Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/222/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Valérie Žiliakovej a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, so sídlom Korzo Bélu Bartóka 790, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 00 168 831, zastúpeného: Michalko Legal Counsel & Co. s.r.o., so sídlom Michalská 276/16, 811 01 Bratislava, IČO: 50 367 943, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 102406286/2018 zo dňa 29.11.2018, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu zo dňa 06.05.2022 na prerušenie konania z a m i e t a.

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Krajský súd v Bratislave žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 17.12.2018 na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) doručenou správnemu súdu dňa 17.12.2018, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný“ alebo „FR SR“) Číslo: 102406286/2018 zo dňa 29.11.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) ako aj rozhodnutia Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj „správca dane“ alebo „DÚ“) Číslo: 101523396/2018 zo dňa 07.08.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým tento ako správca dane podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj „“ alebo „zákon č. 563/2009 Z. z.“ alebo „zákon o správe daní“) vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie október 2012.

3. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné a namieta že:

- správca dane nemôže odmietnuť právo na odpočítanie dane z dôvodu, ktorý nastal mimo zdaniteľnej osoby, ktorá si toto právo uplatňuje, ak táto už splnila podmienky podľa § 49,

- podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane sú ustanovené zákonom a zdaniteľnej osobe nemožno podmieňovať uplatnenie spornými situáciami pri výklade legislatívy DPH

- konštatovanie orgánu I. stupňa, že „preverované obchodné transakcie, vykonávané platiteľom, teda žalobcom navodzujú stav bežných obchodov s predmetným tovarom, avšak ... v skutočnosti išlo o dodanie toho istého tovaru, pravdepodobne v nezmenenom stave medzi viacerými platiteľmi z tuzemska alebo z iného členského štátu“ nie je podložené žiadnymi dôkazmi, pretože daňovému úradu boli

predložené v súlade s § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. všetky potrebné doklady, a to faktúry ako aj evidencia DPH za príslušné zdaňovacie obdobie, daňové priznania a súhrnné výkazy

- reálnosť plnenia žalobca preukázal nákupom tovaru spolu s dodacími listami, dovoz tovaru prepravou motorovými vozidlami a CMR dokladmi. Tovar bol prepravovaný a vyložený v skladových priestoroch žalobcu na adrese Železničná 1, Okoč. Tovar riadne prebrali skladníci a uskladnili ho, o čom chceli aj vypovedať, ale prvostupňový orgán ich nevypočul. Následne bol tento tovar opätovne naložený na dopravu, o čom svedčia výpovede svedkov. O vykládke dotknutého tovaru v Maďarsku svedčia CMR doklady a podpis odberateľa. O zaplatení tovaru svedčia bankové výpisy. K uvedeným tvrdeniam žalobca predložil/označil faktúry, CMR - prepravné listy, výpisy z účtov, čestné prehlásenia a výpovede prepravcov.

- nie je pravdou, že nepostupoval ako riadny hospodár, o čom svedčia skôr označené dôkazy

- dotknutí obchodní partneri žalobcu majú existujúce sídla, sú zapísaní v obchodnom registri a žalobca ani iný obchodný subjekt nemá možnosť ovplyvniť sídlo firmy iného subjektu ani nemá možnosť zisťovať, či sa jedná o sklad alebo kanceláriu.

4. Žalobca v žalobe žiadal, aby správny súd rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, ktoré mu predchádzalo, zrušil.

5. Elektronickým podaním zo dňa 20.02.2019, doručeným správnemu súdu dňa 22.03.2019 žalobca doplnil ďalšie žalobné dôvody. Toto doplnenie bolo doručené správnemu súdu po uplynutí lehoty (§ 181 ods. 1 SSP) na podanie všeobecnej správnej žaloby (táto lehota uplynula dňa 12.02.2019).

