Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_19C-153-2016.pdf
PDF · 113.59 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/153/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcov 1.B. a 2.B., žalobcovia právne zastúpení JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, Advokátska kancelária Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovaným 1. O., 2. DUPOS dražobná spol. s.r.o. so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, zastúpenému Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom, so sídlom Na Vŕšku 12, 811 01 Bratislava, 3. Prvá stavebná sporiteľňa a.s. so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Priznáva žalovanému O. ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov, ktoré sú povinní žalovanému nahradiť žalobcovia spoločne a nerozdielne.
III. Priznáva žalovanému DUPOS dražobná spol. s.r.o. ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov, ktoré sú povinní žalovanému nahradiť žalobcovia spoločne a nerozdielne.
IV. Priznáva žalovanému Prvej stavebnej sporiteľni a.s. ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov, ktoré sú povinní žalovanému nahradiť žalobcovia spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 11. 5. 2016 domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby uskutočnenej dňa 12. 2. 2016 žalovaným 2/ na návrh žalovaného 3/. Žalobu odôvodnili tým že žalobcovia v roku 2010 nadobudli kúpnou zmluvou do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti a to parcelu číslo 507 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 628 metrov štvorcových, parcelu číslo 508 - záhrady o výmere 1904 metrov štvorcových zapísané na liste vlastníctva číslo XXX katastrálneho územia G. a rodinný dom číslo súpisné XXX postavený na parcele číslo 507 a zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia G.. V roku 2011 uzavreli so žalovaným 3/ zmluvou o stavebnom úvere. Záväzok bol zabezpečený záložnou zmluvou na citované nehnuteľnosti. Pred účelom uzatvorenia záložnej zmluvy bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na 21 000 euro. Napriek tomu, že úver žalobcovia z väčšej časti zaplatili, na návrh žalovaného 3/ sa dňa 12. 2. 2016 uskutočnila dobrovoľná dražba nehnuteľnosti. Dražobníkom bol žalovaný 2/ a nehnuteľnosti za cenu 10 800 euro vydražil žalovaný 1/. Žalobcovia považujú dražbu zo dňa 12. 2. 2016 za neplatnú, pretože bola vykonaná v rozpore so zákonom. Žalovaný 2/sa neriadil ustanoveniami § 10 a § 12 v Zák.č. 527/2002 Z.z., ktoré upravujú doručovanie písomností na ohodnotenie predmetu dražby. Žalobcovia sa zdržiavajú v zahraničí a tým, že im žalovaný 2/nedoručil znalecký posudok, ukrátil žalobcov na ich právach. V danej veci nebola dodržaná lehota podľa § 12 ods. 4 zákona číslo 527/2002 Z.z. Ak by sa žalobcovia riadne a včas dozvedeli o tom, že znalec ohodnotil ich nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby len na sumu 10 800 euro, tak by voči znaleckému posudku vzniesli u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a žiadali by vyhotoviť nový znalecký posudok.
2.Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil list vlastníctva číslo XXXX, oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby, navrhol vypočuť strany sporu, vykonať dokazovanie listinami z dražobného spisu žalovaného číslom DU - POS DD 109/2015 a výsluchom V., pracovníčka žalovaného v 3. rade.
3. Žalovaný 1/ sa k žalobe písomne nevyjadril.
