Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-292-2016.pdf
PDF · 71.88 KB
Case nature
Area
Subarea
17Er/292/2016
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky vo veci exekúcie oprávneného: CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 44 703 015, právne zastúpený: Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti povinnému: Y. Y., W.. XX.XX.XXXX, K.: XX XXX XXX, L. Y. T. W. A., W.. J.. L. XXXX/X, správca konkurznej podstaty: JUDr. Róbert Hipp, so sídlom Nitra, Farská 33/1, o vymoženie pohľadávky vo výške 5.348,12 Eur s prísl. a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Oprávnený je p o v i n n ý do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Ivan Šteiner, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7, náhradu trov exekúcie vo výške 274,45 Eur.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal vykonania exekúcie voči povinnému na sumu 5.348,12 Eur a trovy exekúcie.
Poverením tunajšieho súdu 17Er/292/2016-14 zo dňa 04.08.2016 bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor JUDr. Ing. Ivan Šteiner, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Nové Mesto nad Váhom, Lipová 7 (ďalej len exekútor).
Prípisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.09.2017 exekútor oznámil, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz rozhodnutím Okresného súdu Nitra 31OdK/59/2017 zo dňa 31.08.2017, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku dňa 13.09.2017. Zároveň súdny exekútor v podaní doručenom súdu dňa 03.10.2017 vyčíslil trovy exekúcie vo výške 274,45 Eur, ktoré si žiada priznať.
Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov prvá veta na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
Podľa § 243 h Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
V danom prípade exekučné konanie začalo 24.03.2016, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený exekútorovi (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).
Súd iba poznamenáva, že predmetné exekučné konanie bolo zastavené priamo zo zákona a to nasledovne: uznesením 31OdK/59/2017 zo dňa 31.08.2017, zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 13.09.2017 Okresný súd Nitra vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Markéta Makovníková, nar. 09.06.1975, IČO: 41 458 273, s miestom podnikania Nové Zámky, Nám. Gy. Széchenyiho 4789/4 a dňom nasledujúcim po jeho zverejnení v obchodnom vestníku sa exekučné konanie v zmysle § 48 ZKR zastavilo. Z vyššie citovaného ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplývajú pre súd také podmienky, ktoré musí rešpektovať.
Z § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyplýva, že súd v prípade začatia konkurzného konania exekučné konanie zastaví. Pojem „exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú“ upravuje zastavenie exekučného konania ex lege. Zastavenie exekučného konania nastáva vyhlásením konkurzu bez toho, aby exekučný súd vydával osobitné uznesenie o zastavení exekúcie. Súd prvého stupňa v takomto prípade nerozhoduje o zastavení exekúcie.
V prípade zastavenia exekučného konania ex lege v zmysle § 48 ZKR je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu v zmysle § 200 ods. 2 Exekučného poriadku)
Exekútor vo svojom podaní požadoval, aby súd zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie, ktoré vyčíslil vo výške 274,45 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 2/ Vyhlášky č. 288/95 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 01.01.2009 (ďalej len „citovanej vyhlášky“) vo výške 156,50 Eur (47 x 3,32 Eur) z náhrady hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky vo výške 64,95 Eur (poštovné, lustrácie, poplatky a ostatné), strata času podľa § 23 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 7,26 Eur, uvedené si exekútor žiadal zvýšené o 20 % DPH. Spolu požadoval náhradu v sume 274,45 Eur. Súd žiadosti exekútora vyhovel v plnom rozsahu a priznal mu náhradu trov exekúcie vo výške 274,45 Eur.
Exekučný poriadok zakotvuje pravidlo, podľa ktorého trovy exekúcie zásadne má platiť a znášať povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Keďže v danom prípade bolo konanie zastavené priamo zo zákona a dôvodom zastavenia bolo vyhlásenie konkurzu povinného, teda z toho dôvodu povinný platiť trovy exekúcie nemôže, musel súd skúmať, či je daný dôvod pre uloženie povinnosti náhrady trov exekúcie oprávnenému. Súd preto skúmal, či zastavenie konania zavinil oprávnený, a teda či sú naplnené okolnosti predpokladané v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom súd je toho názoru, že aplikácia daného ustanovenia na tento prípad nie je možná, nakoľko oprávnený nevyvinul žiadne také konanie, ktoré by malo za následok to, že by prišlo k zastaveniu konania. Súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách exekúcie je potrebné postupovať podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie bolo povolenie konkurzu, teda spustenie mechanizmu na záchranu nielen obchodných spoločností, ktoré nemajú dostatok majetku. Z uvedeného vyplýva, že už v čase začatia exekučného konania (24.03.2016) povinný nemal dostatok majetku, čo možno odvodiť z toho, že v roku 2016 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. Taktiež nedostatok majetku možno vyvodiť i z toho, že povinný dobrovoľne neuhradil svoje dlhy, ktoré mal voči oprávnenému, následne bolo vydané
rozhodnutie oprávneného, avšak ani táto skutočnosť nemala vplyv na zaplatenie dlhu, nakoľko pre nedostatok majetku nemohol byť dlh dobrovoľne uhradený. Z toho vyplýva, že nemajetnosť povinného trvala už dlhšiu dobu pred začatím exekučného konania a uznesenie o vyhlásení konkurzu iba potvrdili tento stav. Súd ešte poukazuje na ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorý rieši náhradu trov v tom prípade, ak sa na majetok povinného vyhlási konkurz, a teda nachádza oporu v dvoch ustanoveniach v zmysle ktorých je povinný zaviazať k úhrade trov exekúcie oprávneného.
Súd v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia a zákonných ustanovení, zaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, nakoľko boli naplnené všetky podmienky predpokladané § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a rovnako tak § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.