Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-64-2004.pdf
PDF · 165.92 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/64/2004
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: F.. F. A., bytom I. XX, B., proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 8.537,48 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný žalovanému zaplatiť trovy konania podľa miery úspechu vo výške 100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 5.11.2003 sa žalobca proti žalovanému pôvodne domáhal určenia, že pracovný úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 19.7.2002 je v zmysle zmluvných podmienok obsiahnutých v poistnej zmluve č. 9832384 zo dňa 11.4.1974 a v poistnej zmluve č. 38747738 zo dňa 6.5.1998 poistnou udalosťou a žalovaný je povinný poskytnúť mu poistné plnenie v plnom rozsahu poistných podmienok spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,6%. 2. Žaloba bola odôvodnená tým, že registrovaný pracovný úraz utrpel žalobca dňa 19.7.2002 (bol prešetrený a posúdený ako pracovný úraz zamestnávateľom poškodeného Ministerstvom vnútra SR ako i posudkovou komisiou Sociálnej poisťovne) a tento je poistnou udalosťou v zmysle vyhl. č. 49/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (pre poistné zmluvy uzavreté do 1.11.1991) ako i v zmysle Všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie/pre poistné zmluvy uzavreté po 1.11.1991. S poisťovňou Allianz Slovenská poisťovňa a.s. má žalobca uzatvorené poistné zmluvy: 1. Poistná zmluva č. 9832384 zo dňa 11.4.1974 (mesačná platba 40Sk), 2. Poistná zmluva č. 38747738 zo dňa 6.5.1998 (mesačná platba 750Sk). Predmetné poistky žalobca podľa jeho tvrdení uzatvoril z dôvodu, aby mu eliminovali prípadné poškodenie zdravia v bežnom živote a v pracovnom procese. Špecifikácia toho, čo je pracovný úraz je v čl. 18 ods. 2 zmluvy: „Úrazom sa rozumie telesné poškodenie alebo smrť, spôsobené neočakávaným, náhlym a neprerušeným pôsobením vonkajších síl alebo vonkajších vplyvov s výnimkou pôsobenia mikrobiálnych jedov a imunotoxických látok.“ Predmetné zmluvy obsahujú okrem iného nasledovné negatívne vymedzenie poškodenia zdravia, ktoré nepodlieha plneniu poisťovne. Zmluva č. 38747738 - čl. 22 a v Zmluve č. 9832384 je taxatívne vymedzené, pri akých činnostiach má poisťovňa právo plnenie krátiť na 1/2. Dňa 19.7.2002 v horúci letný deň žalobca utrpel pri návrate zo služobnej cesty zo Sniny do Bratislavy pri jazde za volantom služobného auta bez klimatizácie náhlu mozgovú príhodu. V predmetný deň mal vyčerpávajúce, stresové jednanie s ochranármi prírody. Stratil reč a ľavú časť tela si necítil. Mal strašné bolesti hlavy, dvojité videnie, poruchy rovnováhy. Auto sa mu podarilo doviesť do Ružomberka, kde sa zastavil u rodiny, ktorá ho previezla do nemocnice. V dňoch 19.7.2002 - 29.7.2002 bol hospitalizovaný v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku. Nakoľko sa mu po infúziách trochu uľavilo a veril, že sa dá do poriadku, po dohode s riaditeľom odboru si zobral dovolenku. Po návrate do Bratislavy sa hlásil u obvodnej lekárky, ktorá ho vypísala práceneschopným
a jeho stav sa nezlepšoval. Práceneschopnosť trvala od 1.8.2002 do 31.7.2003. Zamestnávateľ s ním spísal záznam o úraze. Podkladom na posúdenie pracovného zaťaženia bol i prehľad počtu najazdených kilometrov a počet dní SC. Zamestnávateľ MV SR po konzultácii na Inšpektoráte bezpečnosti práce v Bratislave prešetril a posúdil žalobcov úraz ako pracovný a podklady postúpil Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa po prehodnotení v Posudkovej komisii úraz akceptovala ako pracovný. Na základe skutočnosti, že sa žalobcov zdravotný stav nezlepšil, vydala Posudková komisia Sociálnej poisťovne Rozhodnutie č. 400-2088-5106/2003 zo dňa 26.7.2003, ktorým bol žalobca uznaný dňom 1.8.2003 za plne invalidného. Dňa 31.7.2003 žalobca oznámil žalovanému vznik úrazu potvrdený lekárom a odovzdal im kópiu potvrdenia o práceneschopnosti (na potvrdení o PN je označené, že sa jedná o pracovný úraz ). Žalovaný žalobcovi dvoma listami na každú poistnú zmluvu osobitným listom zo dňa 15.8.2003 oznámil, že žalobcovi nevznikol nárok na poistné plnenie. Žalobca je presvedčený, že jeho úraz je pracovným úrazom a poisťovňa je povinná v zmysle zmluvných podmienok obsiahnutých v oboch poistných zmluvách jeho pracovný úraz plne odškodniť, nakoľko sa jedná o poistnú udalosť. Žalobca sa dňa 21.10.2003 obrátil písomne na Národný inšpektorát práce - Inšpekciu práce SR, ktorej predložil doklady potrebné na posúdenie. Listom č. 2546/2003 - 2,4 zo dňa 31.10.2003 potvrdil, že náhla cievna mozgová príhoda, ktorú žalobca utrpel dňa 19.7.2002 pri riadení služobného motorového vozidla je pracovným úrazom. K žalobe boli pripojené nasledujúce listinné dôkazy:
- Poistná zmluva č. 9832384
- Poistná zmluva č. 38747738
- Potvrdenie o PN
- Záznam o úraze
- prehľad počtu najazdených km
- Žiadosť MV SR Sociálnej poisťovni o odškodnenie
- Prehlásenie Sociálnej poisťovne o tom, že úraz akceptuje ako pracovný
- Rozhodnutie posudkovej komisie Sociálnej poisťovne
- Potvrdenie o prevzatí dokladov
- Odpoveď poisťovne na o oznámenie poistnej udalosti
- Predžalobná upomienka - posledný pokus o zmier
- Posúdenie pracovného úrazu z 19.07.2002 Národným inšpektorátom práce
- Zamietavé stanovisko poisťovne k poistnému plneniu 3. Písomným podaním zo dňa 02.02.2005 (čl. 48) sa žalovaný vyjadril k žalobe tak, že nárok žalobcu neuznáva, pretože oznámená poistná udalosť nespĺňa kritériá úrazu v zmysle všeobecných poistných podmienok o úraze, čo potvrdil podľa žalovaného aj posudok neurológa - F.. Q.. Skutočnosť, že sa v danom prípade jedná o pracovný úraz podľa žalovaného nič nemení na tom, že udalosť nie je likvidná z úrazového poistenia. Žalobca podľa predložených správ trpel na hypertentziu už od roku 1998 - u žalobcu sa v danom prípade jednalo o zhoršenie choroby a nárok na plnenie z uzatvorených poistných zmlúv nevznikol podľa § 23 písm. d) vyhlášky č. 46/1964 Zb. a čl. 22 písm. d). Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. K podaniu boli pripojené nasledujúce listinné dôkazy:
- Správa ošetrujúceho lekára F.. Q. z 31.07.2003
- Oznámenie žalovaného zo dňa 15.08.2003 o vyhodnotení poistnej udalosti
- vyjadrenie F.. Q.- posúdenie ochorenia pacienta zo dňa 16.10.2003
- Oznámenie žalovaného zo dňa 23.10.2003 o vyhodnotení poistnej udalosti
