Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Csp-2-2017.pdf
PDF · 121.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-6Csp/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Tiborom Gálom, v právnej veci žalobcu U. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, O., proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom AK Kubániho 16, Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia žalobkyni 521,69 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 206,90 Eur od 14.10.2016 až do zaplatenia a zo sumy 314,79 Eur od 05.02.2017 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV. Strany n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu "Dohody o poskytovaní služieb", ochrany práv spotrebiteľa, určenia neplatnosti "Dohody o zrážkach zo mzdy" zo dňa 20.05.2011, určenia, že revolvingové úvery sú bezúročné a bez poplatkov, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2 141,95 Eur a vo výške 1 035,87 Eur, určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX a určenia neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.
2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným - spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., uzatvorila dňa 20.05.2011 Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva č. XXXXXXXXXX"), na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1500 Eur, a Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len "Zmluva č. XXXXXXXXXX") , na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 660 Eur. Poukázala na to, že uvedené zmluvy sú absolútne neplatné pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka a pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, že boli uzatvorené za nápadne nevýhodných podmienok, v rozpore so zákonom a že sa priečia dobrým mravom, v zmysle § 39. Boli porušené jej spotrebiteľské práva pre množstvo neprijateľných podmienok, ktoré žalovaný použil v zmluvách, a to: že v bode 5. a 6. zmlúv sa uvádza neprimerane vysoká RPMN vo výške 70,01 %, ročná úroková sadzba vo výške 70,01 % a neprijateľná zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu; v bode 7. zmlúv sa dôkazné bremeno prenáša na spotrebiteľa; v bode 8. zmlúv je uvedený neprimerane vysoký poplatok za odklad úverových splátok vo výške 215,75 Eur a 95,17 Eur, ktoré boli odpočítané pri poskytnutí revolvingových úverov. Takéto konanie považuje žalobkyňa za nekalú
obchodnú praktiku. Ďalej žalobkyňa poukázala na to, že zmluvy obsahujú podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa - neprimerane vysoké zmluvné pokuty v prípade omeškania splátok; rozhodcovská doložka a prednosť úpravy právnych vzťahov podľa Obchodného zákonníka. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol tým, že zmluvy o revolvingovom úvere svojím obsahom ako aj účelom odporujú zákonu a ako celok sa priečia dobrým mravom. Zmluvy o revolvingovom úvere je nutné považovať za bezúročné a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahujú údaje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z revolvingovej zmluvy č. XXXXXXXXXX si preto žalobkyňa nárokuje bezdôvodného obohatenie vo výške 2141,95 Eur, čo je rozdiel medzi úhradou, ktorú vykonala vo výške 3426,20 Eur a poskytnutým úverom od žalovaného vo výške 1284,25 Eur. Z revolvingovej zmluvy č. XXXXXXXXXX si nárokuje bezdôvodné obohatenie vo výške 1035,87 Eur, čo je rozdiel medzi úhradou, ktorú vykonala vo výške 1600,70 Eur a poskytnutým úverom od žalovaného vo výške 564,83 Eur.
3. Žalobkyňa napokon poukázala na to, že ako spotrebiteľ v pozícii slabšej zmluvnej strany má naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil nezákonný stav vyvolaný realizáciou zrážok podľa dohôd o zrážkach zo mzdy v prospech žalovaného. Zrážky sa vykonávajú bez ohľadu na existenciu sporu, veriteľ sám jednostranne diktuje výšku dlhu, bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporné s právom Európskej únie a vnútroštátnym právom, nakoľko § 5a zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nepripúšťa, aby uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy bolo zabezpečené dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov.
4. Žalobkyňa vo svojom ďalšom podaní rozšírila žalobu aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 Eur v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Ako dôvod pre priznanie primeraného zadosťučinenia uvádza, že v dôsledku používania nekalých praktík a protiprávneho konania zo strany žalovaného bola ako spotrebiteľ poškodená na svojich právach ustanovených zákonom o ochrane spotrebiteľa, zákonom o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom. Rozšírenie žaloby bolo súdom pripustené. Na základe ďalšieho rozšírenia žaloby súd pripustil zmenu žaloby aj o nárok úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3177,82 Eur od 12.10.2016 do zaplatenia.
