Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Medzitýmny_rozsudok_15Cpr-5-2016.pdf
PDF · 185.14 KB
No categories available
15Cpr/5/2016
Medzitýmny rozsudok
Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne: J. Z. Ž., G.. X.X.XXXX, E. O. Z. XXX, XXX XX Z., zastúpená JUDr. Vladimírom Kašubom, PhD., advokátom so sídlom Holubyho 51, 036 01 Martin, proti žalovanej: obec Valča, sídlo Valča č. 375, 038 35 Valča, IČO: 00 317 021, zastúpená JUDr. Máriou Ondráčkovou, starostkou obce takto
rozhodol:
I. Určuje, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou dané žalovanou ako zamestnávateľom žalobkyni ako zamestnankyni podaním zo dňa 4.2.2016, doručeným jej dňa 1.3.2016, je neplatné.
II. Nemožno od žalovanej ako zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ako zamestnanca naďalej zamestnávala.
III. O výške náhrady mzdy a o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto medzitýmneho rozsudku v konečnom rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 24.6.2016 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou. Poukázala na to, že dňa 23.5.20111 uzavrela so žalovanou pracovnú zmluvu, na základe ktorej dňa 24.5.2011 nastúpila do práce ako administratívny pracovník na Obecnom úrade Valča. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú - na dobu jedného roka do 24.5.2012. Dňa 30.9.2011 jej bola vystavená aj náplň práce. Dňa 24.5.2012 uzavrela so žalovanou ďalšiu pracovnú zmluvu s tým, že išlo o pracovný pomer na dobu určitú, na čas zastupovanie inej zamestnankyne, ktorá bola na materskej a následne rodičovskej dovolenke. Dodatkom č. 1 k tejto pracovnej zmluve zo dňa 27.1.2014 bol pracovný pomer zmenený na pracovný pomer na dobu neurčitú. Výška platu bola naposledy upravovaná oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 1.12.2015 s účinnosťou od 1.1.2016 na sumu 591 eur mesačne. Dodatkom č. 2 zo dňa 29.3.2016 ( už počas plynutia výpovednej doby) bol do pracovnej doby doplnený bod č. 2 a bod č. 6. Bod číslo 2 rozšíril pracovnú náplň žalobkyni a v bode 6 bola oboznámená s výpovednou dobou v zmysle ust. § 62 Zákonníka práce v aktuálnom znení. Dňa 14.1.2016 bolo na Obecný úrad Valča doručené oznámenie zo dňa 11.1.2016 na žalobkyňu, v ktorom bola obvinená z neprofesionálneho a arogantného prístupu. Už predtým boli zo strany starostky obce voči žalobkyni viditeľné zmeny v správaní. Tieto sa prejavovali vo výroku „Vaša práca nie je nič moc“ a pod. Bez akéhokoľvek vysvetlenia bol žalobkyni znížený plat, hoci o jeho fakultatívne zložky. Na podnet starostky žalovanej sa uskutočnila dňa 13.1.2016 voľba zamestnaneckého dôverníka, hoci záujmy zamestnancov obecného úradu zastupuje odborové združenie SLOVES pri Obecnom úrade Príbovce. O čom mala starostka obce vedomosť, nakoľko dňa 12.11.2015 uzatvárala s týmto odborovým združením kolektívnu zmluvu účinnú od 1.1.2016. Dňa 14.1.2016 došlo k prerokovaniu oznámenia na osobu žalobkyne, a to za prítomnosti oznamovateľky, žalobkyni a starostky obce. Následne bola žalobkyňa vyzvaná na podanie písomného vyjadrenia k priebehu prerokovania oznámenia na jej osobu. Toto urobila podaním zo dňa 21.1.2016 s tým že ešte predtým požiadala listom zo dňa 15.1.2016 o vyhotovenie písomného záznamu z prerokovania. Tento záznam prevzala žalobkyňa 18.1.2016 s tým,
že bol vypracovaný starostkou obce a v jeho závere s uvádza, že konanie žalobkyne hodnotí ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a vyvodí z neho pracovno-právne dôsledky. Dňa 25.1.2016 bol na Obecný úrad Valča doručený druhý list s oznámením na žalobkyňu. Autorom tohto listu bola M.. M. Y.. K tomuto listu žalobkyňa vypracovala písomné vysvetlenie 25.1.2016 a dňa 2.2.2016 sa uskutočnilo prerokovanie tohto oznámenia, ktorého sa okrem žalobkyne zúčastnila starostka obce a oznamovateľka M.. M. Y.. V závere tohto prerokovania, z ktorého sa vyhotovoval aj zvukový záznam, uviedla starostka obce, že konanie žalobkyne považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, a že toto zhodnotí. Dňa 4.2.2016 starostka obce doručila žalobkyni oboznámenie s dôvodmi výpovede s tým, že má možnosť vyjadriť sa k týmto dôvodom. V tomto podaní sa uvádza, že to, čo bolo predmetom rokovania v zápisniciach zo dňa 14.1.2016 a z 2.2.2016 považuje starostka za závažné poručenie pracovnej disciplíny, a to podľa platnej judikatúry. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny brala starostka obce konkrétne okolnosti, pracovné zaradenie žalobkyne, situáciu, v ktorej k porušeniu pracovnej disciplíny došlo a dôsledky pre zamestnávateľa. Ďalej v podaní uviedla, že nemôže ďalej žalobkyňu zamestnávať, pretože je vážne narušená dôvera medzi žalobkyňou ako zamestnancom a starostkou obce ako zamestnávateľom s tým, že zotrvanie žalobkyne na pracovisku by mohlo podľa názoru starostky spôsobovať problémy a napätie na pracovisku. K tomuto podaniu sa žalobkyňa vyjadrila dňa 18.2.2016, ktoré doručila starostke obce dňa 1.3.2016, kde uviedla, že sa nesprávala hrubo k stránkach a nijakých spôsobom neporušila pracovnú disciplínu. Dňa 18.2.2016 sa starostka obce obrátila na zástupu zamestnancov ( OZ SLOVES pri Obecnom úrade Príbovce ) so žiadosťou o prerokovanie výpovede z pracovného pomeru. Títo listom zo dňa 23.2.2016 oznámili zamestnávateľovi, že nie je možné posúdiť závažnosť porušenia pracovnej disciplíny, že podľa nich dané konanie nezakladá dôvod výpovede, nakoľko žalobkyňa nebola v posledných šiestich mesiacoch upozornená na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. Výpoveď bola údajne prerokovaná aj so zamestnaneckým dôverníkom, o čom však žalobkyňa nemá žiadne listinné dôkazy. Dňa 1.3.2016 bola žalobkyni doručená výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 4.2.2016, a to v zmysle ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Dvojmesačná výpovedná lehota uplynula dňa 31.5.2016, teda lehota v zmysle ust. § 77 Zákonníka práce je zachovaná. Na rozdiel od oboznámenia s dôvodmi výpovede, hoci mali byť vypracované v rovnaký deň, obsahuje konkrétne konanie, ktoré zamestnávateľ považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 9.5.2016 žalobkyňa zamestnávateľovi oznámila, že nesúhlasí s dôvodmi výpovede, že ju považuje za neplatnú a trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávateľ. V odpovedi zo dňa 23.5.2016 zamestnávateľ uviedol, že s jej ďalším zamestnávaním nesúhlasí, keďže žalobkyňa s výpoveďou z pracovného pomeru nesúhlasila, dňa 1.1.6.2016 prišla do práce s tým, že trvá na jej ďalšom zamestnávaní. Starostka obce však nesúhlasila a ďalej výkon práce žalobkyni neumožnila. Žalobkyňa poukázala na to, že v zmysle ust. § 63 ods. 6 Zákonníka práce stanovujú povinnosť pre zamestnávateľa, ktorých chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, a to oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu. Žalobkyňa je toho názor, že výrok „...Vaše konania, ktoré boli prerokované v zápisniciach zo dňa 14.1.2016 a zo dňa 2.2.2016 podľa platnej judikatúry, ktorý je uvedený v oboznámení sa s dôvodmi výpovede zo dňa 4.2.2016 ( oproti výrokom vo výpovede z pracovného pomeru zo dňa 4.2.2016) nie je splnením povinnosti oboznámenia sa s konkrétnym dôvodom výpovede. Aj odkaz na platnú judikatúru bez akejkoľvek ďalšie konkretizácie neobstojí. Judikatúra nie je súčasťou Zbierky zákonov. Ďalej žalobkyňa uviedla, že v doručenej výpovedi z pracovného pomeru žalovaná tvrdí, že mala porušiť povinnosť vyplývajúcu z ust. § 8 ods. 1 písm. a), b), ods. 2 písm.a) zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v aktuálnom znení. Žalovaná však nevydaním pracovného porisku, ktorý by precizoval a najmä objektivizoval hodnotenia závažnosti porušenia pracovnej disciplíny a neponechával by to na ľubovôli určitej osoby, sama porušila tento zákon. Táto ľubovôľa vyplýva aj z toho, že už v zápisnici z prerokovania oznámenia zo dňa 14.1.2016 v závere starostka obce konštatuje, že konanie žalobkyne považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny a vyvodí z toho pracovno- právne dôsledky. Teda hneď po doručení listu ráno dňa 14.1.2016 bolo rozhodnuté. Nemala žalobkyňa k dispozícii ani prepis tejto zápisnice, ani sa k nej nevyjadrila a už bolo rozhodnuté. Zápisnica bol napísaná, resp. nadiktovaná starostkou obce a obdržala ju až na jej výzvu dňa 18.1.2016. Záverom žalobkyňa uvádza, že svoju prácu vykonávala vždy svedomite a o tejto skutočnosti súdu predkladá aj pracovný posudok bývalého starostku obce Valča Ing. Štefana Paľa. Žiadala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou dané žalovanou ako zamestnávateľom žalobkyni ako zamestnankyni podaním zo dňa 4.2.2016, doručeným jej dňa 1.3.2016, je neplatné. Druhým výrokom žiadala, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 611,37 eur za mesiac brutto, a to od 1.6.2016 až do právoplatnosti tohto rozsudku, a to do troch dní od jeho právoplatnosti. Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania. Súčasťou žaloby boli aj návrhy na dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi, výsluchom žalobkyne, svedka Š. Z., ktoré si žalobkyňa uplatnila v rámci prostriedkov procesného útoku.
