Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-22-2017.pdf
PDF · 142.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-5C/22/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: Z.. M. K., K.., V.. H., J.. XX.XX.XXXX, G. V. XXXX, zastúpenej JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r.o., so sídlom v Novej Bystrici 850, IČO: 36416525, proti žalovanému: EDO TRADE, spol. s r.o., so sídlom v Čadci, Slovanská cesta 203, IČO: 36382329, zastúpenému JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Hodžova 53, v spore o náhradu škody 11.810,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 14.09.2016, následne postúpenou 25.01.2017 Okresnému súdu Čadca ako súdu miestne príslušnému a napokon uvedeným súdom postúpenou tunajšiemu súdu 25.05.2017 na základe uznesenia Krajského súdu v Žiline z 30.03.2017 č. k. 8NcC/9/2017-100 z dôvodu tzv. nutnej delegácie (§ 39 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), sa žalobkyňa prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhala zaplatenia sumy 11.810,- eur a priznania práva na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Odôvodnila ju tým, že so žalovaným dňa 27.05.2015 uzatvorili Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (ďalej len „zmluva“), ktorej obsahom bol záväzok žalovaného ako predávajúceho, odpredať jej ako kupujúcej osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, D.: U.-XXXCA, I.: T. (osvedčenie o evidencii č. M.) - ďalej len „OMV“, za dohodnutú kúpnu cenu jedno euro. K uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy podľa dohody vyjadrenej v zmluve malo dôjsť po úhrade poslednej splátky predávajúcim a vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebnom úvere, teda do 01.06.2016 (čl. II bod 2.1 zmluvy). Z dôvodu, že žalovaný nesplnil zmluvnú povinnosť, žalobou zo 04.03.2016 sa na tunajšom súde domáhala vyslovenia platnosti zmluvy a súčasne požiadala súd o nariadenie predbežného opatrenia zakazujúceho žalovanému nakladať s OMV v prospech tretích osôb, pričom svoj návrh podložila dôkazmi svedčiacimi o úmysle žalovaného OMV previesť na inú osobu. Napriek podanej žalobe žalovaný v zhode s jej obavou o ukrátenie jej nároku previedol vlastnícke právo k OMV v prospech tretej osoby ešte pred vydaním uznesenia pod č. 8C/7/2016-39 z 09.03.2016, ktorým súd vyhovel jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Skutočnosti o prevode vlastníctva k OMV sú potvrdené podaním žalovaného zo 04.04.2016
- odvolanie voči vydanému súdom nariadenému predbežnému opatreniu a z jeho príloh: kúpnej zmluvy z 11.03.2016, protokolu o prevzatí motorového vozidla kupujúcim, faktúry č. 10160098 z 11.03.2016 na zaplatenie kúpnej ceny spolu s príjmovým dokladom. Z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia vo svetle vyššie uvedenej skutočnosti ostalo bezpredmetné, a rovnako tak z dôvodu, že žalovaný svojím správaním - predajom OMV zmaril možnosť s ním uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu v dohodnutom čase k predmetu zmluvy, konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/7/2016 bolo na jej
procesný návrh - späťvzatie žaloby uznesením z 27.07.2016 zastavené (súd ním zároveň nepripustil zmenu žaloby). Spolu s podanou upravenou žalobou bolo žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu zaslané podanie z 18.05.2016 - oznámenie o podaní žaloby spolu s oznámením, že v prípade dobrovoľného splnenia si povinnosti nebudú vznikať ďalšie náklady na uplatnenie práva. Doručením tohto podania sa žalovanému stal známym jej nárok a jeho výška. Z relevantnej a ustálenej praxe (nielen) najvyšších súdnych autorít (za všetky uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. decembra 2009 sp. zn. 4 M Cdo 23/2008) vyplýva, že: „Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.“ Prevodom vlastníctva k OMV žalovaným na tretiu osobu došlo k jednoznačnému porušeniu jeho zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, čím vo vzťahu k jej osobe ako poškodenej došlo k majetkovej ujme spočívajúcej v hodnote OMV, ktoré už nie je schopná od žalovaného do svojho vlastníctva zo zmluvného záväzku s ním nadobudnúť. Jej postavenie v právnom vzťahu so žalovaným zo zmluvy sa tak stalo už nemenným. S otázkou platnosti zmluvy sa súd môže vysporiadať prejudiciálne ako s predbežnou otázkou dôležitou pre rozhodnutie o tomto jej nároku na náhradu škody. Zmluvný záväzok, teda existencia platnej zmluvy bol zo strany konateľa spoločnosti žalovaného F.. D. K., potvrdený i na pojednávaní vo veci Okresného súdu Dolný Kubín pod č. 2P/85/2015 o rozvod ich manželstva s prísl., kedy 15.10.2015 túto skutočnosť potvrdil v spojitosti s jeho osobným záväzkom vysporiadania ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov a kedy prevod tohto vozidla do jej vlastníctva mal tvoriť určitú majetkovú kompenzáciu v jej prospech. Keďže v