- Všeobecné poistné podmienky pre úrazové poistenie 4. Písomným podaním zo dňa 06.02.2006 (čl. 67) žalobca doplnil, že mal uzatvorené 2 poistné zmluvy a vysvetlil, z čoho pozostáva žiadaná peňažná suma. Ďalej uviedol, že poistný úraz je podstatne užší pojem ako úraz. S poukazom na rozhodnutie NS SR z 19.06.1980, Cpj. 11/80, ktorý jednoznačne podľa žalobcu skonštatoval, že infarkt i náhla mozgová príhoda (NMP) môžu byť pracovným úrazom. Vo vzťahu tvrdeniu, že trpí od roku 1998 na hypertenziu, túto skutočnosť žalobca nepoprel, avšak doplnil, že jeho hypertenzia bola odrazom nadmerného stresu z práce, ktorému bol permanentne vystavený. Žalobca poprel, že NMP je zhoršenie jeho existujúcej choroby. K podaniu boli pripojené nasledovné listiny:
- Zdravotný posudok revízneho lekára Sociálnej poisťovne z 15.11.2004
- Lekárska správa neurológa z 28.11.2005
- Lekárska správa psychológa z 21.11.2005 5. Na pojednávaní dňa 27.02.2006 vzal žalobca späť žalobu v časti určovacieho petitu a žiadal pripustiť zmenu petitu, tak že si v konaní uplatňuje zaplatenie 370.000,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 17,06% ročne od 1.08.2003 do zaplatenia. Uplatnenú sumu špecifikoval nasledovne: v zmysle poistnej zmluvy č. 9832384 za čas nevyhnutného liečenia (v dĺžke 1 rok) dvojnásobok sumy 5000Sk t.j. sumu 10000Sk, za trvalé následky úrazu príslušné percento - dvojnásobok zo sumy 40000Sk t.j. sumu
80000Sk, z poistnej zmluvy č. 38747738 za čas nevyhnutného liečenia (v dĺžke 1 rok) sumu 40000Sk, za trvalé následky úrazu prísl. % zo sumy 200000Sk t.j. v sume 200000Sk, zvýšenie bonifikácie v zmysle poist. zmluvy 20% t.j. 40000 Sk, spolu celkom sumu 370000Sk s úrokom z omeškania 17,6% od 1.8.2003 do zaplatenia. Súd tomuto procesnému návrhu vyhovel v plnom rozsahu. Na rovnakom pojednávaní žalovaný doplnil, že v danom prípade nešlo o úraz v zmysle všeobecných poistných podmienok (VPP), a keď nešlo o úraz, nemôže ísť o plnenie liečebných nákladov a trvalých následkov 6. V písomnom podaní zo dňa 7.04.2006 (čl. 83) žalobca poukázal na ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a) a b) vyhlášky č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach, z ktorých podľa neho žalovaný nárok vyplýva. K podaniu bola priložená lekárska správa F.. R. zo dňa 29.11.2005. 7. Písomným podaním zo dňa 19.06.2006 (čl.91) žalobca predložil súdu záznamy z knihy jázd so sumárom najazdených km za obdobie 6-7/2002. Doplnil, že podľa jeho názoru žalovaný ani súd nemajú právo opätovne posudzovať a prehodnocovať veci právoplatne rozhodnuté pred viac ako troma rokmi, vyslovil námietku premlčania voči pokusom o opätovné prehodnocovanie a spochybňovanie toho, že sa v jeho prípade jedná o pracovný úraz. 8. Písomným podaním zo dňa 21.5.2007 (čl. 123) žalobca doručil súdu znalecký posudok č. 2/2007 X.. V. a prepúšťaciu správu zo dňa 25.01.2007. 9. Na základe uznesenia č.k. 7C/64/2004 - 136 zo dňa 04.06.2007 bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie. Znalec F.. U. doručil dňa 21.07.2009 znalecký posudok (ZP) č. 14/2009 (čl. 156). K tomuto ZP sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 14.10.2009 (čl. 172) tak, že namietol, že ustanovený znalec nemá príslušné vzdelanie ani oprávnenie spochybňovať závery súdnych znalkýň z odboru psychológie, nebol oprávnený po 7 rokoch po úraze posudzovať pracovné zaťaženie žalobcu. 10. Na pojednávaní dňa 14.12.2009 (čl. 186) žalobca žiadal, aby bol vyhotovený kontrolný znalecký posudok z dôvodu, že existujú rôzne odborné publikácie a má za to, že znalec nerešpektoval faktory neovplyvniteľné a to vec, pohlavie, genetickú dispozíciu, reakciu na stres a meteorologické faktory- zmena tlaku vzduchu a teplota je neovplyvniteľný faktor náhlej cievnej príhody. 11. Písomným podaním zo dňa 17.12.2009 (čl. 191) žalovaný doručil súdu oceňovacie tabuľky k uzavretým poistným zmluvám. 12. Dňa 22.2.2011 žalobca súdu doručil právoplatný rozsudok vo veci vedenej na tunajšom súde pod č. k. 19C/181/2005-191 zo dňa 20.10.2010 (čl. 259) 13. Na základe uznesenia č.k. 7C/64/2004 - 229 zo dňa 16.02.2010 bolo vo veci vykonané znalecké dokazovanie. Znalkyňa F.. X., X. doručila dňa 06.09.2011 znalecký posudok č. 3/2011 (čl. 272). K tomuto ZP sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 25.11.2011 (čl. 297) tak, že poukázal na to, že aj tento znalecký posudok uviedol ako príčinu náhlej cievnej mozgovej príhody liečenú arteriálnu hypertenziu, ktorá sa na udalosti podieľala v nemalej miere. Na rozdiel od predchádzajúceho znaleckého posudku nový posudok uviedol za hlavnú príčinu CMP prekonanú stresovú situáciu, avšak nevylúčil, že by príčinou CMP žalobcu mohla byť arteriálna hypertenzia. 14. Písomným podaním zo dňa 12.07.2010 (čl. 244) žalobca špecifikoval žalobný petit, pričom následným podaním zo dňa 09.08.2012 (čl. 312) žiadal, aby súd na uvedené podanie neprihliadal. Súčasne žalobca špecifikoval žalobný nárok tak, že žiadal priznať:
- 331,94 € z poistnej zmluvy č. 9832384 za čas nevyhnutného liečenia telesných poškodení úrazom
- 1.856,86 € z poistnej zmluvy č. 9832384 za trvalé následky úrazu + 20 % zvýšenie (371,77 €), spolu 2.230,63 € spolu 2562,57 € z poistnej zmluvy č. 9832384
- 1.327,76 € z poistnej zmluvy č. 38747738 za čas nevyhnutného liečenia
- 4.647,15 € z poistnej zmluvy č. 38747738 za trvalé následky úrazu Spolu z oboch poistných zmlúv 8.537,48 € spolu s úrokom z omeškania 13 % ročne od 31.08.2003 do zaplatenia. K omeškaniu uviedol, že s prihliadnutím na § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje šetrenie poistnej udalosti za skončené dňom 15.08.2003, kedy mu žalovaný oznámil, že mu nevznikol nárok na poistné plnenie. Prvým dňom omeškania je potom nasledujúci deň po uplynutí 15 dňovej lehoty na poskytnutie poistného plnenia po skončení šetrenia poistnej udalosti. Vo zvyšnej časti pôvodne uplatneného nároku (v časti o zaplatenie 3.744,27 €) žiadal konanie zastaviť. Žalobca ďalej zotrval na tom, že žalovaný je povinný poskytnúť poistné plnenie pri náhlych cievnych príhodách vtedy, ak bol úraz ich výlučnou alebo zrejme prevažujúcou príčinou. V danom prípade z posudku F.. X., strana 11, odpoveď na otázku 3, vyplýva, že hlavnou príčinou CMP u žalobcu bola prekonaná stresová situácia v doobedňajších hodinách dňa 19.07.2002. K podaniu žalobcu bolo pripojené rozhodnutie Cpj 11/80. 15. Na pojednávaní dňa 13.09.2012 (čl. 322) súd rozhodol o procesných návrhoch žalobcu, uplatnených v písomnom podaní zo dňa 09.08.2012.
16. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 7C/64/2004-336 zo dňa 27.09.2012 tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel, keď považoval za preukázané, že hlavnou a zrejme prevažujúcou príčinou CMP žalobcu bola prekonaná stresová situácia v doobedňajších hodinách v uvedený deň, a teda že CMP žalobcu je poistnou udalosťou. 17. Voči rozsudku č.k. 7c/64/2004-336 zo dňa 27.09.2012 podal odvolanie žalovaný, ktorý namietal, že CMP uznaná ako pracovný úraz nie je zhodná s klasifikáciou úrazu, ktorý definujú VPP. Žalovaný spochybňoval, že CMP žalobcu je úrazom v zmysle vyhlášky č. 49/1964 Zb., ako aj v zmysle VPP pre poistenie úrazu. Poukázal na to, že počas celej doby (cca 7 rokov) bola práca žalobcu stresujúca, teda išlo o dlhodobý proces. Ani jeden znalec nepotvrdil, že výlučnou príčinou CMP žalobcu bolo náhle a neočakávané pôsobenie vonkajších síl, či teplôt. Namietol aj výšku priznaného poistného plnenia, osobitne to, že by žalobcovi patrilo 70 % dojednaných poistných súm a že čas liečenia a nevyhnutného liečenia nie sú totožné. 18. O odvolaní žalovaného rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 5Co/157/2013-371 zo dňa 31.07.2015 tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že spisu nevyplýva, že súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu; pochybil pri hodnotení znaleckých posudkov F.. U. a F.. X., keď záver o tom, že hlavnou a zrejme prevažujúcou príčinou NCMP žalobcu bola prekonaná stresová situácia v dopoludňajších hodinách zo znaleckých posudkov nevyplýva; súd nevysvetlil, akými úvahami sa riadil, keď sa odklonil od publikovaných názorov o tom, že NCP nemožno považovať za poistný úraz, pretože ide o vyvrcholenie dlhodobo sa vyvýjajúceho chorobného postihnutia ciev. Podľa odvolacieho súdu posúdenie otázky, či NCMP predstavuje zhoršenie ochorenia žalobcu s ohľadom na § 23 písm. d) vyhlášky č. 49/1964 Zb. i na čl. 22 písm. d) VPP, je rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Odvolací súd uložil súdu prvého stupňa vykonať dôkazy listinami spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 129 ods. 1 O.s.p., poskytnúť účastníkom priestor, aby sa k vykonaným dôkazom mohli v súlade s § 123 O.s.p. vyjadriť s tým, že ak opätovne dospeje k záveru, že NCMP je potrebné považovať za úraz (poistnú udalosť) bude úlohou súdu prvého stupňa vysvetliť z akých dôvodov neprihliadol na obranu žalovaného, že NCMP treba považovať za zhoršenie choroby. V tejto súvislosti dal odvolací súd do pozornosti znenie ustanovenia § 23 písm. d) vyhlášky č. 49/1964 Zb., z gramatického výkladu ktorého vyplýva, že NCMP sa považuje za chorobu, ktorá môže byť úrazom zhoršená, nie za samotný úraz. 19. Písomným podaním zo dňa 06.04.2016 (čl. 390) žalovaný doručil súdu kópiu spisu z likvidácie poistnej udalosti. 20. Písomným podaním zo dňa 10.04.2016 (čl. 393) žalobca doplnil svoje tvrdenia tak, že podľa odborných štúdií najvyššia frekvencia výskytu ložiskových ischémií bola pri vzostupe teplôt nad 40 stupňov, čo bolo aj v jeho prípade, pričom jedných z podstatných faktorov je aj prekonaný stres. Súčasná medicína podľa žalobcu za normálny krvný tlak mužov nad 45 rokov považuje krvný tlak do 150/94, pričom za relevantné považujú 2 z troch meraní. V prípade žalobcu sa nejednalo o tlak vyšší ako 145/92 nikdy sa nepodrobil 3 meraniam v kľude po sebe. Poukázal aj na to, že poistné zmluvy uzatváral ako zdravý a preto bol názoru, že pokiaľ žalovaný nedokáže jeho zlý zdravotný stav v čase uzatvárania poistných zmlúv, musí plniť. K podaniu boli pripojené:
- článok z novín: Ako rozpoznať mozgovú príhodu
- lekárska správa F.. A. zo dňa 3.12.2002
- lekárska správa F.. A. zo dňa 10.07.2014 21. Z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu č.k. 5Co/157/2013-371 zo dňa 31.07.2015 odkazovalo na odbornú literatúru z roku 1994 a 2005, súd príslušnú časť komentára z roku 1994 založil do súdneho spisu (čl. 403). 22. Uznesením č.k. 7C/64/2004-417 zo dňa 22.11.2016 súd nariadil ďalšie znalecké dokazovanie. Znalecký posudok č. 253/2017 bol doručený súdu dňa 10.08.2017 (čl. 438). 23. Písomným podaním zo dňa 09.10.2017 (čl. 527) žalobca zopakoval viaceré svoje predchádzajúce argumenty a doplnil, že namieta voči vypracovanému znaleckému posudku, ktorý má podľa neho viaceré nedostatky:
- nedotkol sa ani okrajovo toho, že skolaboval z prepracovanosti
- nevysporiadal sa so závermi znaleckého posudku uznávanej odborníčky F.. X.
- nevysporiadal sa so závermi posudku F.. B. -namietol nedostatočné vyšetrenie znalcom
- namietol nepravdivosť znaleckého posudku, v ktorom znalecká organizácia nerešpektovala všeobecne záväzné právne predpisy 24. Na pojednávaní dňa 16.10.2017 (čl. 533) žalobca doplnil, že z poistných podmienok Poistných zmlúv podľa neho vyplýva, že poisťovňa zodpovedá za pracovný úraz. Výluka špecifikovaná v poistných
podmienkach sa týka úrazu, nie však pracovného úrazu, v čom je rozdiel. Pracovný úraz, ktorý je špecifický má iné kritériá. Žalovaný zotrval na tom, že príčinou vzniku NCMP žalobcu bola choroba vysokého krvného tlaku a z neho vyplývajúce sklerotické zúženie mozgových ciev, čo potvrdilo znalecké dokazovanie. Podľa žalovaného v danom prípade nejde o úraz v zmysle VPP, nakoľko ide o zhoršenie choroby. 25. Vo veci súd vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, znaleckým dokazovaním znalcami: F.. U., F.. X., znaleckou organizáciou forensic.sk Inštitút forenzných a medicínskych expertíz s.r.o. a výsluchom žalobcu. 26. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázaný nasledovný skutkový stav: 27. Žalobca so žalovaným uzatvoril dve poistné zmluvy : 1. Poistná zmluva č. 9832384 zo dňa 11.4.1974 (mesačná platba 40,- Sk), 2. Poistná zmluva č. 38747738 zo dňa 6.5.1998 (mesačná platba 750,- Sk). 28. Žalobca dňa 19.7.2002 pri návrate zo služobnej cesty zo Sniny do Bratislavy pri jazde za volantom služobného auta bez klimatizácie utrpel náhlu mozgovú príhodu, ktorá bola prešetrená a posúdená ako pracovný úraz zamestnávateľom poškodeného Ministerstvom vnútra SR ako i posudkovou komisiou Sociálnej poisťovne Žalobca vypovedal, že v predmetný deň mal vyčerpávajúce, stresové jednanie s ochranármi prírody. Stratil reč a ľavú časť tela si necítil. Mal strašné bolesti hlavy, dvojité videnie, poruchy rovnováhy. Auto sa mu podarilo doviesť do Ružomberka , kde sa zastavil u rodiny, ktorá ho previezla do nemocnice. 29. Žalobca bol v dňoch 19.7.2002 - 29.7.2002 hospitalizovaný v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku. 30. Obvodná ošetrujúca lekárka v Bratislave uznala žalobcu práceneschopným a jeho práceneschopnosť trvala od 1.8.2002 do 31.7.2003. 