Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Cb/248/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu: Marian Marcinek s miestom podnikania A. Hlinku 903/4, 962 12 Detva, IČO: 34 324 046, zast. ŠKODA LEGAL s.r.o. so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700 o zaplatenie 7.462,37 EUR s príslušenstvom

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.680,54 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 6.680,54 EUR od 02.05.2014 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a.

III. Súd priznáva ž a l o b c o v i nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 22.09.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.09.2014, voči žalovanému vydania rozsudku, na základe ktorého by bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.462,37 EUR s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako poistený uzavrel so žalovaným ako poisťovateľom dňa 02.12.2004 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXX, s miestom poistenia Hviezdoslavova 26, 960 01 Zvolen, predmetom ktorej bolo súhrnné poistenie hnuteľných vecí s celkovou poistnou sumou 1.000.000,- Sk (33.193,92 EUR). Dojednaným druhom poistenia bolo aj poistenie pre prípad poškodenia veci vodou z vodovodného zariadenia. Pre tento druh poistenia bola v zmluve dohodnutá spoluúčasť vo výške 1.000,- Sk (33,19 EUR).

2. Dňa 13.01.2014 došlo v prevádzke žalobcu nachádzajúcej sa na ulici P.O. Hviezdoslava 238/26, 960 01 vo Zvolene ku škodovej (poistnej) udalosti, ktorej príčinou bol poškodený ventil na vodovodnom zariadení. Žalobca poistnú udalosť nahlásil riadne a včas. Žalovaný vyslal na miesto poistnej udalosti svojho zamestnanca, ktorý miesto poistnej udalosti obhliadol a zaznamenal vzniknuté škody. V Zápise z obhliadky zo dňa 13.01.2014 zamestnanec žalovaného pán XX.XX.XXXX X. popísal vzniknuté škody ako aj spôsoby nápravy do pôvodného stavu. V zápise uviedol, že v čase obhliadky klient ešte nemal zosumarizovaný poškodený tovar a všetko je ešte mokré, nasiaknuté. Poškodený bol aj tovar, ktorý predstavoval najmä značkové oblečenie, rifle, mikiny, tričká, bundy, svetre a kabáty. Zamestnanec žalovaného v zápise výslovne uviedol: „Klient poškodený tovar zosumarizuje a dohlási“. Žalobca postupoval podľa jeho pokynov a súpis poškodeného tovaru v celkovej hodnote 7.818,37 EUR zaslal žalovanému prostredníctvom ďalšieho zamestnanca žalovaného, pána Z. G.. Zaslanie zoznamu

nespochybňuje ani samotný žalovaný, nakoľko sa naň vo svojich prípisoch niekoľkokrát odvoláva. Žalovaný prípisom zo dňa 16.04.2014 označeným ako Ukončenie likvidácie oznámil žalobcovi, že likvidácia poistnej udalosti č. 1470100254 bola ukončená a na jeho účet zaslané poistné plnenie vo výške 322,81 EUR. Žalovaný uviedol, že výšku poistného plnenia vypočítal z nákladov na čistenie poškodeného tovaru vo výške 657,- EUR, od ktorého odčítal zmluvne dojednanú spoluúčasť vo výške 33,19 EUR a zníženie poistného plnenia vo výške 301,- EUR. Ďalej uviedol, že obsahom poistného plnenia sú náklady súvisiace s vyčistením zamoknutého tovaru a zatečených prevádzkových priestorov. Zníženie poistného plnenia vykonal na základe skutočnosti, že žalobcom uplatnené množstvo zatečeného tovaru nebolo, podľa názoru žalovaného, pri vykonávanej obhliadke preukázané. Žalobca s takýmto riešením poistnej udalosti v žiadnom prípade nesúhlasí. Žalobca prípisom zo dňa 25.04.2014 označeným ako Opätovné prešetrenie PU XXXXXXXXXX vyzval žalovaného k opätovnému prešetreniu poistnej udalosti s tým, že pokiaľ žalovaný neprehodnotí celú situáciu a nebude plniť poistné plnenie v plnej výške t.j. 7.785,18 EUR, obráti sa so svojím nárokom na príslušný súd. Žalobca odmietol navrhovaný spôsob odškodnenia, a teda vyčistenie zamoknutého tovaru. Má za to, že pri takomto čistení by nepochybne došlo k jeho znehodnoteniu, pretože značkový tovar obsahuje štítky, ktoré by žalobca musel pred čistením odstrániť. Následne by žalobca nemohol takto znehodnotený tovar predávať ako značkový tovar prvej triedy a ten by sa tak stal v podstate nepredajným. Žalovaný na podnet o prešetrenie riešenia poistnej udalosti odpovedal prípisom zo dňa 23.05.2014. Uviedol v ňom, že poškodenie tovaru a jeho likvidácia neboli preukázané a poistné plnenie poskytol žalobcovi len za chemické čistenie a čistenie, sušenie, zber vody. Ďalej uviedol, že poistné plnenie za chemické čistenie krátil o 50 %, keďže množstvo zatečeného tovaru pri obhliadke nebolo preukázané. Nakoľko sa jednalo o oblečenie, toto rýchlo nasávalo vodu, čím zatuchlo a znehodnotilo sa. Žalobca nepovažoval ďalšiu obhliadku za potrebnú, čo usúdil zo skutočnosti, že zamestnanec žalovaného už tovar videl a označil ho za poškodený, ako aj z jeho pokynov, keď výslovne uviedol, že poškodený tovar má žalobca len zosumarizovať a dohlásiť. Možnosť potreby doobhliadky ani raz nespomenul.