6. Dňa 06.05.2022 žalobca doručil súdu návrh na prerušenie konania a v tej súvislosti odročenia/ zrušenia nariadeného termínu pojednávania z dôvodu, že na tunajšom súde pod sp. zn. prebieha konanie o žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. MF/015944/2021-77 zo dňa 18.11.2021, ktorým bolo potvrdené odvolaním napadnuté rozhodnutie č. 101637593/2021 zo dňa 06.09.2021, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím žalovaného č. 102406286/2018 zo dňa 29.11.2018 (predmet konania vo veci ) a toto môže mať vplyv na rozhodnutie v danej veci, pokiaľ bude žalobe o obnove konania vyhovené.

7. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.04.2019, doručenom správnemu súdu dňa 16.04.2019 navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutia, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP).

9. Predmetom tohto konania je rozhodnutie, ktoré je výsledkom daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2012 až december 2012, z ktorej bol vyhotovený Protokol č. 101964166/2017 zo dňa 14.9.2017. Napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr prijatých od tuzemského dodávateľa H. J., B..T..Y.., znížil nadmerný odpočet zo sumy XXX.XXX,XX € na sumu XX.XXX,XX € za nákup tovaru z dôvodu, že podľa správcu dane k deklarovanému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a jeho dodávateľom nedošlo tak, ako tvrdil žalobca.

10. Lustráciou žalobcu v databáze súdnych rozhodnutí (na webovom sídle https://www.slov-lex.sk) správny súd zistil, že tunajší súd už právoplatne rozhodol vo viacerých veciach rovnakých účastníkov konania, týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia roku 2012 a to:

- vo veci sp. zn. rozsudkom zo dňa 3.7.2019 vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu august 2012,

- vo veci sp. zn. rozsudkom zo dňa 3.7.2019 vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu december 2012,

- vo veci sp. zn. rozsudkom zo dňa 26.04.2022 vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu apríl 2012, pričom správny súd správnu žalobu totožného žalobcu vo všetkých vyššie špecifikovaných prípadoch zamietol. Rozhodnutia sp. zn. a boli následne predmetom prieskumu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na základe kasačných sťažností žalobcu,

pričom najvyšší súd v rozhodnutiach sp. zn. zo dňa 02.06.2020 a sp. zn. zo dňa 20.05.2020 kasačné sťažnosti žalobcu zamietol.

11. Správny súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že voči rozhodnutiu najvyššieho súdu vo veci sp. zn. zo dňa 20.05.2019 podal žalobca ústavnú sťažnosť, ktorá bola rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. odmietnutá.

12. Podľa § 140 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

Skutkové a právne závery správneho súdu

13. Po preskúmaní žalobných námietok, stanoviska žalovaného a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť a na danú vec sa vzťahuje právne posúdenie veci tak ako bolo ustálené v rozsudkoch vo veci sp. zn. a zo dňa 03.07.2019, ktorého správnosť potvrdil kasačný súd v rozsudku vo veci sp. zn. zo dňa 20.05.2019, ktorým NS SR kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku tunajšieho súdu č. k. zo dňa 03.07.2019 zamietol.

14. Predmetom konania, vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. , o ktorom správny súd rozhodol rozsudkom zo dňa 03.07.2019, boli totožné žalobné námietky, ako sú námietky v tomto konaní, ktoré smerovali voči obdobnému rozhodnutiu žalovaného, ako je predmetom tohto konania, a ktorého podklad tvoril protokol č. 101964166/2017 zo dňa 14.09.2017 (totožný ako v tomto konaní). Správca dane v tejto veci neuznal nárok na odpočítanie dane za rovnakých skutkových okolností z faktúr dodávateľskej spoločnosti W. (reťazec spoločností G., E., N., , H. J., E. Q., R. B.). V mesiacoch jún 2012

- september 2012 prichádzali na účet spoločnosti N. (dodávateľ spoločnosti W. a H. J.) platby len od spoločnosti W. B..T..Y.. a v mesiacoch október 2012 - december 2012 len od spoločnosti H. J. B..T..Y.. Spoločnosť N. B..T..Y.. obchodovala v kontrolovanom období len so spoločnosťou W. B..T..Y.., ktorú neskôr nahradila spoločnosť H. J. B..T..Y.. a iných odberateľov v danom období nemala.

