Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (9)Rozhodnutie_7C-127-2014.pdf
PDF · 141.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/127/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej v I) rade: E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX Q., a žalovaného v II) rade: Y. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. T. č. XXX, XXX XX N. Q., v konaní o zaplatenie 2.824,45 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej v I. rade a žalovanému v II. rade náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen, rozsudkom č.k. 7C 127/2014-114 zo dňa 21.3.2016 uložil žalovaným v I. a v II. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 72,89 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne, zo sumy 72,89 € od 5.11.2012 až do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že s plnením povinnosti jedným zo žalovaných, zaniká v tomto rozsahu povinnosť plnenia ostatných žalovaných, pričom žalovaným v I. a v II. rade náhradu trov konania nepriznal.Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd poukázal na to, že predmetnú zmluvu o splátkovom úvere, ktorá bola uzavretá dňa 15.6.2004, považoval za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú aplikoval ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že zmluva o splátkovou úvere neobsahuje náležitosti požadované ustanovením § 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, kde neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok k úveru pritom predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatnil aj nároky, na ktoré nemá právo. Súd preto považoval úverovú zmluvu - spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. Z uvedeného preto následne vyvodil, že žalobca nemá voči žalovaným nárok na zaplatenie úroku z úveru ani iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru, po odrátaní plnenia zo strany žalovaných. Keďže na základe vyššie uvedeného, žalovaná v I. rade čerpala úver vo výške 4 979,09 €, potom dlh po odpočítaní uhradenej sumy 4 906,20 € predstavuje sumu 72,89 €, na ktorú sumu žalovaných I. a II. spoločne a nerozdielne, na základe dohody o ručení zo dňa 15.6.2004 zaviazal a vo zvyšku žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým bol jeho návrh vo zvyšujúcej časti Okresným súdom zamietnutý.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/431/2016-142 zo dňa 27.4.2017 rozsudok Okresného súdu Zvolen vo výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti návrh zamietol ( výrok II.) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (výrok III.) zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil Okresnému súdu na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšku zostal rozsudok Okresného súdu nedotknutý, pričom vo svojom uznesení Krajský súd uviedol, že Okresný súd správne vyhodnotil, že zmluva o splátkovom úvere, uzavretá dňa 15.6.2004 je zmluva, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej v súlade s Občianskym zákonníkom, ako aj Zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol platný v čase uzavretia zmluvy o úvere. Nemožno však považovať za správny postup Okresného súdu, ktorý na predmetnú zmluvu aplikoval ustanovenia síce správneho zákona, a to Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval a na základe takto citovaného ustanovenia aplikoval znenie § 4 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 3 v znení, ktoré nebolo v čase uzavretia zmluvy účinné. Súd z toho dôvodu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec aj nesprávne právne posúdil, nakoľko na vec neaplikoval zákonnú úpravu účinnú v čase uzatvorenia zmluvy.
4. Okresný súd Zvolen vykonal vo veci dokazovanie, oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu žalobcu, oboznámením sa s prednesom žalovaného v II. rade, zmluvou o splátkovom úvere, dohodou o ručení, všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu, oznámením o postúpení pohľadávky, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k predmetnej zmluve, výzvou zo dňa 16.12.2008, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.
5. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu zistil, že sa pridržiava žalobného návrhu v zhode s písomne podaným žalobným návrhom, ako aj ich písomnými vyjadreniami, ktoré založili do spisu a po vykonanom dokazovaní žiadali, aby súd zaviazal žalovaných v I. a v II. rade, spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 2 824,45 €, spolu s úrokom z omeškania, a to úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.12.2010 do 4.11.2012 vo výške 130,13 €, ako aj s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % z vyššie uvedenej sumy od 5.11.2012 až do zaplatenia. Zároveň právny zástupca žalobcu na pojednávaní, konanom dňa 14.9.2017 požiadal o odročenie pojednávania za účelom doplnenia dokazovania predložením písomnej výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z.
6. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril a vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.10.2017 k veci uviedol: Po dožiadaní pôvodného veriteľa o zaslanie doručenky k výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa 16.12.2008 nám bolo oznámené že týmto dokladom už nedisponuje. Dodávame však nasledovné:
a) Oznámenie o postúpení pohľadávky
V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní žalobca v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
Dôkaz: Oznámenie o postúpení pohľadávky + Podací hárok
Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01 „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“
Podľa Uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 8Co/564/2015: „Poukazujúc na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 210/2001 z 11.06.2003 (R 119/2003) relevantným oznámením postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku, resp. platnosť zmluvy o postúpení. Táto skutočnosť bola preukázaná listom žalobcu z 05.04.2013.“
Podľa Uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/133/2013 „V zmysle ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pôvodný veriteľ povinný bez zbytočného odkladu oznámiť skutočnosť postúpenia pohľadávky dlžníkovi. Ak pôvodný veriteľ uvedené opomenie, účinnosť postúpenia pohľadávky môže nový veriteľ privodiť tým, že preukáže postúpenie pohľadávky dlžníkovi, a to najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá musí mať písomnú formu. V prejednávanej veci odvolací súd poukazuje na to, že postupca spoločným oznámením s postupníkom dňa 23.09.2009, t.j. v deň uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, zaslal odporcovi v I. rade oznámenie o tom, že jeho pohľadávka voči odporcovi v I. rade bola postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. - navrhovateľovi. Z tohto oznámenia je potrebné vychádzať a s ohľadom na uvedené nie je potrebné prejudiciálne skúmať existenciu a platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok. Vzhľadom na uvedené potom záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaným subjektom nie je správny.“
Vzhľadom k uvedenému je možné právne uzavrieť, že by súd pochybil a vec nesprávne právne posúdil, ak by napriek predloženým oznámeniam o postúpení pohľadávky ako prejudiciálnu otázku skúmal platnosť zmluvy o postúpení.
b) Platnosť postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 ZoB
Ako je uvedené v bode a), žalobca zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením postupcu o postúpení pohľadávky. Pre úplnosť však v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca uvádza nasledovné:
Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB.
V tejto súvislosti žalobca poukazuje na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2015 účelom § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového tajomstva. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Hlavný účel § 92 Zákona o bankách bol aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Vzhľadom na uvedené navrhuje vykladať vzťah medzi bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil český najvyšší súd, resp. nemecký Spolkový súdny dvor, a to, že porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8
Zákona o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám, predpokladaným Zákonom o bankách.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB.
V tejto súvislosti poukazuje žalobca na rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 30.06.2016, č. k. 5Co/228/2016-133, ktorý v obdobnej veci zaujal nasledovný názor: „Pohľadávka z tohto úveru postúpil veriteľ, t.j. Slovenská sporiteľňa a.s. navrhovateľovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009. Veriteľ bol oprávnený predmetnú pohľadávku postúpiť na tretiu osobu, t.j. navrhovateľa a uvedenou pohľadávkou na navrhovateľa ako postupníka prešli všetky oprávnenia veriteľa vyplývajúce z úverového vzťahu vrátane oprávnenia vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru v prípade neplnenia povinnosti zo strany dlžníka, t.j. v prípade nesplácania úveru. Nesprávny je záver prvostupňového súdu, že navrhovateľ - postupník nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru. Tiež zmluvný vzťah nemusel zaniknúť výpoveďou zmluvy alebo odstúpením od nej. Odvolací súd konštatuje, že postúpením pohľadávky zo strany veriteľa na navrhovateľa nedošlo k zhoršeniu postavenia odporcu, došlo len k zmene v osobe veriteľa. Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ nepostupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Slovenská sporiteľňa a.s. v čase postúpenia vyčíslila pohľadávku voči dlžníkovi s príslušenstvom ku dňu postúpenia pohľadávky. Zmluve o postúpení pohľadávok nie je možné nič vytknúť a nie je teda možné konštatovať, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 OZ. Predpokladom postúpenia pohľadávky nie je zosplatnenie celého úveru. Zosplatnenie úveru zo strany veriteľa znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach, len v dôsledku neplnenia povinnosti zo strany dlžníka sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. To však nemá žiaden vplyv na výšku dlhu dlžníka, jedná sa výlučne o spôsob zaplatenia jeho dlhu. Zosplatnenie dlhu je výlučne na vôli veriteľa, preto nie je možné z dôvodu nevyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľom, t.j. Slovenskou sporiteľnou a.s. ku dňu postúpenia pohľadávky považovať zmluvu o postúpení pohľadávok za neplatnú. Okrem toho oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávok bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky.“
Žalobca taktiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 16.03.2016, sp.zn. 12Co/223/2015 - 113: „Predmetom sporu je vyriešenie otázky, či mohla banka platne postúpiť pohľadávku podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. Súd v tejto veci konštatoval, že neexistuje oznámenie o zosplatnení pohľadávky, resp. výzva banky v omeškaní klienta s plnením záväzku po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Bez takejto výzvy nemôže dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky banky na nebankový subjekt. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že určitá výnimka je aj v § 92 ods. 8 zákona o bankách, že ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahne jeden rok, môže postúpiť takúto pohľadávku inej banke aj bez súhlasu klienta. Podľa názoru odvolacieho súdu nebola dostatočne posúdená príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, kde sa konštatuje omeškanie s plnením peňažných záväzkov po dobu viac ako 1 304 dní, pričom konečná splatnosť úveru bola 20.2.2012, ale zmluva o postúpení pohľadávok je z 15.12.2012. Okresný súd vo veci konštatoval, že neexistuje výzva banky na vrátenie dlhu v omeškaní po dobu dlhšiu ak 90 dní, preto u banky neexistovalo oprávnenie postupom podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách postúpiť pohľadávku na nebankovú tretiu osobu. To isté ustanovenie § 92 ods. 8 bankového zákona dáva výnimku, ak je súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presahujúci jeden rok. Súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Nemá vyriešenú otázku omeškania so splátkami, pričom podľa prílohy č. 1 je uvedená dokonca výška poslednej úhrady 19.2.2010. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je predčasné, pokiaľ riešil otázku neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok pre nenaplnenie podmienky vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o bankách a žalobu zamietol. V rozhodnutí súdu prvého stupňa chýba úvaha o tom, prečo nezohľadnil výnimku v možnosti postúpiť pohľadávku pri omeškaní presahujúcom jeden rok.“
Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015, sp. zn. 8C/67/2013: „Voči uplatnenému nároku neboli dôvodné námietky vedľajšieho účastníka na strane odporcu vychádzajúce zo skutkového zistenia o tom, že pôvodný veriteľ - banka pred postúpením pohľadávky nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Vedľajší účastník na strane odporcu toto skutkové zistenie interpretoval tak, že nedostatok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bankou a z toho plynúca skutočnosť, že banka postúpila pohľadávku, ktorá nebola v celom rozsahu splatná, spôsobuje neplatnosť medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom dňa 15.12.2011 uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávky, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. S takýmto právnym posúdením sa stotožniť nemožno. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Je zrejmé, že ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov obmedzuje právo banky postupovať nesplatné pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto obmedzenia je však zrejmé, že účelom tejto povinnosti je ochrana bankového tajomstva, konkrétne to, aby pri postupovaní pohľadávok, neboli tretie subjekty oboznamované s údajmi bankového tajomstva. Preto porušenie povinnosti vyplývajúce z § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade odporcovi, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Inak povedané, porušenie administratívnoprávnej povinnosti v súvislosti s uzavieraním zmluvy o postúpení pohľadávky alebo plnením zo zmluvy - postúpením pohľadávky nezakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky alebo to, že by nedošlo k platnému plneniu zo zmluvy spočívajúcemu v postúpení pohľadávky. Takéto protiprávne konanie zo strany banky zakladá výlučne banky zodpovednosť podľa § 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov.“
