Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-182-2016.pdf
PDF · 101.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/182/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu L. R., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Ľ..X. XXXX/XX, XXX XX P., štátny občan SR, zastúpený TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 74/28, 960 01 Zvolen, IČO: 47235888, proti žalovanému Z. E., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K..E.Y. X, XXX XX P., štátny občan SR, o zaplatenie 2.500,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2.500,- € od 6.11.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Dňa 14.11.2016 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 4.11.2016, ktorou sa žalobca domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného formou platobného rozkazu zaplatiť mu sumu 2.500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 2.500,- € od 2.12.2013 do zaplatenia, ako i nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 1.12.2013 uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu označenú ako „Kúpno-predajná zmluva“, na základe ktorej žalobca odovzdal žalovanému predmet kúpy (nábytok) a previedol vlastnícke právo k predmetu kúpy na žalovaného ako kupujúceho. Žalobca si preukázateľne splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z predmetnej kúpnej zmluvy a odovzdal predmet kúpy kupujúcemu, čo dokazuje preberací protokol. Žalovaný sa v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy zaviazal zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu vo výške 2.500,- €. Žalovaný do dňa spísania žaloby kúpnu cenu nezaplatil. Žalobca viackrát vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej kúpnej ceny, avšak žalovaný túto povinnosť nesplnil. Žalovaný súčasne dňa 5.11.2014 písomne uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky. Nakoľko žalovaný ako kupujúci nesplnil svoj záväzok zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu, žalobca v záujme zabezpečenia svojej pohľadávky požiadal žalovaného o písomne uznanie dlhu. Žalovaný dňa 5.11.2014 písomne uznal svoj dlh čo do právneho dôvodu: neuhradenie kúpnej ceny na základe Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 1.12.2013 a čo do výšky 2.500,- €. Zároveň žalovaný vyjadril písomný prísľub na zaplatenie dlžnej sumy najneskôr do 1.4.2015. Súčasťou písomného uznania záväzku je aj prejav vôle žalovaného smerujúci k záväzku uhradiť úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po uzavretí kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 1.12.2013 až do zaplatenia v prípade, ak dlžnú sumu 2.500,- € neuhradí v lehote do 1.4.2015. Nakoľko žalovaný svoj dlh nesplnil riadne a včas a to ani čiastočne, dostal sa tak od 2.12.2013 do omeškania so zaplatením dlžnej sumy 2.500,- €. Po právnej stránke žalobca žalobu zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka, § 559 ods. 2 OZ a § 558 OZ, ako i ustanovenie § 517 ods. 1 a ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č.21/2013 Z.z..
2. Dňa 28.11.2016 bolo na tunajší súd doručené podanie právneho zástupcu žalobcu zo dňa 24.11.2016, označené ako Oprava návrhu na vydanie platobného rozkazu, v ktorom okrem iného uviedli, že došlo zo strany žalobcu k chybe pri vyčísľovaní úroku z omeškania a preto zasielajú konajúcemu súdu túto opravu návrhu v časti uplatnených úrokov z omeškania, s tým, že žalobca si ďalej uplatňuje zákonný úrok z omeškania v zmysle § 3 Nariadenia vlády č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a to vo výške 5,25 % ročne z dlžnej sumy.
3. Na návrh vydal súd dňa 29.11.2016 platobný rozkaz sp.zn.10C/182/2016-18, ktorý bol žalovanému doručený dňa 25.1.2017, proti ktorému podal žalovaný odpor zo dňa 8.2.2017, doručený tunajšiemu súdu dňa 8.2.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že návrh žalobcu považuje za nedôvodný, s tým, že dokumenty podpísal on dodatočne 5.11.2014 až pri odovzdávaní priestorov, kde sa predmetný nábytok nachádzal novému prevádzkovateľovi z dôvodu zložitej situácie súvisiacej s odstúpením priestorov. Daný čas on prevádzkoval kaviareň Idias Caffe Bar, kde sa nábytok, ktorý je predmetom sporu nachádzal a odstupoval novému prevádzkarovi. O tejto skutočnosti žalobca vedel. Na toto tvrdenie sú aj preukázateľní svedkovia. Predmetný nábytok nebol v danom čase 1.12.2013 dodaný podľa dohodnutých podmienok a teda nebol dodaný v kompletnom zložení v dohodnutom čase, teda do 1.12.2013. Táto skutočnosť negatívne ovplyvnila podnikateľskú činnosť žalovaného a to tým, že prevádzku kaviarni nemohol otvoriť v plánovanom období, čím mu vznikla škoda - ušlý zisk a s tým spojené aj ostatné prevádzkové náklady ako prenájom priestorov a spotreba energií. Navyše ani po termíne neboli dodané všetky súčasti nábytku dohodnuté so žalobcom. Tieto skutočností má potvrdzovať dôkazový materiál priložený žalobcom, kde preberací protokol zo dňa 1.12.2013 bol podpísaný žalovaným