3. Žalovaný v odpovedi na list PZ žalobcu dňa 31.07.2014 potvrdil postup, ktorým stanovil výšku poistného plnenia s tým, že nepoprel, že ku škode na tovare došlo, avšak uviedol, že rozsah poškodenia nebol pri prvotnej obhliadke preukázaný a žalobca ho na doobhliadku neprizval. Poukazuje na skutočnosť, že zamestnanec žalovaného tovar videl, označil ho za poškodený a preto nevidí žiaden dôvod k uskutočneniu doobhliadky. Žalobca sa zosumarizovaniu nijako nebránil, poskytol zamestnancovi žalovaného všetku súčinnosť a riadil sa jeho pokynmi. Nakoľko ale nemal vedomosť o potrebe uschovávania poškodeného tovaru za účelom nejakej ďalšej doobhliadky, po jeho zosumarizovaní ho vyniesol ku kontajnerom za jeho prevádzkou. Nevidel žiaden dôvod k jeho ďalšiemu uskladňovaniu, nakoľko tovar bol zatečený a zatuchnutý a poisťovňou riadne obhliadnutý. Navyše žalobca nemal kapacity, aby tovar dlhšie skladoval, odhliadnuc od skutočnosti, že na tom nevidel žiadny relevantný dôvod a zamestnanec žalovaného mu možnosť ďalšej obhliadky ani len nespomenul.

4. Na základe výzvy súdu sa k tvrdeniam žalobcu uvedeným v žalobe žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa 15.12.2014. Uviedol, že tvrdenia žalobcu považuje za zavádzajúce tvrdiac, že bola vykonaná obhliadka u žalobcu dňa 13.01.2014 na mieste poistnej udalosti, pri ktorej boli zosumarizované

- poškodenie malieb, omietok podlahy a hnuteľných vecí s výnimkou textílie, ktoré neboli v čase obhliadky riadne zosumarizované. Po obhliadke dňa 14.01.2014 žalovaný vyzval žalobcu na doloženie listinných dokladov a prizvanie k doobhliadke po vytriedení poškodeného tovaru. Na danú výzvu žalobca nereagoval, preto žalovaný opätovne zaslal výzvu dňa 14.02.014 a 19.02.2014. Zareagoval až následne s informáciou, že doobhliadka nie je možná, nakoľko tovar bol zlikvidovaný. Keďže poistený neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku, žalovaný zotrváva na vyjadrení zo dňa 16.04.2014 o vyplatení poistného plnenia vo výške 322,81 EUR a navrhuje žalobu zamietnuť.