5. Žalovaný namietol neprípustnosť žaloby o určenie neplatnosti uzatvorených zmlúv v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku. Takáto žaloba nie je prípustná podľa § 137 písm. c) CSP, pretože žalobkyňa sa nedomáha určenia práva a je rovnako neprípustná aj podľa § 137 písm. d) CSP, lebo žiadny osobitný predpis takýto typ žaloby neupravuje. Žalovaný namietol aj miestnu príslušnosť súdu a vzniesol požiadavku, aby sa vec postúpila vecne a miestne príslušnému súdu, ktorým je Okresný súd Bratislava I.. Podľa jeho názoru nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom a je ho potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nie je pravdou, že by zmluvy o revolvingovom úvere obsahovali neprimerane vysokú úrokovú sadzbu a neprimerane vysokú RPMN, a teda že by obsahovali neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zmluvy boli uzatvorené dňa 20.05.2011 a povinnosť prednostného použitia Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bola do Občianskeho zákonníka zavedená až zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01.04.2015. Na základe toho je potrebné pre reguláciu úrokov pre úverovú zmluvu použiť § 502 Obchodného zákonníka, ktorý umožňuje stranám si dojednať úroky vyššie ako stanovuje zákon a nie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Z toho dôvodu považuje žalobkyňou namietanú výšku úroku za nedôvodnú. Hodnota priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou je hodnota priemernej odplaty určovanej MF SR. Tá bola ku dňu 20.05.2011 vo výške 46,56 %. Podľa žalovaného má aj spotrebiteľ povinnosť konať s primeranou a očakávateľnou mierou opatrnosti, obozretnosti a zodpovednosti za vlastné konanie. Nedostatok zodpovednosti, resp. ľahostajnosť spotrebiteľa vo vzťahu k obsahu svojich práv a povinností nemôže založiť neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný taktiež odmietol, že by dochádzalo k prenášaniu dôkazného bremena na žalobkyňu. Tieto tvrdenia považuje za hypotetické a priečiace sa elementárnym ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného neobstojí ani argumentácia žalobkyne o neprimerane vysokom poplatku za poskytnutie možnosti odkladu splátok, keďže žalobkyňa neuviedla, v čom spočíva jeho neprijateľnosť. Zmluva neobsahuje neprimerane vysoké zmluvné pokuty pre prípad omeškania so splácaním splátok, keďže nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. ustanovuje maximálnu výšku sankcií, ktoré je možné požadovať pri požičaní peňažných prostriedkov. Zákonodarca právne aproboval a predpokladal situáciu, že sankcie za omeškanie (t. j. úroky z omeškania, pokuty, penále a podobne) môžu dosiahnuť
trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania, t. j. v tomto prípade 27,75 % ročne - pri zmluvnej pokute vo výške 0,065 % denne (ktorá predstavuje 23,725 % ročne) teda maximálna povolená výška zmluvných sankcií dojednaná v zmluve logicky nemohla byť prekročená. Úverová zmluva obsahuje všetky údaje tak ako to vyžaduje ustanovenie v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.. Navyše obsahuje aj dátum splatnosti prvej splátky. Vychádzajúc zo Smernice Rady č. 2008/48, a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zmluva o úvere na dobu určitú, stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny.
6. K namietanej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy žalovaný uviedol, že táto bola uzatvorená v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Zmluva bola samostatným právnym úkonom a nebola podmienkou uzavretia úverovej zmluvy. Ide o samostatnú zmluvu a listinu, ktorá nie je súčasťou inej štandardnej zmluvy. Žalobkyňa nemusela pristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, prípadne mohla dosiahnuť jej zánik bez vplyvu na existenciu hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere. K namietanej neprípustnosti použitia dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu, žalovaný uviedol, že ide o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Prostredníctvom tohto inštitútu sa pristupuje k splneniu povinnosti dlžníka, t. j. k úhrade splátok úveru. Na jeho použitie sa nevyžaduje schválenie rozhodnutím súdu, ani žiadna súdna kontrola, ale existencia právnej skutočnosti v podobe porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy. Zákon presne stanovuje, aká suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí byť dlžníkovi ponechaná ako zostatok na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Tento zabezpečovací prostriedok nie je v rozspore s právom Európskej únie. Žalovaný napokon vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania žalobkyňou uplatňovaného nároku z bezdôvodného obohatenia, a to z dôvodu uplynutia subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehoty. Na základe vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi, z ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
8. Zmluvou č. XXXXXXXXXX, uzavretou dňa 20.05.2011 medzi stranami, sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 1 500,- Eur, žalobkyňa sa zaviazala úver splácať v 42 mesačných splátkach po 80,37 Eur, vždy k 19. dňu kalendárneho mesiaca. Celkovú čiastku, ktorú sa zaviazala touto zmluvou zaplatiť, bola vo výške 3 375,54 Eur. Predpokladaná RPMN za úver bola dohodnutá vo výške 70,01 %, s ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 %, pri priemernej RPMN za úver 44,86 %. Poskytnutá čiastka revolvingu bola stanovená vo výške 790,84 Eur. V zmluve bolo ustanovené, že celkovú čiastku pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, je 1 928,88 Eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola 63,32 %, úroková sadzba 76,21 % ročne. Spolu s touto úverovou zmluvou boli uzavreté aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX a Dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX.
