na zrušenie takéhoto súdneho zmieru, ktorý je v rozpore s hmotným právom z dôvodu, že nebola zachovaná zásada rovnosti podielu, prípadne z iného dôvodu. Súd na tomto mieste dopĺňa, že teraz platný a účinný zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok odstránil žalobu o neplatnosť
zmieru, čím de facto ešte väčšmi zdôraznil nedotknuteľnosť zmieru prostriedkami hmotného práva. V predmetnom prípade účastníkmi uzavretá dohoda pred otvorením pojednávania vo veci ako súdny zmier bola súdom schválená a tým pádom táto dohoda bola povýšená na súdne rozhodnutie. Pričom tieto účinky zmieru ako hmotnoprávnej dohody, ktorá nahrádza rozsudok ako meritórne rozsúdenie sporu zostali zachované aj podľa Civilného sporového poriadku a to aj napriek absencii výslovnej normy o účinkoch zmieru, keď je doktrinálne nesporné, aké účinky zmier pre sporové strany vyvoláva. Vzhľadom na túto skutočnosť je jednoznačné, že dohoda, ktorú účastníci uzavreli resp. súdny zmier bola súdom schválená formou uznesenia a táto dohoda resp. súdny zmier tým, že bol súdom schválený nadobudol účinky právoplatného rozsudku, teda akoby súd rozhodol rozsudkom vo veci samej a preto je právne nemožné takúto dohodu úspešne napadnúť žalobou o vyslovenie jej neúčinnosti. Pre úplnosť súd tiež uvádza, že výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa má voči teraz už bývalému manželovi žalovanej Tiborovi Sedlákovi pohľadávku z titulu porušenia zmluvy o dielo, ktorú s týmto uzatvorila dňa 1.5.2008 a ktorá jej bola právoplatne priznaná rozhodnutím Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. XCb/XXX/XXXX-XXX zo dňa 16.10.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. XXCob/XXX/XXXX zo dňa 31.5.2017 a že k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva formou súdneho zmieru, prišlo v čase, kedy žalovaná mala vedomosť o prebiehajúcom konaní na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, avšak s poukazom na horeuvedené majúc na zreteli princíp hospodárnosti a rýchlosti civilného sporového konania, súd nepokračoval v nadbytočnom dokazovaní úmyslu dlžníka Tibora Sedláka ukrátiť žalobkyňu ako ani v dokazovaní, že žalovaná, u ktorej sa vedomosť o tomto úmysle predpokladá, ani pri vynaložení náležitej starostlivosti tento úmysel rozpoznať nemohla. Na základe uvedeného súd zamietol návrh žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom svedka znalca I.. B. P. U.. ako aj znaleckým dokazovaním znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Čo sa týka návrhu žalovanej na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov: C. P., S. R., A. P., súd v ďalšom o tomto návrhu nerozhodol, nakoľko právny zástupca žalovanej v priebehu pojednávania vyhlásil, že žalovaná na vykonaní dôkazu výsluchom týchto svedkov netrvá.
16. Na základe horeuvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mal v spore plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta, dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).