Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sa-7-2021.pdf
PDF · 110.38 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/7/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou, v právnej veci žalobcu: Š. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Y., C. XXXX/X, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.12.2020 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou zo dňa 16.02.2021 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 22.02.2021 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.12.2020 (ďalej aj napadnuté rozhodnutie alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ako prvostupňový správny orgán) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.08.2020. Prvostupňový správny orgán týmto svojim rozhodnutím zo dňa 19.08.2020 zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 03.06.2020. Žalobca sa tiež domáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.
administratívne konanie
2. Prvostupňový správny orgán podľa § 65, § 65a a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení) a podľa § 14, § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 100/1988 Zb. alebo zákon o sociálnom zabezpečení) zamietol žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku od 03.06.2020. S uvedeným rozhodnutím sa žalobca nestotožnil a podal voči nemu odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.
3. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z obsahu spisového materiálu je zrejme, že žalobca požiadal o priznanie starobného dôchodku od 03.06.2020 (t.j. od dovŕšenia 58. roku veku), pretože mal odpracovaných viac ako 12 rokov so stálym pracoviskom v podzemí v I.AA kategórii, pričom jeho pracovný pomer bol ukončený dňom 31.08.1999 z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok zamestnávateľa žalobcu.
4. Žalovaný po citácii zákonných ustanovení a s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29.09.2015 konštatoval, že predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení už od dovŕšenia veku 56
až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie v stanovenom rozsahu, ale podľa § 174 ods. 2 tohto zákona aj splnenie podmienky, že také zamestnanie trvalo do 31. decembra 1999. Z uvedeného preto vyplýva, že aj napriek tomu, že žalobca získal najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., pre znížený vek 58 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., nebola súčasne splnená podmienka trvania zamestnania do 31. decembra 1999, ktorú vyžaduje § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., pretože zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii skončilo k 31. augusta 1999.
5. Ďalej žalovaný konštatoval, že nárok na dávku sa posudzuje podľa predpisov platných v čase jej priznania (R 48/1998), a preto neobstojí námietka žalobcu, že Sociálna poisťovňa mala postupovať pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok podľa znenia právnej úpravy v čase, kedy skončil jeho pracovný pomer. Dodal, že dôvodná nie je ani námietka žalobcu, že podľa v tom čase platnej právnej úpravy § 174 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 376/1966 Z. z. spĺňal podmienky pre priznanie starobného dôchodku vo veku 58 rokov, nakoľko žalobca v tom čase nedovŕšil vek 58 rokov, čo je jedna z podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok. Vek 58 rokov dovŕšil účastník konania až dňa 3. júna 2020.
6. Žalovaný pokračoval, že zákonom č. 355/1999 Z. z., ktorý bol Národnou radou Slovenskej republiky schválený 7. decembra 1999, s účinnosťou od 22. decembra 1999, bola možnosť zaraďovania zamestnaní vykonávaných po 31. decembri 1998 predĺžená až do 31. decembra 1999. Zároveň, s účinnosťou od 22. decembra 1999, bola posunutá aj uplatniteľnosť § 174 zákona č. 100/1988 Zb.
7. V závere rozhodnutia žalovaný konštatoval, že pokiaľ mal zákonodarca v úmysle poskytovať určitým skupinám zamestnancov starobný dôchodok skôr, ale za presne určených podmienok uvedených v § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb., potom je Sociálna poisťovňa viazaná takým zákonom. Podmienka trvania určeného zamestnania do 31. decembra 1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov), preto ju nemožno považovať za diskriminačnú ani vo vzťahu k žalobcovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak, ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.
správna žaloba a vyjadrenie žalovaného k žalobe
8. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že s napadnutým rozhodnutím žalovaného, ako ani s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nesúhlasí.
9. V odôvodnení uviedol, že v čase skončenia jeho pracovného pomeru (t.j. k 31.08.1999) a podľa v tom čase platnej právnej úpravy § 174 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. spĺňal podmienku trvania zamestnania k 31.12.1998, ktorá bola jedným z predpokladov pre priznanie starobného dôchodku vo veku 58 rokov, keďže mal k 31.12.1998 odpracovaných celkom 12 rokov a 121 dní v zamestnaní so stálym pracoviskom v podzemí v I.AA kategórii.
10. Žalobca je toho názoru, že prijatie zákona č. 355/1999 Z. z. až na konci roka 1999 spôsobilo na jeho strane stratu právnej istoty. Zákon bol schválený až dňa 07.12.1999 a nadobudol účinnosť už dňom 22.12.1999, pričom stanovil novú podmienku trvania vybraného zamestnania k 31.12.1999 (t.j. 9 dní pred koncom roka 1999). Zákon tak stanovil reálne nesplniteľnú podmienku pre skupinu zamestnancov (občanov), ktorí skončili v priebehu roka 1999 výkon vybraného zamestnania s vedomím, že v čase skončenia výkonu tohto zamestnania sa bude na nich vzťahovať ustanovenie § 174 zákona č. 100/1988 Zb. v znení platnom v čase skončenia výkonu tohto zamestnania.