9. Zmluvou č. XXXXXXXXXX, uzavretou dňa 20.05.2011 medzi stranami, sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 600,- Eur sa žalobkyňa zaviazala splácať úver v 42 mesačných splátkach po 35,36 Eur, vždy k 19. dňu kalendárneho mesiaca. Celkovú čiastku, ktorú sa zaviazala touto zmluvou zaplatiť, bola vo výške 1485,12 Eur. Predpokladaná RPMN za úver bola dohodnutá vo výške 69,91 %, s ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,00 %, pri priemernej RPMN za úver 46,56 %. Poskytnutá čiastku revolvingu bola stanovená vo výške 347,94 Eur. Celkovú čiastku pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť, bola stanovená vo výške 848,64 Eur. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 70 % s úrokovou sadzbou revolvingu 76 % ročne. Ročná úroková sadzba úrokov z omeškania bola dohodnutá na výšku 9,25 %. Spolu s touto úverovou zmluvou boli uzavreté aj Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX a Dohoda o zrážkach z mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX.
10. Žalobkyňa vo svojej výpovedi k zmluvám uviedla, že v prípade prvej zmluvy, pri ktorej žiadala 1500 Eur, jej bol poskytnutý úver vo výške 1500 Eur. Pri druhej bol schválený úver vo výške 660 Eur, hoci žiadala 1500 Eur. K priebehu uzatvárania zmlúv uviedla, že najskôr telefonicky poskytla všetky potrebné údaje a následne sa stretla s p. Smutniakom v Brezne, ktorý v mene spoločnosti zmluvy uzatváral. Doniesol vyplnené zmluvy a oboznámil žalobkyňu s výškou poskytnutého úveru pre prvú zmluvu a pre druhú zmluvu, v akej výške budú splátky. Následne jej dal zmluvy podpísať, spolu s ďalšími listinami.Aké ďalšie listiny podpísala, si pozrela až doma. Bola tam úverová zmluva, rozhodcovská zmluva, no v prípade rozhodcovskej zmluvy ani nevedela, čo to znamená. To zistila až vtedy, keď jej bola doručená žaloba z rozhodcovského súdu. Čo sa týka Dohody o zrážkach zo mzdy, o tejto dohode nevedela
a nebola ani súčasťou kópie listín, ktoré jej p. Smutniak odovzdal. O jej existencii sa dozvedela až po tom, čo požiadala učtáreň o poskytnutie informácie, na základe čoho sa jej vykonávajú zrážky zo mzdy. Dojednávanie a podpisovanie úverových zmlúv prebiehalo rýchlo. Boli jej poskytnuté len základné informácie o výške úveru, o výške splátok, o možnosti požiadať odklad splátok, no nebola informovaná o podmienkach, kedy môže požiadať o odklad splátok a o poplatkoch s tým spojených. Žalobkyňa ďalej uviedla, že si zmluvy pozrela a že tam videla nejaké poplatky, ale im nerozumela. Na nejasnosti v zmluvách sa nepýtala, nakoľko tam nebol časový priestor. Teraz uznáva, že to bola chyba.
11. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky spotrebiteľských zmlúv prijal súd záver, že Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2011 a Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.05.2011 sú typickými spotrebiteľskými zmluvami, preto sa na ne vzťahujú normy spotrebiteľského práva. Okrem ustanovení § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré upravujú úver ako zmluvný typ, tak bolo vo veci nevyhnutné aplikovať aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ"). Z uvedeného vyplýva, že predmetné zmluvy musia (okrem všeobecných náležitostí úverovej zmluvy v zmysle § 497 Obchodného zákonníka) obsahovať aj osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), a taktiež musia rešpektovať zákonné obmedzenia ustanovení § 52 a nasl. OZ.