4.V žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že žalobcovia žalobu odôvodňujú v podstate tým, že žalovaný 2/žalobcom údajne nedoručila znalecký posudok, ktorým bol ohodnotený predmet dražby v lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 12 ods. 4 zákona číslo 527/2002 Z.z. O dobrovoľných dražbách a s tým mal od žalobcu ukrátiť na ich právach vzniesť u žalovaného 2/ námietky voči znaleckému posudku postupom podľa § 12 ods. 5 citovaného zákona. Žalobu považuje za nedôvodnú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že predpokladom úspechu v spore zo žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je preukázanie, že v dražobnom procese došlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, pričom musí ísť o také porušenie, ktoré má vplyv na práva žalobcu. Ak sa v konaní nepreukáže, že k porušeniu zákona došlo súd nemusí ďalej skúmať ďalšie aspekty. Poukázal na ustanovenie § 12 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách a podľa jeho názoru treba rozlišovať zasielanie a doručovanie písomnosti. Zákon o dobrovoľných dražbách totiž upravuje osobitne pre konkrétne situácie doručenie písomnosti, napríklad v ustanovení § 17 ods. 6 a v ustanovení § 33g ods. 1 a zároveň tiež osobitne pre konkrétne situácie upravuje zaslanie písomnosti, a to ani na viacerých miestach, napríklad ustanovenie § 12 ods. 4, § 17 ods. 3 a 5, § 22 ods. 4, teda rozlišuje doručovaciu a zasielateľskú povinnosť. Poukázal na to, že logicky je možné uzavrieť, že k zaslaniu písomnosti dôjde faktickým odovzdaním písomnosti na prepravu k adresátovi a túto povinnosť si žalovaný 2/ splnil dňa 18. 11. 2015, kedy zásielku obsahujúcu znalecký posudok adresovanú žalobcovi 1/ ako aj zásielku obsahujúcu znalecký posudok adresovanú žalobcovi 2/ odovzdal poštovému podniku na prepravu. Je teda nepochybné, že žalovaný 2/ako dražobník dodržal svoju povinnosť a zaslal znalecké posudky žalobcom, preto k porušeniu ustanovenia § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách zo strany žalovaného 2/ ako dražobníka z vyššie uvedených dôvodov neprišlo. Žalobcom bol doručený znalecký posudok dňa 16. 12. 2015, a to spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 47 ods. 2 zákona číslo 99/1963 Z.z. takzvanou fikciou doručenia, nakoľko z údajov na doručenkách zásielok vyplýva, že zásielky neboli adresátmi prevzaté v odbernej lehote. V takom prípade zohľadňujúc ustanovenie § 47 O.s.p. sa ma zásielka považovať za doručenú dňom jej vrátenia odosielateľovi, teda v tomto prípade už vyššie spomínaným dňom 16. 12. 2015. Lehota na podanie námietok voči znaleckému posudku tak uplynula dňa 4. 1. 2016. K pobytu žalobcov v zahraničí uviedol že skutočnosť, že sa žalobcovia dlhodobo zdržiavajú v zahraničí v tejto súvislosti neobstojí a nemôže byť dôvodom, ktorý by svedčil porušeniu povinnosti žalovaného 2/doručovať písomnosti podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný 2/ plniac svoje úlohy s odbornou starostlivosťou požiadal v čase pred odosielaním listín súvisiacich s dražbou odbor správy registrov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o poskytnutie údajov týkajúcich sa žalobcov o ich trvalom, respektíve prechodnom pobyte na území Slovenskej republiky, respektíve o pobyte v zahraničí, ktorých ohlásenie je povinnosťou žalobcov v zmysle zákona číslo 253/1998 Z.z.. Ministerstvo vnútra poskytlo žalovanému 2/ požadovaný údaj, pričom je zrejmé, že žalobcovia mali jedinou adresu pobytu a to Nacina Ves 290 respektíve Nacina Ves. Je preto možné predpokladať, že žalobcovia si nesplnili svoju zákonnú povinnosť ohlásiť obci, v ktorej mali nahlásený trvalý pobyt, že sa mienia zdržovať mimo územia Slovenska, ani neoznámili príslušnej obci adresu ich obvyklého pobytu v zahraničí tak ako to vyplýva z ustanovenia § 6 ods. 1 zákona 253/1998 Z.z.. Žalobcovia teda sami protiprávnym konaním navodili protiprávny stav, pričom následne sa domáhajú ochrany voči dôsledkom ich vlastného protiprávneho konania. Takáto obrana však v materiálnom právnom štáte nesmie požívať právnu ochranu, keďže platí pravidlo vyplývajúce zo starovekej parémie, podľa ktorej nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania. Nemožno preto prikladať na ťarchu žalovanému 2/, že doručoval písomnosti na adresu, ktorá bola v oficiálnom registri obyvateľstva uvedená ako adresa trvalého pobytu a navyše ako jediná adresa žalobcov. Účelom ustanovenia § 6 ods. 1 zákona číslo 253/1998 je podľa žalovaného práve okolnosť, že nemožno od osoby, ktorá má zákonnú alebo zmluvnú povinnosť doručovať inému zásielku do vlastných rúk, spravodlivo požadovať, aby zisťovala obvyklý pobyt adresáta spôsobom hraničiacim s výkonom činnosti detektíva, ale že to má byť primárne adresát, kto má dbať o to, že tretej osobe bude umožnený prístup, ako aj cez oficiálny register obyvateľstva dozvedieť sa adresu, na ktorej sa adresát reálne zdržuje a ktorá je zároveň adresu jeho skutočného bydliska. V prípade, ak adresát svoju zákonnú ohlasovaciu povinnosť zanedbal a privodí si tak pre seba negatívne dôsledky alebo, napríklad
si znemožnil účinne zabrániť aj svoje záujmy, musí dôsledky svojho protiprávneho konania znášať sám a nemôže ich pripisovať na ťarchu tretej osoby. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať im trovy konania.