11. V závere žalobca uviedol, že vzhľadom na neštandardný postup pri prijatí zákona č. 355/1999 Z. z., žalobca zmenu podmienok považuje aj za porušenie svojho práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe ktoré zaručuje čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky. Dodal, že v záujme právnej istoty by mali byť podrobnosti v zákonnej podobe prijímané s dostatočným časovým predstihom, čo v danom prípade splnené nebolo. Predĺženie možnosti zaraďovania zamestnaní vykonávaných po 31.12.1998 až do 31.12.1999, a splnenie tejto podmienky pre tých, ktorí v priebehu roka 1999 ukončili výkon vybraného zamestnania s vedomím platného právneho stavu v tom čase, sa jednoznačne javí iba v teoretickej rovine a na strane žalobcu sa javí ako retroaktívna zmena.
12. Žalobca nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca v správnej žalobe uviedol rovnaké námietky ako v odvolaní v administratívnom konaní, s ktorými sa žalovaný nestotožnil a považuje ich za nedôvodné.
14. Konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že zamestnanie žalobcu zaradené do zvýhodnenej I. pracovnej kategórie trvalo do 31. augusta 1999. Z uvedeného je zrejme, že zamestnanie vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii netrvalo do 31. decembra 1999, a preto aj napriek tomu, že žalobca získal najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., pre znížený vek 58 rokov podľa § 174 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., nebola súčasne splnená podmienka trvania zamestnania do 31. decembra 1999, ktorú vyžaduje § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., pretože zamestnanie žalobcu vo zvýhodnenej I. pracovnej kategórii skončilo dňom 31. augusta 1999.
15. Žalovaný sa tak pridržal skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, ktoré považuje za zákonné a správne, a preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
16. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe bolo žalobcovi listinne doručené dňa 13.05.2021, no ten sa už k veci nevyjadril.
právny názor správneho súdu
17. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 19.05.2022 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 06.04.2022), ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.
18. Správny orgán prvého stupňa (Sociálna poisťovňa, ústredie), vydal dňa 19.08.2020 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 65, § 65a a § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zamietol žalobcovu žiadosť zo dňa 06.07.2020 o priznanie starobného dôchodku od 03.06.2020 s poukazom na ustanovenia § 65 ods. 1, § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a § 21 ods. 1, § 174 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vzhľadom na to, že žalobca v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ zákona o sociálnom zabezpečení získal iba 4 744 dní, t. j. 12 rokov a 364 dní a v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ zákona o sociálnom zabezpečení získal iba 43 dní, dôchodkový vek nedovŕšil dosiahnutím 58 rokov veku a nárok na starobný dôchodok mu teda podľa uvedených podmienok k 03.06.2020 nevznikol. Ďalej správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože jeho zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie netrvalo k 31.12.1999.
19. Žalobca sa nestotožnil s nepriznaním starobného dôchodku podľa § 174 zákona o sociálnom zabezpečení, a preto podal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Žalobca následne rozhodnutie žalovaného napadol správnou žalobou, prejednávanou v tomto súdnom konaní.
20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj SSP), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
24. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
25. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
26. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
27. Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek poistenca sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného po roku 1957, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b.
28. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.
29. Podľa § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku.
30. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/, c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až l/, alebo e/ 60 rokov.
31. Podľa § 14 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, zamestnania sú na účely dôchodkového zabezpečenia zaradené do 31. decembra 1999 podľa druhu vykonávaných prác do troch pracovných kategórií. Zamestnania I. a II. pracovnej kategórie sú uvedené v rezortných zoznamoch zamestnaní zaradených do I. a II. pracovnej kategórie vydaných pred 1. júnom 1992; do III. pracovnej kategórie patria zamestnania, ktoré nie sú zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie.
32. Podľa § 14 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a/ zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b/ ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach,
c/ zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d/ zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e/ zamestnania členov posádok námorných lodí, f/ zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g/ zamestnania kesonárov a potápačov, h/ zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i/ zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j/ zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k/ zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l/ zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch.
33. Podľa § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň: a/ 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií. b/ 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d/ 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií.
34. Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.
35. Podľa § 175 zákona o sociálnom zabezpečení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie alebo služby do I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.
36. Správny súd preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako i napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto sú preskúmavané rozhodnutia vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožnil. Rozhodnutia správnych orgánov nie sú v rozpore s obsahom administratívneho spisu a majú v ňom oporu.