Zároveň žalobca poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.03.2015, sp. zn. 12C/63/2014, podľa ktorého: „Vychádzajúc z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol dlžník v omeškaní 1822 dní a výška omeškaných splátok predstavuje 11.573,91 eur, čo predstavuje viac ako 80 splátok. Počet dní omeškania 1822 predstavuje taktiež omeškanie aspoň 3 roky, i keď zrejme dlžník plnil čiastočne dlh, pretože v prílohe sa uvádza posledné plnenie 126,63 eur dňa 08.09.2006. V zmluve o postúpení pohľadávok v čl. IV. bod 4.2d / Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásila, že pohľadávky spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vychádzajúc z uvedených skutočností a za situácie, že odporca ako dlžník postúpenie pohľadávky z dôvodu uvedeného v § 92 ods. 8 zákona o bankách nenamietal, súd považoval postúpenie pohľadávky aj z tohto dôvodu za platné, pretože omeškanie dlžníka bolo evidentne dlhšie ako 90 dní. Len samotné nepreukázanie písomnej výzvy za stavu, že banka splnenie tejto povinnosti vyhlasuje v zmluve o postúpení pohľadávky, nemôže zneplatniť zmluvu o postúpení pohľadávky. Nedoručenie písomnej výzvy právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi v konaní nenamietal. Je však nepravdepodobné,že by SLSP pri tak dlhom omeškaní dlžníka zostala nečinná a nevyzývala dlžníka k plneniu omeškaných splátok. S ohľadom aj na situáciu predpokladanú v § 92 ods. 8 citovaného zákona, podľa ktorého ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok, keďže omeškanie dlžníka trvalo nepochybne viac ako jeden rok, je súd názoru, že postúpenie pohľadávky nebolo viazané ani na písomnú výzvu banky.“
c) Súhlas žalovaného 1/ s postúpením pohľadávok
Žalobca v súvislosti s platným postúpením pohľadávky taktiež poukazuje na bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého: „Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.“
Podľa ustanovenia § 89 ods. 1 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.
Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení ZoB, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona, a to v bode 19.16 Všeobecných obchodných podmienok.
Na tomto mieste si žalobca dovoľuje dať do pozornosti aj skutočnosť, že dojednanie ohľadom súhlasu dlžníka banky s postúpením pohľadávky na inú osobu bolo opakovane vystavené súdnej kontrole zo strany vyšších súdnych autorít, pričom Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 19Co/2/2016 zo dňa 02.05.2017 zaujal k takejto dohode nasledovné stanovisko: „Žalovaní uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu, na základe ktorej im bol poskytnutý úver, ktorý mali dohodnutým spôsobom v dohodnutom čase splácať, čo však porušili a s úhradou boli v čase postúpenia v omeškaní 1225 dní. Žalovaní, ako z listín zo spisu vyplýva, výslovne súhlasili s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť svoje akékoľvek záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky (bod 19.16. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú podľa čl. II. bod 2. zmluvy o splátkovom úvere jej súčasťou). Takáto dohoda je podľa § 89 ods. 1 zákona o bankách prípustná. Dohoda nevykazuje znaky nevyváženosti, ak veriteľ môže aj bez súhlasu dlžníka postúpiť svoju pohľadávku a dlžník môže postúpiť svoj záväzok voči veriteľovi na iného len so súhlasom veriteľa, má to základ vo funkcií súhlasu, ktorým je ochrana veriteľa. Dlh by totiž mohol prevziať taký dlžník, majetkové pomery ktorého by mohli zhoršiť alebo znemožniť uspokojenie pohľadávky veriteľa ... .... So zreteľom na dôvody, ktoré uviedol, považoval odvolací súd námietku žalobcu týkajúcu sa posúdenia platnosti zmluvy súdom prvej inštancie za dôvodnú, rozsudok súdu prvej inštancie za taký, ktorým sa z vykonaných dôkazov nedospelo k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu názoru, súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky), zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.“
Na podporu svojich tvrdení poukazuje žalobca aj na nasledovné rozhodnutia Krajských súdov Slovenskej republiky:
Podľa Uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10Co/76/2016 zo dňa 07.12.2016: „Pokiaľ sa týka odvolacích námietok, treba povedať, že námietka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu, nie je dôvodná, nakoľko vo Všeobecných obchodných podmienkach (bod 18.16), ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, žalovaný ako klient výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akékoľvek požiadavky, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť svoje akékoľvek záväzky
na tretiu osobu. Súčasne s poukazom na ust. § 89 ods. 1 Zákona o bankách je takáto dohoda medzi bankou a žalovanými možná a v súlade so zákonom....“
Obdobný právny záver bol vyslovený aj v Uznesení Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 11Co/206/2015 zo dňa 05.10.2016 a Rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 11Co/11/2015 zo dňa 25.08.2016.