5. Po vykonanom dokazovaní súd žalobu zamietol v celom rozsahu a nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

6. Voči vydanému rozsudku podal právny zástupca žalobcu odvolanie v zákonnej lehote a žiadal, aby odvolací súd ako súd druhej inštancie vydaný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 799 ods. 2 uviedol, že si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z poistnej zmluvy, resp. poistných podmienok. Poukázal na výpoveď svedka O. G., ktorý vypovedal, že pri určení výšky škody ako náhrady nákladov na očistenie hnuteľných vecí vychádzal z tabuľky zaslanej žalobcom. Je teda preukázané, že žalobca skutočne poškodený

tovar zosumarizoval a dohlásil podľa pokynov obhliadajúceho zamestnanca žalovaného. Žalobca doložil súdu nadobúdacie doklady k tovaru, taktiež držba tohto tovaru nebola nikým spochybnená, ak pán X. nemal za preukázané množstvo tovaru, mohol spolu so žalobcom pristúpiť k jeho zosumarizovaniu priamo na mieste škodovej udalosti. Namietal skutočnosť, že prvostupňový súd nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz, a to výsluch zamestnankyne p. Y. G., ktorá ako prvá zistila následky poistnej udalosti. Podľa žalobcu pochybenie obhliadajúceho zamestnanca žalovaného nemôže byť na škodu žalobcu, taktiež nemôže byť na ťarchu žalobcu, že žalovaný zničený tovar uznal len do výšky cca 4,1 % zo všeobecnej hodnoty trvalo znehodnotenej veci. Žalovaný napokon dohlásenie množstva tovaru uznal, poistné plnenie však výrazne krátil. Žalobca považuje výšku 2,- EUR za chemické čistenie každého kusu za nereálne, nakoľko sa jednalo o značkové oblečenie, ktoré bolo zničené a nepredajné.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok po vykonanom dokazovaní ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že obhliadka poškodených zatopených vecí bola vykonaná dňa 13.01.2014 a hneď nasledujúci deň 14.01.2014 bola žalobcovi zaslaná výzva, aby prizval likvidátora žalovaného k doobhliadke po vytriedení poškodeného tovaru, k tomu predložil obstarávacie doklady, účtovný stav zásob v čase vzniku škody a fotodokumentáciu vyhotovenú po vzniku škody. Obdobná výzva mu bola zaslaná dňa 14.02.2014 a 19.02.2014, pričom tieto zásielky sa nevrátili žalovanému späť. Tomu, že žalobca mal vedomosť aspoň o výzve zo dňa 14.02.2014, nasvedčuje jeho podanie - odpoveď na žiadosť o doloženie dokladov a sprievodný list, prostredníctvom ktorého žalobca doložil likvidátorovi O. G. faktúry ako nadobúdacie doklady od poškodeného tovaru so sumou 9.328,04 EUR. Keďže žalobca ďalšie účtovné doklady o stave zásob v čase vzniku škody nepredložil, žalovaný sa stotožňuje so záverom súdu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno o výške spôsobenej škody.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s odvolaním žalobcu ako aj ďalšími vyjadreniami strán v odvolacom konaní dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

9. Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení uviedol, že súd prvej inštancie nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný pri likvidácii škody na jednej strane pri poskytnutí plnenia vo výške 322,81 EUR vychádzal z počtu kusov poškodeného tovaru uvedeného v zozname poškodených zásob v EUR bez DPH predložených žalobcom, na strane druhej pri ukončení likvidácie v liste zo dňa 16.04.2014 konštatoval, že „...Vami uplatnené množstvo zatečeného tovaru nebolo pri vykonanej obhliadke preukázané.“ Nie je teda zrejmé, prečo žalovaný vychádzal z počtu poškodeného tovaru 301 kusov, keď tvrdí, že žalobca mu nepredložil všetky potrebné doklady. Súd neodstránil uvedený rozpor, nevypočul v konaní žalobcom navrhnutú svedkyňu p.XX. G. a bez doplnenia dokazovania nie je zrejmé, prečo p. X. pri obhliadke zničeného tovaru túto nevykonal už dňa 13.01.2014 kompletne, keď tovar, hoci zabalený v krabiciach, sa nachádzal ešte v mieste poistnej udalosti. Žalobca dňa 13.01.2014 žiadnu povinnosť neporušil a žalovanému (p. X.) nič nebránilo, aby skontroloval jednotlivé kusy poškodeného tovaru. V konaní taktiež bolo preukázané zoznamom poškodeného tovaru a nadobúdacími faktúrami, že žalobca zničený, resp. poškodený tovar mal v držbe a pokiaľ mal súd za to, že žalobca nepreukázal stav zásob ku dňu vzniku škody, mal v konaní vypočuť svedkyňu navrhnutú žalobcom (p. G.). Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca splnil svoje povinnosti, keď riadne a včas nahlásil poistnú udalosť a obhliadajúcemu zamestnancovi poskytol všetku potrebnú súčinnosť a na základe jeho žiadosti doložil podklady, ktoré si vyžiadal.