15. Vo veci sp. zn. , v ktorej správny súd žalobu zamietol, žalobca podľa vyššie označeného rozsudku v žalobe uplatnil nasledovné námietky:

„4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102406875/2018 zo dňa 29.11.2018, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. 101524769/2018 zo dňa 7.8.2018 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Závery, z ktorých žalovaný aj správca dane vychádzajú, nemôžu podľa jeho názoru obstáť.

5. Namietal, že akoukoľvek interpretáciou zákona nenájde podmienku splnenia povinnosti na dodávateľskom alebo odberateľskom stupni predchádzajúcom alebo nasledujúcom po platiteľovi dane, ktorý si právo uplatňuje. V intenciách čl. 2 ods. 3 Ústavy SR nemôže správca dane takou podmienkou argumentovať nepriznanie práva na odpočítanie DPH. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-142/11 (Péter Dávid) vyplýva, že platiteľovi DPH nemôže správca dane odmietnuť právo na odpočítanie dane z dôvodu, ktorý nastal mimo zdaniteľnej osoby, ktorá si toto právo uplatňuje, ak táto splnila podmienky podľa § 49.

6. Zdôraznil, že svoju činnosť vyvíja dlhodobo od roku 1953 a v súčasnosti je zapísaný v obchodnom registri ako družstvo. Doteraz nemal žiadne problémy, riadne uhrádzal všetky daňové povinnosti aj povinnosti voči ostatným štátnym subjektom a obchodným partnerom. Nadmerné odpočty DPH mu boli za jednotlivé obdobia vrátené bez predchádzajúcej kontroly. Daňová kontrola za obdobie roka 2012 sa začala až dňa 27.11.2015, čo je síce právom žalovaného, no ide o neobvyklú kontrolu, pretože oprávnenosť vratky sa zisťuje pred jej samotným vrátením a nie tri roky po vyplatení. Začatie daňovej kontroly bolo podmienené zisteniami prvostupňového správneho orgánu po vykonaní kontroly u spoločností W., B..T..Y.., a N., B..T..Y.., u ktorých boli zistené nedostatky.

7. Podmienkami pre nadobudnutie práva na odpočet DPH je, že ide o platiteľa DPH podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z., ktorému vznikla daňová povinnosť. Na vznik práva na odpočet DPH musia byť kumulatívne splnené len dve podmienky: platiteľ má faktúru vyhotovenú podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. a má daň uvedenú v záznamoch podľa § 70 zákona č. 222/2004 Z.z. Iné podmienky nie sú zákonné. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa týmito zákonnými ustanoveniami neriadili a prispôsobovali si iba dôkazy, ktoré mali svedčiť v jeho neprospech. Správne orgány uznali, že preverované obchodné transakcie navodzovali stav bežných obchodov s tovarom. Na konštatovanie, že išlo o obchodovanie s tým istým tovarom v nezmenenom stave, nemali žiadne dôkazy. Žalobca trvá na tom, že jednoznačne preukázal reálnosť plnenia nákupom tovaru spolu s dodacími listami, dovoz tovaru prepravou motorovými vozidlami a CMR dokladmi. Tovar bol vyložený v jeho sklade v Okoči, prebrali ho skladníci, no žalovaný ich nevypočul.

8. Nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že nepostupoval ako správny hospodár a svojich odberateľov a dodávateľov si riadne nepreveril. Za najhodnovernejší dôkaz považoval uhradenie dodaného tovaru subjektu, o ktorom nemal pochybnosti, a úhrada pre neho od dodávateľa, o čom svedčia výpisy z účtov. Nevie, ešte akými zákonnými prostriedkami mal preverovať hodnovernosť dodávateľov a odberateľov. Obchodné transakcie medzi jednotlivými subjektmi sú predmetom obchodného tajomstva a žiaden subjekt ich nevyzrádza. Žalobca riadne odviedol daň z príjmu z obchodných transakcií a vykázal zisk v sume XXX.XXX,XX € a neobohatil sa o neoprávnene odpočítanú daň.