Na základe uvedeného má žalobca za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu vyzývaní na úhradu dlžných splátok a teda v konaní bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB a nedošlo k porušeniu bankového tajomstva.
7. Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej v I. rade, ktorá mala vykázané doručenie predvolania uložením, a preto súd aplikoval zákonné ustanovenie § 180 CSP a z dôvodu hospodárnosti pojednával v neprítomnosti žalovanej v I. rade.
8. Súd z prednesu žalovaného v II. rade zistil, že je pravda, že podpísal dohodu o ručení k predmetnej zmluve o splátkovom úvere. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel, čo sa týka žalovanej v I. rade a čo sa týka jeho osoby, žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko žalovaná v I. rade je schopná a pracovitá a ona by mala zaplatiť predmetnú pôžičku, ktorú si zobrala. V prípade úspechu v spore si neuplatňoval žiadne trovy konania.
9. Súd zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0402324737 zistil, že táto zmluva bola uzatvorená dňa 15.6.2004, medzi zmluvnými stranami Slovenskou sporiteľnou, a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a dlžníkom, t.j. žalovanou v I. rade. V bode I. predmetnej zmluvy bolo uvedené: výška úveru: 150 000 Sk, druh úveru: spotrebný: investície do nehnuteľnosti, výška úrokovej sadzby: 9,80 % p.a. v deň podpisu zmluvy, poplatok za poskytnutie úveru: 2 % z výšky úveru, splatný v deň podpisu zmluvy, poplatok za správu úveru: 40 Sk/ mesačne, výška splátok: 2 030 Sk, periodicita splátok: mesačne k 20 dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky: 20.7.2004, konečná splatnosť úveru: 20.6.2014, splatnosť úrokov: v posledný deň kalendárneho mesiaca, spôsob splácania: inkasom z účtu, Ďalej v zmluve bolo uvedené číslo účtu dlžníka a účel úveru - investičné úvery.
10. Súd z dohody o ručení zistil, že táto bola uzatvorená dňa 15.6.2004 medzi veriteľom Slovenskou sporiteľnou, a.s., Suché Mýto 4, Bratislava a ručiteľom, t.j. žalovaným v II. rade. V bode I. bolo dohodnuté: ručiteľ berie na vedomie, že veriteľ uzavrel dňa 15.6.2004 s dlžníkom, t.j. žalovanou v I. rade zmluvu o splátkovom úvere č. 0402324737 v sume 150 000 Sk. V bode II. tejto dohody ručiteľ týmto vyhlásil, že podľa ustanovenia § 303 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, uspokojí nasledovné pohľadávky veriteľa. Pohľadávka, ktorá vznikla z úverovej zmluvy v znení jej neskorších zmien, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver, a ktorú tvorí istina vo výške 150 000 Sk, úroky, úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou.