10. Súd prvej inštancie v nasledujúcom konaní nariadil pojednávania na termíny 06.07.2017, 14.09.2017, 06.10.2017, vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a vypočul svedkov s týmto zistením:

Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe a argumentácii uplatnenej v rámci odvolacieho konania.

Žalobca trval na tom, že si svoje povinnosti voči žalovanému riadne splnil a poprel, že by bol žalovaným vyzvaný na doplnenie zoznamu poškodeného tovaru ako tvrdil žalovaný.

Žalovaný v rámci konania zotrval na tom, že žalobca porušil povinnosť, keď na doručenú výzvu nereagoval, čím znemožnil riadnu likvidáciu poistnej udalosti, v dôsledku čoho žalovaný plnil len v časti zisteného rozsahu škody.

Svedok Y. G. ku konaniu zástupcu žalovaného uviedla, že pomerne dlho si fotil veci, vie, že si ich aj rozkladal, nepamätá si, že by ich nejakým iným spôsobom počítal, ale matne sa jej javí, že ten čas strávený bol pomerne dlhý. Keď odchádzal, nezaregistrovala, že by dával nejaký pokyn, alebo by niečo hovoril vo vzťahu k ostatným zamestnancom, komunikoval so žalobcom ako konateľom spoločnosti. Ostatné súvislosti už nevie, nakoľko sa venovala svojej práci. K poškodeným veciam uvádza, že ona bola jediná, ktorá prijala novú jarnú kolekciu tovaru v piatok večer, túto prebrala, vizuálne ju skontrolovala, uvádza však, že nešlo o kolekciu, ktorá bola zaradená medzi zásoby, nakoľko to bola kolekcia, ktorá bola iba na prevzatie do systému, ale prehlasuje, že sedelo to s objednávkami ako dodaný tovar. Následný súpis tohto tovaru nevykonala ona, ale na základe jej podnetu, resp. jej kontroly tento súpis vykonala ďalšia zamestnankyňa. Poškodený tovar zlikvidovali, svedok uvádza, že tento tovar bol pri sťahovaní niekedy vo februári 2014 likvidovaný, a to z dôvodu, že sa sťahovali do nových priestorov a už ho tam nechceli brať a podľa jej názoru to ani nebolo potrebné. Ohľadne balenia tovaru uviedla, že boli v krabiciach poukladané skôr na dĺžku steny a je pravdou, že keď už prišla ráno, tie spodné krabice boli tak navlhnuté, že v zásade sa rozmočili a tie vrchné krabice ich pritlačili a tým pádom stratili stabilitu a bolo to porozhadzované po zemi, popadané. Rifle nie sú balené v sáčkoch, je medzi nimi len na oddelenie možno nejaká vrstva papiera. Zvršky bývajú buď v sáčkoch samostatne zabalené, alebo po nejakom množstve. Tieto sáčky sú väčšinou dierované pre vzdušnosť. Pri kontrole vie, že vyberala tento tovar aj z týchto sáčkov, nakoľko ho musela skontrolovať, či sedí do počtu a potom ho takto nechala položený v krabiciach, už ako odkontrolovaný tovar. Ohľadne ďalšieho použitia tovaru uviedla, že rozsahu zničenia spôsobil ich nepoužiteľnosť (blúzky a rifle). Na otázku žalovaného k svedkyni, kde boli doklady k uvedenému tovaru po poistnej udalosti, resp. kde ich uložila v piatok večer, svedkyňa uvádza, že práve v dôsledku tejto kontroly si tie dodacie listy povyberala z krabíc, poukladala do svojej kancelárie, už s odsúhlasenými množstvami, tak aby v pondelok ráno mohla dať kolegyni na evidovanie do skladu, resp. aby si potom mohla spracovať na sklad tento tovar. Zoznam, ktorý bol dodaný do poisťovne verifikovať však nevedela, nakoľko má veľa týchto položiek, ale má za to, že sa vychádzalo z týchto dodacích listov.