2. Podaním doručeným súdu elektronicky bez zaručeného podpisu 27.9.2016 ( č. l. 46) , doplnené písomným podaním 28.9.2016 ( č. l. 47), sa žalovaná vyjadrila k podanej žalobe. Uviedla, že žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaná oboznámila žalobkyňu s dôvodmi výpovede riadne a včas, o čom nasvedčuje skutočnosť, že žalobkyňa sa písomne vyjadrila k oboznámeniu sa s dôvodmi výpovede dňa 18.2.2016. Žalovaná predložila odborovým orgánom žiadosť o prerokovanie výpovede. Prílohou bola aj samotná výpoveď, o čom svedčí prevzatie tejto žiadosti dňa 18.2.2016 SLOVESOM v Príbovciach, ktorý podaním zo dňa 23.2.2016 oznámil žalovanej, že mu bola doručená žiadosť o prerokovaní výpovede žalobkyne. Dôverník zamestnancov prerokoval výpoveď žalobkyne 22.2.2016. Všetky procesné právne úkony súvisiace s výpoveďou, ktorá bola v zákonnej dobe doručená žalobkyni, žalovaná učinila predpísaným spôsobom, riadne a včas. Hmotno-právny základ, t.j. dôvod výpovede je daný v samotnej výpovedi a je preukázaný sťažovateľkami v oznámeniach, ktoré boli prerokované za ich účasti. Zároveň žiada v rámci prostriedkov procesnej obrany vypočuť v konaní ako svedkyne pani M. Š. Q. O. M.. M. Y.. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Žalovaná odmieta tvrdenie žalobkyne, že by sa starostka voči nej správala zaujate. Všetky práve úkony starostka robila slobodne a vážne. Inšpektorát práce nijak nesankcionoval žalovanú. Pracovno-právne nedostatky boli žalovanou odstránené a výkon inšpekcie bol ukončený dodatkom č. 1 k protokolu zo dňa 8.3.2016 bez ďalšieho konania. Závažnosť konania žalobkyne je preukázaná vyjadrením pani M. Š. zo dňa 19.1.2016.
3. Podaním doručeným súdu 26.10.2016 ( č. l. 58) žalobkyňa sa vyjadrovala k vyjadreniu žalovanej. Okrem iného uviedla, že súhlasí s návrhom na vypočutie pani M. Š. a pani M.. M. Y.. Starostka obce slobodne sa rozhodla aj navrhnúť organizačný poriadok, ktorý nakoniec nebol schválený. V tomto návrhu, ešte spred januára, vypustila jedno pracovné miesto referentky ( zrejme žalobkyne). Pani starostka nerešpektovala predkupné právo manžela žalobkyne a pripravila darovaciu zmluvu pre iných občanov obce Valča na úkor jej manžela. Súd prvej inštancie v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/241/2016 však takéto konanie pokryl spravodlivým rozsudkom. Doplnila, že zápisnica o prerokovaní oznámenia so sťažovateľkou M. Š. bola vypracovaná starostkou obce a odoslaná pani Š. O. dňa 15.1.2016 ( piatok). Uvedená zásielka sa vrátila ako neprevzatá, ale podľa predloženého dôkazu zo strany žalovanej, táto zápisnica bola prevzatá pani Š. 18.1.2016, žiadala ozrejmiť žalovanou tieto nejasnosti.
4. Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2016 ( č. l. 66 súdneho spisu ) sa vyjadrovala žalovaná k vyjadreniu žalobkyne s tým, že okrem iného uviedla, že skutkové tvrdenia žalobkyne že predtým ( zrejme pred 14.1.2016 ) boli voči nej zo strany starostky viditeľné zmeny v správaní, považuje za nepravdivé. Rovnako tvrdenia, ako prejavy zaujatosti a bossingu na pracovisku voči žalobkyni, ktoré sú uvedené v podnete žalobkyne na Inšpektorát práce zo 24.1.2016, nie sú pravdové. Žiadala o týchto skutočnostiach vypočuť svedkyne, a to zamestnankyne Obecného úradu vo Valči - N. Y., Ľ. C.. Dôvodom zníženia odmeny z 220 eur na 100 eur s účinnosťou od marca 2015 starostka žalobkyni ústne vysvetlila pred samotným znížením odmeny s tým, že od jej nástupu do úradu zistila, že žalobkyňa vykonáva práce poľa pracovnej zmluvy zo dňa z 24.5.2012, ako aj agendu po odchode T.. L. C. v časti stavebný úrad, za ktorú jej bývalý starosta Ing. Štefan Paľo nepravidelne vyplácal odmenu 220 eur. Žalovaná poukazuje na to, že rozhodnutím bývalého starostu, terajšia starostka nebola viazaná, nakoľko táto odmena nebola pojatá do žiadneho rozhodnutia o plate, ani do pracovnej zmluvy, ani do pracovnej náplne platnej od októbra 2013. Starostka uznala, že žalobkyňa vykonáva aj prácu po Ing. C., a preto toto riešila odmenou 100 eur mesačne, ktorú jej aj vyplácala mesačne, počnúc marcom 2015 do 31.5.2016. Za mesiac december 2015 starostka do koncoročnej odmeny zahrnula aj odmenu za december s tým, že ju žalobkyňa mala vyplatenú v novembri 2015. Organizačný poriadok žalovanej bol vydaný 27.1.2016 a Obecné zastupiteľstvo obce Valča ho vzalo na vedomie Uznesením č. 5/2016 zo dňa 27.1.2016. Odborový orgán ho vzal na vedomie 23.2.2016. To znamená, že skutkové tvrdenia žalobkyne, že nový organizačný poriadok nie je u žalovanej schválený, nie je pravdivé. Pracovný poriadok bol vzatý na vedomie odborovými orgánmi obce 23.2.2016 a 29.1.2016. Nie je pravdou, že starostka robí veci proti žalobkyni a jej rodine a opätovne odmieta tvrdenia žalobkyne, že by sa starostka voči nej správala zaujate.
5. Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania, na ktorých vykonal dôkazy, ktoré navrhli v rámci prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany žalobkyňa a žalovaná. Zo strany
žalobkyne bol navrhnutý na vypočutie pán Š. Z.. Zo strany žalovanej boli ako svedkovia navrhnutí na vypočutie: M. Y., Ľubomíra Č., N. Y. Q. Ľ. C. a zároveň aj pán B. Š.. Čo sa týka ďalších návrhov na vykonanie dôkazov boli predložené stranami sporu listinné dôkazy, s obsahom ktorých sa súd oboznámil.
6. Podľa § 61 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce účinného od 2.1.2016 do 17.6.2016 (ďalej len „ Zákonník práce“ ) výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákona. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi iba z dôvodov, ak e) sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov, odo dňa, keď sa o výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka, keď dôvod výpovede vznikol.
Podľa § 63 ods. 6 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.
Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpovede alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 229 ods. 4 Zákonníka práce zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok a) spolurozhodovaním, b) prerokovaním, c) právom na informácie, d) kontrolnou činnosťou.
Podľa § 229 ods. 7 Zákonníka práce, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe odborová organizácia, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník, odborovej organizácie patrí právo na kolektívne vyjednávanie, na spolurozhodovanie, na kontrolnú činnosť a na informácie a zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi patrí právo na prerokovanie a informácie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 233 ods. 3 Zákonníka práce, u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, ale najmenej troch zamestnancov, môže pôsobiť zamestnanecký dôverník. Práva a povinnosti zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké ako práva a povinnosti zamestnaneckej rady.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dá zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
7. Výpoveď je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Výpoveď, ktorú dáva zamestnávateľ zamestnancovi môže byť dná iba z dôvodov ustálených v zákone. Dôvod výpovede musí sa vo výpovedi skutkovo vymedziť, aby ho nebolo možné ho zameniť s iným dôvodom. Musí byť výpoveď písomná, musí byť doručená druhému účastníkovi a musí byť vopred prerokovaná s príslušnými zástupcami zamestnancov. Dôvod výpovede musí byť v písomnej výpovedi uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovno-právneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j., ktorý zákonný dôvod výpovede uplatňuje, aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť.