11. Súd z výzvy zo dňa 16.12.2008 zistil, že ju adresovala Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej v I. rade, v ktorom jej ako veriteľ pohľadávky, vzniknutej zo zmluvy č. úveru: 402324737 oznámili, že splácanie predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 30.11.2008 vo výške 12 956,11 Sk s príslušenstvom, a žiadali, aby dlžnú sumu uhradila najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy a v prípade neuhradenia dlžnej sumy v stanovenej lehote, pristúpia k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe. Žalobca k predmetnej výzve nepredložil doručenku, ako dôkaz, že žalovaná v I. rade predmetnú výzvu prevzala a tak isto súdu nepredložil ani podací hárok, z ktorého by vyplývalo, že žalobca zasielal predmetnú výzvu žalovanej v I. rade.
12. Súd z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012 zistil, že ho adresovala Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej v I. rade, v ktorom jej oznámili, že postúpili na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej dňa 27.9.2012 pohľadávku z úveru č. účtu: 402324737 vo výške 5 780,13 € s
príslušenstvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, pričom predmetný záväzok je od okamihu doručenia tohto oznámenia povinná uhrádzať výlučne plnením tomuto postupníkovi.
13. Súd z predloženého poštového podacieho hárku, ktorý bol krátkou cestou predložený súdu na nahliadnutie zistil, že predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky bolo podané na poštovú prepravu na meno žalovanej v I. rade dňa 17.10.2012 a dňa 16.10.2012 bolo podané poštové podanie s oznámením o postúpení pohľadávky na meno žalovaného v II. rade.
14. Súd z listinného dôkazu, výzvy k úhrade a oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zistil, že túto výzvu robil žalobca dňa 16.10.2012 a bola adresovaná žalovanej v I. rade. V rámci tejto výzvy bola žalovaná v I. rade vyzvaná na okamžité uhradenie dlžnej čiastky, najneskôr do 31.10.2012 v celkovej výške 5 952,48 €.
15. Súd zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.9.2012 zistil, že bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00151653 ako postupcom a firmou EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, ako postupníkom, pričom na základe podmienok tejto zmluvy, postupca postúpil postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky, vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich so zabezpečenia pohľadávok. Podľa článku II. - vymedzenie pojmov, bod 2.1 je pohľadávkou každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva uvedená a špecifikovaná v prílohe č. 1 k tejto zmluve, ktorá vznikla z bankových činností, vykonávaných postupcom, alebo v súvislosti s nimi, najmä: a) pohľadávky postupcu zo zmlúv o úvere.
16. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok SLSP č. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012 súd zistil, že je tu uvedený: dátum uzavretia úverovej zmluvy: 15.06.2004, číslo účtu - názov: Anna Babicová, splatnosť úveru: 20.06.2014, poskytnutá suma: 4 979,09 €, zostatok pohľadávky: 5 780,13 €, dátum poslednej úhrady: 29.09.2011.
17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
18. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
19. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
20. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
23. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
24. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal po zrušení rozsudku Okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti návrh zamietol a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co/431/2016-142 voči žalovanej v I. a žalovanému v II. rade zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 2 824,45 € s príslušenstvom nie je dôvodná. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní, to znamená, že súd nemal preukázané, že žalobca je nositeľom hmotného práva o ktoré v konaní ide. Súd totiž dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok, vyžadovaných v zmysle vyššie citovaného § 92 ods. 8 Zákona o bankách, bez splnenia ktorých nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu. Totiž v zmysle tohto ustanovenia môže banka, ktorou v tomto prípade bola Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpiť svoju pohľadávku, ktorú má voči klientovi písomnou zmluvou k inej osobe len, ak napriek písomnej výzve banky je jej klient nepretržite dlhšie, ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom toto právo banka nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane jeho príslušenstva. Žalobca pritom preukazoval splnenie tejto povinnosti