Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Pc-14-2017.pdf
PDF · 83.63 KB
Case nature
Area
Subarea
19Pc/14/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu - bývalého manžela matky: X. O. C., D.. XX.X.XXXX, N. N. XXX, zastúpený: JUDr. Ľubica Janušková, advokátka so sídlom Trhová 4, Trnava, proti žalovaným: X. O. - W. O., D.. XX.X.XXXX, N. A. X, N., zastúpená: JUDr. Mária Jezerská, advokátka so sídlom Hlavná ul. č. 42, Trnava, 2. maloletá - O. C., D.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o zapretie otcovstva, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Matka má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca, bývalý manžel matky, sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 2.5.2017 domáhal určenia, že nie je otcom maloletej O. C..
2. Žalobu odôvodnil tým, že maloletá sa narodila v manželstve, ktoré bolo uzavreté dňa 28.10.2000, a dňa 17.2.2017 bolo manželstvo právoplatne rozvedené. Pred rozvodom manželstva s matkou maloletej O. nežil v spoločnej domácnosti, od októbra 2014, následne mu upierala matka kontakt s deťmi, preto žiadal o úpravu styku na čas po rozvode manželstva. Dňa 14.4.2017 kedy si prišiel pre deti mu matka opäť nechcela dať maloletú O., došlo medzi nimi k slovnému konfliktu a matka maloletej O. povedala, že aj tak nie je jeho dcéra. Maloletá sa síce narodila počas trvania manželstva avšak v čase kedy mohla byť počatá, bolo ich manželstvo rozvrátené a boli v rozvodovom konaní, žili oddelene a má vedomosť, že matka maloletej udržiavala v tom čase intímny vzťah s iným mužom. Podľa jeho vedomostí tento vzťah s iným mužom začal v roku 2006. Ešte v mesiaci marec 2007 boli ich vzťahy rozvrátené a matka maloletej udržiavala styk so svojim nadriadeným, čo psychicky nezvládol a bol nútený podrobiť sa ústavnému liečeniu na psychiatrii. Ešte počas jeho liečby matka maloletej začala meniť svoj postoj k manželstvu, začala ho navštevovať v nemocnici a boli v telefonickom kontakte. Po jeho návrate z liečenia v mesiaci marec 2007 obnovili manželské spolužitie, matka i s maloletou U. sa vrátili do jeho bytu, vzala späť návrh na rozvod manželstva a následne sa dozvedel, že je tehotná. Nakoľko sa vzťahy urovnali a žili opäť ako manželia, nemal pochybnosti o tom, že je otcom maloletej. Vzhľadom na to, že v čase počatia maloletej matka udržiavala intímny vzťah aj s iným mužom, chcel mať istotu, či je skutočne otcom maloletej a navrhol matke test otcovstva s čím matka maloletej zásadne nesúhlasila.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Zástupkyňa žalobcu uviedla, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby, trvá na tom, aby v danej veci sa vykonalo znalecké dokazovanie súdom a to DNA testom, keď žalobca ako otec má
právo dozvedieť sa aká je pravda. Matka maloletej upiera jeho právo stretávať sa s maloletou, matka sama uviedla, že maloletá nie je jeho dcéra, preto podal túto žalobu keď má právo dozvedieť sa pravdu. Predkladá tiež súdu zápisnicu z rozvodového konania zo dňa 11.4.2007, z ktorej je zrejmé, že v období kedy malo dôjsť k počatiu maloletej bol žalobca hospitalizovaný na psychiatrii, teda nemohlo dôjsť k styku so žalovanou.