8. Žalobkyňa sa v konaní domáhala neplatnosti výpovede, ktorá jej mala byť daná žalovanou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Zákon v citovanom ustanovení § 77 Zákonníka práce upravuje dvojmesačnú lehotu na podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Ide o prekluzívnu hmotno-právnu lehotu a súd k nej prihliada z úradnej povinnosti, t.j., že táto začína plynúť odo dňa, ktorým mal pracovný pomer skončiť rozviazaním, ktorého platnosť bola na súde napadnutá. Plynutie lehoty začne len za predpokladu, ak bola výpoveď z pracovného pomeru doručená, ako hmotno-právna podmienka jej platnosti. Z listinného dôkazu, ktorý do konania doložila žalobkyňa, ktoré nebolo rozporované zo strany žalovanej, a to z výpovede, ktorú mala dať žalovaná žalobkyni ako zamestnancovi vyplynulo ( č. l. 33), že táto bola prevzatá zo strany žalobkyne 1.3.2016 a teda 31.5.2016 mala uplynúť výpovedná doba a týmto dňom mal skončiť pracovný pomer žalobkyni. Žalobkyňa podala žalobu na súd 24.6.2016, t.j., že bola podaná v dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby v súlade s ust. § 77 Zákonníka práce.
9. Súd sa v ďalšom zaoberal tým, či predmetná výpoveď spĺňa všetky formálne a obsahové náležitosti v rámci citovaných ustanovení Zákonníka práce. Z listinných dôkazov, ktoré do konania doložila žalobkyňa vyplýva, že so žalovanou mala uzavretú Pracovnú zmluvu dňa 23.5.2011 ( č. l. 5) na dobu jedného roka do 24.5.2012. Zároveň jej bola dňa 30.9.2011 stanovená aj Náplň práce ( č. l. 6). Dňa 24.5.2012 bola uzavretá nová pracovná zmluva medzi žalobkyňou a žalovanou, kde pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, a to zastupovanie počas čerpania materskej a rodičovskej dovolenky ( č. l. 7). K tejto pracovnej zmluve bol uzavretý Dodatok č. 1 dňa 27.1.2014 ( č. l. 8), v zmysle ktorého sa zmenil bod č. 4 pracovnej zmluvy a pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú. Zároveň mal súd preukázané, že bol vypracovaný Dodatok č. 2 k pracovnej zmluve dňa 29.3.2016 ( č.l. 10), v zmysle ktorého bol doplnený bod 2 a bod 6, kde bod 2 obsahoval popis prác žalobkyne na pozícii administratívneho zamestnanca a v bode 6 bola oboznámená s výpovednou dobou v zmysle § 62 Zákonníka práce v aktuálnom znení. Z listinného dôkazu mal súd ďalej preukázané, že žalobkyňa mala stanovený funkčný plat mesačne vo výške 591 eur s účinnosťou od 1.1.2016. Týmito listinnými dôkazmi mal súd za preukázané, že žalobkyňa so žalovanou mala uzavretú platne pracovnú zmluvu.
10. Z listinných dôkazov, ktoré do konania doložila žalobkyňa, mal súd ďalej preukázané, že na ňu, ako zamestnankyňu malo prísť podanie označené ako „Oznámenie na zamestnanca obecného úradu Valča“ zo dňa 11.1.2016, doručené na Obec Valča 14.1.2016, spísané pani M. Š. ako občanom obce Valča. Predmetné oznámenie bolo prerokované na obecnom úrade 14.1.2015, o čom bola spísaná aj zápisnica ( č. l. 15), kde na konci tejto zápisnici starostka obce, teda žalovanej uviedla, že hodnotí správanie sa žalobkyne ako zamestnankyne ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a vyvodí z tohto pracovno- právne dôsledky. Zároveň umožnila žalobkyni sa k predmetnému oznámeniu vyjadriť, a to žiadosťou zo dňa 14.1.2016 ( č. l. 17). Žalobkyňa na uvedené reagovala listom doručeným obce 22.1.2016, ktorý prevzala starostka obce 25.1.2016. Ďalej bolo preukázané listinným dôkazom že ďalšia občianka
obce Valča pani M.. M. Y. O. V. Ž. XX.X.XXXX Z. A. U., E. Ž. nespokojnosť s nevhodným správaním žalobkyne ako zamestnankyne obecného úradu Valča ( č. l. 19). K uvedenému sa vyjadrovala žalobkyňa listom označeným ako písomné vysvetlenie zo dňa 25.1.2016 ( č. l. 20) a zároveň toto oznámenie bolo prerokované na obecnom úrade 2.2.2016, o čom bola spísaná starostkou žalovanej aj zápisnica ( č. l. 21). V zápisnici je konštatované, že starostka konanie žalobkyne považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny s tým, že to zhodnotí. Po tomto prerokovaní, teda druhej sťažnosti na žalobkyňu na jej nevhodné správanie sa k občanom obecného úradu sa žalovaná rozhodla dať výpoveď žalobkyni z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny s dvojmesačnou výpovednou lehotou. Žalovaná si splnila svoje povinnosti, ktoré jej ukladá § 63 ods. 6 Zákonníka práce a listom zo dňa 4.2.2016 ( č. l. 23) oboznámila žalobkyňu s dôvodmi výpovede, ako aj jej dala možnosť vyjadriť sa k týmto dôvodom výpovede. Ako dôvody výpovede uviedla jej konania, ktoré považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré boli prerokovávané v zápisniciach zo dňa 14.1.2016 a zo dňa 2.2.2016 ( č. l. 23). Súd mal za to, že takýto odkaz v súvislosti so zápisnicami zo dňa 14.1.2016 zo dňa 2.2.2016 je možné považovať za oboznámenie sa s dôvodom výpovede, t.j., že je zrejmé z akých dôvodov bola daná výpoveď žalobkyni pre závažné porušenie pracovnej disciplíny s tým, že žalobkyňa mala možnosť sa s týmto oboznámiť a vyjadriť sa, čo aj urobila podaním zo dňa 18.2.2016, ktoré bolo doručené žalovanej 1.3.2016. Z jej podania zo dňa 18.2.2016 ( č. l. 23) je zrejmé, že vie, o aké dôvody výpovede ide, avšak je vnútorne presvedčená, že nijakým spôsobom neporušila pracovnú disciplínu a bude sa brániť na súde. Súd má ďalej preukázané, že žalovaná doručila žalobkyni dňa 1.3.2016 ( č. l. 33) výpoveď z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré možno pracovný pomer okamžite skončiť v zmysle citovaného ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Vo výpovedi žalovaná vymedzila dôvody výpovede dostatočným spôsobom, riadne špecifikovala, čo považuje, resp. aký bol dôvod porušenia pracovnej disciplíny závažných spôsobom. Žalovaná v rámci svojho vyjadrenia k podanej žalobe súdu preukázala, že si splnila aj povinnosť, ktorá jej bola daná cit. ust. § 74 Zákonníka práce, a to povinnosť prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov. Súdu predložila žiadosť zo dňa 18.2.2016, ktorá bola adresovaná odborovému orgánu pre zamestnancov verejnej správy SLOVES ( č. l. 48), ktorou požiadala tento odborový orgán o prerokovanie výpovede, ktorú dala žalobkyni podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Rovnako túto žiadosť adresovala žalovaná aj zamestnaneckému dôverníkovi, ktorý bol vytvorený v rámci žalovaného ako zamestnávateľa. Ako zamestnanecký dôverník bola zvolená M.. O. J., zápisnicu z tajnej voľby zamestnaneckého dôverníka zamestnancov obce Valča zo dňa 13.1.2016 do konania v rámci dokazovania doložila žalobkyňa ( č. l. 12). Žalovaná preukázala, že táto výpoveď bola prerokovaná dňa 22.2.2016 so zamestnaneckým dôverníkom, o čom svedčí aj zápisnica z prerokovania ( č. l. 50). Žalobkyňa doložila do konania aj listinný dôkaz preukazujúci, že predmetná výpoveď bola prerokovaná zo strany odborového orgánu, ktorý v rámci svojho vyjadrenia k predmetnej výpovedi zaslal list na žalovanú z 23.2.2016 ( č. l. 24), kde konštatoval, že nie je možné posúdiť závažnosť porušenia pracovnej disciplíny a má za to, že dané konanie nezakladá dôvod dať pracovníčke výpoveď podľa citovaného §, nakoľko zamestnanec nebol posledných 6 mesiacoch upozornený na možnosť výpovede v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny. To, že predmetný odborový orgán je odborovým orgánom zamestnávateľ Obce Valča svedčí aj uzavretá kolektívna zmluva, ktorú do konania v rámci prostriedkov procesného útoku doložila žalobkyňa ( č. l. 13). Predmetná výpoveď bola prerokovaná aj odborovým orgánom a takisto aj zamestnaneckým dôverníkom, čiže ust. § 232 Zákonníka práce bolo naplnené. Na základe uvedeného súd konštatuje, že výpoveď spĺňa tie formálne a obsahové náležitosti, ktoré vyplývajú z vyššie ustanovení týkajúcich sa výpovede danej zo strany zamestnávateľa pre zamestnanca. To znamená, že všetky procesno-právne úkony súvisiace s výpoveďou, ktorá bola v zákonnej dobe doručená žalobkyni, žalovaná učinila predpísaným spôsobom, riadne a včas.