31. Zamestnávateľ žalobcu MV SR po konzultácii na Inšpektoráte bezpečnosti práce v Bratislave prešetril a posúdil žalobcov úraz ako pracovný a podklady postúpil Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa po prehodnotení v Posudkovej komisii úraz akceptovala ako pracovný úraz. 32. Posudková komisia Sociálnej poisťovne Rozhodnutím č. 400-2088-5106/2003 zo dňa 26.7.2003, uznala žalobcu dňom 1.8.2003 za plne invalidného. 33. Dňa 31.7.2003 žalobca oznámil žalovanému vznik úrazu potvrdený lekárom a odovzdal im kópiu potvrdenia o práceneschopnosti . 34. Žalovaný oznámil žalobcovi dvoma listami zo dňa 15.8.2003, že mu nevznikol nárok na poistné plnenie. 35. Národný inšpektorát práce - Inšpekcia práce SR, listom č. 2546/2003 - 2,4 zo dňa 31.10.2003 potvrdil, že náhla cievna mozgová príhoda, ktorú navrhovateľ utrpel dňa 19.7.2002 pri riadení služobného motorového vozidla je pracovným úrazom. Vo vyjadrení sa uvádza, že aby mohol byť úraz kvalifikovaný ak pracovný, musí vzniknúť pri plnení pracovných úloh, v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh a pre plnenie pracovných úloh. V prípade, že došlo k akémukoľvek poškodeniu zdravia, musí sa vždy preukázať príčinná súvislosť medzi vykonávanou činnosťou a vzniknutým poškodením zdravia. V liste je uvedené, že NIP svoj záver vyvodil z lekárskej správy F.. A. z neoznačeného dňa, ktorá mala byť prílohou vyjadrenia. K vyjadreniu však žiadna lekárska správa pripojená nie je. 36. 37. Podľa prehľadu počtu najazdených km žalobca od júla 2001 do 19.júla 2002 najazdil spolu 44.385 km. 38. V lekárskej správe zo dňa 28.11.2005 (čl. 73) lekár F.. Q. okrem iného uviedol, že „trvalé následky sú v príčinnej súvislosti s prekonanou náhlou cievnou mozgovou príhodou, ktorá bola priznaná zamestnávateľom i Národným inšpektorátom práce za pracovný úraz“. 39. Z obsahu listinného dôkazu - Znaleckého posudku vypracovaného dňa 5.5.2007 na žiadosť žalobcu znalcom X.. H. V. č. 2/2007 vyplýva záver, že pre potreby psychologického znaleckého dokazovania bol vyšetrený 61 - ročný pacient F. A.. Na základe dostupnej zdravotnej dokumentácie, po dôkladnej analýze výsledkov psychodiagnostického vyšetrenia znalec skonštatoval: Organicky podmienenú deterioráciu celkovej intelektovej úrovne, narušené kognitívne funkcie, mnestický deficit a výrazné poruchy pozornosti v koncentrácii i tenacite, myslenie zabiehavé, nevýpravné s perseveratívnymi prejavmi, zníženie invencie a plasticity myslenia, znížená výkonnosť, zvýšená unaviteľnosť, narušená motivácia, redukcia záujmov, osobnosť s výraznými známkami organických zmien, zmeny v emočnej zložke, labilná emotivita, dráždivá afektivita, striedanie nálad, sklon k impulzivite, dysforické ladenie v náväznosti na organické zmeny osobnosti. Psychický stav pacienta zodpovedá nasledovným poruchám vymedzeným v medzinárodnej klasifikácii chorôb: F06.3= organická afektívna porucha, F06.7=mierna kognitívna porucha, F07.0=organicky podmienená porucha osobnosti, tento stav vznikol ako následok NCMP v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom.
40. Zo znaleckého posudku súdneho znalca F.. J. U. C.. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia vyplýva, že príčinou akútnej CMP môže byť vo všeobecnosti ložisková ischémia mozgu (nedokrvenie) alebo hemoragia (krvácanie). Ischémia tvorí cca 85% všetkých akútnych cievnych mozgových príhod a hemoragia cca 15%. Príčinami akútnej ischemickej CMP môže byť trombotický infarkt (ischémia) mozgu (na podklade trombózy veľkých prívodných tepien mozgu), kardioembolický infarkt mozgu (na podklade embolizácie zo srdca do mozgových tepien), ateromatózny infarkt (na podklade ateromatóznych zmien veľkých mozgových tepien), lakunárny infarkt (na podklade mikroangiopatie mozgových ciev), hypoprefúzia (znížené prekrvenie pri hypotenzii, hypovolémii alebo v kombinácii so závažnou stenózou prívodnej mozgovej tepny), iné (arteritída - zápalové postihnutie mozgových tepien), mnohopočetná etiológia (kombinácia viacerých príčin) a asi v 30% prípadov akútnej ložiskovej ischémie mozgu nie je príčina určená (nezistí sa žiaden etiologický faktor). Pri vzniku ložiskovej ischémie mozgu môže participovať široké spektrum rizikových faktorov. Vo všeobecnosti je možné rizikové faktory vzniku ložiskovej ischémie mozgu rozdeliť na nemodifikované faktory (vek - zdvojnásobenie rizika za každú dekádu nad 55 rokov veku , pohlavie rizikovejšie je mužské, rasa - biela rasa má menšie riziko ako iné rasy, dedičnosť - interakcia medzi genetickými a environmentálnymi faktormi), modifikovateľné s dobre dokumentovaným vplyvom (arteriálna hypertenzia, diabetes mellitus, hypercholesterolémia, fajčenie, fibrilácia predsiení, perniciózna anémia), modifikovateľné s menej dobre dokumentovaným vplyvom (obezita, fyzická inaktivita, abúzus alkoholu, diéta, celkový životný štýl, orálne kontraceptíva, hyperkoagulačné stavy, hyperhomocysteinémia, zápalové procesy). Vznik akútnej (náhlej) CMP môžu spôsobiť skôr uvedené činitele t.j. trombźa veľkých prívodových tepien mozgu, embolizácia zo srdca do mozgových tepien, ateromatóza (arteriosklarotické zmeny veľkých mozgových tepien), mikroangiopatie mozgových ciev (zmeny na drobných vnútromozgových cievach, hypoperfúzia mozgu (znížené prekrvenie) pri hypotenzii, hypovolémii (zmenšenom objeme cirkulujúcej krvi) alebo v kombinácii so závažnou stenózou prívodnej mozgovej tepny), iné (arteritída -zápalové postihnutie mozgových tepien), mnohopočetná etiológia ( kombinácia viacerých príčin ), a v 30% prípadov akútnej ložiskovej ischémie mozgu nie je príčina nie je príčina určená (nezistí sa žiaden etiologický faktor). U žalobcu podľa znalca nedošlo k CMP len v dôsledku nahromadenia dlhodobo nepriaznivo pôsobiacich okolností ako boli stres, nahromadenie vysokého množstva práce, vysoká zodpovednosť, dlhodobé nervové a psychické zaťaženie, najazdených cca 6.000 km mesačne a následná nepriaznivá informácia s riadením automobilu za zvýšenej vonkajšej teploty. CMP vzniká aj u ľudí, ktorí nepodliehajú žiadnym vonkajším stresujúcim okolnostiam , sú v kľude, veľmi často vzniká počas spánku. U žalobcu nedošlo k CMP ani výlučne v dôsledku prijatia nepriaznivej informácie ohľadom práce, ktorá ho rozrušila a následne riadenie automobilu v deň, kedy bolo 32°C. Je nepravdepodobné, aby pôsobenie nahromadených nepriaznivých okolností bolo príčinou náhlej CMP bez pôsobenia iných chorobných príčin. U žalobcu vznikol nový druh ochorenia, ktorý zrejme súvisel s neliečenou arteriálnou hypertenziou. Podľa údaja žalobcu pri osobnom vyšetrení pre súdnoznalecký posudok mal hypertenziu zistenú v roku 2001. Hypoplázia a. vertebralis nijako nesúvisí s ochorením žalobcu. Hypoplázia jednej a.vertebralis je kongenitálna (vrodená) variácia zadnej časti mozgovej cirkulácie, a ktorá sa vyskytuje cca u 20-30% populácie. Žalobca mal pred predmetným ochorením zistenú arteriálnu hypertenziu, ktorá nebola liečená. Toto ochorenie je pravdepodobne príčinou CMP u žalobcu. Prijatie nepriaznivej informácie ohľadom práce, ktorá ho rozrušila a následne riadenie automobilu v deň, kedy bolo 32°C rozhodne nebolo výlučnou a zrejme ani prevažujúcou príčinou. 