9. Sídla firiem existujú, sú zapísané v obchodnom registri a žalobca nemá možnosť ovplyvniť sídlo firmy iného subjektu a nemá možnosť si zisťovať, či ide o sklad alebo kanceláriu, pretože by to napĺňalo znaky trestného činu neoprávneného sledovania osôb.

10. Žalobca citoval rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.5.2018, zo dňa 28.3.2018.

III. Doplnenie žaloby

11. Žalobca podaním zo dňa 20.2.0019, doručeným správnemu súdu dňa 25.3.2019, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty na podanie všeobecnej správnej žaloby, doplnil žalobu o nasledovné námietky:“

16. Totožnosť predmetu tohto konania podľa § 140 SSP vo vzťahu k vyššie špecifikovanému rozhodnutiu tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 03.07.2019 je daná tým, že totožné žalobné námietky smerujú voči obdobnému rozhodnutiu žalovaného. Pre takýto prípad ustanovenie § 140 SSP ukladá správnemu súdu postupovať pri písomnom vyhotovení rozsudku tzv. skrátenou formou, a to tak, že len poukáže na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

17. Vzhľadom na to, že tunajší súd už rozhodoval vo veci rovnakého žalobcu, ako je žalobca v tomto konaní, a to v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. a predmetom označeného konania bol totožný predmet, ako je predmet tohto konania, pričom správny súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom vyslovenom v tomto rozhodnutí, v súlade s ustanovením § 140 SSP v ďalšom len poukazuje na rozhodujúcu časť jeho odôvodnenia: „VIII. Posúdenie veci správnym súdom 53. Predmetom preskúmavania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane o neuznaní práva na odpočet DPH žalobcovi a vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti. Žalobca v žalobe namieta, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z § 19, § 49, § 51 a § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. na uplatnenie práva na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie december 2012 a splnenie podmienok aj riadne preukázal.

54. Správny súd na ustálenie rozsahu preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a správcu dane v rozsahu žalobných bodov považuje za potrebné ozrejmiť, že sa bude zaoberať len žalobnými bodmi uvedenými v žalobe doručenej správnemu súdu dňa 17.12.2018 a nie dôvodmi uvedenými v doplnenej žalobe zo dňa 20.2.2019 a doručenej správnemu súdu dňa 25.3.2019, pretože žalobca po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby rozširoval žalobu o ďalšie žalobné body. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 12.12.2018, kedy aj nadobudlo právoplatnosť. Posledným dňom dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie správnej žaloby bol 12.2.2019, do kedy mohol žalobca rozširovať rozsah správnej žaloby o ďalšie žalobné body. Keďže žalobca kvalitatívne rozšíril žalobu podaním zo dňa 20.2.2019 (teda osem dní po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby)

a rozšírenie žaloby doručil správnemu súdu až dňa 25.3.2019, urobil tak po uplynutí zákonnej lehoty a vzhľadom na koncentračnú zásadu sa správny súd dôvodmi uvedenými v rozšírení žaloby už nezaoberal (napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Napriek tejto skutočnosti však správnemu súdu nedá marginálne neuviesť, že žalobca pri tak závažnej námietke uvedenej v rozšírení žaloby a týkajúcej sa vylúčenia zamestnanca správcu dane, ktorý mal participovať na daňovej kontrole, ani len neuviedol meno konkrétneho zamestnanca a konkrétne dôvody, ktoré podľa žalobcu odôvodňovali jeho vylúčenie z výkonu daňovej kontroly. Nestačí len odkázanie na ustanovenie DP. Správny súd prízvukuje, že vo všeobecnosti nie je jeho úlohou vyhľadávať za žalobcu dôvody žaloby a potvrdzuje to aj konštantná judikatúra Najvyššieho súdu SR - napríklad R 58/2001, ZSP 5/2005.

55. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

56. Z dikcie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si žalobca môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.09.2016, sp. zn. , a zo dňa 17.09.2015, sp. zn. zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem "môže" v § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

57. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. zo dňa 23.06.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -17 zo dňa 23.02.2011, z ktorých vyplýva, že: "dôkazné bremeno je na daňovom

subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený".

58. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že "daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno". Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

59. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61).

60. Výber dôveryhodných obchodných partnerov je primárnou záležitosťou daňového subjektu, ktorý je zodpovedný za dôsledky svojich rozhodnutí, keď znalosť obchodných partnerov nie je nadštandardnou požiadavkou správcu dane, ale základným predpokladom riadneho obchodného styku. V záujme predchádzania právnej neistote a v záujme uzatvárania jasných a korektných záväzkových vzťahov, je povinnosťou každej zmluvnej strany dbať o to, aby sa pri úprave zmlúv odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 , to zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti ohľadne svojho obchodného partnera. Inak sa napr. aj v podnikateľskej sfére, následky nedostatočnej pozornosti pri vstupe do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi prejavia vo forme znášania väčšieho podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou tej-ktorej zmluvnej strany (napríklad uznesenie Ústavného súdu SR č. k. -89 zo dňa 1.3.2012, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.10.2011, sp. zn. zo dňa 13.9.2011 a sp. zn. zo dňa 18.4.2013).

61. Článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/EHS, zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 2000/65/ES zo 17. októbra 2000, sa majú vzhľadom na pojem "odoslaný" uvedený v oboch týchto ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Skutočnosť, že nadobúdateľ predložil daňovým orgánom členského štátu určenia vyhlásenie týkajúce sa nadobudnutia tovaru v rámci Spoločenstva, akým je predmetné vyhlásenie vo veci samej, môže byť doplňujúcim dôkazom na účely preukázania, že tovar skutočne opustil územie členského štátu dodania, nemožno ho však považovať za určujúci dôkaz na účely oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane z pridanej hodnoty (rozsudok vo veci C-409/04 Teleos).

62. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).

63. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia citované vyššie).

64. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za zdaňovacie obdobe december 2012 predložil správcovi dane faktúry vystavené spoločnosťami H. J., B..T..Y.., a T. Z.-J., B..T..Y.., CMR doklady, kúpne zmluvy na tovar a dodacie listy. Nepredložil však objednávky na potraviny v konkrétnych množstvách, zápisy zo stretnutí s obchodnými partnermi, na ktorých došlo k objednaniu tovaru, ich prípadné doplnenia, opravy, komunikáciu s obchodnými partnermi (odberateľmi, dodávateľmi, prepravcami), prípadné reklamácie tovaru. Žalobca teda hodnoverným spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia a neuniesol svoje dôkazné bremeno, ktoré je primárnym predpokladom na uplatnenie nároku na odpočet DPH. Žalobca takisto nepreukázal, že by došlo k materiálnemu naplneniu pojmu "odoslanie" tovaru v rámci Spoločenstva v zmysle právnych predpisov a judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad vo veci C-409/04), teda že by existoval dôvod na postup podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. Maďarská spoločnosť Lbis Six Kft, ako jeden z odberateľov žalobcu, nemala skladové priestory, nepriznala dodanie tovaru zo Slovenska od žalobcu, ani neodviedla daň v Maďarsku z tohto tovaru. Správca dane zistil, že tovar (drogistický tovar, nealkoholické nápoje a potraviny) nebol následne dodaný rumunskej spoločnosti S.C. Masine Store, ale skončil opäť na Slovensku v obci Iža. V prípade kryštálového cukru žalobca nemal reálnu možnosť existenciu a kvalitu tovaru skontrolovať, pretože bol dopravovaný priamo od dodávateľa žalobcu spoločnosti T. Z.-J., B..T..Y.., k odberateľovi žalobcu maďarskej spoločnosti A. S. C. K.. Žalobca bol teda len medzičlánkom medzi týmito dvoma subjektmi. Vzniká potom otázka ekonomického účelu tohto obchodu, keďže dodávateľovi a odberateľovi žalobcu nič nebránilo komunikovať priamo medzi sebou (čo sa aj reálne dialo pri dodávaní tovaru) a žalobca pôsobil len v roli quasi "sprostredkovateľa" obchodu. Je nepochybne právom obchodníka realizovať svoju činnosť v rámci zmluvnej voľnosti a obchodných zvyklostí dodržiavajúcich pravidlá poctivého obchodného styku, no je nevyhnutné riadne ich odôvodniť. Ak s komoditou kryštálový cukor obchoduje množstvo spoločností a kolobeh obchodov sa začína aj končí v Maďarsku a medzitým prejde Slovenskom, vznikajú pochybnosti o dodržaní princípu neutrality dane z pridanej hodnoty a v takom prípade je na daňovom subjekte, aby preukázal riadne nadobudnutie tovaru a realizovanie obchodu, čo sa v tomto prípade nestalo. Jednotlivé spoločnosti boli medzi sebou personálne prepojené, jedna osoba zabezpečovala obchod tak pre žalobcu ako aj jeho odberateľa R. B. K. (J.. K.) a zároveň zabezpečovala dopravu tovaru, iná osoba (P. C.) vyberala peňažné prostriedky z účtu a vkladala ich spoločnosti R. B. K. (pre ktorú pracoval člen predstavenstva žalobcu J.. K.) a vkladala ich na účet žalobcu ako platbu za údajne dodaný tovar. Na rokovaniach za žalobcu s jeho obchodnými partnermi sa vždy zúčastňovali J.. K. a J.. K., ktorí mohli porušiť zákaz konkurencie (pozri odôvodnenie nižšie).