37. Žalovaný sa podľa názoru súdu v odvolacom konaní dostatočným spôsobom vysporiadal s podstatnými námietkami vznesenými žalobcom v odvolaní podanom proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, a to citáciou
dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
38. Správny súd dodáva, že výklad právnej problematiky týkajúcej sa prejednávanej veci už bol poskytnutý Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Sk/16/2019 zo dňa 24.06.2020, a s týmto sa správny súd stotožnil a odkazuje na neho. Najvyšší správny súd v ňom ustálil, že: „40. S účinnosťou od 01. júla 1992 bolo zákonom č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórií a o ďalších zmenách v sociálnom zabezpečení do zák. č. 100/1988 Zb. vložené nové znenie § 174. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. vety pred bodkočiarkou v znení zákona č. 235/1992 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1992. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. vety pred bodkočiarkou v znení účinnom do 31.12.1996 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1995. Podľa § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. vety pred bodkočiarkou v znení platnom od 01.01.2000 podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. 41. Je potrebné uviesť, že v súvislosti so zachovaním nárokov na starobný dôchodok z I. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií zákonodarca každoročne v rokoch 1993 až 1999 predlžoval zaraďovanie zamestnaní do zvýhodnenej kategórie, pričom na účely § 174 vyžadoval naposledy splnenie podmienky trvania takého zamestnania k dátumu 31. decembru 1999. Cieľom opakovaného predlžovania zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, resp. do I. a II. kategórie funkcií bolo umožniť dotknutým poistencom získanie potrebného počtu preferovaných rokov, či už na účely vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb., alebo na účely nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 a 2 zák. č. 100/1988 Zb. 42. Ustanovenie § 174 je zaradené v desiatej časti zák. č. 100/1988 Zb., je teda ustanovením prechodným, upravujúcim nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií po 31. decembri 1999, pôvodne po 31. decembri 1992 a je potrebné ho chápať ako výnimku z požiadaviek ustanovených zákonodarcom na vznik nároku na starobný dôchodok od skoršieho dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. len v určitom, prechodnom období. Úmyslom zákonodarcu nebolo zúžiť okruh osôb, ktorým prislúchajú nároky z I. a II. pracovnej kategórie a I. a II. kategórie funkcií, ale zachovať tieto nároky u presne vymedzenej skupiny poistencov, ktorí v zamestnaní zaradenom v preferovanej kategórii nezískali obdobie potrebné pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 a § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. práve a iba z dôvodu zrušenia zaraďovania týchto zamestnaní do preferovanej kategórie k 31. decembru 1999 (prvýkrát k 31. decembru 1992), za predpokladu, že takéto ich zamestnanie súčasne k tomuto dňu trvalo (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/285/2015 zo dňa 28. júna 2017). 43. Bez ohľadu na počet rokov služby trvajúcej v I. alebo II. kategórií funkcií, musí byť kumulatívne splnená aj podmienka upravená v § 174 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., a to, že služba I. alebo II. kategórie funkcií musí trvať k 31. decembru 1999, ak má mať poistenec nárok na starobný dôchodok za zvýhodnených podmienok vo vzťahu k dovŕšeniu veku (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/62/2009 zo dňa 28. októbra 2009 a sp. zn. 1So/69/2014 zo dňa 29. septembra 2015). 44. Zákonom č. 355/1999 Z. z. bolo predĺžené obdobie zaraďovania zamestnaní do I a II. pracovnej kategórie a do I kategórie funkcií až do 31. decembra 1999 (napr. § 14, § 130 a § 174 tohto zákona) a zákonodarca v § 175g ustanovil to, že v konaniach o nároku na starobný dôchodok podľa § 174, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, t.j. 22. decembra 1999, sa o nároku na starobný dôchodok rozhodne podľa predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“
39. V preskúmavanej veci sa žalobca domáhal nároku na priznanie starobného dôchodku na základe jeho žiadosti zo dňa 06.07.2020 podľa zákona č. 461/2003 Z. z., a to odo dňa 03.06.2020, t.j. od 58. roku jeho veku. Toto konanie sa teda nezačalo predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z., a preto vzhľadom na vyššie konštatované a s prihliadnutím na to, že zamestnanie žalobcu v I. pracovnej kategórii netrvalo k 31. decembru 1999, správny súd mal zhodne so žalovaným za preukázané, že žalobca nespĺňa podmienky podľa § 174 ods. l a 2 zákona č. 100/1988 Zb. pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok.
40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, po zhodnotení, že rozhodnutia správnych orgánov a tiež ich postupy zodpovedali obsahu spisovej dokumentácie zhrnutej v administratívnom spise a boli v súlade
s vyššie označenými zákonnými ustanoveniami, tak zákona o sociálnom poistení, ako i zákona o sociálnom zabezpečení, správny súd dospel k záveru, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k porušeniu zákona ani chránených záujmov žalobcu (ako ani nebolo porušené právo žalobcu na primerané hmotné zabezpečenie v starobe zaručené čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky), a preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
41. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný.
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Krajský súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.