41. Na pojednávaní dňa 14.12.2009 súdny znalec F.. J. U. (čl. 187) CSc. vypovedal, že záver X.. V., že stav u žalobcu vznikol ako následok náhlej CMP považuje za neakceptovateľný a ako dôvod uviedol že, ak pacient prekoná závažnú CMP, pri ktorej sa zistia príznaky ťažkého mozgového poškodenia a dôjde po CMP k ťažkému narušeniu psychiky, možno to považovať ako priamy dôsledok CMP. Podľa lekárskych záznamov však už v lekárskej správe nemocnice v Ružomberku boli objektívne príznaky mozgovej poruchy nezávažné, a preto nie je možné povedať, že psychický stav žalobcu, ktorý bol zhodnotený 5 rokov po CMP možno zhodnotiť ako "jedine následok CMP". Žalobca uviedol, že trpí závažnými psychickými problémami, pritom bol schopný bez najmenších problémov citovať všetky lekárske správy, pamätá si všetky detaily a sám vedie svoje právne zastúpenie. Už toto jednoznačne svedčí proti tomu, že by sa u neho prejavovali závažné psychické poškodenia. Uviedol, že výsledky röntgenových vyšetrení (CT - počítačový tomograf, MR - magnetická rezonancia) jednoznačne svedčia proti tomu, aby sa psychický stav mohol interpretovať ako následok CMP. 42. Okresný súd Bratislava I. rozsudkom č.k. 19C 181/2005 - 191 zo dňa 20.10.2010 právoplatným dňa 16.12.2010 zaviazal Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky za účasti vedľajšieho účastníka: Sociálnej poisťovne Bratislava, k zaplateniu istiny 38239,39 € s príslušenstvom F.. F. A. (žalobcovi) titulom
18x zvýšenia základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia po predmetnom pracovnom úraze zo dňa 19.7.2002 (mimoriadne zvýšenie odškodnenia za SSU). 43. Z kontrolného znaleckého posudku súdneho znalca F.. Ľ. X. X.. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia č. 3/2011 zo dňa 31.8.2011 súd zistil, že za hlavnú príčinu CMP u žalobcu znalec označil prekonanú stresovú situáciu v doobedňajších hodinách 19.7.2002. V nemalej miere k tomu prispelo teplé počasie (32°C), vedenie motorového vozidla bez klimatizácie, vek žalobcu a taktiež zistená - liečená arteriálna hypertenzia. Žalobca podľa dostupnej zdravotnej dokumentácie mal zistený zvýšený tlak krvi v roku 1999, hodnotené ako arteriálna hypertenzia WHO I. štádiu, kde sa odporúča sledovanie tlaku krvi, zmena životného štýlu, farmakoterapia v tomto štádiu sa v minulosti neodporúčala. CMP aj podľa tohto znalca vzniká aj u ľudí, ktorí netrpia žiadnymi chorobami, u malého percenta postihnutých sa príčina ischemickej CMP nezistí. Na otázku č. 3 (mohlo by pri osobe, ktorá netrpí žiadnymi chorobami výlučne pôsobenie nepriaznivej informácie ohľadom práce a následné riadenie automobilu v deň, kedy bolo vonku 32 stupňov Celzia vyvolať NCMP) znalkyňa uviedla, že NCMP vzniká aj u ľudí, ktorí netrpia žiadnymi chorobami s tým, že u malého percenta sa príčina ischemickej cievnej mozgovej príhody nezistí. 44. Z Poistnej zmluvy č. 9832384 zo dňa 11.4.1974 vyplýva, že sporové strany uzatvorili poistnú zmluvu pre prípad úrazu, ktorý má za následok telesné poškodenie alebo smrť alebo pre prípad smrti následkom úrazu so začiatkom poistenia od 12.4.1974 do 12.11.2010. Poistenie bolo dojednané pre úrazy, ku ktorým dôjde pri výkone povolania i v ostatnom dennom živote. Základné poistné sumy boli dojednané okrem iného pre trvalé následky vo výške 40.000,- Kčs a za čas nevyhnutného liečenia telesných poškodení úrazom vo výške 5.000,- Kčs. Súčasné bolo dojednané poistenie na dvojnásobok základných poistných súm. ). Žalovaný sa v predmetnej zmluve zaviazal v prípade že ak poistený utrpí prvý úraz až po 10 rokoch od počiatku poistenia, zvýši žalovaný výplatu zodpovedajúcej sumy z úrazového poistenia o 20% a v rovnakej výške zvýši výplatu ak poistený utrpí úraz po 5 rokoch alebo 10 rokoch od posledného predchádzajúceho úrazu, ktorý nastal počas trvania tohto poistenia. 45. Z Poistnej zmluvy č. 38747738 zo dňa 6.5.1998 vyplýva, že sporové strany uzatvorili poistnú zmluvu pre prípad smrti alebo dožitia, pričom do poistenia bolo zahrnuté úrazové poistenie. Poistná suma za trvalé následky úrazu bola dojednaná vo výške 200.000,- Sk za trvalé následky úrazu a vo výške 40.000,- Sk za čas nevyhnutného liečenia. V zmluve bola dojednaná sadzba poistného 49, podľa ktorej minimálne sumy poistného plnenia boli dojednané na príslušné percento zo sumy 40.000,- Sk za trvalé následky úrazu, a vo výške 40.000,- Sk za čas nevyhnutného liečenia. Zmluva bola dojednaná na 7 rokov. 46. V lekárskej správe zo dňa 3.12.2002 (čl. 400) lekár F.. A. uviedol: „Uvedená CMP sa stala na služobnej ceste pri riadení motorového vozidla. Podľa anamnestických údajov pacient je vystavený opakujúcim sa stresovým situáciám a uvedená CMP bola viazaná na služobné jednanie, spojené s vysokým so značným stresom. Pri vyššie uvedených okolnostiach môžeme dať CMP do kauzálnej súvislosti s výkonom práce.“ 47. Zo znaleckého posudku č. 253/2017, vypracovaného znaleckou organizáciou forensic.sk súd zistil, že žalobcovi praktický lekár ordinoval lieky na zvýšený krvný tlak dňa 09.11.2000 (str. 62 ZP, čl. 501). Znalec dospel k záveru, že hlavnou príčinou vzniku CMP žalobcu bola choroba vysokého krvného tlaku a z nej vyplývajúce sklerotické zúženie mozgových ciev. (str. 63 ZP). Znalec konštatoval, že ischemické mozgové poruchy je možné rozdeliť podľa príčiny vzniku nedokrvenosti mozgového tkaniva (buniek) do troch základných skupín:
- infarkty mozgu, ktoré vznikajú ako dôsledok aterosklerózy veľkých mozgových tepien, kde ide o ochorenie ciev, pri ktorom aterosklerotické pláty zúžia prierez postihnutých tepien
- infarkty mozgu, ktoré vznikajú ako dôsledok ochorenia srdca, typické pre tieto infarkty je, že postihujú hlavne mladších pacientov
- infarkty mozgu, ktoré vznikajú ako dôsledok postihnutia drobných tepienok, čo je dôsledkom choroby vysokého tlaku, tieto infarkty mozgu predstavujú najmenej závažnú mozgovú komplikáciu a aj dôsledky takéhoto infarktu mozgu sú menej závažné V prepúšťacej správe z Neurologického oddelenia ÚVN v Ružomberku dňa 29.7.2002 je uvedené, že klinický stav žalobcu bol uspokojivý, prítomná bola sporná porucha hybnosti končatín vľavo, artikulácia bola tiež správna. Identická, sporná porucha hybnosti bola popisovaná aj pri vstupnom vyšetrení a taktiež ani rečové poruchy neboli prítomné. Teda jednalo sa o postihnutie drobných ciev mozgu so vznikom minimálnej poruchy reči a hybnosti končatín. Z toho je možné s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou podľa znalca predpokladať, že príčinou náhlej akútnej cievnej mozgovej príhody bolo postihnutie - akútne zúženie priesvitu drobných ciev v pravej mozgovej hemisfére, pričom hlavné prívodné cievy zúžené neboli a dokázali zabezpečiť dostatočný prívod kyslíka k mozgovým bunkám.
