Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-72-2016.pdf
PDF · 96.16 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/72/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: O. W., F.. X.X.XXXX, T. J. XX, T., o zaplatenie 294,67 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 26,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 26,06 Eur od 24.8.2013 do zaplatenia a v časti o zaplatenie sumy 184,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 184,23 Eur od 24.9.2013 do zaplatenia, z a s t a v u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6,-Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 6,-Eur od 24.11.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,93 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobou, doručenou súdu dňa 25.10.2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 294,67 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu nezaplatenia ceny za poskytovanie telekomunikačných služieb. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.9.2015 postúpil postupca Telefónica O2 Slovakia, s.r.o. na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzavrel so žalovaným dňa 23.5.2013 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Postupca poskytol žalovanému na základe zmluvy, ktorej súčasťou boli Všeobecné podmienky a Cenník, elektronické komunikačné služby. Žalovaný sa zaviazal za tieto zaplatiť stanovenú cenu. Postupca vyúčtoval žalovanému za poskytnuté služby vyúčtovacie faktúry nasledovne: faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 26,06 Eur, splatnú dňa 23.8.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 184,23 Eur, splatnú dňa 23.9.2013, faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 78,38 Eur splatnú dňa 23.10.2013 a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 6,-Eur splatnú dňa 23.11.2013. Žalovaný zo žalovanej sumy do dňa podania žaloby uhradil 0,-Eur.
2.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3.Podaním, doručeným súdu dňa 2.1.2017 žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny 210,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 26,06 Eur od 24.8.2013 do zaplatenia a
úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 184,23 Eur od 24.9.2013 do zaplatenia späť a žiadal, v tejto časti, konanie zastaviť.
4.Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pre jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
5.Nakoľko žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie istiny 210,29 Eur s príslušenstvom späť, súd konanie v tejto časti zastavil. Čiastočné späťvzatie predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorý týmto vyjadruje vôľu nepokračovať v konaní v časti uplatňovaného nároku. Súd nezisťoval súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.
6.Predmetom konania vo veci samej zostal nárok na zaplatenie sumy 84,38 Eur s príslušenstvom.
7.Súd vec prejednal v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku na pojednávaní, konanom dňa 16.10.2017. Vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil v liste zo dňa 11.10.2017 z dôvodu hospodárnosti konania. Rovnako súd prejednal vec aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý bol na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 Civilného sporového poriadku riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť neospravedlnil ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Súd mu doručoval predvolanie spolu procesnými poučeniami v zmysle § 106 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky, toto si žalovaný neprevzal, preto písomnosť súd považoval za doručenú dňom vrátenia zásielky v zmysle § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
8.Súd sa pre účely rozhodnutia vo veci samej oboznámil s obsahom listinných dôkazov, založených v spise: zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.5.2013, Všeobecnými podmienkami účinnými dňom 1.2.2013, Cenníkom O2 Paušál, faktúrou č. XXXXXXXXXX znejúcou na sumu 85,38 Eur splatnou dňa 23.10.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX znejúcou na sumu 13,-Eur splatnou 23.11.2013, výzvou k úhrade zo dňa 13.10.2015, oznámením o postúpení pohľadávok zo dňa 13.10.2015prílohami k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 22.9.2015.
9.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že spoločnosť Telefónica Slovakia s.r.o. ako poskytovateľ uzavrela so žalovaným ako účastníkom zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorých bol na strane poskytovateľa záväzok poskytovať žalovanému elektronické komunikačné služby. Žalovaný sa na druhej strane zaviazal za poskytnuté služby uhrádzať riadne a včas faktúrami vyúčtovanú cenu.
10.Spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o. žalovanému riadne vystavila za poskytnuté služby: faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňom 23.10.2013 znejúcu na sumu 85,38 Eur a faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňom 23.11.2013 znejúcu na sumu 13,-Eur.
11.Žalovaný faktúry neuhradil.
12.V liste zo dňa 13.10.2015 oznámila spoločnosť O2 Slovakia, s.r.o. ( do 3.6.2014 obchodné meno Telefónica Slovakia, s.r.o.) žalovanému, že pohľadávku voči žalovanému vo výške 294,67 Eur postúpila, na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX zo dňa 22.9.2015, na postupníka- žalobcu. Zároveň žalovaného upozornila, že od tohto oznámenia je žalovaný povinný vykonať úhradu záväzku na účet postupníka. Z predložených kópií príloh zmluvy o postúpení pohľadávok medzi EOS KSI Slovensko, s.r.o. a O2 Slovakia, s.r.o. zo dňa 22.9.2015 súd zistil, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka
voči žalovanému vo výške 78,38 Eur ( s odkazom na faktúru č. XXXXXXXXXX) a vo výške 6,-Eur ( s odkazom na faktúru č. XXXXXXXXXX).
13.Napriek pokusu o zmier zo strany žalobcu ( zo dňa 30.6.2016), žalovaný dlžnú sumu neuhradil.
14.Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, v znení účinnom ku dňu 23.5.2013 ( ďalej len zákon č. 351/2011 Z.z.) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § § 43 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 251/2001 Z.z. podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu a právo na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení.
Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného dňa 23.5.2013, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom dňa 23.5.2013, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom dňa 23.5.2013, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len " neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníkav znení účinnom dňa 23.5.2013, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžníka premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákone Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( účinného od 1.5.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
15.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o. zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej bolo poskytovanie v nej špecifikovaných telekomunikačných služieb. Poskytovateľ si svoju zmluvnú povinnosť voči žalovanému plnil, keď mu poskytol telekomunikačné služby v rozsahu vymedzenom v zmluve, Všeobecných podmienkach a Cenníku a tieto zároveň vyúčtoval jednotlivými faktúrami. Za poskytnutie týchto služieb vznikla na strane žalovaného povinnosť za ne zaplatiť. Zmluva o poskytovaní verejných služieb predstavuje dvojstranný záväzkový vzťah, z ktorého vznikli na strane oboch zmluvných strán nielen práva ale i povinnosti. Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť spoločnosti Telefónica Slovakia, s.r.o. za poskytnuté služby, nakoľko si túto nesplnil, súd žalobe vyhovel v rozsahu o zaplatenie 6 ,-Eur, t.j. sumy ktorej zaplatenie bolo predmetom vystavenia faktúry č. XXXXXXXXXX ( hoci faktúra znela na sumu 13,-Eur, žalobca si v konaní uplatnil len úhradu 6,-Eur z tejto faktúry, ktorá zodpovedala aj výške postúpenej pohľadávky v zmysle predloženej prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok ). V tejto časti žaloby žalobca osvedčil, že na základe postúpenia pohľadávky sa stal nositeľom hmotnoprávnej aktívnej vecnej legitimácie a preto je subjektom, ktorému prislúcha nárok uplatňovaný v tomto spore v rozsahu o zaplatenie 6,-Eur s príslušenstvom a to úrokom z omeškania. Tento súd priznal tak, ako bol v žalobe uplatnený, nakoľko zodpovedal výške zákonného úroku z omeškania a bol uplatnený odo dňa, keď sa žalovaný dostal s úhradou faktúry s. XXXXXXXXXX do omeškania.
16.Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 78,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne od 24.10.2013 do zaplatenia zamietol. Vychádzal zo záveru, že uzavretím zmluvy o poskytovaní verejných služieb došlo medzi poskytovateľom a žalovaným k uzavretiu zmluvy spotrebiteľskej. Zákonnou povinnosťou súdu, vzhľadom na vyššie citovaného zákonné ustanovenia, bolo skúmať zmluvu nielen z hľadiska jej obsahovej stránky, ale aj z hľadiska zákonom predpokladaných následkov v podobe prípadného uplynutia premlčacej doby.
17.Súd poukazuje na stanovisko Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave, v zmysle ktorého citované ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 je možné aplikovať aj na konania začaté pred jeho účinnosťou, t.j. aj na konania začaté pred 1.5.2014. Tento záver odôvodňuje skutočnosť, že hoci premlčanie má hmotnoprávny charakter, procesná povaha ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia, nakoľko určuje konkrétny procesný postup súdu v konaní. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Zároveň súd poukazuje ja na závery konštatované v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.4.2015, v zmysle ktorých aj znenie ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinné od 1.5.2014 ( v zmysle ktorého sa na právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú prednostne normy Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva), sa vzťahuje na právne vzťahy založené pred dňom nadobudnutia účinnosti a to rovnako z dôvodu absencie prechodného ustanovenia. Súd sa stotožňuje tak so záverom stanoviska Občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave, ako aj s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, prezentovaným vo vyššie uvedenom rozhodnutí. Súd preto z úradnej povinnosti
musel v konaní skúmať existenciu prípadného premlčania uplatneného nároku a aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z obsahu spisu a aj samotného vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že tento si v konaní uplatnil úhradu ceny za poskytovanie telekomunikačných služieb, ktorá bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX znejúcou na sumu 85,38 Eur splatnou dňa 23.10.2013 ( pričom z tejto sumy si voči žalovanému uplatnil len plnenie vo výške 78,38 Eur). Je nesporné, že dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry ( t.j. 24.10.2013) sa žalovaný dostal do omeškania a týmto dňom začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 24.10.2016. Žaloba však bola na súd podaná až dňa 25.10.2016, teda po uplynutí premlčacej doby, a súd ex offo konštatuje premlčanie časti uplatneného nároku vo výške 78,38 Eur. Z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol.
18.Čo sa týka nároku na náhradu trov konania, súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzal z pomeru úspechu sporových strán. V konaní bol žalobca úspešný len v časti o zaplatenie 6,-Eur s príslušenstvom ( nakoľko v časti o zaplatenie 210,29 Eur s príslušenstvom zobral žalobu späť bez uvedenia dôvodu, čím procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti nároku a v časti o zaplatenie sumy 78,38 Eur s príslušenstvom súd žalobu zamietol). Vo zvyšku žaloby bol teda úspešným žalovaný. Preto bolo treba náhradu trov konania pomerne rozdeliť. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá víťazstvu žalovaného vo veci samej zníženého o pomernú časť jeho neúspechu ( teda 288,67 Eur - 6,-Eur = 282,67 Eur, táto suma predstavuje 95,93 % z celkovej sumy uplatnenej v žalobe, čo vyjadruje podiel úspechu žalovaného v tomto konaní).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.