12. Súlad so zákonom skúmal súd pri oboch zmluvách o revolvingovom úvere ako predbežnú otázku, od ktorej závisí rozhodovanie o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia aj zaplatenie primeraného zadosťučinenia. Po preskúmaní dospel k záveru, že obidve zmluvy o revolvingovom úvere sú v zmysle § 39 ods. 1 OZ absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Podľa § 53 ods. 6 OZ (v znení platnom v čase uzatvárania zmlúv, tj. 20.05.2011) ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. 13. Podľa údajov Ministerstva financií SR boli v prvom štvrťroku 2011 (tj. v období, za ktoré už mohol mať poskytovateľ úveru v máji 2011 údaje o úrokových mierach poskytovaných úverov) zaznamenané údaje o poskytovaných spotrebiteľských úveroch, v kategórii takýchto úverov pre domácnosti vo výške do 1 500,- Eur bez zabezpečenia so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov, zistená RPMN predstavovala 46,52 %. Priemerná úroková sadzba podľa prehľadu úrokových mier úverov - nové obchody, bola pre I. štvrťrok 2011 vo výške 15,06 %. Zmluva č. XXXXXXXXXX obsahovala údaj o predpokladanej RPMN za úver vo výške 70,01 %, s ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,01 %, pri priemernej RPMN za úver 44,86 %. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola stanovená na 63,32 % s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 76,21 %. Zmluva č. XXXXXXXXXX obsahovala údaj o predpokladanej RPMN za úver vo výške 69,91 % s ročnou úrokovou sadzbou úveru 70,00 % pri priemernej RPMN za úver 46,56 %. Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu bola stanovená na 70 % s úrokovou sadzbou revolvingu 76 %. Žalobkyňa teda dôvodne namietala neprimeranú výšku úrokovej sadzby a ročnej percentuálnej miery nákladov oproti úrokovým sadzbám a ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré boli stanovené pre porovnateľné spotrebiteľské úvery. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov a úrokových sadzieb, ktorá bola dojednaná v obidvoch zmluvách, neprimerane prekračovala výšku ročnej percentuálnej miery nákladov a úrokových sadzieb stanovenú pre porovnateľné spotrebiteľské úvery. Takéto dojednania v posudzovaných zmluvách svojim obsahom odporujú citovanému § 53 oids.6 OZ. Nakoľko všetky ostatné podmienky o splácaní a povinnosti žalobkyne boli závislé na takto dojednanej výške úrokovej sadzby a hodnoty RPMN, považuje súd posudzované zmluvy ako celok za absolútne neplatné podľa § 39 OZ v spojení s § 41 OZ. 14. Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neplatnosti Dohôd o zrážkach zo mzdy pre Zmluvu č. XXXXXXXXXX a Zmluvu č. XXXXXXXXXX. Nakoľko boli zmluvy uzatvorené dňa 20.05.2011, súd musel vyhádzať z právneho predpisu účinného v čase ich uzatvorenia. Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa") platný a účinný v čase uzatvorenia zmlúv neobsahoval ustanovenie, ktoré by zakazovalo žalovanému, aby zabezpečil uspokojenie svojej pohľadávky alebo splnenie záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy. Tento právny stav začal platiť až od 01.05.2014, kedy bol do zákona o ochrane spotrebiteľa včlenený § 5a, ktorý v odseku 1 písm. a) ustanovil, že je neprípustné, aby sa dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov použila na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy. Dovtedy je potrebné považovať dojednania o zrážkach zo mzdy za legitímny nástroj zabezpečenia pohľadávky akéhokoľvek veriteľa, vrátane poskytovateľa spotrebiteľských úverov - nástrojom súdnej ochrany v prípade zneužitia tohto inštitútu je potom napríklad aj taká žaloba (o vydanie bezdôvodného obohatenia), akú podala na súd žalobkyňa. Z uvedených dôvodov súd žalobe v tejto časti nevyhovel. 15. Žalobkyňa sa vo svojej žalobe domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, z dôvodu že zmluvy sú neplatné pre rozpor so zákonom a s dobrými mravmi, z dôvodu, že neobsahujú všetky predpísané náležitosti, ktoré zákon o spotrebiteľských úveroch predpisuje. Zo zmluvy č. XXXXXXXXXX požadovala vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 2141,95 Eur a zo zmluvy č. XXXXXXXXXX bezdôvodné obohatenie vo výške 1035,87 Eur. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že splácanie úveru sa realizovalo na základe Dohôd o zrážkach zo mzdy žalobkyne. Z predloženého listinného dôkazu "Potvrdenie o vykonávaní zrážok zo mzdy" zo dňa 28.07.2017, ktorý bol doručený od zamestnávateľa žalobkyne (Železiarne Podbrezová, a. s.) vyplynulo, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy boli vykonávané žalobkyni zrážky na zmluvu č. XXXXXXXXXX (celková požadovaná suma na zrazenie bola vo výške 3295,17 Eur) od mesiaca júl 2011 s výškou mesačnej zrážky 80,37 Eur. Spolu v roku 2011 bolo zrazených 361,11 Eur, v roku 2012 bolo zrazených 242,58 Eur, v roku 2013 bolo zrazených 920,48 Eur, v roku 2014 bolo zrazených 899,12 Eur a v roku 2015 bolo zrazených 206,90 Eur. Spolu zrazených 2630,19 Eur. Dňa 15.04.2015 bola predmetná dohoda spoločnosťou ukončená z dôvodu uhradenia celého dlhu. Zrážky na zmluvu č. XXXXXXXXXX (celková požadovaná suma na zrazenie bola vo výške 1202,10 Eur) boli vykonávané od apríla 2012 vo výške 35,36Eur/mesačne. V roku 2012 bolo zrazených 139,12 Eur, v roku 2013 bolo zrazených 121,46 Eur, v roku 2014 bolo zrazených 122,31 Eur, v roku 2016 bolo zrazených 244,07 Eur. Spolu zrazených 626,96 Eur. V mesiaci máj 2016 bola vyčíslená nová dlžná suma vo výške 627,61 Eur a následne bolo v máji 2016 zrazené 35,36 Eur a v mesiaci november a december zrážky po 35,36 Eur. Spolu na zmluvu č. XXXXXXXXXX sa zrazilo 733,04 Eur. Dňa 09.02.2017 bolo vykonávanie zrážok pozastavené. Nakoľko súd vyhodnotil obidve zmluvy o revolvingovom úvere ako neplatné, vykonané plnenia treba považovať za bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 OZ. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. 16. Žalovaný vzniesol voči tomuto nároku námietku premlčania. Poukázal na uplynutie tak subjektívnej ako aj objektívnej lehoty na uplatnenie si bezdôvodného obohatenia. Súd považoval vznesenú námietku premlčania žalovaného za čiastočne dôvodnú. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenie z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa , keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. OZ rozlišuje tak subjektívnu lehotu na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia (§ 107 ods. 1 OZ) a objektívnu lehotu (§ 107 ods. 2 OZ) . Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká od samého vzniku právneho úkonu. Objektívna premlčacia doba teda začne plynúť už od vzniku takéhoto právneho úkonu. Subjektívna premlčacia doba začne plynúť odvtedy, keď sa oprávnený dozvie, že bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Súd preto skúmal, kedy sa žalobkyňa mohla objektívne dozvedieť, že došlo k bezdôvodnému obohatenia a kto sa na jej úkor obohatil. Z doloženého prehľadu, ktorý na výzvu súdu predložil jej zamestnávateľ, ŽP Podbrezová a.s. (list z 25.07.2017), sa tak stalo vždy v deň, keď sa vykonala určitá zrážka a žalobkyni ako zamestnancovi bola odovzdaná výplatná páska, v tomto prípade vždy k 13. dňu v mesiaci. Nakoľko žaloba bola podaná 02.01.2017 súd jej mohol priznať nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, len za dva roky spätne, teda nároky na plnenia, ktoré boli uhradené od 02.01.2015 a neskôr. Z tohto dôvodu mohol žalobkyni priznať nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho zo zmluvy č. XXXXXXXXXX vo výške 206,90 Eur, čo zodpovedá vykonaným zrážkam v roku 2015. V roku 2016 neboli vykonané na uvedenú zmluvu žiadne zrážky. Čo sa týka druhej zmluvy č. XXXXXXXXXX, tu mohol súd priznať nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške 314,79 Eur, čo zodpovedá zrážkam vykonaným v roku 2016. Vzhľadom na vyššie uvedené súd považoval za oprávnený nárok na vydanie plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 521,69 Eur (výrok I.). Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 17. Súd priznal žalobkyni v súlade s § 517 ods. 2 OZ aj úroky z omeškania z dlžnej sumy. Pri určení výšky vychádzal z § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Dňom, od kedy patrí žalobkyni nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy,
