Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-89-2017.pdf
PDF · 95.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3T/89/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. októbra 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný G. O. E. Q. Á. Č. , nar. XX. XX. XXXX vo Q. O., trvale bytom Q. O., G.. P. XX, t. č. v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica, občan SR
j e v i n n ý , ž e
- v presne nezistený deň v máji 2017 na ulici G.. P. vo Veľkom Krtíši pred obytným blokom č. XX pod vplyvom alkoholu obžalovaný kričal na svoju matku F. O., nar. XX. XX. XXXX, že ju nenávidí, že ju dopichá nožom tak, ako muž vo Veľkom Krtíši, ktorý usmrtil svoju matku tým, že ju dopichal nožom, poškodená mala obavu z hrozieb obžalovaného, z uvedeného miesta odišla, mala strach z hrozieb obžalovaného,
- obžalovaný 01. 07. 2017 asi o 23.00 h prišiel pod vplyvom alkoholu do bytu na ulici G.. P. č. XX vo Q. O., v ktorom býva s matkou F. O. a ďalšími príbuznými, v kuchyni tohto bytu zobral do ruky kuchynský nôž, kričal na svoju matku F. O., aby ho zabila, potom pristúpil obžalovaný tesne k svojej matke a kričal: „Ty zdochneš, teba zabijem“, matka mu nôž vytrhla a hodila ho do drezu, poškodená obžalovaného ukľudňovala, potom obžalovaný búchal päsťou po nábytku, poškodená mala obavu z hrozieb obžalovaného o svoj život ako aj o ostatných členov rodiny, preto telefonicky zavolala hliadku polície,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,
č í m s p á ch a l
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., § 127 ods. 4 Tr. zák.
a z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov n e p o d m i e n e č n e .
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., § 74 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši podala dňa 07. 09. 2017 na tunajší súd obžalobu, ktorou viní G. O., nar. XX. XX. XXXX, že konaniami v presne nezistený deň v máji 2017 a 01. 07. 2017 sa dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods. 4 Tr. zák. a to ich spáchal spôsobom ako opisuje obžaloba.
Na hlavnom pojednávaní navrhla podľa § 258 ods. 1 Tr. por. vypočuť obžalovaného, podľa § 261 ods. 1 Tr. por. vypočuť svedkov F.. O.E. a P.. O., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán čítať výsluch svedkyne B.. W., podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom strán čítať znalecký posudok MUDr. Lóškovej a Mgr. Čekelovej a podľa § 269 ods. 1 Tr. por. čítať listinné správy dokumentujúce protiprávne konanie obžalovaného a hodnotiace jeho osobu. Zároveň podľa § 235 písm. f) Tr. por. navrhla obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Na hlavnom pojednávaní dňa 16. 10. 2017 v záverečnej reči uviedla, že bezprostredne po spáchaní skutku dňa 01. 07. 2017 v skorých ranných hodinách nasledujúceho dňa mal obžalovaný v krvi 1,34 mg/l alkoholu, čo v prepočte činí 2,70 promile alkoholu v krvi. Jedná sa o ťažkú opitosť. Je preto otázne, či si mohol na veci pamätať tak, ako uvádzal na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa P. O. uviedla určité okolnosti, avšak vypovedala podrobne v prípravnom konaní, na ktorú výpoveď odkázala. Bola to svedkyňa - poškodená F. O., ktorá podala trestné oznámenie na syna. Obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania za použitia zbrane, ktorou bol nôž v jeho rukách, preto obžaloba právne kvalifikovala protiprávne konanie s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a tiež aj s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., keď sa dopustil tohto protiprávneho konania na chránenej osobe. Navrhla obžalovaného uznať vinným z obidvoch skutkov uvedených v obžalobe a uložiť mu nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň v zmysle záverov znalcov mu navrhla uložiť aj ochranné liečenie protialkoholické ústavnou formou.
Obžalovaný učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., t. j. cíti sa nevinný.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 16. 10. 2017 vypovedal, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podal do zápisnice o výsluchu v prípravnom konaní. Poprel, že by sa bol mame vyhrážal zabitím. Nepoprel ale to, že v ten deň, keď malo dôjsť k protiprávnemu konaniu požil väčšie množstvo alkoholických nápojov rôzneho druhu. Na dej, ktorý sa stal, si ale dobre pamätá. Bližšie sa ku skutku z mája 2017 ovšem nevie vyjadriť. K druhému skutku z 01. 07. 2017 sa vyjadril tak, že konal spôsobom tým, že vzal do ruky nôž, ktorým sa chcel pichnúť, avšak tento nôž mu mama vzala z rúk. Následne mama zavolala políciu, pričom ju počul ako s políciou telefonuje. Jeho zdravotný stav nie je dobrý, máva epileptické záchvaty v nepravidelných intervaloch. Nemal by požívať alkoholické nápoje, najmä v kombinácii s liekmi, ktoré má predpísané užívať.
V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 16. 10. 2017 sa pripojil v plnom rozsahu k prednesu svojej obhajkyne. Právo posledného slova nevyužil.