11. Čo sa týka dôvodov výpovede, čiže ten hmotno-právny základ, súd sa v ďalšom zaoberal tým, či konanie žalobkyne, ktoré označila žalovaná vo výpovedi, je možné posudzovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré je možné okamžite skončiť pracovný pomer.
12. Podľa § 1 zákona č. 552/2013 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme účinného od 1.1.2016 do 31.12.2016 ( ďalej len „zákon č. 552/2013 Z. z. ) tento zákon upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 552/2013 Z. z. zamestnanec je povinný a) dodržiavať Ústavu SR, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecné záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva,
b) konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania.
Podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadený je aj predstavený podľa osobitného predpisu.
13. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúceho z pracovného pomeru § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi, najmä ust. § 81, 82 Zákonníka práce, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. V danom prípade, keďže žalobkyňa je zamestnancom obecného úradu, vzťahujú sa na ňu aj povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone práce vo verejnom záujme špecifikované v § 8 tohto zákona. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené ( aspoň z nedbanlivosti ) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity ( závažné porušenie ) je dôvod buď pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru. Zákonník práce nedefinuje, ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri posudzovaní, či ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, alebo menej závažné porušenie vychádzať. Jedných zo základných hľadísk pri rozhodovaní pri postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácie, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a podobne. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide.
14. Žalovaná na základe oznámení od občanov obce súvisiacich so stavebných konaním a výberovým konaním na miesto kronikára konštatovala, že žalobkyňa pri kontakte s týmito občanmi obce závažne porušila pracovnú disciplínu a z tohto dôvodu je bola daná výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré by bolo možné aj okamžite skončiť pracovný pomer. Bolo preukázané, že za žalovanú konala starostka, ktorá nastúpila na základe jej zvolenia občanmi obce od roku 2015. Vo výpovedi, ktorá bola daná žalobkyni, je uvedené:
- v odseku 1. , že žalobkyňa mala porušiť pracovnú disciplínu závažným spôsobom tým, že mala dňa 23.12.2015 v kancelárii obecného úradu pri rokovaní s účastníčkou správneho konania pani M. Š. voči nej sa správať hrubo, urážlivo, znevažovať jej dôstojnosť s tým, že ju mala osočovať, kričať po nej, obviňovať ju z vydierania pána W., útočiť na jej česť s tým, že žalobkyňa dobre vie o nej, akým veciam sa venuje, podrobne je to uvedené v oznámení zo dňa 11.1.2016, ktoré bolo doručené na obecný úrad 14.1.2016, ktoré je súčasťou zápisnice jeho prerokovania zo dňa 14.1.2016. K tomuto ďalej bolo vo výpovedi uvedené, že považuje žalovaná takto zavinený skutok za preukázaný, nakoľko v priebehu prerokovávania žalobkyňa dňa 14.1.2016 uviedla, že konala ako súkromná osoba, keďže 23.12.2015 mala dovolenku a v rámci nej sa dostavila na obecný úrad a veci sa riešili, ďalej tým, že mala žalobkyňa uviesť, že ju k takémuto konaniu vyprovokovala sama pani M. Š., a napriek tomu jej žalobkyňa ponúkla ospravedlnenie.
- v odseku 2. , že žalobkyňou mala byť porušená pracovná disciplína závažným spôsobom tým, že dňa 14.1.2016 v kancelárii starostky obec Valča pri prerokovávaní oznámenia sa správala žalobkyňa voči M. Š. spôsobom, ktorý je nezlučiteľný so správaním sa zamestnankyne obce tým, že mala po nej žalobkyňa kričať, že čo si myslí, keď dala proti nej oznámenie, či odvolanie proti rozhodnutiu č. 661/407/2015-Ďu zo dňa 8.2.2015 mala písať v spolupráci so starostkou s úmyslom poškodiť, keďže má svoje zdroje na takéto informácie. Starostka skonštatovala, že takýto zavinený skutok považuje za preukázaný, nakoľko sa stal v jej prítomnosti.
- v odseku 3 výpovede žalovaná za dôvod porušenia pracovnej disciplíny považovala aj to, že dňa 14.1.2016 pri prerokovávaní oznámenia sa správala žalobkyňa voči starostke spôsobom, ktorý je nezlučiteľný so správaním sa zamestnankyne obce, nedôvodne obvinila starostku s napomáhania pani M. Š. pri písaní odvolania s úmyslom poškodiť žalobkyňu ako zamestnankyňu. Ďalej sa mala žalobkyňa nedôstojne vyjadrovať, že sa jej starostka nezastáva, že je proti nej, mala sa vyhrážať starostke, že už zhromažďuje proti nej dôkazy, že bude sa súdiť a chodiť po doktoroch. Nerešpektovala žalobkyňa starostku ako nadriadenú, ktorá ju opätovne vyzývala, aby s nedôvodným osočovaním prestala a správala sa ako kompetentná pracovníčka obecného úradu. Starostka považuje uvedený skutok za preukázaný s tým, že sa stal za prítomnosti M. Š.. Čo sa týka týchto prvých troch odsekov výpovede, v ktorých boli uvedené dôvody porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom, k nim súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré boli doložené do súdneho spisu, výsluchmi žalobkyne, žalovanej a v pozícii svedkov boli vypočutí M. Š. Q. B. V. O. B. Š..
15. Z výpovede žalobkyne mal súd preukázané, že čerpala dovolenku v čase od 21.12. do 23.12. 2015 ( č. l. 112) a dňa 21.12.2015 jej zavolala starostka, že vznikol problém s právoplatnosťou stavebného povolenia č. 661/400/2015. Preto 22.12.2015 v dopoludňajších hodinách žalobkyňa došla na obecný úrad a prerokovala so starostkou jej pochybenie spočívajúce v tom, že dala vyznačiť právoplatnosť starostke obce aj napriek tomu, že nemala doručenku od všetkých účastníkov stavebného konania, t.j. nemala doručenku od pani M. Š., ktorá proti tomu rozhodnutiu podala aj odvolanie a dohodla sa so starostkou, že problém napraví. Dňa 23.12.2015 sa uskutočnilo rokovanie medzi žalobkyňou a účastníčkou správneho konania M. Š., J. Ú. O. W. Q. V. M. Š., Q. E. O. B. Š.. Žalobkyňa tvrdila, že mala v tom čase dovolenku, t.j., že konala ako súkromná osoba. Súd sa s tým nestotožňuje, nakoľko bolo preukázané, že v tento deň 23.12.2015 vykonávala aj iné úkony na obecnom úrade, t.j., že došlo k prerušeniu dovolenky, čo bolo poznamenané aj na listinnom dôkaze doloženom zo strany žalovanej ( č. l. 112), kde je poznámka, že 23.12.2015 došlo k prerušeniu dovolenky s tým, že bolo uskutočnené rokovanie s pani Š.E., O. W. a došlo k overeniu podpisu pani Š., čiže žalobkyňa vykonávala úkony v mene obecného úradu ako zamestnankyňa. Čo sa týka samotného rokovania 23.12.2015 došlo k napraveniu tejto administratívnej chyby zo strany žalobkyne. Aj svedkyňa M. Š. vo výpovedi potvrdila ( č. l. 145), že sa rokovanie skončilo tak, že pracovná chyba sa napravila, popodpisovala sa návratka, aby právoplatnosť bola oficiálna. Svedkyňa M. Š. však uvádzala, že prístup žalobkyne ako zamestnankyni úradu bol nepríjemný, mala ju osočovať, narážať na jej osobu, jej tón bol arogantný na jej osobu s tým, že jej bolo povedané, že má vydierať pán W., čo vôbec nebola pravda. Mala útočiť na jej česť. Tieto skutočnosti uviedol aj svedok, a to druh Mariky Š. O.Á. B. Š. ( č. l. 206) , že bol prítomný na rokovaní 23.12.2015, kedy sa začali riešiť papiere a z ničoho nič začala žalobkyňa kričať a urážať jeho družku M. Š., že ona vie, čo je zač, čomu sa venuje, aký život vedie. O. Š. jej mala povedať, aby takéto veci neriešila, že je tam pre niečo iné. Žalobkyňa sa vraj nedala zastaviť, stále hovorila si svoje, že ona vie, prečo takéto veci robí, prečo vydiera pána W.. Následne sa papiere dali do kopy a išli preč. Viac sa toho tam neudialo. Následne sa pani M. Š. rozhodla podať sťažnosť na žalobkyňu.