Svedok F.. V. X. uviedol, že jeho činnosť spočívala v tom, že otváral spodné krabice, uvádza, že to bolo také námatkové, kontroloval hlavne druh tovaru, detailne nepočítal obsah krabíc ani počet vecí na zemi, len skontroloval stav a v tomto štádiu vyhlásil, že zatečené množstvo je nepredajné. Žiadal nadobúdacie doklady - faktúry od žalobcu, nežiadal dodacie listy, uviedol, že nevie prečo žiadal iné doklady. Následne toto celé zdokumentoval fotkami a požiadal žalobcu, aby tovar zosumarizoval a oznámil poisťovni, teda žalovanému. Na otázku súdu k svedkovi, pánovi X. z listinného dokladu, ktorý predložil žalovaný na tomto pojednávaní, je to email zo dňa 19.02.2014 od pani H. pánovi G., kde sa uvádza, že „obhliadkár povedal, že môžu všetko vyhádzať“, žalobca tvrdí, že túto vetu svedok povedal v kontexte, že „po zlikvidovaní to vyhádžte“, svedok sa voči tomuto ohradzuje a tvrdí, že takto to nepovedal, takto toto nemalo vyznieť a odvoláva sa na zápis z obhliadky. Svedok zopakoval, že uznal, že tovar je nepredajný, ale bol si vedomý toho, že musí prebehnúť najskôr likvidácia.

Svedok O. G. ako likvidátor uviedol, že k sume 322,81 EUR dospel z účtovných dokladov predložených žalobcom zo zoznamu poškodeného tovaru. Tvrdí, že vydefinovanie takéhoto riešenia nie je štandardné, ale výška škody nebola preukázaná. Išlo o 301 ks poškodených, ale nemal preukázané, že by boli aj zničené, toto bolo sporné a keďže to nebolo možné preukázať, ako náhradu dal iba tieto veci očistiť, resp. náhradu za očistenie, resp. ako náklady za očistenie. To, že ich obhliadkar pán XX. označil ako nepredajné, toto počuje na tomto pojednávaní prvýkrát, voči nemu sa takto nevyjadril. Potvrdil a trvá na tom, že vyzval žalobcu listom zo 14.01.2014 a následne listom zo 14.02.2014 opätovne. Odpoveď dostal až na list zo 14.02.2014, a to dňa 19.02.2014 zo strany žalobcu. Na otázku súdu k svedkovi, pánovi G. ako je možné, že už 14.01.2014 mal všetku dokumentáciu likvidátor k dispozícii, svedok objasňuje, že sú elektronicky prepojení s obhliadkarom a ten v ten deň ešte zaslal kompletné podklady pánovi G., ktorý s nimi na druhý deň potom nakladal. Na otázku žalovaného k svedkovi, pánovi G. kto a ako zaslal výzvu dňa 14.01.2014 žalobcovi, svedok uvádza, že on písal túto výzvu, podľa internej smernice to dal do systému a ona bola zaslaná následne. Uviedol, že tento doklad vie zabezpečiť.

11. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s listinnými dokladmi: informatívny výpis z obchodného registra žalovaného a zo živnostenského registra žalobcu, Odpoveď na podnet k poistnej udalosti, Poistka č. 510015722, Zápis z obhliadky a prejednania škody, Zoznam poškodených zásob, Ukončenie likvidácie, Opätovné prešetrenie PU XXXXXXXXXX, Vyjadrenie žalovaného, Žiadosť o doloženie

dokladov zo dňa 14.01.2014, 14.02.2014 a 19.02.2014, Poistná zmluva č. XXXXXXXXX, Všeobecné poistné podmienky, Súbor faktúr k tovaru - zásobám žalobcu, fotodokumentácia z obhliadky.

Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“

Podľa ustanovenia § 182 „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“

Podľa ustanovenia § 191 ods. 1 „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

Podľa ustanovenia § 192 „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“

12. Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že došlo k poistnej udalosti, ktorú likvidoval žalovaný, nie je sporná existencia vzťahu poistenia hnuteľných vecí (súhrnné poistenie) na základe Poistky č. XXXXXXXXX. Predmetom poistenia boli aj zásoby pre prípad poškodenia vodou z vodovodného zariadenia. Zo zápisu z obhliadky a prejednania škody je zrejmé, že obhliadnuté boli priestory a ako zničené veci boli uvedené hnuteľné veci - nábytok. Uvedené je, že „Klient ešte nemal zosumarizovaný poškodený tovar, všetko je mokré a nasiaknuté. Klient poškodený tovar zosumarizuje a dohlási.“ Poškodený tovar - jedná sa o značkový tovar - rifle, tričká …T., X., U.… Zo spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 7.462,37 EUR s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný poukázal na účet žalobcu poistné plnenie len vo výške 322,81 EUR, pričom výška vzniknutej škody je v sume 7.785,18 EUR.

Z tabuľky poškodeného tovaru je zrejmé označenie tovaru, množstva a jednotková cena a cena celkom.

Z predloženého súboru faktúr je osvedčené nadobudnutie tovaru a jeho cena.

Zo zápisu z obhliadky a prejednania škody je zrejmé, že obhliadnuté boli priestory a ako zničené veci boli uvedené hnuteľné veci - nábytok. Uvedené je, že „Klient ešte nemal zosumarizovaný poškodený tovar, všetko je mokré a nasiaknuté. Klient poškodený tovar zosumarizuje a dohlási.“

Zo všeobecných poistných podmienok pre podnikateľov pre prípad poškodenia veci vyplýva:

Z čl. 19 ods. 2 „Ak bude poistnou udalosťou vec poškodená tak, že ju nebude možné ani po oprave riadne používať ako vec bez závady, alebo ak bude zničená, odcudzená alebo stratená, poskytne poisťovateľ plnenie vo výške príslušnej hodnoty veci stanovenej podľa čl. 15 ods. 2...“ ako hodnota všeobecná, teda hodnota natrvalo znehodnotenej veci.

Z čl. 23 ods. 3 písm. c) „V prípade vzniku poistnej udalosti je poistený povinný podať poisťovateľovi dôkaz o vzniku poistnej udalosti a o rozsahu jej následkov.“

Z čl. 23 ods. 3 písm. f) „V prípade vzniku poistnej udalosti je poistený povinný predložiť poisťovateľovi do 15 dní zoznam poškodených, zničených a stratených vecí.“

V čl. 27 „Poistník je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi zmenu svojej adresy bez zbytočného odkladu.“

Z oznámenia žalovaného je zrejmé, že žalovaný vyzýval žalobcu na predloženie dokladov k zničenému tovaru, expedovanie zásielky je potvrdené z tabuľky o vyhotovení zásielky identifikovanej dátumom a skratkou mena likvidátora, pričom spôsob doručovania je v súlade so všeobecným poistnými podmienkami.

13. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. - (ďalej aj ako „ObZ“) „(1) Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 „Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“

Podľa ustanovenia § 265 „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.“

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“) „(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.“

Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 „(1) Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.“

Podľa ustanovenia § 790 písm. a) „Poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).“

Podľa ustanovenia § 791 ods. 1 „Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.“

Podľa ustanovenia § 795 ods. 1 „Povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.“

Podľa ustanovenia § 796 ods. 1 „Ten, kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné); možno tiež dohodnúť, že poistné bude zaplatené naraz za celú dobu, na ktorú bolo poistenie dojednané (jednorazové poistné).“

Podľa ustanovenia § 797 „(1) Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).(2) Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). (3) Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.“

Podľa ustanovenia § 799 ods. 2 „Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.“

Podľa ustanovenia § 799 ods. 3 „Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.“