Stres a fajčenie, ako ovplyvniteľný faktor je zodpovedný za srdcovo - cievne ochorenia z dôvodu neustáleho zvyšovania krvného tlaku, s následným rozvojom artériosklerózy (zúženia a stvrdnutia ciev), čím sa postupne zužuje ich priechodnosť. Žalobca prestal fajčiť pred 27 rokmi, teda 8 rokov predtým ako mu bola zistená choroba vysokého krvného tlaku (1998), pritom v novembri 1999 mu boli zistené zúžené cievy na očnom pozadí, na čom sa spolupodieľa choroba vysokého krvného tlaku a fajčenie. Prvotným vyšetrením dňa 19.7.2002 v internej ambulancii bol nameraný krvný tlak 160/100 mmHg, čo je jednoznačne zvýšená hodnota nad normál (v tomto veku pri liečenej chorobe vysokého tlaku je prípustná hodnota 150/90 mmHg), ktorý mohol spôsobiť prechodné zúženie drobných ciev. V predmetnom prípade sa jednoznačne jedná o dôsledok už existujúceho postihnutia ciev, ktoré sa zužujú pri chorobe vysokého krvného tlaku. Znalecká organizácia sa priklonila k záverom posudku F.. J. U., C.. Podľa znalca sú príčiny cievnej príhody dlhodobo identické a nemenné. Stres nedokáže vyvolať akútny záver cievy. Za ten je zodpovedný vysoký krvný tlak v cievach a neustále postupné zužovanie priesvitu ciev s definitívnym zablokovaním priechodnosti cievy. K dokonaniu uzáveru cievy s prejavmi mozgového infarktu môže prísť v akomkoľvek veku a pri akejkoľvek situácii, aj v kľude. 48. Z prepúšťacej správy zo dňa 27.1.1998 (príloha k ZP č. 253/2017) z NsP MV SR vyplýva, že žalobcovi bol zaznamenaný TK 150/105 a v epikríze je uvedené, že „pre opakovane namerané zvýšené hodnoty krvného tlaku odporučená internistická liečba malými dávkami beta blokátorov“. Z kópie zdravotnej dokumentácie vyplýva, že žalobca mal už od 02.5.1999 opakovane predpísaný všeobecným lekárom liek Concor 5 a Enap H- lieky, ktoré sa podľa znalca (forensic.sk) ordinujú na vysoký krvný tlak. Dňa 27.05.1999 všeobecný lekár žalobcovi nameral krvný tlak 150/100. V ďalšej lekárskej správe z hospitalizácie 5.1.1999-18.1.1999 sa uvádza, že u žalobcu zistili vysoký krvný tlak, na čo mu odporučili medikamentóznu liečbu liekmi Ebrantil a Locren a pravidelnú kontrolu krvného tlaku. Dňa 20.04.2000 všeobecný lekár žalobcovi opätovne zaznamenal vysoké hladiny krvného tlaku 160/100 a pokračoval v ordinácii liekov Concor 5 a Enap H. (lekárske správy uvedené v tomto bode sú prílohou k ZP na CD nostiči) 49. Súd v konaní vykonal všetky navrhnuté dôkazy, na ktorých procesné strany trvali.
Súd vec právne posúdil nasledovne: 50. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie poistného plnenia za náhlu cievnu mozgovú príhodu, ktorá u neho vznikla pri plnení pracovných povinností a v súvislosti s nimi. 51. V konaní boli sporné viaceré skutkové a právne otázky, najmä či CMP žalobcu je možno vyhodnotiť ako úraz, či v dôsledku nej má žalovaný povinnosť poskytnúť žalobcovi poistné plnenie a v akej výške. 52. Je nesporné, že NCMP žalobcu bola pracovným úrazom, túto skutočnosť uznal vtedajší zamestnávateľ žalobcu, Národný inšpektorát práce ako aj Sociálna poisťovňa. Tento záver má svoj podklad najmä vo vyjadrení Národného inšpektorátu práce, ktorý vychádzal z lekárskej správy F.. A., pravdepodobne zo dňa 3.12.2002, ktorý konštatoval, že CMP žalobcu je možné dať do kauzálnej súvislosti s výkonom práce. Národný inšpektorát práce ani F.. A. pre účely zhodnotenia úrazu žalobcu ako pracovného nezisťovali, čo bolo výlučnou alebo prevažujúcou príčinou NCMP žalobcu. 53. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení účinnom v čase úrazu, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. 54. Otázka, či NCMP je alebo nie je možné považovať za pracovný úraz bola v minulosti sporná. Zásadné stanovisko k uvedenej otázke zaujal Najvyšší súd SR v judikátoch č. 48/1996 a č. 28/1980. Podľa záverov súdu, pri posudzovaní srdcových infarktov ako pracovných úrazov (obdobne NCMP) môže ísť o úrazový dej, ak došlo k poškodeniu zdravia, ktoré nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, keď pracovný výkon presahoval hranice obvyklej každodenne vykonávanej práce, alebo ak práca bola vykonávaná v hraniciach obvykle ťažkej práce, ale za nepriaznivých okolností, alebo šlo síce o obvykle namáhavú prácu, pre ktorú však organizmus nebol prispôsobený alebo na ktorú svojimi schopnosťami nestačil. O pracovný úraz ide aj v tých prípadoch, ak zamestnanec pri práci, na ktorú nebol zvyknutý a ktorá bola neprimeraná jeho možnostiam, bol nútený okamžitým, náhlym vypätím síl prekonávať vonkajší odpor a zvýšiť tak náhle, neobvykle a nadmerne svoju námahu. Pritom musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a úrazovým dejom, čo znamená, že príčinou následku, odškodnenia ktorého sa pracovník domáha, musí byť námaha z telesnej alebo duševnej práce; stačí pritom, ak bola jednou z príčin, a to príčinou podstatnou. 55. V tomto konaní sa súd nezaoberal tým, či v prípade žalobcu išlo o pracovný úraz, ani predchádzajúce rozhodnutia žiadnym spôsobom nepreskúmaval, ako to namietal žalobca.
56. Predmetom posudzovania súdu bolo to, či sa v danom prípade jedná o tzv. poistný úraz, resp. či je daná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie. 57. Legálna definícia poistného úrazu je zakotvená v nasledujúcich zákonných a zmluvných ustanoveniach: 58. Podľa § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). 59. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 60. Podrobnosti o poistných podmienkach pre uzatvorené poistné zmluvy upravujú pre zmluvu uzatvorenú dňa 11.04.1974 (prvá poistná zmluva) vyhláška MF č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb a pre zmluvu uzatvorenú dňa 06.05.1998 (druhá poistná zmluva) všeobecné poistné podmienky zmluvy. 61. Podľa § 1 vyhl. č. 364/1991 Zb., ktorou sa zrušujú vyhlášky upravujúce poistné podmienky zmluvného poistenia (Platnosť od: 13.9.1991, účinnosť od: 1.11.1991), zrušujú sa 1. vyhláška Ministerstva financií č. 49/1964 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie osôb v znení vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 56/1979 Zb., 2. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 13/1983 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie majetku, 3. vyhláška Ministerstva financií Slovenskej socialistickej republiky č. 14/1983 Zb. o poistných podmienkach pre poistenie zodpovednosti za škody, 4. s platnosťou pre územie Slovenskej republiky vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 179/1982 Zb. o rozsahu a podmienkach zmluvného poistenia socialistických organizácií. 62. Podľa § 2 vyhlášky MF SR č. 364/1991 Zb., ktorou sa zrušujú vyhlášky upravujúce poistné podmienky zmluvného poistenia (účinnosť od: 1.11.1991), právne vzťahy zo zmluvných poistení, ktoré vznikli podľa predpisov uvedených v § 1 pred účinnosťou tejto vyhlášky, sa posudzujú podľa doterajších predpisov, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. 63. Podľa § 35 ods. 1 č. 49/1964 Zb. vyhlášky MF, ustanoveniami tejto vyhlášky spravujú sa i poistenia osôb vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto poistení, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964, sa však spravujú doterajšími predpismi. 64. Podľa § 1 ods. 1 bod 1 vyhlášky MF č. 49/1964 Zb., štátna poisťovňa (ďalej len "poisťovňa") dojednáva poistenie pre prípad úrazu (ďalej len "úrazové poistenie"). 65. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky MF č. 49/1964 Zb. (časť úrazové poistenie), z úrazového poistenia je poisťovňa povinná plniť, ak za trvania poistenia neočakávaným a náhlym pôsobením vonkajších síl alebo vlastnej telesnej sily alebo neočakávaným a neprerušeným pôsobením vysokých alebo nízkych vonkajších teplôt, plynov, pár, žiarenia a jedov (s výnimkou mikrobálnych jedov a imunotoxických látok) bolo poistenému spôsobené telesné poškodenie, prípadne mu bola spôsobená smrť; ak sa telesné poškodenie prejavilo alebo smrť nastala po skončení poistenia, je poisťovňa povinná plniť vtedy, ak došlo k úrazu za trvania poistenia. 66. Podľa § 22 ods. 2 vyhlášky MF č. 49/1964 Zb., poisťovňa je povinná plniť i za ujmy na zdraví, ktoré boli poistenému spôsobené a) chorobou vzniknutou výlučne následkom úrazu, b) zhoršením následkov úrazu chorobou, ktorou poistený trpel pred úrazom, c) miestnym hnisaním po vniknutí choroboplodných zárodkov do otvorenej rany spôsobenej úrazom a nákazou tetanom pri úraze, d) diagnostickými, liečebnými a preventívnymi zákrokmi vykonanými za účelom liečenia následkov úrazu. 67. Podľa § 23 vyhlášky MF č. 49/1964 Zb., poisťovňa nie je povinná plniť a) za vznik a zhoršenie prietrží (hernií), nádorov každého druhu a pôvodu, za vznik a zhoršenie aseptických zápalov šľachových pošiev, svalových úponov, kĺbových vačkov a epikondylitíd, b) za infekčné choroby, aj keď boli prenesené zranením, a za pracovné úrazy a choroby z povolania, pokiaľ nemajú povahu úrazu podľa tejto vyhlášky, c) za následky diagnostických, liečebných a preventívnych zákrokov, ktoré neboli vykonané za účelom liečenia následkov úrazu, d) za zhoršenie choroby v dôsledku úrazu; pri náhlych platničkových chrbticových syndrómoch, pri náhlych cievnych príhodách a pri odlúpení sietnice je však poisťovňa povinná plniť, ak bol úraz ich výlučnou alebo zrejme prevažujúcou príčinou.