16. Súd v rámci vykonaného dokazovania zistil, že pani M. Š. dňa 14.1.2016 podala na Obecný úrad Valče oznámenie na zamestnanca Obecného úradu Valča ( č. l. 11) obsahom ktorého bolo, že jednak sa sťažovala na profesionálny a arogantný prístup a vyhrážania sa robením problémov jej ako osobe v prípade riešenia akýchkoľvek administratívnych vecí len preto, že mala žalobkyňa ako zamestnanec hrubo pochybiť vo výkone svojej práce týkajúcej sa stavebného konania č. 661/407/2015- Ďu. Oznamovateľka M. Š. uviedla, že pochybila žalobkyňa v dôležitých administratívnych veciach, a to zaslala stavebné rozhodnutie bez pečiatku a podpisu pani starostky, neoprávnene potvrdila právoplatnosť rozhodnutia bez toho, aby mala k tomu všetky potrebné podklady a po niekoľkonásobnom vyzvaní odmietla vrátiť sťažovateľke občiansky preukaz pri overovaní podpisov, nakoľko už v minulosti mala pani Š. mať neoprávnene zadržaný predmetný občiansky preukaz. Zároveň v tomto oznámení M. Š. uviedla, že bola dňa 23.12.2015 ochotná riešiť nezrovnalosti na obecnom úrade s tým, že ako vstúpila do kancelárie obecného úradu, žalobkyňa za prítomnosti jej priateľa ju začala osočovať, kričať po nej, obviňovať ju z vydierania pána W., útočiť na jej česť. Z tohto dôvodu sťažovateľka uviedla, že ju arogantným správaním a prístupom urazila na cti, krivo ju obvinila z vydierania a neoprávnene jej zadržala doklad totožnosti občianskeho preukazu, a to za prítomnosti svedka, jej priateľa.
17. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že predmetné oznámenie pani M. Š., ktoré malo byť doručené na obecný úrad 14.1.2016, bolo deň dopredu, teda 13.1.2016 zasielané na e-mail starostke
obce, o čom svedčí doklad, ktorý predložila žalovaná ( č. l. 137). Z uvedeného vyplýva, že starostka obce už 13.1.2016 vedela o predmetnom oznámení. Predmetné oznámenie na zamestnanca obecného úradu sa prerokovalo už dňa 14.1.2015, a to za prítomnosti sťažovateľky M. Š., žalobkyni a žalovanej zastúpenej starostkou. O prerokovaní bola spísaná starostkou zápisnica z prerokovania oznámenia na zamestnanca obecného úradu ( č. l. 15). Žalovaná požiadala žalobkyňu o písomné vyjadrenie k predmetnej zápisnici ( č. l. 17), a žalobkyňa sa k nej vyjadrila ( č. l. 17). Ďalej bola doručená žalobkyňou ako listinný dôkaz aj žiadosť o zvukový záznam v súvislosti s predmetným prerokovaním, ktoré sa konalo dňa 14.1.2016, ktoré adresovala žalobkyňa žalovanej ( č. l. 18). Čo sa týka samotného konania žalobkyne, ktorá sa mala 23.12.2015 správať hrubo, urážlivo a nevhodne k pani M. Š., a následne sa mala opätovne nevhodne k nej chovať aj na prerokovávaní jej sťažnosti dňa 14.1.2016, ako aj vo vzťahu k starostke ( špecifikované v odsekoch 1. až 3. výpovede) bolo preukázané výpoveďou M. Š., B. V. B. Š., výpoveďou žalovanej. Aj žalobkyňa vo výpovedi uvádzala, že ju mala k nevhodnému správaniu vyprovokovať pani Š., ale zároveň jej v rámci prerokovávania sťažnosti ( oznámenia) navrhla ospravedlnenie. A teda aj samotná žalobkyňa potvrdila, že sa nevhodne správala. Podľa názoru súdu je možné toto konanie žalobkyne kvalifikovať ako porušenie pracovnej disciplíny, konkrétne porušenie povinnosti žalobkyni ako zamestnankyne obecného úradu konať a rozhodovať nestranne a zdržať sa pri výkone práce vo verejnom záujme všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania ( cit. § 8 ods. 1 zákona č. 552/2013 Z. z. ), ale aj povinnosti žalobkyne rešpektovať nadriadeného, jeho pokyny.
18. Pri hodnotení intenzity porušenia pracovnej disciplíny súd však musí prihliadať aj na spôsob a intenzitu porušenia týchto pracovných povinností, na situáciu, v ktorej k porušeniu došlo, aké sú dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností.
19. Súd mal preukázané, že žalobkyňa pracuje na obecnom úrade od roku 2011 a do 23.12.2015 nebolo preukázané žalovanou žiadne iné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyňou ako zamestnankyňou. Čo sa týka jej hodnotenia ako osoby zamestnanca, žalobkyňa súdu doložila pracovný posudok bývalého starostu žalovanej T.. Š. O. ( č. l. 40), ktorý bol starostom v období rokov 2007 a 2014. V pracovnom posudku bolo skonštatované, že čo sa týka plnenia jej pracovných povinností, počas hodnotiaceho obdobia našiel u menovanej oporu a dobré rady a nápady, ochotu riešiť nové a bežné úlohy obecného úradu. Nezažil s menovanou žiaden konflikt. Svoju prácu milovala a vedela sa obetovať pre spokojnosť občanov Valče, aj klientov mimo obce. S jej prácou a obetavosťou boli klienti spokojní. Neboli podané na ňu žiadne sťažnosti, ani inak vyjadrená nespokojnosť. Jej zásluhou bolo, že činnosť obecného úradu bola občanmi Valča a inými hodnotená ako vysoko odborná a obetavá.
20. Situácia, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny ( špecifikované v odsekoch 1. až 3. výpovede) nebola pre žalobkyňu jednoduchá, k jej nevhodnému správaniu prispel aj postup žalovanej ako zamestnávateľa pri prerokovaní sťažnosti M. Š., ktorý podľa názoru súdu vzbudil u žalobkyni dojem, že nekoná so snahou vyriešiť problém, ale dokázať porušenie pracovnej disciplíny žalobkyni. Bolo preukázané, že starostka žalovanej dopredu vedela o oznámení, ktoré podala M. Š. na žalobkyňu pre nevhodné správanie sa zamestnanca obecného úradu, nakoľko jej ho táto osoba poslala na jej osobný e-mail ( ods. 17. odôvodnenia). Toto oznámenie bolo následne doručené dňa 14.1.2016 n obecný úrad, a v ten deň bolo aj prerokované. Tvrdenia žalovanej, že žalobkyňa žiadala ihneď prerokovať toto oznámenie, neboli preukázané. Z jej výpovede bolo zrejmé ( č. l. 106), že nie je pravda, že by sa dožadovala, aby to bolo okamžite prerokované. Podľa názoru súdu tento postup žalovaného ako zamestnávateľa v rámci vybavovania podnetov a sťažností nebol profesionálny, pretože pokiaľ príde akékoľvek oznámenie na zamestnanca, treba dať časový priestor pre zamestnanca, aby sa s ním oboznámil, a nie hneď v ten deň, kedy bolo podané na obecný úrad, zvolať rokovanie a prerokovávať toto oznámenie. V priebehu konania bola spochybnená aj samotná zápisnica, ktorú vypracovala starostka žalovanej z prerokovávania oznámenia M. Š. dňa 14.1.2016 o 9.30 hod.. V zápisnici boli uvedené skutočnosti, ktoré sa neudiali v rámci prerokovávania, čo bolo preukázané aj výpoveďou svedkyne M. Š., ktorá uvádzala, že až po prerokovaní dňa 14.1.2016, keď vyšla zo zasadačky, tak ju zastavila žalobkyňa pri podateľni a mala jej ponúknuť aj nejakú finančnú kompenzáciu sa stiahnutie tejto sťažnosti. V samotnej zápisnici z prerokovávania zo 14.1.2015 je uvedené, že žalobkyňa už v priebehu prerokovávania ponúkla pani Š. ospravedlnenie a prípadnú finančnú ujmu, na čo pani Š. poznamenala, že úprimnosti ospravedlnenia neverí vzhľadom k tomu, ako sa správa na dnešnom prerokovávaní, že finančnej ujme nerozumie. Čiže z uvedeného je zrejmé, že starostka