vyplývajúcej zo zmluvy č. XXXXXXXXXX, je 14.10.2016. Táto skutočnosť vyplynula z poslednej výzvy na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ktorú žalobkyňa adresovala žalovanému. Pri dlžnej sume vyplývajúce zo zmluvy č. XXXXXXXXXX je týmto dňom 05.02.2017 - písomná výzva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nebola v tejto časti doložená, žalovaný tak bol na plnenie vyzvaný až po podaní žaloby, doručením opisu žaloby, dňa 03.02.2017, v zmysle § 563 sa dlh stal splatným dňa 04.02.2017 a omeškanie nastalo až v deň nasledujúci. V obidvoch prípadoch bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania vo výške 0,00 %. Z tohto dôvodu súd priznal žalobkyni nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 206,90 Eur od 14.10.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 314,79 Eur od 05.02.2017 do zaplatenia. 18. Žalobkyňa sa domáhala aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia, v súlade s § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa tohto ustanovenia zákona sa môže spotrebiteľ na súde domáhať ochrany svojho práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinností ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 19. Žalobkyňa sa v tomto konaní ako spotrebiteľ úspešne domáhala svojich práv, súd pri posudzovaní jej nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia prejudiciálne uzavrel, že došlo zo strany žalovaného k porušeniu predpisov spotrebiteľského práva. Vznikol jej tak nárok aj na finančné zadosťučinenie. Súd jej ho priznal v celej uplatnenej výške 500 Eur. 20. Zo strany žalovaného došlo k nekalým obchodným praktikám. Príkladmo možno uviesť (okrem už uvádzanej výšky RPMN resp. úrokovej sadzby podstatne prevyšujúcej priemerné hodnoty týchto sadzieb na finančnom trhu) odpočítanie poplatkov za možnosť požiadania o odklad splátok hneď pri poskytnutí úveru. V bode 8.1 a 8.2 zmlúv dohodol so žalobkyňou možnosť odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok za poplatok vo výške 215,75 Eur - za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru a vo výške 112,08 Eur - za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu. Žalobkyňa tak mohla urobiť, až po splatení prvých troch splátok, v prípade že sa stane dlhodobo práceneschopná alebo sa s ňou ukončí pracovný pomer. Požiadanie o odklad splátok bola pre žalobkyňu dojednaná ako možnosť a nie ako povinnosť. No v bode 8.4 zmlúv žalovaný uvádza, že odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru je splatná dňom ich uzavretia. V tejto časti tak zmluvy odporujú predchádzajúcim ustanoveniam zmlúv. V bode 8.2 zmlúv dáva žalobkyni možnosť využiť odklad splátok za poplatok a v bode 8.4 žalovaný jednostranne diktuje, že poplatok za odklad splátok bude strhnutý už pri poskytnutí úveru bez ohľadu na to, či žalobkyňa túto možnosť chce využiť. Takéto konanie treba považovať za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko mohlo mať vplyv na ekonomické správanie spotrebiteľa pri voľbe medzi viacerými ponúknutými úvermi od iných poskytovateľov. Poplatky za odklad splátok boli zahrnuté do celej výšky poskytnutých úverov, hoci tvoria náklad spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa ako spotrebiteľka tak bola zo strany žalovaného uvedená do omylu ohľadom skutočne poskytnutej výšky úverov, ktoré vzhľadom na schválenie mohla oprávnene očakávať. Žalovaný tak naplnil skutkovú podstatu klamlivého konania v zmysle § 8 ods. 2 písm. d) zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2013, sp. zn. 6 Sžo 21/2013 pokiaľ žalobca do celkovej výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie pôžičky, ide o postup v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe - k poskytnutiu úveru, a toto konanie zákonodarca považuje za nekalú obchodnú praktiku. Používanie nekalých obchodných praktík je v súlade s § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľov zakázané. Žalovaný ako obchodná spoločnosť podnikajúca na území SR musí rešpektovať aj požiadavky, ktoré kladie na obchodné spoločnosti zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "ObZ") pri výkone ich činnosti. Podľa § 42 ods. 1 ObZ nie je prípustné, aby dochádzalo k zneužitiu účasti na hospodárskej súťaži. Zneužitím účasti na hospodárskej súťaži je aj nekalé súťažné konanie. Nekalou súťažou je v zmysle § 44 ods. 1 ObZ konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. 21. Podstatnými pre súd boli v tejto otázke aj zistenia, ktoré vyplynuli z výsluchu žalovanej na pojednávaní. Uzavretie oboch úverových zmlúv prebehlo relatívne rýchlo, bez možnosti riadneho