5.Žalovaný na preukázanie svojich nárokov ako dôkaz predložil prípis zo dňa 18. 11. 2015, obálku s doručenkou k tomuto prípisu a výpis údajov centrálneho registra obyvateľov.
6.Žalovaný 3/vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dražobník s odbornou starostlivosťou vykonával jednotlivé úkony dražby a v dražobnom procese ohľadom doručovania písomností neboli zo strany dražobníka porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách. Má za to, že pochybenie nastalo na strane žalobcov tým, že si nesplnili svoju povinnosť a nenahlásili zmenu pobytu, respektíve korešpondenčnej adresy v zahraničí. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K tvrdeniu žalobcov, že cena nehnuteľností v rámci dražby bola o 50% nižšia ako v pôvodnom posudku pri poskytovaní úveru uviedol, že kontrolným znalcom žalovaného bola cena znížená na 16 974,00 Eur. Dôvodom bola skutočnosť, že nehnuteľnosť bola v interiéri bez sociálnych zariadení, bez rozvodov vody, následkom čoho mohla byť nehnuteľnosť ťažko predaná.
7.Žalovaný v 3. rade predložil súdu stanovisko znalca Orešanského k cene nehnuteľností, tabuľku podkladov k znaleckému posudku a znalecký posudok znalca Y..
8.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami, výsluchom strán sporu, výsluchom svedkyňa P. a zistil tento skutkový stav:
9.Dňa 21. 9. 2015 podal žalovaný 3/ako navrhovateľ dobrovoľnej dražby u žalovaného 2/ako dražobníka návrh záložného veriteľa na vykonanie dražby predajom nehnuteľnosti. Dôvodom dražby bolo uspokojenie pohľadávky navrhovateľa dražby zabezpečenej záložným právom k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo XXXX katastrálneho územia G.. Dlžníkmi boli žalobcovia titulom zmluvy o stavebnom úvere.
10.Zo spisu dražobnej spoločnosti bolo zistené, že dražobník listom zo dňa 1.10.2015 oznámil žalobcom, že záložný veriteľ navrhol výkon záložného práva na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a žiadal o poskytnutie súčinnosti z dôvodu ohodnotenia nehnuteľností. Zároveň žiadal o oznámenie všetkých skutočností viaznucich na predmete dražby vrátane trvalého pobytu a doručovacej adresy, ak je odlišná od trvalého pobytu. Termín ohliadky nehnuteľnosti určil na 23.10.2015. Oznámenie podľa doručenky prevzal žalobca B. osobne 19.10.2015, u žalobkyne nie je vykázané doručenie. Žalobkyňa ani opakované zásielky neprevzala. Listom zo dňa 18.11.2015 zasielal dražobník účastníkom dražby znalecký posudok č. 193/2015, ktorým sa dražené nehnuteľnosti ohodnotili. Žalovaný v 3. rade posudok prevzal 19.11.2015, zásielky adresované žalobcom sa vrátili neprevzaté s vyznačením poštového úradu, že zásielka nebola prevzatá v odbernej dobe. Listom zo dňa 7.1.2016 oznámila dražobná spoločnosť žalobcom termín vykonania dražby a žiadala o sprístupnenie predmetu dražby v termínoch ohliadok v oznámení uvedených. List žalobcovia prevzali osobne 11.1.2016, resp. 7.1.2016. Oznámenie obsahovala okrem iných aj predmet dražby a cenu určenú znaleckým posudkom číslo 193/2015. Dražobná spoločnosť ďalej listom zo dňa 12.2.2016 oznámila žalobcom výsledok dobrovoľnej dražby. Oznámenie obaja prevzali osobne 22.2.2016. Dražobná spoločnosť listom zo dňa 22.2.2016 vyzvala žalobcov na základe výsledkov dražby konanej dňa 12.2.2016, aby sa 3.3.2016 dostavili k predmetu dražby na jej odovzdanie. Výzvu obaja osobne prevzali 25.2.2016. Žalobcovia sa nezúčastnili ani dražby a neboli prítomní ani pri odovzdávaní predmetu dražby.