žalovanej komunikovala s M. Š. aj po prerokovaní oznámenia, čo rozhodne nebolo v súlade s riadnym a spravodlivým postupom žalovanej ako zamestnávateľa pri vybavovaní sťažnosti na zamestnanca. Správanie sa žalovanej pri vybavovaní tohto oznámenia muselo vzbudiť u žalobkyni pocit, že žalovaná nemá záujem riešiť veci spravodlivo, že je na strane sťažovateľky, bez ochoty riadne vypočuť aj žalobkyňu, čo určite bolo spúšťačom nevhodného správania sa žalobkyne. Treba poukázať aj na sluchový handicap žalobkyne v spojení s jej hlasným vystupovaním, na ktorý v rámci prerokovania oznámenia upozornila prítomné strany. Aj keď administratívne pochybenia uvedené v oznámení M. Š. neboli dôvodom výpovede, bolo preukázané výpoveďou žalobkyne, išlo o pochybenia, za ktoré ona v celom rozsahu nezodpovedala, t.j., že ona nezodpovedala ani za zaslanie stavebného rozhodnutia bez pečiatky a podpisu starostky obce, nakoľko samotné doručovanie nebolo v náplni jej práce. Tieto úkony vykonával pracovník spoločného stavebného úradu pán Ď.. Čo sa týka ďalšieho pochybenia, že mala neoprávnene potvrdiť právoplatnosť stavebného povolenia, je zrejmé a vyplynulo to aj z vykonaného dokazovania, že právoplatnosť vyznačuje na základe predložených podkladov starostka obce, t.j., že bolo v náplni práce žalobkyne len predložiť podklady starostke tak, aby mohla vyznačiť právoplatnosť, a v tomto pochybila, nakoľko si nevšimla, že nie je jedna doručenka podpísaná. Čo sa týka ďalšieho administratívneho pochybenia, že žalobkyňa odmietala vrátiť občiansky preukaz, uvedené v rámci konania nebolo preukázané. Ten problém s občianskym preukazom tu vznikol v minulosti, kedy si mala M. Š. zabudnúť občiansky preukaz na obecnom úrade, ale bol to jej chybou, čiže nie chybou zamestnanca obecného úradu. Čo sa týkalo rokovania dňa 23.12.2015, bolo preukázané, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nezadržiavala a neodmietala vrátiť občiansky preukaz, iba si ho vyžiadala v súvislosti s overením podpisu a následne ho vrátila. Z predmetného oznámenia bolo preukázané jediné pochybenie v administratívnych veciach v súvislosti s tým, že neboli všetky doklady predložené tak, aby mohla byť vyznačená právoplatnosť starostkou. A už toto konanie starostka označila v zápisnici ako vážne pochybenie. Rovnako bolo preukázané, že z predmetného prerokovania nebola urobená zvuková nahrávka, aj napriek tomu, že o ňu žalobkyňa požiadala. Bolo preukázané, že predmetná zápisnica z prerokovania zo dňa 14.1.2016 bola odosielaná oznamovateľke M. Š. 15.1.2016 na poštovú prepravu ( č. l . 59). Zo zápisnice z prerokovania zo 14.1.2016, ktorá bola predložená žalovanou, je zrejmé, že túto zápisnicu M. Š. prevzala osobne dňa 18.1.2016, čo bola nedeľa. Uvedené skutočnosti potvrdila aj žalovaná ( č. l. 152), že zápisnicu pani Š. dávala osobne, bola to nedeľa večer. Faktom je, že predmetnú zápisnicu starostka odovzdala oznamovateľke osobne, mimo úradných hodín obecného úradu, aj napriek tomu, že jej to bolo zasielané poštou. Podľa názoru súdu ide o neprofesionálny prístup žalovanej ako zamestnávateľa, ktorý robí niektoré úkony mimo pracovnej doby, čo sa môže javiť pre zamestnanca, že koná proti zamestnancovi. Toto sú všetky okolnosti, ktoré mali vplyv na nevhodné správanie sa alebo postoj žalobkyne, ktorá uvedené brala ako útok voči svojej osobe, snahu zamestnávateľa ukončiť s ňou pracovný pomer. Podľa názoru súdu však nebolo preukázané, že by došlo konaním žalobkyni k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, pre ktoré je možné okamžite skončiť pracovný pomer, z tých dôvodov, ktoré sú uvedené pod bodom 1. až 3. výpovede.
21. Čo sa týka Pracovného poriadku žalovanej, tento bol do konania doložený, avšak v čase výpovede danej žalobkyni nebol platný, nakoľko bol prerokovaný odborovým orgánom, ktorý s ním vyslovil súhlas a zaslal žalovanej dňa 16.3.2016 na Obec Valča ( č. l. 124 až 128). Predchádzajúci súhlas je hmotno- právnou podmienkou platnosti pracovného poriadku a zákon č. 552/2013 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme zakotvuje povinnosť zamestnávateľa vydať pracovný poriadok po prechádzajúcom súhlase zamestnancov.
22. Žalovaná vo výpovedi v bode 4. uviedla ďalší dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny, pre ktorý možno pracovný pomer okamžite skončiť, a to, že mala dňa 21.1.2016 žalobkyňa odoprieť právo Mgr. M. Y. nahliadnuť do obecnej kroniky bez uvedenia adekvátneho dôvodu a mala sa správať k tejto klientke nedôstojným, zosmiešňujúcim spôsobom, mala ju odrádzať od prihlásenia sa do výberového konania na pozíciu obecný kronikár, čo je podrobne uvedené v oznámení, ktoré bolo prerokovávané podľa zápisnice zo dňa 2.2.2016. V súvislosti s týmto dôvodom výpovede, boli do konania doložené listinné dôkazy - oznámenie alebo list, ktorý adresovala Mgr. M. Y. starostke doručené na obec Valča 25.1.2016 ( č. l. 19). K tomu bolo ďalej doložené písomné vysvetlenie k listu Mgr. M. Y., ktoré adresovala na Obecný úrad Valča žalobkyňa ( č. l. 20). Bola predložená zápisnica z prerokovania oznámenia na zamestnanca obecného úradu, ktoré sa konalo dňa 2.2.2015 ( č. l. 21). Súd vypočul žalovanú, žalobkyňu, ako aj svedkyňu pani Mgr. M. Y.. Súd posudzoval, či došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, a v prípade,
že áno, tak pri posudzovaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny bral do úvahy spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych pracovných povinností, situáciu, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa.
23. Bolo preukázané výpoveďou žalobkyne, že dňa 12.1.2016 bolo vyhlásené výberové konanie na pozíciu kronikára obce, hoci v tej dobe žalobkyňa bola kronikárkou obce. Z toho konania žalovanej bola žalobkyňa veľmi prekvapená, a na otázku pre starostku, prečo vypisuje výberové konanie, keď je to miesto obsadené, jej starostka len uviedla, že má na to právo ( č. l. 103). V rámci vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa vykonávala v roku 2016 funkciu kronikárky obce Valče. Uznesením č. 6/2013 ( č. l. 131) obecné zastupiteľstvo schválilo na návrh starostu obce, ako kronikára Obce Valča žalobkyňu a zapisovateľa do kroniky obce pani B. C.. Ďalej bolo preukázané, že uznesením č. 23/2013 ( č. l. 134) obecné zastupiteľstvo schválilo za kronikára obce pani Z. Zuzanu a za zapisovateľku B. C. s tým, že odmena bude prehodnotená po doplnení kroniky. Ďalej bolo listinnými dôkazmi preukázané, že uznesením č. 81/2014 obecné zastupiteľstvo schválilo ročnú finančnú odmenu pre tvorcov kroniky obce Valča vo výške 400 eur a schválilo túto odmenu vyplatiť za roky 2010, 2011, 2012, 2013 ( č.l.129) s tým, že z výpovede žalovanej ( č.l. 97) vyplynulo, že predmetná odmena, ktorá bola určená vo výške 400 eur po zdanení za jeden rok zápisu do kroniky, tento stav trvá doteraz, s tým, že obec Valča nemá so žalobkyňou uzavretý žiaden pracovno-právny vzťah, čo sa týka pozície kronikárky. Žalobkyňa bola kronikárkou na základe uznesenia z obecného zastupiteľstva, ktoré ju schválilo do pozície kronikára. To znamená, že žiadna pracovno-právna forma pracovného pomeru s týmto výkonom práce zo strany obce nikdy nebola uzavretá. Aj svedok Štefan Varchol na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28.6.2017 ( č. l. 140), potvrdil, že žalobkyňa - jeho manželka bola obecným zastupiteľstvom zvolená za kronikárku, a to, že kronikárku volí obecné zastupiteľstvo, je uvedené v štatúte obce. Na otázku súdu pre žalovanú, prečo zorganizovala výberové konanie, keď bola zvolená kronikárka, a to žalobkyňa na základe schválenia obecným zastupiteľstvom ( č. l. 142 ), starostka uviedla, že výberové konanie zorganizovala z dôvodu, aby sa zistil nejaký záujem v súvislosti s touto pozíciou, nakoľko nebola spokojná s vedením kroniky a chcela dať možnosť aj poslancom, aby si vybrali na uvedenú pozíciu. V konaní žalovaná žiadnym spôsobom však súdu nepreukázala, že by upozornila žalobkyňu na to, že nie je spokojná s vykonávaním pozície kronikárky. Zároveň mal súd preukázané výpoveďou žalovanej, že nebolo dokončené výberové konanie, pretože nemalo atribúty klasického výberového konania ( č. l. 145). Išlo len o taký prieskum s tým, že ona z pozície starostky môže kedykoľvek zistiť preskúmať alebo takto konať, nič ju v tom nelimitovalo. Na uvedené žalobkyňa uviedla, že toto konanie preukazuje, že to nebol nejaký prieskum, ale nešlo o nič iné, len znovu stúpiť „ na otlak „ žalobkyni. Dôvodom závažného porušenia disciplíny malo byť konanie žalobkyne vo vzťahu k Mgr. M. Y. na obecnom úrade dňa 21.1.2016. Súd mal preukázané z listinného dôkazu - listu zo dňa 23.1.2016 ( č. l. 19), ako aj z výpovede svedkyne