5. Žalobca uviedol, že bývalá manželka mu stále vykrikuje, že maloletá nie je jeho, preto sa s ním nebude stýkať, teraz otehotnela už druhýkrát počas manželstva s iným mužom, neustále klame, zavádza. Na otázku súdu kedy došlo k počatiu maloletej O. C.? Žalobca uviedol: ,,To ja neviem, ja som doma nebol, nežili sme v spoločnej domácnosti zhruba do mája 2007.“ Na otázku súdu, prečo potom v žalobe uvádza „po mojom návrate z liečenia v mesiaci marec 2007 sme obnovili naše manželské spolužitie“? Žalobca uviedol: ,,Asi je to chyba bol to máj 2007, nie marec 2007.“ Na otázku súdu, v ktorom období bol na liečení na psychiatrii? Žalobca uviedol: ,,Od 6.3.2007 do 16.3.2007.“ Na otázku súdu, v ktorom období pred 6.3.2007 a po 16.3.2007 intímne žil so žalovanou? Žalobca uviedol: ,,Nežil, my sme spolu intímne nežili vyše roka.“ Na otázku súdu, či vie túto skutočnosť preukázať? Žalobca uviedol: ,,Treba prizvať svedkov, ktorí vedia, že sme spolu nežili. Ja som nežil v spoločnej domácnosti so žalovanou od roku 2006 zhruba do mája 2007.“ Na otázku súdu, či sa vôbec nestretával so žalovanou? Žalobca uviedol: ,,Nie.“ Na otázku zástupkyne matky, keď tvrdíte, že ste spolu nežili prečo vaša bývalá manželka zobrala návrh na rozvod manželstva späť? Žalobca uviedol: ,,To sa musíte spýtať jej. Ona niekoľkokrát zobrala návrh späť.“ Na otázku zástupkyne matky, prečo v návrhu uvádzate, že vás navštevovala v nemocnici, boli ste v telefonickom kontakte, teraz tvrdíte, že ste spolu neboli? Žalobca uviedol: ,,Je to asi chyba.“ Na otázku zástupkyne matky, prečo píšete v žalobe, že v čase počatia maloletej udržovala matka maloletej intímny vzťah aj s iným mužom? Žalobca uviedol: ,,Udržiavala vzťah s hocikým lebo je to fľandra.“ Na otázku zástupkyne matky, prečo ste napísali „aj“ s iným mužom, mysleli ste tým že aj s vami? Žalobca uviedol: ,,So mnou nie.“ Na otázku zástupkyne matky, v žalobe píšete že vzťahy medzi nami sa urovnali, žili sme opäť ako manželia, ako ste to mysleli? Žalobca uviedol: ,,Nemal som pochybnosti o tom, že by som nebol otcom až do roku 2017 keď mi povedala, že neni moja.“
6. Zástupkyňa matky uviedla, že v danej veci nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby súd vyhovel žalobe, keď nie je splnená podmienka v zmysle § 87 ods. 1 Zákona o rodine teda preukázanie skutočnosti, že otcovstvo žalobcu ako otca je vylúčené, teda že je vylúčené, že by mohol byť otcom maloletej, keď nie je preukázané, že by na strane otca existovali okolnosti vylučujúce splodenie dieťaťa, nie je tiež preukázané, že by otec v rozhodnej dobe uvedenej v citovanom ustanovení s matkou maloletej nesúložil. Je toho názoru, že konanie žalobcu je dôsledkom skutočností, že nemôže uniesť, že sa s ním matka maloletej rozviedla, znovu sa vydala, má ďalšie dieťa, podanie predmetnej žaloby je spôsobom jeho pomsty matke. Čo sa týka návštevy otca dňa 14.4.2017, nie je pravdou, že by mu matka maloletej povedala, že nie je otcom maloletej, v ten deň sa styk otca s maloletými deťmi i uskutočnil, v písomnom vyjadrení uviedla presne čo sa vtedy odohralo, otec chcel násilím zobrať vzorky z úst maloletej, tento konflikt sa rieši i na polícii, konanie zatiaľ nie je skončené. Je toho názoru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre vyhovenie žaloby, poukazuje na to, že ak by žalobca mal pochybnosti že je otec maloletej, riešil by to už skôr a nie až po toľkých rokoch a po rozvode manželstva. Z návrhu na rozvod manželstva ako ani zo zápisnice v rámci rozvodového konania zo dňa 11.4.2007 nevyplýva, že by sa matka priznala, že by mala intímny vzťah s iným mužom, poprela to vtedy, popiera to dnes. Aj keby uviedla, že mala intímny vzťah s iným mužom nie je to dôvod na zapretie otcovstva manžela o čom sú i súdne rozhodnutia.
7. Kolízna opatrovníčka uviedla, že vzhľadom na rozporné tvrdenia oboch zúčastnených strán odporúča súdu vykonať ďalšie dokazovanie ak to uzná za vhodné, či je návrh predmetný.
8. Podľa § 87 ods. 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
9. V danej veci mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že manželstvo rodičov maloletej O. narodenej dňa 14.12.2007 bolo uzavreté dňa 28.10.2000 a dňa 17.2.2017 bolo manželstvo právoplatne rozvedené. Otec sa domáhal určenia, že nie je otcom s poukazom na skutočnosť, že sama matka maloletej mu to oznámila po rozvode manželstva a tiež vzhľadom na skutočnosť, že matka mala intímny vzťah aj s iným mužom a to od roku 2006.
10. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 87 ods. 1 Zákona o rodine, zákon ustanovuje podmienky pre zapretie otcovstva manželom matky. Ak sa dieťa narodí v čase, kedy možno hoci len teoreticky predpokladať, že bolo splodené súložou za trvania manželstva - to znamená v čase od 180. dňa od uzavretia manželstva do 300. dňa po zániku manželstva - potom platí, že manžel môže zaprieť otcovstvo len vtedy, ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa. Vylúčenie je možné preukázať dvoma skutočnosťami a to, že manžel vôbec v rozhodnej dobe s manželkou nesúložil, alebo hoci spolu súložili nemohol splodiť dieťa. Zásadne však nehrá rozhodujúcu úlohu skutočnosť, či manželka v čase rozhodujúcom pre narodenie dieťaťa súložila s iným mužom, pokiaľ udržovala pohlavné styky aj s manželom. Nestačí, ak je jeho otcovstvo spochybnené, dokonca (v zmysle judikatúry) ani, ak je jeho otcovstvo menej pravdepodobné. Musí byť vylúčené úplne. (JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., Zákon o rodine, Komentár, C.H.BECK, str. 516-517).
11. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletá O. sa narodila počas trvania manželstva (7 rokov po jeho uzavretí a 9 rokov a 2 mesiace pred rozvodom manželstva), teda v dobe tak, ako to predpokladá citované zákonné ustanovenie § 87 ods. 1 Zákona o rodine. Predmetnej žalobe by teda bolo možné vyhovieť iba v prípade, ak by bolo otcovstvo bývalého manžela matky - žalobcu úplne vylúčené, čo žalobca podľa názoru súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca v písomnej žalobe uvádzal, že po jeho návrate z liečenia v mesiaci marec 2007 obnovili s manželkou manželské spolužitie, matka i s maloletou U. sa vrátili do jeho bytu. Ďalej v žalobe uvádzal, že v čase počatia maloletej matka udržiavala intímny vzťah aj s iným mužom, chcel mať istotu, či je skutočne otcom maloletej, preto ju žiadal o test otcovstva. Následne žalobca pred súdom (potom ako sa oboznámil s vyjadrením matky k žalobe) tvrdil, že v rozhodnom období pre splodenie dieťaťa s matkou maloletej nesúložil, tvrdil, že od 6.3.2007 do mája 2007 s matkou maloletej spolu vôbec nežili. Súd uvedené tvrdenie žalobcu považoval za účelové, keď žalobca jednak nevedel vysvetliť rozpor v svojich tvrdeniach pred súdom a v písomnej žalobe ( na vysvetlenie uviedol, že v žalobe to bolo chybne uvedené) a napokon zo samotnej výpovede otca pred súdom vyplýva, že si bol a je vedomý, že v čase kedy mohlo dôjsť k počatiu maloletej O. s matkou maloletej súložil, keď na otázku zástupkyne matky - V žalobe píšete že vzťahy medzi nami sa urovnali, žili sme opäť ako manželia, ako ste to mysleli? Žalobca uviedol: ,,Nemal som pochybnosti o tom, že by som nebol otcom až do roku 2017 keď mi povedala, že neni moja.“ Z uvedeného logicky vyplýva, že v prípade ak by mal otec istotu, že v rozhodnom období pre počatie maloletej s jej matkou nesúložil, mal by istotu i v tom, že nemôže byť biologickým otcom maloletej O.. Vzhľadom na uvedené, ako i na skutočnosť, že pre úspešné zapretie otcovstva v takomto prípade nestačí ak je otcovstvo spochybnené, dokonca ani, ak je otcovstvo menej pravdepodobné, súd nepripustil žalobcom - otcom navrhované dokazovanie a to výsluch svedkyne - matky žalobcu za účelom preukázania či s matkou maloletej žili v spoločnej domácnosti; dopyt na MŠ, ktorú navštevovala maloletá U. za účelom preukázania, že v tom čase matka nežila s ním; predloženie lekárskej správy za účelom zistenia v ktorom týždni sa narodila maloletá, nakoľko akýkoľvek výsledok takéhoto dokazovania by nemal absolútne žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že matka mala intímny vzťah i s iným mužom, s poukazom na výklad k ustanoveniu § 87 ods. 1 Zákona o rodine, keďže mal súd preukázané, že v čase rozhodujúcom pre narodenie dieťaťa žalobca s matkou maloletej súložil, táto skutočnosť je irelevantná. Napokon matka poprela, že by mala intímny styk s iným mužom. Nakoľko súd nemal preukázanú ani skutočnosť, že u otca - žalobcu existovali v tom čase prekážky pre splodenie dieťaťa, čo napokon žalobca ani netvrdil, súd žalobu zamietol.
12. Podľa § 53 Civilného mimosporového poriadku, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
Podľa § 105 Civilného mimosporového poriadku, konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konania o určenie materstva, určenie otcovstva, zapretie otcovstva a prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.
13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 53 Civilného mimosporového poriadku, tak že matke, ktorá bola v konaní plne úspešná priznal nárok na náhradu trov konania, keď súd bol toho názoru, že náhradu trov konania možno od žalobcu spravodlivo požadovať, vzhľadom na skutočnosť, že už zo samotného skutkového stavu opísaného v žalobe samotným žalobcom, ktorý bol v konaní od začiatku zastúpený advokátkou, bolo zrejmé, že žalobca nemôže byť v konaní úspešný, napriek tomu trval na žalobe.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.