Podľa ustanovenia § 806 „Z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.“

Podľa ustanovenia § 261 ods. 9 „Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.“

Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“

Podľa ustanovenia § 340 „(1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve. (2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.“

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1, 2 „(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. (2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.“

Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka „Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.“

14. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého rozhodovania súd dospel k záveru, usmernený právnym názorom súdu druhej inštancie, že žaloba bola podaná dôvodne. Nesporná bola existencia záväzkového zmluvného vzťahu riadiaceho sa ustanoveniami Obchodného zákonníka s ohľadom na charakter subjektov a právnou úpravou poistenia obsiahnutou v Občianskom zákonníku. Nesporným bol fakt, že k poistnej udalosti došlo, žalovaný poistnú udalosť uznal a poistné plnenie čiastočne plnil. Súd mal za preukázané, že dňa 13.01.2014 došlo k škodovej udalosti v mieste podnikania žalobcu, zaevidovanej ako poistná udalosť u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX ako škoda spôsobená vodou vytekajúcou z vodovodného zariadenia. V konaní bola sporná suma poistného plnenia, ktorú žalovaný určil len ako náhradu nákladov za vyčistenie znečisteného tovaru, vo zvyšku nárok na náhradu škody zamietol, teda poistné plnenie vo zvyšku neposkytol.

15. Žalovaný odôvodnil svoje neplnenie poistného plnenia v rozsahu požadovanom žalobcom tým, že od žalobcu ako poisteného nezískal podklad, na základe ktorého by bolo možné identifikovať zničený tovar a určiť rozsah poškodenia. Pri likvidácii škody na jednej strane pri poskytnutí plnenia vo výške 322,81 EUR vychádzal z počtu kusov poškodeného tovaru uvedeného v zozname poškodených zásob v EUR bez DPH predložených žalobcom, na strane druhej pri ukončení likvidácie v liste zo dňa 16.04.2014 konštatoval, že „...Vami uplatnené množstvo zatečeného tovaru nebolo pri vykonanej obhliadke preukázané.“ Žalovaný si sám protirečí, keď vychádzal z počtu poškodeného tovaru 301 kusov a zároveň argumentuje, že žalobca mu nepredložil všetky potrebné doklady. Svedkyňa p. Y. K. potvrdila prevzatie tovaru novej jarnej kolekcie detailne vo svojej výpovedi. Z výpovede zamestnanca žalovaného pána X. vyplynulo, že detailne nepočítal obsah krabíc ani počet vecí na zemi, len skontroloval druh tovaru a stav a v tomto štádiu vyhlásil, že zatečené množstvo je nepredajné. Žiadal nadobúdacie doklady - faktúry od žalobcu, nežiadal dodacie listy, zdokumentoval fotkami a požiadal žalobcu, aby tovar zosumarizoval a oznámil poisťovni, teda žalovanému. Potvrdil, že obhliadku nevykonal prepočítaním tovaru, nakoľko tento bol namoknutý a pri obhliadke zničeného tovaru túto nevykonal. Zo Zápisu z obhliadky zo dňa 13.01.2014 vyplýva, že „V čase obhliadky klient ešte nemal zosumarizovaný poškodený tovar, všetko je ešte mokré, nasiaknuté. Klient poškodený tovar zosumarizuje a dohlási.“

16. Predložený zoznam tovaru v súvislosti s výpoveďou pani G. osvedčuje existenciu tovaru v čase poistnej udalosti. Poistenie majetku je svojou povahou vždy škodovým poistením, preto sa výška poistného plnenia bude vždy odvíjať od rozsahu škody, ktorá na poistenom majetku vznikne v dôsledku poistnej udalosti. Keďže výška poistného plnenia je obsahom konkrétnej poistnej zmluvy, možno identifikovať základné faktory, akými sú aj rozsah následkov poistnej udalosti, spoluúčasť, výška poistnej sumy a dohodnuté limity poistného plnenia. Poistné plnenie závisí od rozsahu následkov spôsobených poistnou udalosťou na poistnej veci, čo nemusí byť totožné s právom na náhradu škody. Vo všeobecnosti platí, že poistné plnenie sa odvíja od výšky nákladov, ktoré treba v danom prípade vynaložiť na opravu poškodenej, alebo na znovu obstaranie zničenej, stratenej alebo odcudzenej veci. V prípade poistenia majetku má plnenie poistiteľa charakter poistnej náhrady, ktorej výška je daná rozsahom zmenšenia majetku poisteného alebo je daná ako najvyššie plnenie poistiteľa (poistná suma). Z listinných dôkazov súd mal preukázané, že žalobca ako poistený nárok na poistné plnenie za zničený tovar preukázal položkovitým zoznamom zničeného tovaru s priložením nadobúdacích faktúr k tovaru a potvrdením svedeckou výpoveďou svedka, že tovar bol do skladu žalobcu riadne prijatý. Iné doklady k tovaru si žalovaný nežiadal, čo priznal sám p. XX. vykonávajúci obhliadku.