výzvou zo dňa 16.12.2008, kde Slovenská sporiteľňa, a.s. mala vyzvať žalovanú v I. rade na úhradu sumy 430, 06 € ( 12 956,11 Sk), s ktorou mala byť v omeškaní ku dňu 30.11.2008 a ktorú mala uhradiť najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy. Zároveň žalobca poukazoval na príslušné znenie všeobecných obchodných podmienok (VOP), ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť predmetnej úverovej zmluvy, v zmysle ktorého sa pri doručovaní písomností v poštovom styku zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní s tým, že predmetná výzva nebola zasielaná doporučene, ale obyčajnou poštovou zásielkou. Taktiež žalobca tvrdil, že aj keby jeho právny predchodca pred postúpením pohľadávky žalovanú v I. rade písomne nevyzval na takéto plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. Súd sa však s týmto právnym názorom žalobcu nestotožnil, keď mal za to, že zákon o bankách v tomto prípade má charakter LEX SPECIALIS vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ako LEX GENERALIS, a preto v prípade, že nie je preukázané splnenie podmienok, vyžadovaných ohľadne postúpenia pohľadávky podľa Zákona o bankách, je takéto postúpenie pohľadávky neplatné a súd k tomu musel prihliadnuť, keďže je povinný vždy skúmať, či je daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní. Pokiaľ ide o samotnú výzvu zo dňa 16.12.2008, súd poukazuje na to, že ak by sa aj súd stotožnil s názorom žalobcu, že nie je povinný preukazovať doručenie takejto zásielky žalovaným, súd však jednoznačne trvá na tom, že minimálne je žalobca povinný preukázať, že takáto výzva bola žalovaným aspoň zasielaná, čo však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal.
25. Z vykonaného dokazovania teda nevyplýva doručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanej v I. rade pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012. Táto zmluva je tak v časti postúpenia
- spornej pohľadávky voči žalovanej v I. rade na žalobcu neplatná pre rozpor so zákonom, pretože bez preukázania doručenia písomnej výzvy na plnenie žalovanej, pred uzavretím uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo v prejednávanom spore preukázané splnenie zákonných podmienok na postúpenie pohľadávky voči žalovanej z uzavretej zmluvy na žalobcu ako tretiu osobu. Žalobca preto spornú pohľadávku od pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012 nenabudol.
26. Písomnú výzvu banky na plnenie je potrebné podľa súdu považovať za hmotnoprávny úkon na nastúpenie účinkov, ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t.j. aby vyvolalo zamýšľaný hmotnoprávny účinok, musí sa dostať do dispozičnej sféry adresáta). Takýto záver však vo vzťahu k žalovanej z vykonaného dokazovania nevyplýva. Aplikáciu tohto kogentného ustanovenia Občianskeho zákonníka nemôžu strany vylúčiť svojou dohodou, preto bez doručenia
písomnej výzvy na plnenie do dispozičnej sféry žalovanej nemohli byť splnené podmienky ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. a to ani v zmysle všeobecných obchodných podmienok pôvodného veriteľa, pretože tieto na nastúpenie účinkov doručenia písomnosti na miesto dôjdenia do dispozičnej sféry adresáta zakotvujú samotné odoslanie písomnosti a uplynutie stanovenej lehoty od odoslania, ktoré nevyhovuje ustanoveniu § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t.j. teória dôjdenia). Navyše z dokazovania nevyplýva ani samotná skutočnosť odoslania predmetnej písomnej výzvy na plnenie žalovanej zo strany pôvodného veriteľa.
27. Súdu na základe vykonaného dokazovania teda neostalo nič iné, len žalobu z vyššie uvádzaných dôvodov zamietnuť.
28. Nakoľko súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, s poukazom na zásadu hospodárnosti konania sa nezaoberal vecou samou.
29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Žalobca bol v konaní úspešný v časti, v ktorej rozsudok Okresného súdu zostal nedotknutý po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, to znamená v časti zaplatenia sumy 72,89 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne, z dlžnej sumy od 5.11.2012 až do zaplatenia, pričom žalovaný v I. a v II. rade boli úspešní vo zvyšku žaloby v prevažnej miere, keďže pôvodne prebiehalo konanie o zaplatenie sumy 2 897,34 € s príslušenstvom, a teda žalovaný v I. a v II. rade by mali nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v spore, avšak žalovanej v I. rade žiadne trovy konania nevznikli a žalovaný v II. rade si žiadne trovy konania neuplatňoval, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky (§ 127 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).