11.Žalobkyňa pred súdom vypovedala, že má trvalý pobyt na adrese G. asi od roku 2010, G. je jej stará adresa. V zahraničí spolu so žalobcom-manželom pracujú od roku 2004. Na Slovensko chodievali asi raz za rok, niekedy aj po dvoch rokoch. V roku 2011 si zobrala z Prvej stavebnej sporiteľne úver, ktorý bol zabezpečený záložným právom. O tom, že sa zdržiavajú v zahraničí informovala pani, ktorú s nimi uzatvárala. V zmluve prechodný pobyt uvedený nemajú. Úver splácali asi po dobu 4 rokov, potom úver prestala platiť z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. O skutočnosti, že došlo k zníženiu príjmov a teda aj k neschopnosti splácať úver v požadovanej výške veriteľa informovali telefonicky s tým, že predložili všetky podklady týkajúce sa zhoršenia zdravotného stavu manžela. Banka im poskytla úver vo výške 11 800,00 Eur a vedeli o tom, že je zabezpečený záložným právom. Úver čerpali za účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti. O svojej situácii komunikovala s pracovníčkou žalovaného 3/
pani P.. Po začatí dražby uhradila veriteľovi 1300,00 Eur na základe dohody s pani P.. Po kúpe do nehnuteľnosti neinvestovali nič, pretože táto bola v dobrom stave. K preberaniu zásielok na území Slovenska žalobkyňa uviedla, že majú známu poštárku a poštu pre ňu aj manžela preberala jej matka, pretože celú dobu boli v Anglicku. Vo februári už boli na území Slovenska. Neskôr žalobkyňa uviedla, že za manžela preberal zásielky jej svokor, teda manželov otec.
12.Žalovaný 1/ pred súdom vypovedal, že žalobkyňu e pozná, pretože býva v G. Pokiaľ ide o skutočnosť, že sa zdržiavajú v zahraničí, túto vedomosť má a o dobrovoľnej dražbe som sa dozvedel z webu na stránke spoločnosti DUPOS dražobná spol. s r.o. Dražby sa zúčastnil z toho dôvodu, že mal záujem o kúpu nehnuteľnosti. Cena nehnuteľnosti, za ktorú sa dražila, bola pre neho výhodná, pretože dom nebol v takom stave, aby mal hodnotu 20 000,00 Eur.
13.Svedkyňa P. pred dožiadaným súdom vypovedala, že niekedy v mesiaci august-september 2015 im žalobcovia telefonicky oznámili, že sa zdržiavajú v zahraničí. Žalobcovia ich kontaktovali za účelom uzavretia dohody o splátkach úveru, pretože nechceli prísť o nehnuteľnosť a opakovane sľubovali, že budú dlh splácať. Predmetom komunikácie nebola skutočnosť, že sa im znížili príjmy. O tom vedomosť nemali. Žalobcovia síce telefonicky komunikovali, ale reálnu snahu o riešenie situácie pred vykonaním dražby neprejavili. Žalovaný 3/ im poskytol viaceré možnosti - splátky, posunutie termínu splátok - ale žalobcovia stále iba sľubovali. Boli riadne upozornení, že ak nebudú úver splácať, bude vykonaná dražba nehnuteľnosti. Žalobcovia mali u žalovaného 3/ aj iný úver, u ktorého sa dohodli na splácaní. Žalobkyňa v januári 2016 uhradili sumu 1300,00 Eur, ale to už prebiehala dražba. Poprela, aby mali dohodu o tom, že ak sa uhradí aspoň 1300,00 Eur, tak sa od dražby upustí. Výška pohľadávky žalovaného 3/ v čase konania dražby bola 11 800,00 Eur. Z celkového výťažku dražby si dražobník odpočítal odmenu a náklady 1250,32 Eur a žalovanému 3/ bola vyplatená suma 9549,68 Eur. Nevedela sa vyjadriť, či si žalovaný 2/ počas dražby zisťoval pobyt žalobcov. Oni sami oficiálne žalovanému 2/ pobyt žalobcov v zahraničí neoznamovali. Sami žalobcovia žalovanému 3/ korešpondenčnú adresu v zahraničí neoznámili. Svedkyňa tiež vypovedala, že súdu bola predložená k nahliadnutia žiadosť žalobkyne 2/ o vrátenie 1300,00 Eur zo dňa 14.3.2016, v ktorej žalobkyňa uvádza adresu G., na obálke je adresa G.. Žalobcovia teda v komunikácii uvádzali svoje slovenské adresy a aj splátka 1300,00 Eur prišla v januári zo slovenského účtu žalobkyne 2/.