17. Súdu bolo preukázané, že žalovaný vyzval žalobcu na doobhliadku, a to písomne výzvami, preukázanými ich odoslaním internou evidenciou pošty, na adresu žalobcu dohodnutú v zmluvných podmienkach. V Zázname o poistnej udalosti zo dňa 13.01.2014 bolo uvedené, že „klient poškodený tovar zosumarizuje a dohlási“ preukázateľne podpísaný aj žalobcom, čo žalobca splnil predložením tabuľky, z ktorej žalovaný vychádzal pri určení nároku na náhradu škody. Na písomné výzvy žalovaného žalobca nereagoval, a teda povinnosť si nesplnil v rozsahu vyžadovanom žalovaným.

18. Súd v tomto ohľade má za to, že žalobca si svoju povinnosť preukázať rozsah poškodenia predložením potrebných dokladov na výzvu žalovaného nesplnil, čím sa dopustil porušenia povinnosti uvedenej v čl. 23 VPP a § 799 ods. 2 OZ. V zmysle Rozsudku NS ČR zo dňa 29.03.2005, pod sp.zn. 33 Odo 1202/2003 „Nesplnenie povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 nemá za následok stratu nároku na plnenie dojednaného pre prípad poistnej udalosti.“ Na základe uvedeného má súd za to, že je spravodlivé na konanie žalobcu aplikovať ustanovenie § 799 ods. 3 a krátiť poistné plnenie, na ktoré vznikol žalobcovi nárok z titulu náhrady škody v sume 7.818,37 EUR o 10 %, pričom z takto zníženého rozsahu škody zistenej 7.818,37 EUR - (781,83 EUR + spoluúčasť v sume 33,19 EUR + poskytnuté plnenie v sume 322,81 EUR) sumou určenou k vyplateniu je suma 6.680,54 EUR. Súd má za to, že je primerané a spravodlivé porušenie povinnosti žalobcu, na ktorú bol preukázateľne vyzvaný žalovaným, sankcionovať krátením poisteného plnenia.

19. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením poistného plnenia riadne a včas, svojím konaním sa dostal do omeškania. Zákon ako sankciu za omeškanie ukladá povinnosť úhrady úrokov z omeškania vo výške dohodnutej zmluvnými stranami. Ak takáto dohoda absentuje, súd prizná úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, čo v danom prípade súd učinil aplikovaním príslušného právneho predpisu, a to od momentu omeškania, ktorým je prvý deň márneho uplynutia lehoty na plnenie, v danom prípade 02.05.2014, keďže likvidácia bola ukončená ku dňu 16.04.2014.

20. Po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že žalobca preukázal svoje tvrdenia o rozsahu náhrady škody s povinnosťou jej nahradenia zo strany žalovaného. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné, čím žalobe vo väčšej časti vyhovel.

21. Na základe uvedeného nárok žalobcu vyhodnotil ako dôvodný a preukázaný v uplatnenej výške vo vzťahu k žalovanému, preto žalobe vyhovel v časti, vo zvyšku prináležiacemu sankcii za nesplnenie povinnosti nárok žalobcu krátil.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, teda žalobu v nepatrnej časti zamietol.

22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na

úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal v pomere úspechu v konaní, pričom neúspech žalobcu vyhodnotil ako nepatrný. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).