Mgr. M. Y., že táto mala dňa 21.1. vojsť do kancelárie prvého kontaktu obecného úradu s tým, že chcela sa prihlásiť do výberového konania na funkciu kronikárky a v obálke chcela odovzdať isté náležitosti k tomuto výberovému konaniu. Žalobkyni ako zamestnankyni prvého kontaktu odovzdala obálku aj s údajmi, týkajúcimi sa výberového konania s tým, že požiadala ju, že to môže otvoriť iba pani starostka s tým, že ju mala žalobkyňa vysmiať, prečo to robí, prečo pristupuje k obecnému úradu tak nedôveryhodne. Zároveň sa jej mala žalobkyňa opýtať, prečo sa chce prihlásiť do výberového konania. Táto svedkyňa jej uviedla, že skončila vysokú školu, čo bolo rok predtým. Mala skúsenosti so získavaním informácií, chcela sa podieľať na živote obce, chcela tomu udať nejakú formu s tým, že uviedla, že ovláda polygrafické písmo. Zároveň táto svedkyňa uviedla, že bola opätovne zosmiešnená, že to nie je dôvod na to, aby robila kronikárku. Zároveň táto svedkyňa uviedla že požiadala žalobkyňu, či by nemohla vidieť kroniku, nahliadnuť do nej s tým, že žalobkyňa jej veľmi prudko povedala, že sa nemôže do kroniky pozrieť. Svedkyňa zostala zaskočená a šokovaná, ako sa môže tak správať zamestnanec úradu a prečo jej to bolo odopreté, nechápala. Nebol uvedený žiaden dôvod. Následne odišla s tým, že jej nebolo umožnené nahliadnuť do kroniky. Zarazil ju prístup žalobkyne. Na otázku súdu ( č.l.154) pre uvedenú svedkyňu v súvislosti so zápisnicou z prerokovávania, kde predmetné oznámenie M.. Y. malo byť predmetom prerokovania, je uvedené, že sa svedkyňa vyjadrila v tom smere, že by ešte oželela správanie pani Z.j, ako to, že jej bolo odopreté nahliadnuť do kroniky a mala sa teda vyjadriť, či správanie žalobkyne bolo také agresívne, takej intenzity alebo skôr ten podnet, jej oznámenie bolo to, že jej neumožnila nahliadnuť do kroniky. Z odpovede tento svedkyni je zrejmé, že to správanie žalobkyne bolo prudké, nečakala to, ale záverom uviedla, že tú sťažnosť dala preto, že jej bolo odopreté nahliadnuť do kroniky a naozaj chcela vidieť kroniku. Nepovažovala za najdôležitejšie to správanie, aj keď ju to veľmi zaskočilo a šokovalo. Táto svedkyňa potvrdila, že bol telefonický rozhovor medzi ňou a starostkou o tom, či trvá na sťažnosti, či sa môžu stretnúť urýchlene a v čo najkratšom
čase na obecnom úrade. Zároveň táto svedkyňa na otázku žalobkyne, aby sa vyjadrila, či žalobkyňa odmietla umožniť jej nazrieť do kroniky, či jej mala teda povedať, za kým má ísť, aby mohla do tejto kroniky nahliadnuť, teda myslí tým pani starostku ( č. l. 156), uviedla: „ žalobkyňa mi povedala, že do kroniky je možné nahliadnuť, len keď je prítomná starostka obce, čo nebola.“ Z uvedeného je zrejmé, že hlavným dôvodom podania oznámenia na žalobkyňu bola tá skutočnosť, že žalobkyňa neumožnila nahliadnuť do kroniky pani M.. Y.. K tejto skutočnosti bolo preukázané z výpovedí strán sporu, že štatút kronikára bol na základe protestu prokurátora zrušený a nový štatút nebol prijatý VZN. Súd nemal preukázané, že by žalobkyňa porušila pracovnú disciplínu, nakoľko bolo zrejmé a podľa vyjadrenia žalobkyne toto uviedla Mgr. M. Y., že nebol v platnosti štatút kronikára, t.j., že nebolo zrejmé kto, akým spôsobom môže nahliadať do kroniky a to, že bola odkázaná Mgr. M. Y. na starostku obce, bolo v súlade s pracovnou náplňou žalobkyne ako zamestnankyne prvého kontaktu. Žalobkyňa uviedla M.. M. Y. dôvod, prečo jej neumožnila nahliadnuť do obecnej kroniky, čo potvrdila aj ona sama. Čo sa týka správania sa nedôstojným, zosmiešňujúcim spôsobom, toto podľa názoru súdu preukázané nebolo, súd ma za to, že išlo o subjektívny pocit oznamovateľky M.. M. Y., a uvedené nemožno chápať ako porušenie pracovnej disciplíny. Čo sa týka bodu 4. výpovede, tu podľa názoru súdu nebolo preukázané ani porušenie pracovnej disciplíny, t.j., že nebolo potrebné prijať záver, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide.
24. Súd v prvom výroku medzitýmneho rozsudku rozhodol o tom, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou dané žalovanou ako zamestnávateľom žalobkyni ako zamestnankyni podaním zo dňa 4.2.2016, doručeným jej dňa 1.3.2016, je neplatné.
25. Podaním doručeným 9.5.2016 žalobkyňa oznámila žalovanej, že považuje výpoveď pre závažné porušenie pracovnej disciplíny za neplatnú, nesúhlasí s dôvodmi výpovede a trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávali a prideľovali prácu podľa pracovnej zmluvy. Predmetné oznámenie prevzala starostka žalovanej dňa 9.5.52016 ( č. l. 35) s tým, že jej odpovedala na predmetné oznámenie podaním zo dňa 23.5.2016 ( č.l.35 - líce ), kde uviedla, že 31.5.2016 jej uplynie výpovedná doba, týmto dňom končí jej pracovný pomer s tým, že žalovaná ju nebude naďalej zamestnávať, nakoľko je vážne narušená dôvera medzi žalobkyňou a ňou ako zamestnávateľom a jej zotrvanie by mohlo spôsobovať problémy a napätie na pracovisku. V súlade s ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce bolo teda preukázané, že žalobkyňa oznámila žalovanej, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnávala a z tohto dôvodu sa jej pracovný pomer nekončí, keďže súd rozhodol v prvom výroku rozsudku o tom, že výpoveď je neplatná, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od žalovanej ako zamestnávateľa požadovať, aby žalobkyňu ako zamestnanca naďalej zamestnávala.
26. Po oznámení zamestnanca, že trvá na tom aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, zamestnávateľ mu buď začne prideľovať prácu až do právoplatného rozhodnutia súdu alebo mu prácu neprideľuje. V takýchto situáciách zamestnávateľ zamestnancovi poskytuje náhradu mzdy. Náhradu mzdy potom, čo zamestnanec oznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní po zrušovacom prejave zamestnávateľa, je povinný zamestnávateľ platiť z dôvodu, že je povinný zamestnancovi aj naďalej prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy. Vyššie uvedené právo na náhradu mzdy má zamestnanec len za predpokladu, že súd vysloví neplatnosť skončenia pracovného pomeru.
27. Keďže súd v prvom výroku tohto rozsudku určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou dané žalovanou ako zamestnávateľom žalobkyni ako zamestnankyni je neplatné a bolo preukázané, že žalobkyňa žalovanej oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní, preto je nutné vyvodiť v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, že pracovný pomer žalobkyne po uplynutí výpovednej doby naďalej trvá. Žalobkyňa sa domáhala náhrady mzdy v sume 611,37 eur mesačne v hrubom, a to od 1.6.2016 až do právoplatnosti rozsudku. Ku výške tejto náhrady mzdy žalobkyňa do konania doložila oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 1.12.2015 ( č. l. 9), z ktorej vyplynulo, že jej bol priznaný s účinnosťou od 1.1.2016 funkčný plat mesačne vo výške 591 eur. Zároveň v súvislosti s náhradou mzdy žalobkyňa do konania doložila listinné dôkazy preukazujúce jej mzdu vyplatenú za obdobie január až máj 2016 ( č. l. 37 až 39). Medzi stranami bolo nesporné, že žalobkyňa pracovala ako zamestnanec pri výkone práce vo verejnom záujme a odmeňovanie týchto zamestnancov upravuje zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Čo sa týka začiatku a konca obdobia, za ktoré patrí nárok, tak aj v zmysle judikatúry je zrejmé, že ak dá zamestnávateľ zamestnancovi neplatnú výpoveď z pracovného pomeru a ak oznámil zamestnanec
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávateľ zamestnával pred uplynutím výpovednej lehoty, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy podľa ust. § 79 ods. 1 zákonníka práce až odo dňa nasledujúceho po uplynutí výpovednej lehoty. V tomto smere si žalobkyňa uplatnila správne nárok na náhradu mzdy od 1.6.2016, t. j. po uplynutí výpovednej doby.
28. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona č. 553/2003 Z. z. funkčný plat na účely tohto zákona je súčet tarifného platu, zvýšenia tarifného platu podľa § 7 ods. 7 a 8 a príplatkov určených mesačnou sumou podľa ods. 1 písm. c) až j), l), u) a v). Funkčný plat je aj plat pri vykonávaní inej práce alebo funkčný plat poskytovaný podľa § 30 ods. 3, § 32a) ods. 1 a § 32b) ods. 1 a 2.
Podľa § 29 ods. 2 citovaného zákona, ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.
29. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyni bol k 1.1.2016 priznaný funkčný plat vo výške 591 eur ( č. l. 9), a tento plat je nutné považovať v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 553/2003 Z. z. za priemerný zárobok žalobkyne a je nutné z neho vychádzať pri určení náhrady mzdy, ktorá patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku v zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Teda priemerným zárobkom žalobkyne, z ktorého súd by mal vychádzať pri určení náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru výpoveďou v rozhodnom období, je funkčný plat žalobkyne, ktorý bol naposledy priznaný s účinnosťou od 1.1.2016 vo výške 591 eur.
30. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
31. Podaním doručeným a prezentovaným na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13.9.2017 ( č. l. 223) žalovaná v prípade neúspechu žiadala o zníženie, prípadne nepriznanie náhrady mzdy žalobkyni za čas presahujúci 12 mesiacov, a to práve v súlade s ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce. Ako dôvody žiadosti uviedla, že žalobkyňa je od 15.4.2004 poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, t.j. má stály príjem, je nepretržite zdravotne a sociálne poistená a z týchto dôvodov jej nevznikli výdavky titulom sociálneho, ani zdravotného poistenia. Zamestnankyňa, teda žalobkyňa mala možnosť zamestnať sa, ako sama tvrdila v priebehu výpovednej doby. Žalobkyňa sa však vypočítavo spoliehala na ust. § 79 ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce, a preto sa zamestnala až 15.8.2017 a žalobkyňa je od 15.8.2017 zamestnaná v Slovenskej národnej knižnici v Martine. Žalovaná, teda obec Valča je rozpočtový subjekt, pôvodnú agendu žalobkyne vykonáva zamestnankyňa, ktorá sa vrátila po ukončení materskej a rodičovskej dovolenky a nie je v možnostiach obce platiť za rovnakú činnosť mzdu a zároveň náhradu mzdy podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce v platnom znení. K tejto žiadosti žalobkyňa potvrdila, že je zamestnaná v Slovenskej národnej knižnice v Martine od 15.8.2017, avšak uviedla, že je zamestnaná v Slovenskej národnej knižnice za podstatne nižší plat, aký dosahovala u žalovanej, nehovoriac o ďalších nákladoch v súvislosti s tým, že u žalovanej pracovala v mieste svojho trvalého bydliska, tu musí dochádzať a riešiť aj situáciu vo vzťahu k maloletému dieťa. Nie je podstatné, že obec Valča je rozpočtový subjekt s tým, že žalobkyňa má vedomosť, že tam boli zamestnané ďalšie dve osoby po ukončení jej pracovného pomeru, ako je potom možné argumentovať, že agendu mala prebrať pani, ktorá sa vrátila po ukončení materskej dovolenky, kde sú zamestnané ďalšie dve osoby. Ďalej potvrdila, že je matkou maloletého dieťaťa, poberá čiastočný invalidný dôchodok, ktorý je v určitej výške, avšak uvedené nemá absolútne žiaden vzťah k meritu prejednávanej veci.
32. V zmysle ust. § 77 v spojení s § 79 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva možnosť súdu aj pri vyslovení neplatnosti skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa rozhodnúť, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. To znamená, že je potrebné určiť ďalšie trvanie pracovného pomeru medzi stranami sporu. Je potrebné skonštatovať, že ku skončeniu pracovného pomeru môže dôjsť aj na základe súdneho rozhodnutia, ak súd rozhodne, že nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. V rámci vykonaného dokazovania, ako aj z prednesov strán sporu je zrejmé, že vzťah medzi zamestnancom a
zamestnávateľom je tak vážne narušený, že ďalšie zamestnávanie žalobkyne nie je možné spravodlivo od žalovanej požadovať. Aj napriek tej skutočnosti, že súd považuje to skončenie pracovného pomeru za neplatné a má za to, že nebol naplnený dôvod závažného porušenia pracovnej disciplíny, z prednesov žalobkyne, aj v rámci záverečnej reči, je zrejmé, že žalobkyňa sama pociťuje, že boli porušené všetky zákonné a najmä morálne zásady zo strany starostky žalovanej ako zamestnávateľa. U žalobkyni pretrváva pocit, že tu bola snaha a úmysel starostky žalovanej, čo najviac jej ublížiť. O uvedenom svedčia aj viaceré podnety, ktoré boli realizované zo strany žalobkyne na žalovanú, či je to podnet na Inšpektorát práce, oznámenie, ktoré dávala žalobkyňa v súvislosti so žalovanou na Okresnú prokuratúru Martin. Že bola narušená vážne dôvera medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovanou ako zamestnávateľom, na to poukazuje aj žalovaná v záverečnej reči. Žalovaná v zastúpení starostkou v rámci záverečnej reči uviedla, že keďže ona je v pozícii zamestnávateľa, tak ten vzťah medzi ňou a žalobkyňou ako zamestnankyňou ona chápe ako vzťah, že ju žalobkyňa nerešpektuje ako svoju nadriadenú, nikdy ju nerešpektovala s tým, že boli aj vyhrážky zo strany žalobkyne, že podá na starostku trestné oznámenie pre nevyplatenie odmeny s tým, že sa mala žalobkyňa vyhrážať aj v súvislosti s ukončením pracovného pomeru. Preto sa súd domnieva, že pokiaľ by žalovaná naďalej zamestnávala žalobkyňu v rámci pracovného pomeru, tak to napätie na pracovisku by zostalo aj naďalej a stupňovalo sa. Tie vzťahy sú tak vážne narušené, že by nedošlo k obnoveniu dôvery ani zo strany žalobkyne, pokiaľ by bola súčasná starostka vo funkcii, a ani zo strany žalovanej zastúpenej starostkou, v uvedenom sa prelínajú aj osobné pocity, ako aj osobné vzťahy, čo nie je prípustné na pracovisku. Z tohto dôvodu je zrejmé, že došlo k vážnemu narušeniu dôvery medzi žalobkyňou a žalovanou, t.j., medzi zamestnancom a zamestnávateľom, a v prípade zotrvania žalobkyne u žalovanej ako zamestnávateľa, by bolo otázkou času, kedy by došlo k ďalším pracovným konfliktom. Z tohto dôvodu súd v druhom výroku medzitýmneho rozsudku rozhodol, že nie je možné spravodlivo požadovať od žalovanej, aby naďalej zamestnávala žalobkyňu. Pracovný pomer by mal skončiť dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto medzitýmneho rozsudku.
33. Zamestnanec, ktorý sa domáha na súde určenia, že rozviazanie pracovného pomeru je neplatné, môže v žalobe zároveň ( súčasne ) uplatniť aj nárok na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru. Prisúdenie tohto nároku však nie je možné skôr, než súd rozhodol o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. Uvedené rozhodnutie o neplatnosti rozviazania pracovného pomeru predstavuje nevyhnutnú podmienku bez splnenia, ktorej nie je možné rozhodnúť o nároku na náhradu mzdy. Žalobkyňa si v rámci podanej žaloby uplatnila jednak určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, o ktorom súd rozhodol, že je neplatné a zároveň v ďalšom výroku rozsudku rozhodol, že nie je možné požadovať od žalovanej, aby žalobkyňu ďalej zamestnávala, až právoplatnosťou tohto výroku by malo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru na základe rozhodnutia súdu. Následne po právoplatnosti tohto medzitýmneho rozsudku bude súd rozhodovať o výške nároku na náhradu mzdy a o trovách konania. Je potrebné uviesť, že medzitýmnym rozsudku musí byť rozhodnuté o celom základe prejednávanej veci, nielen o určitej spornej právnej otázke týkajúcej sa uplatneného žalobného nároku. Ide o všetky skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku s výnimkou okolnosti, ktoré sa týkajú samotnej výšky nároku. Tak je tomu vtedy, keď súd na podklade žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na určenie, či teda pracovný pomer trvá naďalej a o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, posúdi, či došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru žalovanou, či žalobkyňa trvá na ďalšom zamestnávaní a odkedy, či žaloba bola podaná včas. Pri žalobách o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru pojem základ nároku nemožno chápať inak, než ako vyriešenie otázky ( ne ) platnosti skončenia pracovného pomeru, a to tak, aby po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku zostalo na vyriešenie iba otázka výšky nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, pokiaľ bol tento nárok uplatnený. Preto súd rozhodoval medzitýmnym rozsudkom v súlade s ust. § 214 Civilného sporového poriadku, nakoľko to považoval za účelné.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.