14. Podľa e-mailu predloženého žalobcami, žalobca v 1. rade adresoval správu ma e-mail pána M., ktorou žiadal 14.8.2015 o poskytnutie splátok úverov s variabilnými symbolmi 2864629104 a 2864629702 pre jeho zlý zdravotný stav.
15.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:
Podľa § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; 12b) v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23). Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (odkaz na § § 45 až 50 Občianskeho súdneho poriadku.) Podľa § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z.z. dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny. Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z.z. vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve
umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Podľa § 12 ods. 3 zák. č. 527/2002 Z.z. ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Podľa § 12 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z.z. ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, 11a) a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby. Podľa § 12 ods. 5 zák. č. 527/2002 Z.z. vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. Podľa § 12 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z.z. (ďalej len zákon) na účely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.
16.Žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti dražby na tom základe, že nedoručením znaleckého posudku, ktorým sa ohodnotil predmet dražby, došlo k porušeniu Zákona o dobrovoľných dražbách, a tým sa im odňalo právo vyplývajúce z ustanovenia § 12 ods. 4 zákona, to znamená právo namietať cenu dražených nehnuteľností, ktorá bola podľa ich názoru nízka. Ustanovenie § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách umožňuje v prípade porušenia ustanovení zákona osobe, ktorá tvrdí, že porušením zákona bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Neplatnosť dražby však nespôsobuje akékoľvek porušenia zákona, musí ísť o také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré je spôsobilé privodiť vážnu ujmu osobám dražbou dotknutých.
17.V prípade žalobcov malo dôjsť k porušeniu zákona nedoručením znaleckého posudku. Podľa názoru súdu by k porušeniu zákona v tejto časti došlo v prípade, ak by dražobná spoločnosť neohodnotila predmet dražby znaleckým posudkom, ako to vyžaduje ustanovenie § 12 zákona alebo ak by vyhotovený posudok nedoručila dotknutým osobám. Z dražobného spisu vyplýva, a táto skutočnosť nebola sporná, že znalecký posudok pre účely dražby vyhotovený bol znalcom zapísaným v zozname znalcov, ktorý za posudok v plnom rozsahu zodpovedá a že ho dražobník v súlade s ustanovením § 10 ods. 1 zákona odoslal aj obom žalobcom ako doporučené zásielky. V prípade doručovania písomností podľa Zákona o dobrovoľných dražbách platili v čase vykonania dražby primerane ustanovenia § 45-50 Občianskeho súdneho poriadku.
18.Postup pri doručovaní písomností určených do vlastných rúk adresáta, ktorý nebol pri doručovaní zastihnutý, bol upravený v § 47 ods. 2 O.s.p. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel. Ide teda o tkzv. fikciu doručenia, pre naplnenie ktorej je potrebné, aby sa adresát v mieste bydliska zdržoval. Na tomto mieste súd poznamenáva, že vzhľadom na znenie ustanovenia § 10 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré vyžaduje doručovanie písomností do vlastných rúk, je polemika žalovaného 2/ o termínoch „doručovanie a zasielanie“ právne nepodstatná. Aj znalecký posudok je písomnosťou doručovanou, pretože ustanovenie § 12 ods. 5 zákona umožňuje vlastníkovi nehnuteľnosti do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby.