65. V daňovom konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol tovar od ním označených dodávateľov, ktorí boli označení na predložených faktúrach, z ktorých si uplatňuje nárok na odpočet DPH v zdaňovacom období december 2012.

66. Správca dane po predložení uvedených listín zo strany žalobcu a po vzniku pochybností o existencii tovaru, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného bremena. Správca dane správne preveroval dodávateľov žalobcu, pretože riadne označenie dodávateľa je jednou z náležitostí faktúry a slúži na verifikáciu vierohodnosti faktúry podľa § 71 ods. 1 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť H. J., B..T..Y.. (dodávateľ žalobcu), tovar nemohla nadobudnúť od spoločnosti N., B..T..Y.., a spoločnosť N., B..T..Y.., nemohla tovar nadobudnúť od spoločnosti G., B..T..Y.., prípadne E., B..T..Y.. (komodity drogistický tovar, potraviny a nealkoholické nápoje), a spoločnosť T. Z.-J., B..T..Y.., nemohla nadobudnúť tovar od spoločností J. B., B..T..Y.., E., B..T..Y.., a tie od maďarskej spoločnosti K.-W. K. (komodita kryštálový cukor).

67. Správca dane správne vyžadoval predloženie ďalších dôkazov o prevode tovaru medzi článkami obchodného reťazca, do ktorého patril aj žalobca, pretože faktúry a CMR doklady preukazujú len formálnu stránku obchodného vzťahu, nie aj jeho materiálnu časť (reálne dodanie tovaru). Žalobca nepredložil správcovi dane objednávky konkrétneho tovaru, komunikáciu medzi obchodnými partnermi (inú ako faktúru), prípadné reklamácie tovaru, a podobne. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. a nemá zákonný nárok na odpočet DPH za dodanie tovaru na základe faktúr vystavených spoločnosťami H. J., B..T..Y.., a T. Z.-J., B..T..Y.., v zdaňovacom období december 2012.

68. Správca dane mal právo preveriť reálnosť dodávku tovaru, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného kontraktu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa nijako neodlišuje od ním vykonávaných obdobných obchodov. Správny súd na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie (§ 2 ods. 1 , ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak robí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle § 265 právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.1.2019).

69. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 DP opätovne pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C- 487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte

- žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi). Žalobca však nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené.