oboznámenia klientky (aspoň) o základných obsahových náležitostiach, vrátane poplatkov, ktoré bude musieť znášať, s poskytnutím primeranej doby na rozmyslenie. Písomné vyhotovenie zmlúv jej bolo po telefonickom zadaní základných údajov predložené na podpis, s oboznámením len o výške úverov, ktoré jej budú poskytnuté a o splátkach, ktoré bude platiť. Podpísanie rozhodcovskej zmluvy, či dohody o zrážkach zo mzdy si ani nepamätala, len vedela, že podpísala viacero listín. Okrem jej nezodpovedného prístupu však hlavná výčitka smeruje voči žalovanému, ktorý je kvalifikovaným subjektom pri poskytovaní úverov, je alebo má byť znalý právnych predpisov a je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou. Nesmie pri tom zneužiť ani finančnú tieseň, ktorá viedla klienta k požiadaniu o úver, ani jeho neznalosť právnych predpisov, ale ani prípadný vlažný postoj k podrobnostiam zmluvných dojednaní. Žalovaný tieto svoje povinnosti a obmedzenia porušil a preto požiadavka žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie bola súdom vyhodnotená ako dôvodná. 22. Napokon súd rozhodol aj o ostatných nárokoch na určenie neplatnosti predmetných zmlúv resp. k nim pridružených právnych úkonov, ako je uvedené vyššie, a v tejto časti žalobu zamietol. V z dôvodu hospodárnosti konania nebol dôvod skúmať platnosť či neplatnosť ostatných dojednaní úverových zmlúv, napr. z dôvodu ich neprijateľnosti, keďže dôvodom pre rozhodnutie o peňažnom plnení v prospech žalobkyne spočívalo na inom dôvode neplatnosti než pre neprijateľnosť zmluvných dojednaní. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zákaz neprijateľných zmluvných podmienok vzťahuje na tie dojednania, ktoré sa netýkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito. Výška odplaty za poskytovaný úver je hlavným predmetom plnenia a cenou za poskytovanú službu zo strany úverovej spoločnosti, obmedzenia týkajúce sa výšky takejto ceny, či odplaty sú potom obsiahnuté v iných ustanoveniach zákona a riadia sa inými pravidlami, v tomto prípade zákazom rozporu s právnymi predpismi, ako je to uvedené vyššie. Súd potom neskúmal neprijateľnosť zmluvných dojednaní, odlišných od hlavného predmetu plnenia a v tejto časti žalobu zamietol ako nadbytočnú.
23. Podľa § 42 CSP ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. V priebehu konania vo vyjadrení k žalobe vzniesol žalovaný námietku miestnej nepríslušnosti. Svoju námietku odôvodnil tým, že žalobkyňa si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré je nárokom neupraveným spotrebiteľským právnym režimom, a teda je potrebné ho posudzovať podľa § 451 OZ. V zmysle citovaného ustanovenia nepovažoval žalovaným vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti za dôvodnú, pretože žalobkyňou tvrdený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplýval z porušenia jej spotrebiteľských práv a podanou žalobou bránila svoje postavenie spotrebiteľa v zmluvnom vzťahu. Napokon aj súd, ak chcel posudzovať dôvodnosť žaloby, musel ako predbežnú otázku riešiť práve platnosť predmetných spotrebiteľských zmlúv. Pokiaľ teda ide o miestnu príslušnosť, táto je daná na výber v súlade s § 19 CSP, a preto žalobkyňa ako spotrebiteľka mohla podať žalobu i na súde, v obvode ktorého má bydlisko podľa § 19 písm. d) CSP. 25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP súd tak, že žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobe bolo vyhovené len čiastočne, súd priznal žalobkyni časť bezdôvodného obohatenia vo výške 521,69 Eur s príslušenstvom, celú sumu finančného zadosťučinenia vo výške 500,- Eur, v ostatnej časti súd žalobu zamietol. Na oboch stranách sporu teda bolo možné konštatovať len čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Brezno na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP) .
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP) .
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).