19.Podľa názoru súdu je podstatná skutočnosť, či bolo možné u žalobcov uplatniť fikciu doručenia, resp. či nemožnosť jej aplikácie mala priamy vplyv na vážne ohrozenie práv žalobcov v rámci prebiehajúcej dražby. Podľa názoru súdu nedoručenie posudku žalobcom nie je spôsobilé vysloviť záver o neplatnosti dražby z týchto dôvodov:
20.Z priebehu dražobného spisu je zrejmé, že žalobcovia písomnosti doručované dražobníkom podľa pripojených originálov doručeniek okrem znaleckého posudku prevzali. Osobne prevzali oznámenie o začatí výkonu dobrovoľnej dražby, prevzali oznámenie o dobrovoľnej dražbe a o mieste jej konania, prevzali aj výzvu na odovzdanie predmetu dražby. Všetky zásielky boli doručované na adresu trvalého bydliska žalobcov aj na adresu Nacina Ves 290 a zásielky na uvedených adresách aj preberali. Dražobník si adresu pobytu žalobcov riadne zistil dopytom na evidenciu obyvateľov. Inú adresu ako adresu na Slovenskú v evidencii uvedenú nemali.
21.Žalobkyňa najprv tvrdila, že vzhľadom na ich pobyt v zahraničí, zásielky preberala za oboch jej matka, neskôr svoju výpoveď korigovala a uviedla, že za ňu preberala zásielky matka a za žalobcu jeho otec. V zmysle § 45 ods. 2 O.s.p. sa údaje uvedené na doručenke považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobkyne, tak žiadna písomnosť až do ich tvrdeného návratu zo zahraničia pred konaním dražby vo februári nebola účinne doručená. Žalobcovia v tomto smere však žiadne dokazovanie nenavrhovali, preto súd musí vychádzať z toho, že údaje na doručenkách o doručení písomnosti sú pravdivé ako aj vychádzať z toho, že sa v čase doručovania písomností skutočne v mieste doručenia zdržiavali. Žalobcovia síce tvrdili, že sa zdržiavali v zahraničí, pretože tam pracujú od roku 2004, žiadny dôkaz o tom, že sa po začatí dražby vzhľadom na preberanie pošty nezdržiavali v mieste trvalého bydliska nepredložili. Týmto dôkazom mal byť e-mail adresovaný žalobcom z Anglicka pracovníkovi žalovaného 3/ v auguste 2015, ktorým žiadali o umožnenie splátok dvoch úverov. E-mail teda preukazuje, že žalobca sa v auguste pravdepodobne zdržiaval v Anglicku, nepreukazuje však, že tomu tak bolo aj počas nasledujúcich mesiacov, resp. že sa tam zdržiavala aj žalobkyňa. E-mail neobsahuje žiadne údaje o adrese žalobcov v zahraničí. Súd za nepodstatnú v tomto smere považuje námietku žalobcov, že im mohol dražobník zaslať znalecký posudok na e-meilovú adresu. V prvom rade dražobník nemal vedomosť o e-mailovej adrese, pretože ňou disponoval iba žalovaný 3/ a v druhom rade by doručovaním cez e-mail nebola splnená požiadavka zákona doručiť znalecký posudok do vlastných rúk.
22.Súd poukazuje aj na text listiny zasielanej dražiteľom, ktorým vyzýval aj na súčinnosť pri ohodnocovaní predmetu dražby, podľa ktorého okrem iných skutočnosti vyzýval žalobcov aj na oznámenie adresy pre doručovanie, ak je rozdielna od adresy trvalého pobytu. Svedkyňa P. síce potvrdila, že komunikovala pred dražbou so žalobcami, ktorí uvádzali, že sú mimo územia Slovenska, avšak žiadnu korešpondenčnú adresu do zahraničia im nikdy neoznámili a komunikovali spolu iba telefonicky. Aj žiadosť žalobkyne o vrátenie zaplatenej splátky úveru 1300,00 Eur obsahovala adresu trvalého pobytu žalobkyne na území Slovenska a nie zahraničnú adresu. Splátka úveru 1300,00 Eur bola uhradená tiež zo slovenského účtu žalobkyne. Žalobkyňa tvrdila, že od roku 2004 sa zdržiavajú v zahraničí. Napriek tejto skutočnosti ani úverová zmluva tento údaj pri pobyte žalobcov neobsahovala. Aj keď žalovaný dával žalobcom za vinu, že neohlásili evidencii obyvateľov prechodný pobyt v zahraničí, táto povinnosť je podľa zákona dobrovoľná (§ 8,9 zák. č. 253/1998 Z.z.). Žalobcovia však musia počítať s tým, že neohlásenie skutočného pobytu je pre nich rizikom tak vo vzťahu k orgánom štátu, ale aj k zmluvným partnerom, v tomto prípade k veriteľovi zo stavebného sporenia.