68. Podľa § 24 vyhlášky MF č. 49/1964 Zb., ak nebolo dohodnuté v poistnej zmluve inak, vzťahuje sa poistenie na úrazy poisteného, ku ktorým dôjde pri akejkoľvek činnosti. 69. Podľa Všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie k PZ: 38747738 typ 5S čl. 18 bod 1. Z úrazového poistenia vzniká právo na plnenie, ak za trvania poistenia vznikne poistná udalosť. Poistnou udalosťou je úraz. Bod 2. Úrazom sa rozumie telesné poškodenie alebo smrť spôsobené neočakávaným, náhlym a neprerušovaným pôsobením vonkajších síl alebo vonkajších vplyvov s výnimkou pôsobenia mikrobionálnych jedov a imunotoxických látok. Za úraz sa nepovažuje samovražda alebo pokus o ňu. 70. Podľa čl. 19 Všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie k druhej poistnej zmluve, ak nebolo dohodnuté v poistnej zmluve inak, vzťahuje sa poistenie na úrazy poisteného, ku ktorým dôjde pri akejkoľvek činnosti. 71. Podľa čl. 22 Všeobecných poistných podmienok pre úrazové poistenie k druhej poistnej zmluve, nárok na plnenie poisťovne nevzniká: a) za vznik a zhoršenie prietrží (hernií), nádorov každého druhu a pôvodu, za vznik a zhoršenie aseptických zápalov šľachových pošiev, svalových úponov, kĺbových vačkov a epikondylitíd, b) za infekčné choroby, aj keď boli prenesené zranením, a za pracovné úrazy a choroby z povolania, pokiaľ nemajú povahu úrazu podľa čl. 18, c) za následky diagnostických, liečebných a preventívnych zákrokov, ktoré neboli vykonané za účelom liečenia následkov úrazu, d) za zhoršenie choroby v dôsledku úrazu; 72. Podľa komentára k § 816 Občianskeho zákonníka (Eurounion, 1994, str. 632, čl. 404), podľa poistných podmienok poistiteľ nie je povinný plniť pri zhoršení choroby v dôsledku úrazu. To znamená, že infarkt srdcového svalu a iné náhle cievne príhody, napr. mozgová mŕtvica, nie sú úrazom v zmysle poistných podmienok, pretože aj keby k nim došlo pri telesnej námahe, v takýchto prípadoch ide o vyvrcholenie dlhodobo sa vyvíjajúceho chorobného postihnutia ciev. Ani infarkt v dôsledku nadmerného duševného zaťaženia a stresu nie je úrazom v zmysle poistných podmienok, aj keď podľa Zákonníka práce (§ 190) by išlo o pracovný úraz. 73. Porovnaním legálnych definícii pracovného a poistného úrazu je nevyhnutné dospieť k záveru, že tieto pojmy nemajú rovnaký obsah, t.j. nie každý pracovný úraz je poistným úrazom a naopak. Znalci ustanovení v konaní uviedli, že na vzniku NCMP sa vo všeobecnosti môžu podieľať viaceré faktory (vek, stres, vysoký krvný tlak, dedičnosť a iné), ak aj to, že NCMP môže mať rôzne príčiny (nedokrvenie, krvácanie, a iné). 74. Ak by aj NCMP žalobcu bolo možné považovať za úraz v zmysle všeobecných poistných podmienok resp. vyhlášky MF č. 49/1964 Zb., všeobecné poistné podmienky k druhej poistnej zmluve resp. vyhláška MF č. 49/1964 Zb. vo vzťahu k prvej poistnej zmluve ustanovujú tzv. výluky z povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Medzi procesnými stranami bolo sporné, či v danom prípade je alebo nie je daná takáto výluka, vymedzená v čl. 22 písm. d) Všeobecných poistných podmienok a v § 23 písm. d) označenej vyhlášky. Žalovaný svoju obranu od začiatku konania založil na existencii danej výluky a tvrdil, že u žalobcu sa jedná o zhoršenie choroby vysokého krvného tlaku, na ktorý trpel už od roku 1998 a trvale užíval lieky
- antihypertenzitíva /Conor, Enap, Tritace/. 75. Žalobca vo svojom poslednom písomnom vyjadrení (zo dňa 9.10.2017, čl. 530) uviedol, že pri kontrolných vyšetrenia mu nikdy nebol nameraný tlak vyšší ako 145/92. Uvedené tvrdenia nezodpovedajú zdravotnej dokumentácii žalobcu (bod 48 rozsudku, prílohy k poslednému ZP), keď už v roku 1998 (t.j. cca 4 roky pred NCMP) bola žalobcovi odporučená medikamentózna liečba vysokého krvného tlaku pre hodnoty tlaku vyššie ako tvrdil žalobca. Skutočnosť, že hypertenzia žalobcu bola liečená medikáciou vyplýva aj so znaleckých posudkov (napr. strana 11 posudku F.. X.L., str. 62 znaleckého posudku forensic.sk a lekárske správy pripojené k tomuto posudku). 76. Zodpovedanie otázky, či NCMP žalobcu možno považovať za zhoršenie existujúcej choroby alebo nie súd považoval pre rozhodnutie za kľúčové. Pretože išlo o odbornú otázku, súd na jej zodpovedanie ustanovil súdneho znalca. Znalec forensic.sk v odpovedi na otázku č. 3 jednoznačne odpovedal, že „v predmetnom prípade sa jednoznačne jedná o dôsledok už existujúceho postihnutia ciev, ktoré sa zužujú pri chorobe vysokého krvného tlaku“. Znalkyňa F.. X. sa na obdobnú otázku (otázka č. 4 ZP) jednoznačne nevyjadrila ani pozitívne ani negatívne. Znalec F.. U. v odpovedi na otázku čl. 5 uviedol, že „U p. A. vznikol nový druh ochorenia, ktorý zrejme súvisel s neliečenou arteriálnou hypertenziou“. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že v prípade žalobcu nastalo zhoršenie ochorenia, majúceho pôvod vo vysokom krvnom tlaku žalobcu. A teda je na mieste aplikácia výluky, vymedzenej v čl. 22 písm. d) Všeobecných poistných podmienok a v § 23 písm. d) označenej vyhlášky. 77. Napriek danosti označenej výluky, žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky (§ 23 písm. d) za bodkočiarkou vyhlášky MF č. 49/1964 Zb.):
- choroba žalobcu bola zhoršená úrazom
- žalobca utrpel náhlu cievnu príhodu