až dodatočne 5.11.2014 a hneď na to overeným notárom na podpis. Do dátumu 5.11.2014 žalobca a žalovaný medzi sebou diskutovali o daných skutočnostiach ako tieto problémy vyriešiť v rámci dobrých vzťahov. Ako bolo vyššie uvedené, ku podpisu uznania dlhu zo dňa 5.11.2014 došlo na základe toho, že žalobca vedel o odstúpení priestorov kaviarne žalovaným novému prevádzkovateľovi a žalobca sa dostavil na osobné stretnutie žalovaného a nového prevádzkovateľa. Toto stretnutie bolo v priestoroch kaviarne Idias Caffe Bar a prebehlo za účasti svedkov. Žalobca na danom stretnutí predniesol, že nedovolí priestor kaviarne odstúpiť resp. nábytok demontuje, kým nebude dokument o uznaní dlhu žalovaným podpísaný u notára. Na základe týchto skutočností boli dôkazové dokumenty podpísané. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhol napadnutý platobný rozkaz zrušiť, nariadiť pojednávanie a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
4. Súd uznesením zo dňa 21.4.2017 sp.zn.10C/182/2016-30, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.5.2017, zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Zvolen č.k.10C/182/2016-18 zo dňa 29.11.2016 v celom rozsahu, v súlade s ustanovením § 267 ods. 3 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), podľa ktorého ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie.
5. Dňa 13.6.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 15.5.2017, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu okrem iného uviedol, že žalovaný v odpore žiadnym spôsobom nespochybnil nárok žalobcu uplatňovaný v konaní, ale sa obmedzil len na skutkové tvrdenia, ktoré súčasne žiadnym spôsobom nepreukázal, ako napr. údajné nedodanie tovaru (nábytok), na základe uzavretej kúpnej zmluvy riadne a včas. Uvedené tvrdenia sú súčasne priamo v rozpore s listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca a ktoré boli podpísané samotným žalovaným. Žalovaný tiež nespochybnil, že by voči žalobcovi nemal dlh, práve naopak sám poukázal na uznanie dlhu zo dňa 5.11.2014. Medzi sporovými stranami je tak nesporné, že dňa 5.11.2014 došlo k platnému uznaniu dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ktorým žalovaný písomne uznal čo do dôvodu a výšky žalobcom uplatňovanú pohľadávku. Právnym následkom uznania dlhu žalovaným voči žalobcovi je tak založenie právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Súčasne v zmysle ustálenej judikatúry, ako aj právnej doktríny dochádza k presunu dôkazného bremena na žalovaného a teda ja na ňom, aby preukázal, že dlh, ktorý písomne uznal čo do dôvodu a výšky neexistuje alebo zanikol. V tejto súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.29Odo/180/2013. Žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by dlh uplatňovaný žalobcom zanikol čo i len čiastočne. Žalovaný neprodukuje žiadne dôkazy smerujúce k vyvráteniu žalobcových tvrdení a v rámci procesnej obrany len prezentuje subjektívne a ničím nepodložené skutkové tvrdenia, ktoré v konečnom dôsledku nemajú spojitosť s prejednávaným prípadom. Rovnako tak tvrdenia o údajnom vzniku škody v podobe ušlého zisku sú nielen že nepodložené, ale zároveň irelevantné a zavádzajúce. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nemal údajne dovoliť odstúpenie priestorov kaviarne Idias Caffe
Bar (v ktorom sa nachádzal nábytok, za ktorý neuhradil žalovaný žalobcovi kúpnu cenu), kým nebude podpísaný dokument uznania dlhu, sú absolútne nesúvisiace a nepodložené. V prípade ak procesná obrana žalovaného smeruje k tomu, že uznanie dlhu nemalo byť z jeho strany slobodné a vážne resp. bol k takému konaniu prinútený (čo nebol tento prípad), neznamená automaticky akceleráciu súdu smerom k veriteľovi, aby svoj nárok obhájil, ale práve naopak má za následok vyhovenie uplatňovanému nároku veriteľa s odôvodnením, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. V tejto súvislosti odkázali na komentár k Občianskemu zákonníku, ktorý vo vyjadrení konkrétne citovali. Žalobca ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu podnikateľskej činnosti na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.12.2013 dodal žalovanému riadne a včas predmet kúpy, o čom bol vyhotovený aj odovzdávací protokol. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť uhradiť kúpnu cenu za dodaný tovar riadne a včas za účelom zabezpečenia postavenia žalobcu ako veriteľa dodatočne písomne uznal čo do dôvodu, aj výšky svoj dlh, ktorý sa zaviazal uhradiť do 1.4.2015, pričom opätovne k žiadnej úhrade zo strany žalovaného nedošlo. Vzhľadom na to je nepochybné, že: 1/ dlh žalovaného voči žalobcovi vo výške 2.500,- € v čase jeho písomného uznania dňa 5.11.2014 trval, 2/ písomné uznanie dlhu žalovaným je platným právnym úkonom obsahujúcim všetky podstatné náležitosti, 3/ zo strany žalovaného nedošlo ku dňu spísania tohto vyjadrenia ani k čiastočnej úhrade dlhu, 4/ zo strany žalovaného nedošlo k preukázaniu, že by dlh neexistoval.
6. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 16.10.2017, na ktoré sa dostavil žalobca, ako i právny zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Taktiež sa dostavil žalovaný, ktorý mal tiež doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd na tomto pojednávaní vec meritórne prejednal a rozhodol.
7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v priebehu konania doložili vo fotokópiách do súdneho spisu strany sporu a to: Kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 1.12.2013 s osvedčením o pravosti podpisu kupujúceho zo dňa 5.11.2014 z č.l.4-8, preberací protokol zo dňa 1.12.2013 z č.l.9 vrátane fotodokumentácie z č.l.10 vrátane osvedčenia o pravosti podpisu z č.l.11-12, uznanie dlhu zo dňa 5.11.2014 z č.l.13 a oboznámil s prednesom právneho zástupcu žalobcu, ako i s prednesom žalovaného, pričom zistil tento skutkový stav. Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržal podanej žaloby a ďalších ich písomných vyjadrení. Z prednesu žalovaného na pojednávaní súd zistil, že nad rámec skutočností uvedených v podanom odpore ešte k veci uviedol, že skutočnosti opísané v žalobe nie sú úplné, pretože suma, ktorá je tam riešená predstavovala len doplatok za tovar a pôvodne bola vyplatená v hotovosti suma 10.000,- € ním v prospech žalobcu v súvislosti s prevádzkou Idias Caffe Bar, s tým, že všetky veci vzhľadom na to, že sa medzi nimi jednalo o kamarátsky vzťah uzatvárali iba v ústnej forme, takže listinné dôkazy o týchto skutočnostiach nevie preukázať a predložiť. Na záver uviedol, že si je vedomý toho, že nedisponuje dôkazmi, ktorými by preukázal svoje tvrdenia a teda bude rešpektovať rozhodnutie súdu, avšak poukázal na to, že jeho aktuálna finančná situácia nie je taká, že by bol schopný bezodkladne plniť tieto nároky. Z Kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 1.12.2013 súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom predmetom tejto zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam - nábytku špecifikovanom odkazom na fotografickú prílohu k tejto zmluve za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu vo výške 2.500,- €. Zmluvné strany sa dohodli, že predmetný nábytok odovzdá predávajúci kupujúcemu v deň podpisu tejto zmluvy. K zmluve je pripojená aj fotodokumentácia v počte kusov 2 a k zmluve je pripojené aj osvedčenie o pravosti podpisu žalovaného zo dňa 5.11.2014, podľa ktorého E.. I. E. ako pracovník poverený notárom K.. Z. E. osvedčila pravosť podpisu žalovaného, ktorý listinu pred ňou vlastnoručne podpísal. Z preberacieho protokolu zo dňa 1.12.2013 súd zistil, že ako odovzdávajúci subjekt je tu uvedený žalobca, ako preberajúci subjekt žalovaný, s tým, že preberajúci prebral a odovzdávajúci odovzdal nábytok pre zariadenie kaviarne s odkazom na fotoprílohu, keď podľa tohto protokolu preberajúci prebral nábytok v nepoškodenom stave od odovzdávajúceho. Prílohu tvorí fotodokumentácia predmetného nábytku v počte kusov 2, pričom je k tomuto protokolu pripojené aj osvedčenie o pravosti podpisu zo dňa 5.11.2014, podľa ktorého E.. I. E., pracovník poverený notárom K.. Z. E. osvedčila pravosť podpisu žalovaného, ktorý listinu pred ňou vlastnoručne podpísal. Z uznania dlhu zo dňa 5.11.2014 súd zistil, že ako dlžník je tu uvedený žalovaný, s tým, že tento uznal čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči veriteľovi - žalobcovi, keď v tomto uznaní dlhu je uvedená suma 2.500,- € ako výška dlhu a ako dôvod vzniku dlhu je uvedené, že tento vznikol na základe Kúpno-predajnej
zmluvy zo dňa 1.12.2013, s tým, že dlžník ku dňu spísania tohto uznania dlhu neuhradil ani časť dlhu. Dlžník sa zároveň zaviazal uhradiť dlh jendorázovo, najneskôr do 1.4.2015 a zároveň sa zmluvné strany dohodli, že dlžník dlh vráti veriteľovi v hotovosti v mieste bydliska (sídla) veriteľa. Pre prípad, že sa dlžník dostane do omeškania so zaplatením dlhu, sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi zákonný úrok z omeškania podľa Občianskeho zákonníka odo dňa nasledujúceho po podpise kúpno-predajnej zmluvy až do úplného zaplatenia. K tomuto uznaniu dlhu je pripojené osvedčenie o pravosti podpisu, ktorým E.. I. E., pracovník poverený notárom K.. Z. E. dňa 5.11.2014 osvedčila pravosť podpisu žalovaného, ktorý listinu pred ňou vlastnoručne podpísal.
8. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Podľa § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Podľa § 145 ods. 3 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Nakoľko z obsahu podania žalobcu zo dňa 24.11.2016 bolo zistené, že žalobca zobral žalobu späť v časti úroku z omeškania, keď toto podanie bolo na tunajší súd doručené dňa 28.11.2016, t.j. ešte pred doručením žaloby žalovanému, súd konal o zvyšku nároku žalobcu bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
10. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že strany sporu uzavreli medzi sebou kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k hnuteľným veciam nábytku - zariadeniu kaviarne špecifikovanému v predmetnej zmluve formou fotodokumentácie. Súd z vykonaného dokazovania tiež zistil, že prvotne mala byť predmetná kúpna zmluva uzavretá ústnou formou a to 1.12.2013, a až následne dňa 5.11.2014 došlo k písomnému vyhotoveniu tejto kúpnej zmluvy. V zmluve bola dojednaná aj kúpna cena a to vo výške 2.500,- €, pričom dátum splatnosti kúpnej ceny nebol v zmluve priamo uvedený. Následne v deň písomného vyhotovenia predmetnej kúpnej zmluvy bol podpísaný aj preberací protokol, v zmysle ktorého mal byť predmet kúpnej zmluvy prevzatý preberajúcim v nepoškodenom stave. V ten istý deň došlo zo strany žalovaného aj k uznaniu dlhu čo do dôvodu a výšky, keď dlh bol uznaný vo výške 2.500,- €, s tým, že ako dôvod vzniku dlhu tu bola uvedená predmetná kúpna zmluva, pričom sa zároveň dlžník zaviazal uhradiť dlh najneskôr do 1.4.2015, a pre prípad omeškania so zaplatením tohto dlhu sa zároveň zaviazal uhradiť aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po podpise predmetnej kúpno-predajnej zmluvy. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že predmetné uznanie dlhu žalovaným má všetky všeobecné náležitosti vyžadované pre právny úkon, taktiež bola splnená písomná forma tohto právneho úkonu, je z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, pričom výška pohľadávky je v ňom presne určená a zároveň obsahuje aj prísľub žalovaného ako dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň toto uznanie dlhu má ten právny následok, že zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval a v tomto súdnom konaní sa dôkazné bremeno presunulo na žalovaného, ktorý bol povinný preukázať, že dlh v čase uznania neexistoval, prípadne, že zanikol splnením alebo inak, avšak súd má za to, že žalovaný toto dôkazné bremeno neuniesol, v dôsledku čoho súd prisúdil žalobcovi voči žalovanému istinu uplatnenú v súdenej veci vo výške 2.500,- €. Žalovaný v súdenej veci bol preukázateľne v omeškaní so zaplatením istiny, keď v zmysle uznania dlhu zo dňa 5.11.2014 sa tento dlh zaviazal uhradiť najneskôr do 1.4.2015, a pre prípad, že sa so zaplatením
tohto dlhu dostane do omeškania, zaviazal sa uhradiť aj úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po podpise kúpno-predajnej zmluvy. Na základe toho súd žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 5,05 % ročne, keďže základná úroková ECB bola od 10.9.2014 do 15.3.2016 vo výške 0,05 %, čiže žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške, avšak tento úrok z omeškania súd žalobcovi priznal až odo dňa 6.11.2014, hoci žalobca sa domáhal zaplatenia úroku z omeškania od 2.12.2013, keďže v konaní bolo preukázané, že k podpisu kúpno-predajnej zmluvy došlo až dňa 5.11.2014, keď z osvedčovacej doložky o pravosti podpisu vyplýva, že v tento deň žalovaný listinu pred pracovníkom povereným notárom vlastnoručne podpísal, v dôsledku čoho v prevyšujúcej časti úroku z omeškania nárok žalobcu zamietol.
11. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku tak, že nakoľko bol žalobca s výnimkou nepatrnej časti úroku z omeškania v celom rozsahu úspešný v tomto konaní, bol mu priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, s tým, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.