23.Preto podľa názoru súdu nie je možné formalisticky pristúpiť pre neprevzatie znaleckého posudku žalobcami k záveru, že dražba vykonávaná žalovaným 2/ bola vykonávaná v rozpore so zákonom a došlo k poškodeniu práv žalobcov tým, že nemohli namietať nízku cenu nehnuteľností. Aj spory o neplatnosť dobrovoľnej dražby sú sporovými konaniami a je na žalobcoch svoje tvrdenia v konaní aj relevantným spôsobom preukázať. Žalobcovia zásielky dražobníka riadne preberali na adrese trvalého pobytu okrem znaleckého posudku. Zo spisu dražobníka tiež vyplýva, že doručoval zásielky na dve známe adresy, a to G. aj G.. Žalobcovia svoje tvrdenie o pobyte v zahraničí v čase začatia výkonu dobrovoľnej dražby a počas jej priebehu okrem vlastných tvrdení ničím nepodložili. Komunikácia so žalovaným 3/ prebiehala iba telefonicky a ako súd uviedol vyššie, E-mail ich tvrdenia takisto nie je spôsobilý preukázať. Podľa názoru súdu je namieste vyžadovať nie len od dražobníka, ale aj od žalobcov plnenie si povinností vyplývajúcich zo vzniknutých záväzkov. Podľa názoru súdu bolo povinnosťou žalobcov ako dlžníkov minimálne žalovaného 3/ informovať o svojej korešpondenčnej adrese v zahraničí. Žalobkyňa síce uviedla, že žalovanému oznámila, že je v zahraničí, nikdy však nepotvrdila, že by mu poskytla aj adresu svojho pobytu. Žalobkyňa tiež potvrdila, že vedela o tom, že úver je zabezpečený záložným právom ako aj to, že došlo k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Svedkyňa P. vypovedala, že žalobcovia síce telefonicky komunikovali, ale reálnu snahu o riešenie situácie pred vykonaním dražby neprejavili. Žalovaný 3/ im poskytol viaceré možnosti - splátky, posunutie termínu splátok - ale
žalobcovia stále iba sľubovali. Boli riadne upozornení, že ak nebudú úver splácať, bude vykonaná dražba nehnuteľnosti. Zákon umožňuje dlžníkovi odvrátiť dražbu až do termínu jej začatia, pretože podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. k) zákona dražobník je povinný upustiť od dražby, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby. Žalobcovia vedeli o termíne dražby, napriek tomu sa dražby nezúčastnili ani nevyužili možnosť odvrátenia dražby a v celom dražobnom procese vo vzťahu k dražobníkovi boli nečinní. Oznámenie o dražbe, ktoré žalobcovia prevzali, obsahovalo okrem iných aj údaj o draženej nehnuteľnosti ako aj jej cene určenej znaleckým posudkom č. 193/2015, preto cena nehnuteľnosti bola žalobcom známa pred vykonaním dražby. Napriek tejto skutočnosti sa nepokúsili, aj keď uplynula lehota na námietky k posudku, namietať cenu nehnuteľnosti, prípadne zvrátiť dražbu uhradením dlhu alebo iným spôsobom ochrániť svoje vlastnícke práva.
24.Súd preto dospel k záveru, že neboli zistené také nedostatky vykonávania dobrovoľnej dražby, ktoré by boli spôsobilé vážnym spôsobom zasiahnuť do práv žalobcov, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.