Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-93-2016.pdf
PDF · 99.43 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/93/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: P. S., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. X, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: JUDr. Andrea Cviková so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 EUR takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 300 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 08.04.2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu podanou dňa 16.03.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 300 EUR spolu s 8,05 %-tným ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázala na to, že Okresným súdom Prešov bolo pod sp. zn. 17C/361/2014 vedené konanie o neplatnosť právneho úkonu a vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom bola žalovaná úspešná a žalovaný bol zaviazaný vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 1.286,36 EUR. Predmetný rozsudok, ktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu, nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2015. Žalobkyňa citovala odôvodnenie predmetného rozsudku, v rámci ktorého súd poukázala na to, že: „postup pri uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere zo strany žalovaného neakceptoval proces uzavretia zmluvy v zmysle § 43 Občianskeho zákonníka a nasl. a nespĺňa ani podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z. v znení noviel. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že nedošlo k planému uzavretiu Zmluvy o revolvingovom úvere, keď žalobkyňa pôvodne podpísala dňa 28. 4. 2008 len tie údaje tak ako je to uvádzané aj na predtlači žiadosti o poskytnutie úveru/zmluva o revolvingovom úvere žalovaného uvedené pod bodom 2 a 5, keď žiadala poskytnúť úver vo výške 50.000,- Sk s mesačnou splátkou 3.020,- Sk, ktorú uhradí v 36 splátkach. Takýto proces prebehol v štádiu postupu aký žalovaný určil, pričom po vyplnení týchto údajov sám žalovaný vyplnil údaje o schválenom revolvingovom úvere pod bodom 6, kde aj priamo uvádza: „nevypĺňajte“, kde už uviedol výšku poskytnutého úveru 33.000,- Sk, v 36 splátkach, so zmluvnou odmenou 38.748,- Sk, celkovou cenou úveru 71.748,- Sk s ročnou úrokovou sadzbou 79,48 %, predpokladané RPMN 66,44 % a ročná úroková sadzba revolvingu 27,22 %.
Naviac, zmluvné podmienky, za ktorých žalovaný schválil revolvingový úver, t. j. úroková sadzba 79,48 EUR a cena úveru 71.748,- Sk pri poskytnutej čiastke úveru 33.000,- Sk sú neakceptovateľné, v rozpore so zákonom, keď niekoľkonásobne prevyšujú odplatu požadovanú obvykle na finančnom trhu a z tohto hľadiska takáto zmluvná podmienka je neprijateľná a je neplatná aj pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Naviac, na uvedenej zmluve chýba aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver, teda náležitosti, ktoré sú vyžadované zákonom v § 4 ods. 2 písm. g), i), j) podľa Zákona č. 258/2001 a následok, ktorým spája zákon s nedodržaním týchto podmienok je, že takýto úver je bezúročný a bez poplatkov a dlžník, spotrebiteľ vracia len výšku poskytnutej čiastky úveru, v danom prípade 1.095,40 EUR (33.000,- Sk). Pokiaľ žalobkyňa uhradila žalovanému celkove 71.748,- Sk, má nárok na vrátenie toho, čo uhradila naviac, teda na vydanie bezdôvodného obohatenia ako rozdielu, t. j. žalovanej sumy 1.286,36 EUR.“
2. Žalobkyňa ďalej v rámci tejto žaloby poukázala na to, že dodávateľ zneužil svoje postavenie, použil neprijateľné zmluvné podmienky, nedodržal zákon a obohatil sa na jej úkor o sumu 1.286,36 EUR. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu, ale aj relutárnu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy, pričom jeho výška závisí od miery porušenia povinností veriteľom. Žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď prijal od žalobkyne plnenie, na ktoré nemal nárok a vyžadoval súhlas s neprijateľnými podmienkami ak chcela získať úver. Žalobkyňa zároveň uviedla, že za porušenie jej spotrebiteľských práv požaduje finančné zadosťučinenie, ktorého výška závisí od miery porušenia povinností veriteľom.
3. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 10.03.2017 k žalobe uviedol, že žalobkyňa neuniesla ani v minimálnom rozsahu dôkazné bremeno uplatneného nároku. Ako spotrebiteľ si neuplatňovala v žiadnom súdnom konaní porušenie svojich práv alebo povinností a právnu skutočnosť, t.j. predchádzajúce úspešné uplatňovanie práv a povinností si mylne zamieňa s tým, že medzi účastníkmi konania prebehlo konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu a vydanie bezdôvodného obohatenia. Vyššie uvedenými skutočnosťami žalovaný deklaruje, že na strane žalobkyne nevznikla, ani nemohla vzniknúť žiadna ťažko napraviteľná majetková, resp. nemajetková ujma alebo škoda, ktorá by zakladala prípadne premisu o možnosti nároku na finančné zadosťučinenie. Žalovaný ďalej pravdepodobne omylom uvádza, že okresný súd navyše vo svojom rozsudku rozhodol iba o zrušení a odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku a o povinnosti nahradiť druhej strane trovy konania. Zároveň žalovaný poukázal na to, že úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti stanovené týmto alebo osobitnými predpismi, vyžaduje logicky rozhodnutie s výrokom súdu, v ktorom sa uvedené konštatuje. Uvedené vyplýva zo základného princípu, že pre každý orgán je záväzný len výrok rozhodnutia, nie odôvodnenie. Žalovaný vyjadril názor, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia prípadne príkaz na ďalšie konanie, bez porušovania základného práva, pričom na priznanie žalobcom uplatneného nároku neexistuje žiaden skutočný zákonný dôvod, preto navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
4. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona, nekalé obchodné praktiky sú zakázané. Podľa § 7 ods. 2 cit. zákona, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Podľa § 7 ods. 3 cit. zákona, obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z
pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne. Podľa § 7 ods. 4 cit. zákona, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201? ucinnost=07.05.2008> a agresívna obchodná praktika podľa § 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201?ucinnost=07.05.2008>. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2007/250/20160201?ucinnost=07.05.2008>.
5. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 17C/316/2014, konkrétne z rozsudku zo dňa 22.12.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.10.2015 mal súd za preukázané, že žalovanému bola uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.286,36 EUR a nahradiť trovy konania. Z predmetného rozsudku vyplývajú skutočnosti, ktoré citovala žalobkyňa v rámci podanej žaloby a z rozsudku, ako aj z výsluchu samotnej žalobkyne v pôvodnom konaní vyplynulo, že žalobkyňa prišla k žalovanému s požiadavkou, aby jej poskytol pôžičku vo výške 50.000,- Sk, ale on jej nakoniec poskytol menej, 33.000,- Sk, pričom jej neposkytol žiadne ďalšie oboznámenie s podmienkami zmluvy, iba od nej vyžadoval podpis, pričom ona nemala záujem o žiaden revolvingový úver, chcela iba jednorázovú pôžičku. Žalovaný jej žiadaný úver ani neposkytol a za poskytnutú pôžičku 33.000,- Sk mu zaplatila sumu 71.748,- Sk. Z tohto rozsudku zároveň vyplýva, že úroková sadzba vo výške 79,58 % ročne je neakceptovateľná a je v rozpore so zákonom, keďže niekoľkonásobne prevyšuje odplatu požadovanú obvykle na finančnom trhu a z tohto hľadiska je takáto zmluvná podmienka neprijateľná a neplatná pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navyše v uvedenej zmluve chýba aj údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov, čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda keďže žalobkyni bola poskytnutá suma 33.000,- Sk (1.095,40 EUR) a doposiaľ zaplatila sumu 71.748,- Sk (2.381,60 EUR), rozdiel predstavuje sumu 1.286,36 EUR.
8. Na základe vyššie uvedených skutočností má teda súd nepochybne za to, že žalobkyňa si v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 17C/316/2014 úspešne uplatnila porušenie povinností žalovaného ako veriteľa vo vzťahu k nej ako k dlžníčke tým, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala všetky zákonné náležitosti, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práv žalobkyne tým, že táto zaplatila žalovanému celé ním požadované plnenie, aj keď v zmysle zákona bola povinná vrátiť iba poskytnutú istinu. Z tohto dôvodu má preto žalobkyňa právo žiadať od žalovaného, ktorý porušil svoje povinnosti, primerané
finančné zadosťučinenie. Súd v pôvodnom konaní konštatoval, že úroková sadzba vo výške 79,48 % ročne niekoľkonásobne prevyšuje odplatu požadovanú obvykle na finančnom trhu a z tohto hľadiska je preto táto zmluvná podmienka neprijateľná a neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Z uvedeného teda vyplýva, že boli zároveň porušené predpisy § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd má zároveň za to, že pokiaľ žalovaný v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuviedol zákonné obligatórne náležitosti, možno túto skutočnosť označiť ako nekalú praktiku, ktorá je zakázaná, keďže je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, nakoľko veriteľ, pokiaľ poskytuje úvery, v danom prípade fyzickým osobám, musí mať samozrejme vedomosť o skutočnosti, aké zákonné náležitosti je povinný uviesť v zmluve.
9. Žalobkyňa si žalobou uplatnila primeraná finančné zadosťučinenie vo výške 300 EUR. Ako už súd konštatoval, žalobkyňa si v pôvodnom konaní sp. zn. 17C/316/2014 úspešne uplatnila porušenie svojich práv, v dôsledku čoho súd aj uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1.286,36 EUR a za tejto situácie, teda že žalovaný sa v takomto rozsahu bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne, má súd za to, že požadovaná výška primeraného bezdôvodného obohatenia je primeraná a je pre žalobkyňu adekvátnym zadosťučinením, čím je podľa názoru súdu naplnený účel predmetného zákonného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobkyne z titulu jej zadosťučinenia a zároveň je naplnená jej výchovná funkcia priznaného nároku, ktorý má na žalovaného vplývať tak, aby v budúcnosti vypracovával perfektné zmluvy, ktoré budú samozrejme obsahovať všetky obligatórne náležitostí, resp. aj primeraný úrok. Súd má zároveň za to, že aj keď v pôvodnom konaní bola žalovanému uložená povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie, neexistuje žiadne zákonné obmedzenie, ktoré by bránilo priznať žalobkyni aj primerané finančné zadosťučinenie, pričom ako už bolo konštatované vzhľadom na výšku, o ktorú sa žalovaný obohatil, je priznaná suma finančného zadosťučinenia primeraná. Žalobkyňa si uplatnila zároveň príslušenstvo z uplatneného nároku vo výške 8,5 % ročne, pravdepodobne s poukazom na skutočnosť, kedy bola uzavretá pôvodná zmluva, ktorá bola preskúmaná v konaní sp. zn. 17C/316/2014, avšak súd má za to, že predmet tohto konania je samostatným nárokom, z ktorého možno priznať príslušenstvo až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému tak ako aj počiatok plynutia omeškania navrhla žalobkyňa v žalobe, avšak nie vo výške 8,5 % ročne, ale vo výške 5 % ročne, teda vo výške zákonnej úrokovej sadzby, ktorá platila k 08.04.2016 a v tejto časti nepriznaného príslušenstva súd žalobu zamietol.
10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná, priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).