70. Žalobcovi možno vytknúť aj nedostatok opatrnosti a odbornej starostlivosti (§ 243a pri výbere obchodného partnera. Rovnako je nedostatočné preverovanie svojho obchodného partnera len cez obchodný register a register správcu dane. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že nevedel o činnosti člena jeho predstavenstva J.. K., ktorý popri členstve v predstavenstve žalobcu (v období od 6.4.2011 do súčasnosti) vykonával aj činnosť pre iné obchodné spoločnosti: bol spoločníkom a konateľom spoločnosti C. X W., B..T..Y.. (v období od 14.10.2011 do 20.1.2015), a zabezpečoval prepravu tovaru pre maďarského odberateľa R. B. K.. V tomto smere je nevyhnutné poukázať na zákaz konkurencie upravený v § 65 (všeobecné ustanovenie) a § 249 ObZ, ktoré sa týkajú osobitne členov predstavenstva družstve.

71. Takisto nemôže obstáť prípadná nevedomosť žalobcu o činnosti predsedu jeho predstavenstva J.. Ľ. K. (v období od 25.6.1996 do súčasnosti), ktorý ako podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom J.. Ľ. K. - M., prenajímal spoločnosti H. J., B..T..Y.., teda dodávateľovi žalobcu, kanceláriu, kde vykonávala obchodnú činnosť. Správny súd aj v tomto prípade poukazuje na ustanovenie Obchodného zákonníka upravujúce zákaz konkurencie (§ 65 a § 249), z ktorých jednoznačne vyplýva, že člen predstavenstva alebo predseda predstavenstva družstva nie sú oprávnení podnikať ani byť členmi štatutárnych a dozorných orgánov právnických osôb s obdobným predmetom činnosti. Ak sa tak napriek zákazu stalo, družstvo je oprávnené od nich žiadať vydanie prospechu z obchodu, pri ktorom porušili zákaz konkurencie. Žalobca v žiadnom svojom podaní a ani na pojednávaní neuviedol, že by tento zákonný postup (podľa § 65 a § 249 uplatnil, resp. ak neuplatnil, prečo tak neurobil, resp. žeby išlo o iné osoby, ktorých mená sú zhodné s menami predsedu a člena jeho predstavenstva. Aj týmto by žalobca mohol preukázať skutočný záujem o svoju obchodnú činnosť a dodržanie náležitej ostražitosti pri obchodovaní so svojimi obchodnými partnermi, čo neurobil. Žalobca ani netvrdí, že si pred začatím obchodovania so svojimi zmluvnými partnermi overoval ich referencie na trhu obchodovania s potravinami u iných obchodníkov. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca mohol a mal vedieť o svojich obchodných partneroch (minimálne o H. J., B..T..Y.., R. B. K., C. X W., B..T..Y.., teda o dodávateľovi, odberateľovi aj prepravcovi) viac informácií ako len všeobecné informácie vyplývajúce z obchodného registra. Napriek tomu s nimi podnikal. Správny súd dospel k záveru, že správca dane aj žalovaný správne vyhodnotili, že žalobca mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje na plneniach, ktoré môžu byť poznačené podvodom; tento záver podrobne a presvedčivo odôvodnili.

72. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom č. 222/2004 Z.z., oba správne orgány správne a podrobne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.

73. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. Navyše, žalovaný nebol v konaní právne zastúpený, keďže zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho v konaní pred súdom zastupujú.

74. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).“

18. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov, s ktorými sa správny súd stotožňuje v celom rozsahu, správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

19. Návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho preskúmavacieho konania sp. zn. súd po oboznámení sa s rozhodnutím žalovaného č. MF/015944/2021-77 zo dňa 18.11.2021, ktorým žalovaný odvolaním napadnuté rozhodnutie č. 101637593/2021 zo dňa 06.09.2021 o zamietnutí návrhu na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím žalovaného č. 102406286/2018 zo dňa 29.11.2018 pre zmeškanie subjektívnej šesťmesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania neuznal dôvodným, a preto o tomto rozhodol tak, že návrh na prerušenie konania zamietol.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania zo súdneho spisu nevyplývajú.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo veci samej a o trovách konania možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietnutia návrhu na prerušenie konania kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. a/ SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.