Obhajkyňa v záverečnej reči uviedla, že obidva skutky, ktorých sa mal dopustiť obžalovaný, mali spoločného menovateľa, a to, že nikto iný okrem obžalovaného a jeho matky spáchanie týchto skutkov nevidel. Matka obžalovaného zavolala políciu preto, lebo chcela syna dostať na liečenie. Podľa nej, protiprávne konanie, ktorého sa dopustil obžalovaný, napĺňa znaky len priestupku.
Svedkyňa - poškodená F. O. na hlavnom pojednávaní dňa 16. 10. 2017 uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisnice o výsluchu v prípravnom konaní. Po poučení súdom o práve odmietnuť vypovedať pre jej príbuzenský vzťah k obžalovanému, ktorý je jej synom, uviedla, že toto právo využíva a odmietla vypovedať. Súd podľa § 263 ods. 4 Tr. por. čítal výpoveď svedkyne - poškodenej z prípravného konania, ku ktorej obžalovaný nemal žiadne pripomienky.
Svedkyňa P. O. na hlavnom pojednávaní dňa 16. 10. 2017 uviedla, že sa pridržiava svojej výpovede, ktorú podala do zápisníc na políciu. Právo odoprieť vypovedať na hlavnom pojednávaní nevyužíva. V byte bývala spoločne s matkou a obžalovaným. Ako ďalej uviedla, ani raz nebola svedkom hádok medzi bratom a matkou, keďže sa plne venovala starostlivosti o svoje deti. Brat užíva lieky, je epileptik a tieto začal v mesiaci jún 2017 kombinovať s požívaním alkoholu, čo vyvolalo jeho podráždenosť.
Na otázku prokurátorky, aby vysvetlila rozpor svojich výpovedí, keď v prípravnom konaní uvádzala, že brat po požití alkoholických nápojov robil „cirkus“ a všetci sa ho báli a dnes uvádza, že sa správa normálne, nevypovedala, keďže jej prišlo zle, zostala indisponovaná (privolanie prvej pomoci odmietla), načo súd výsluchu svedkyne prerušil a nakoniec od jeho pokračovania pre zhoršený zdravotný stav svedkyne upustil. Obžalovaný nemal pripomienky k vykonanému dôkazu.
Súd podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom strán prečítal výpoveď svedkyne B.. W. z prípravného konania, ku ktorej obžalovaný nemal pripomienky. Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom strán prečítal znalecký posudok MUDr. Lóškovej a MUDr. Čekelovej, ku ktorému obžalovaný nemal pripomienky. Napokon súd podľa § 269 Tr. por. prečítal listinné dôkazy (zápisy o dychových skúškach, lekársku správu, výpis z evidencie priestupkov a odpis Registra trestov obžalovaného), ku ktorým obžalovaný nemal pripomienky.
Keďže na výzvu súdu strany návrhy na doplnenie dokazovania nemali, bolo dokazovanie vyhlásené za skončené.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 16. 10. 2017 vykonal dôkazy, ktoré navrhla obžaloba. V rámci prípravy hlavného pojednávania boli strany vyzvané podľa § 240 ods. 3 Tr. por. na možnosť navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov na hlavnom pojednávaní. Obhajoba žiadne návrhy na vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní okrem navrhovaných obžalobou nemala. Súd vykonané dôkazy na hlavnom pojednávaní vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a dospel presvedčivo k tomu záveru, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho konania tak, ako mu kladie za vinu obžaloba.
Podľa § 360 ods. 1 Tr. zák. kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Podľa § 360 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Tr. zák. odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 138 písm. a) Tr. zák. závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so zbraňou, ... .
Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona je nevyhnutné posudzovať všetky okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po spáchaní činu nevynímajúc. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti za predmetný prečin sa obligatórne nevyžaduje reálne, fyzické spôsobenie ujmy tam predpokladanej, avšak musí ísť o vyhrážky alebo iné konanie takej intenzity a kvality, že dôvodne vzbudzuje obavu o život (zdravie) iného, pretože reálne hrozí, že dôjde bezprostredne k jeho uskutočneniu.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné konanie.
Tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, bola to svedkyňa - poškodená (matka obžalovaného), ktorá sa rozhodla podať dňa 02. 07. 2017 v skorých ranných hodinách (o 01.20 h) trestné oznámenie. Toto trestné oznámenie podávala preto, lebo mala zo správania a konania obžalovaného dôvodný strach, ktorý sa jej vyhrážal smrťou a to slovami: „Ty zdochneš, teba zabijem“, pričom intenzitu tohto útoku umocňoval spôsobom, že vzal do ruky nôž a ním mával oproti poškodenej a búchal päsťou do nábytku s hlasitým pokrikom. Ako sám obžalovaný uviedol na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi, v tom čase mal 100 kg váhy, bol voči matke v zjavnej presile, čo je nutné vyhodnotiť ako umocňujúci faktor privolávajúci strach poškodenej. Svedkyňa - poškodená v trestnom oznámení detailne opísala, čo sa odohralo v jej byte v presne nezistený deň mája 2017 a v noci z 01. na 02. 07. 2017, kedy podala trestné oznámenie. Je málo pravdepodobné, že by matka obžalovaného sa v nočných hodinách takto rozhodovala, pokiaľ by nemala zo správania syna strach. Preto súd pozmenenú jej interpretáciu vyhodnotil už len ako snahu synovi nepriťažiť. Aj keď na hlavnom pojednávaní využila právo odmietnuť vypovedať, súd prečítal jej výpoveď z prípravného konania (č. l. 62-74 vo vyšetrovacom spise). K tejto výpovedi obžalovaný nemal pripomienky. Svedkyňa - poškodená detailne vo svojej výpovedi v prípravnom konaní opísala to, čo sa dialo v byte v tomto rozhodnom období a nespochybnene uviedla, že mala zo správania obžalovaného dôvodný strach, že hrozby, ktoré jej adresoval, naplní. Bolo preukázané, že obžalovaný v týchto mesiacoch takmer denne konzumoval alkohol, ktorý navyše kombinoval s liekmi, čím sa stával po ich požití agresívnym. Poškodená mala preto obavu nielen o svoj život, ale aj o životy ostatných príbuzných žijúcich s ňou v spoločnom byte. Obžalovaný sa po požití alkoholických nápojov správal vždy agresívne, rozbíjal nábytok a zariadenie domácnosti, čím len umocňoval svoju útočnosť.
Súd nemal žiadnu pochybnosť o tom, že obžalovaný sa protiprávnym konaním dopustil naplnenia znakov prečinu nebezpečného vyhrážania, pre ktorý bola podaná na neho obžaloba.
Obžalovaný svoju obhajobu aj prostredníctvom obhajkyne založil na tom, že si na veci dobre pamätá, mal veci pod kontrolou, čomu súd neuveril, pretože aj v kritickú noc z 01. na 02. 07. 2017 bol v stave ťažkej opitosti, keď mu bolo meraním v krvi zistené 1,34 mg/l alkoholu, čo v prepočte činí 2,70 promile alkoholu v krvi. Je preto málo pravdepodobné až nepravdepodobné, že si mohol na veci pamätať tak, ako uvádzal vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, ale skôr si na veci vôbec nepamätal, lebo pokiaľ by bolo tak ako sa obhajoval, nebol by protiprávne konanie stupňoval do takej miery, že sa matka rozhodla okamžite podať na neho trestné oznámenie.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj so znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odvetvia psychiatrie a klinická psychológia dospelých. Znalec uviedol, že obžalovaný v minulosti ani v súčasnej dobe netrpí duševných ochorením v pravom zmysle slova. Obžalovaný v čase spáchania trestného činu vedel rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosť, pričom k zníženiu ovládacích schopností došlo u neho len v dôsledku požitia alkoholu. Znalec zistil u obžalovaného symptomatický abúzus alkoholu so znakmi somatopsychickej závislosti v klinicky rozvinutom štádiu. Pobyt obžalovaného na slobode považuje za relatívne nebezpečný pre spoločnosť, a to pre prejavy jeho agresívneho správania. Znalec navrhol obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou, aby bolo možné u neho eliminovať závislosť na alkohole.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V otázke druhu a výmery trestu súd dospel k tomu záveru, že pre zabezpečenie prevýchovy páchateľa a naplnenia zásad individuálnej a generálnej prevencie trestu, bude potrebné mu uložiť trest odňatia slobody. Pri výmere tohto trestu súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď prihliadol na jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j) Tr. zák.) a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. m) Tr. zák.) a tak postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. mu uložil trest vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v dobe posledných 10 rokov pred spáchaním tohto trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený na úmyselný trestný čin. Druh a výmeru trestu ovplyvnili aj ďalšie faktory, na ktoré súd prihliadol, a to, že bol v doterajšom živote dvakrát odsúdený, ostatné odsúdenie je z roku 2002, kedy bol uznaný vinným z trestných činov ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. 12. 2005, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou. Pri tomto odsúdení bol nariadený výkon tohto trestu 30. 03. 2005, pričom k podmienečnému prepusteniu došlo 12. 10. 2005, o čom rozhodoval Okresný súd Rimavská Sobota v sp. zn. 1Pp/59/2005, keď mu uložil skúšobnú dobu na 2 roky, kedy sa osvedčil 04. 04. 2008. Zo správy Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica sa potvrdilo, že obžalovaný sa počas výkonu väzby správa na požadovanej úrovni a zo správy Mesta Q. O.Š., jeho trvalého bydliska, vyplýva jeho všeobecné hodnotenie.
Súd podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., § 74 ods. 1, 2 Tr. zák. obžalovanému uložil aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Takto učinil v zmysle záverov znalcov, ktorí v prípravnom konaní vyhotovili znalecký posudok, v zmysle ktorého záverov navrhli uložiť obvinenému (obžalovanému) takéto ochranné liečenie, čo súd aj akceptoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj prospech (§ 308 ods. 2); odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).