- úraz bol výlučnou alebo zrejme prevažujúcou príčinou zhoršenia choroby. 78. Všetci v konaní ustanovení znalci zhodne uviedli, že vznik NCMP žalobcu nespôsobil iba jediný faktor, či už to bol stres alebo vysoký krvný tlak, ale išlo o kombináciu viacerých faktorov. Teda s poukazom na § 23 písm. d) vyhlášky MF č. 49/1964 Zb. úraz (nahromadený stres a nepriaznivé poveternostné podmienky) nebol výlučnou príčinou zhoršenia zdravotného stavu žalobcu. Súd sa preto zaoberal tým, čo bolo zrejme prevažujúcou príčinou zhoršenia zdravotného stavu žalobcu. K tejto otázke dvaja z troch v konaní ustanovených znalcov (F.. U. a forensic.sk uviedli, že hlavnou príčinou NCMP žalobcu bola arteriárna hypertenzia (resp. choroba vysokého krvného tlaku a z nej vyplývajúce sklerotické zúženie mozgových ciev.). Podľa znalkyne F.. X. bola hlavnou príčinou CMP žalobcu prekonaná stresová situácia v doobedňajších hodinách dňa 19.07.2002, pričom k tomu v nemalej miere prispelo teplé počasie, vedenie vozidla bez klimatizácie, vek a tiež aj liečená arteriálna hypertenzia. 79. Dvaja z ustanovených znalcov (F.. U. a znalecká organizácia forensic.sk) výslovne uviedli, že u žalobcu vznikla NCMP v dôsledku lakulárnej ischémie (nedokrvenie drobných ciev mozgu), tretia znalkyňa výslovne neuviedla, či sa v prípade žalobcu jednalo o nedokrvenie (ischémiu) mozgu alebo krvácanie do mozgu. Znalecká organizácia ďalej výslovne uviedla, že: „Stres nedokáže vyvolať akútny záver cievy. Za ten je zodpovedný vysoký krvný tlak v cievach a neustále postupné zužovanie priesvitu ciev s definitívnym zablokovaním priechodnosti cievy. K dokonaniu uzáveru cievy s prejavmi mozgového infarktu môže prísť v akomkoľvek veku a pri akejkoľvek situácii, aj v kľude“. 80. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že prví dvaja znalci, ktorý boli v konaní ustanovení, nemali pri vypracovávaní svojich znaleckých posudkov taký rozsah zdravotnej dokumentácie ako posledný ustanovený znalec, preto súd posledný vypracovaný znalecký posudok považuje za najviac zodpovedajúci zdravotnému stav žalobcu v rozhodujúcom čase (predchádzajúci znalci sa vo svojich znaleckých posudkoch neobsahovali odkaz na takmer žiadnu zdravotnú dokumentáciu žalobcu z obdobia pred NCMP - táto bola do spisu založená až po vypracovaní 2.znaleckého posudku a to na základe výzvy súdu na pojednávaní dňa 29.2.2016, čl. 386; súd zároveň podotýka, že navrhnúť tento dôkaz bola oprávnená ktorákoľvek z procesných strán kedykoľvek v priebehu súdneho konania, čo sa však nestalo). 81. Vychádzajúc so záverov znalcov, že NCMP žalobcu vznikla v dôsledku nedokrvenia drobných ciev mozgu ako aj s prihliadnutím skutočnosť, že podľa lekárskej správy z 5.11.1999 mal žalobca hypertonicky zúžené cievy v dôsledku choroby vysokého krvného tlaku (str. 62 ZP, čl. 501), ako aj s prihliadnutím na záver tretieho znalca, že stres nedokáže vyvolať akútny uzáver cievy, ale za tento zodpovedá vysoký krvný tlak v cievach súd dospel k záveru, že prevažujúcou príčinou NCMP žalobcu bol vysoký krvný tlak. 82. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že u žalobcu je daná výluka z povinnosti žalovaného poskytnúť žalobcovi poistné plnenie podľa čl. 22 písm. d) Všeobecných poistných podmienok a § 23 písm. d) označenej vyhlášky a žalobu v dôsledku toho súd v zamietol v celom rozsahu. 83. K rozhodujúcim námietkam procesných strán súd uvádza nasledovné: 84. Žalobca na poslednom pojednávaní namietal posledný vykonaný znalecký posudok, pričom jedna z jeho námietok smerovala k tomu, že predmetný znalecký posudok je v rozpore so ustálenou judikatúrou súdov. Znalec je v konaní ustanovený na zodpovedanie skutkových otázok na ktoré sú potrebné odborné vedomosti, závery znalca o skutkových otázkach nemôžu byť v rozpore so žiadnou judikatúrou, iba ich prípadná interpretácia súdom. Úlohou znalca vo všeobecnosti nie je zodpovedať žiadne právne otázky
- toto nebolo úlohou žiadneho znalca ustanoveného v tomto konaní. 85. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku žalobcu, že výluka, ustanovená v poistných podmienkach sa týka iba úrazu, nie však pracovného úrazu, ktorý je špecifický a má iné kritériá. Takýto právny záver nevyplýva ani zo všeobecných poistných podmienok, ani z vyhlášky MF č. 49/1964 Zb., ani z iného právneho predpisu. Súd sa stotožňuje so žalobcom, že pracovný úraz má úplne inú špecifikáciu ako poistný úraz a vo všeobecnosti nie je vylúčené aby pracovný úraz bol súčasne aj poistným úrazom. Ak je však ustanovená výluka z povinnosti poskytnúť poistné plnenie (čl. 22 písm. d) Všeobecných poistných podmienok a § 23 písm. d) označenej vyhlášky) pre poistný úraz, podľa označených zákonných/ zmluvných ustanovení sa predmetná výluka vzťahuje na všetky „poistné“ úrazy, vrátane tých, ktoré sú súčasne pracovnými úrazmi. 86. K aplikovateľnosti súdnych rozhodnutí označených žalobcom súd uvádza, že rozhodnutie Cpj 11/80 sa vzťahuje k tomu, kedy možno úraz posúdiť ako pracovný - takéto posúdenie je možné vtedy, ak námaha z telesnej alebo duševnej práce je jednou z príčin úrazu, a to príčinou podstatnou. Žalobca tvrdí, že tak bolo aj v jeho prípade, avšak toto tvrdenie v konaní nebolo preukázané. K rozhodnutiu
9Sžso/14/2011, súd uvádza, že toto rozhodnutie nemožno na prejednávanú vec aplikovať vôbec - vzťahuje sa totiž na dávky úrazového poistenia, ako osobitné dávky verejného sociálneho poistenia (ako vyplýva napr. zo str. 3 označeného rozhodnutia), nie o nárok zo súkromnoprávneho úrazového poistenia. K posudku sociálnej poisťovne súd uvádza, že tento posudok sa nezaoberal tým, čo bolo výlučnou prípadne prevažujúcou príčinou NCMP žalobcu, touto otázkou sa nezaoberala ani znalkyňa X.. V., ktorá iba skonštatovala, že stav žalobcu (diagnózy F06.3, F06.7 a F07.0) vznikli ako následok NCMP v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. K rozhodnutiu ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 209/2010 súd uvádza, že toto rozhodnutie rešpektuje, avšak v tomto konaní súd nerozhodol žiadnu právne relevantnú otázku inak, ako na ňu odpovedá ustálená judikatúra - v konaní je sporné vyhodnotenie skutkových okolností prípadu, nie právnych. 87. Súd sa nestotožňuje ani s tvrdením žalobcu, že žalovaný je povinný poskytnúť mu poistné plnenie, pretože do poistenia vstupoval ako zdravý - táto skutočnosť podľa súdu nemá vplyv na splnenie podmienok na poskytnutie poistného plnenia - žalovaný je povinný poskytnúť poistenému poistné plnenie vždy, keď nastane poistná udalosť - bez ohľadu na zdravotný stav poisteného pri vstupe do poistenia. 88. Pretože súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci je u žalovaného daná výluka z povinnosti poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, výškou uplatneného nároku sa už pre nadbytočnosť nezaoberal. 89. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 90. Pretože žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania, pričom mieru jeho úspechu v spore určil na 100 %. 91. O lehote splatnosti rozhodol súd podľa § 232 ods. 3 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.