tomto rozvodovom konaní poukázala na majetkové pomery F.. D. K. vo vzťahu k potrebe riešenia jeho vzťahov k ich mal. dcére D. na čas po rozvode a kedy uplatnila nárok na výživné, s ktorým F.. D. K. ako otec nesúhlasil, pravdepodobne z dôvodu, že toto jej konanie ho rozrušilo a dotklo sa jeho ega, začal žalovaný ako konateľ následne vykonávať úkony v snahe zmariť jej oprávnené užívanie OMV, ktoré jej spoločnosť ponechala na základe zmluvy o výpožičke (v tejto súvislosti čelila dokonca trestnému oznámeniu). Písomným podaním žalovaného z 30.11.2015 jej bolo oznámené odstúpenie od zmluvy o budúcej kúpnej zmluve so zdôvodnením, že podľa čl. III. zmluvy kúpna cena, jej splatnosť, bod 3.3 - preddavok, ktorý sa stane neskoršou kúpnou cenou, bude vyplatený pri podpise tejto zmluvy, si túto povinnosť nesplnila a žalovaný považoval toto porušenie zmluvnej povinnosti za podstatné porušenie zmluvy, z ktorého dôvodu potom od tejto zmluvy v celom rozsahu odstupuje. Prostredníctvom jej zástupcu na uvedené reagovala podaním z 03.12.2015, kedy žalovanému oznámila, že odstúpenie od zmluvy neakceptuje a obsah záväzkov vyplývajúcich pre zmluvné strany zo zmluvy naďalej považuje za platný. Toto podanie bolo žalovanému doručené 10.12.2015. Jeho súčasťou bolo i oznámenie, že úhrada kúpnej ceny neprebehla z dôvodu nedodržania účtovných povinností žalovaného, ktorý ako obchodná spoločnosť účtujúca v podvojnom účtovníctve bola povinná na kúpnu cenu vystaviť účtovaný doklad, čo sa nestalo. Následne, kedy počas užívania OMV toto pristavila 03.12.2015 do autoservisu, v priebehu dňa jej bolo prevádzkovateľom servisu oznámené, že sa tam dostavil F.. D. K., ktorý sa prezentoval za žalovaného a OMV napriek jeho protestom, že vozidlo bolo do servisu pristavené jej osobou, toto odviezol preč. Na toto správanie sa žalovaného reagovala podaním jej zástupcu z 22.12.2015, v ktorom žalovanému z dôvodu, že nebola ním riadne vystavená faktúra podľa jej skoršieho podania na úhradu ceny OMV oznámila, že pristúpila i bez toho k zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny 1,20 eura (spolu s DPH), o čom svedčí poštová poukážka z 11.12.2015. Zároveň ho vyzvala na vydanie OMV a na zdržanie sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k zmareniu účelu uzavretia zmluvy a len z dôvodu riadneho neplnenia tejto povinnosti nedošlo k úhrade tejto kúpnej ceny. Keďže sa tak nestalo, následne žalovanému kúpnu cenu uhradila, o čom svedčí poštová poukážka z 11.12.2015. Na toto podanie žalovaný reagoval podaním
z 12.01.2016, v ktorom konštatoval, že svoje stanovisko ohľadom odstúpenia od zmluvy nemení ani napriek dodatočnej úhrade preddavku na kúpnu cenu a taktiež jej oznámil, že nevidí dôvod na vydanie OMV. Podľa potvrdenia autorizovaného predajcu motorových vozidiel Volkswagen, spoločnosti Galimex, s. r. o., Martin, z 03.05.2016, hodnota OMV ku dňu 03.05.2016 na trhu predstavovala sumu 11.810,- eur. Tvrdí, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného - porušenia jeho zmluvnej povinnosti, jej bola spôsobená škoda na majetku v podobe ušlého zisku, ktorý legitímne v súlade so zmluvou očakávala, čím jej súčasne vznikol nárok na jej náhradu. Podľa nej tak preukázateľne došlo k naplneniu všetkých OZ predvídaných podmienok pre uplatnenie a priznanie nároku na náhradu škody, a to k protiprávnemu konaniu žalovaného (škodovej udalosti) a následnej škode, pričom medzi protiprávnym konaním a vznikom škody je príčinná súvislosť jednoznačne preukázaná. Pri právnom odôvodnení žalobou uplatneného nároku poukázal na ust. § 50a ods. 1, 2, 3, § 488, § 489, § 415, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 OZ a čl. 2 ods. 1 CSP.
3. Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu v písomnom vyjadrení z 10.11.2016 k žalobe k veci samej uviedol, že nie si je vedomý žiadneho porušenia povinnosti zo zmluvy alebo akéhokoľvek iného konania, ktorého dôsledkom by mohol byť vznik škody na strane žalobkyne, a teda neuznáva nárok žalobkyne v celom rozsahu. Žalovaný bol oprávneným držiteľom OMV, ktorého vlastníkom bola v čase uzatvorenia zmluvy spoločnosť ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35704713, s ktorou bol žalovaný v zmluvnom vzťahu. Podľa čl. III. „Kúpna cena a jej splatnosť“ bod 3.3 zmluvy „Preddavok, ktorý sa stane neskoršou kúpnou cenou, bude vyplatený pri podpise tejto zmluvy.“ S ohľadom na to, že preddavok, ktorý mal byť neskôr použitý na úhradu kúpnej ceny, nebol pri podpise zmluvy uhradený a nebol uhradený ani následne, žalovaný to považoval za podstatné porušenie zmluvy, z dôvodu čoho podaním z 30.11.2015 od zmluvy v celom rozsahu odstúpil. Dňa 03.12.2015 žalovaná informovala žalobcu (správne žalobkyňa informovala žalovaného), že neuznáva odstúpenie od zmluvy, pričom argumentom na neuhradenie preddavku bolo, že žalovaný nedoručil žalobkyni faktúru (resp. účtovný doklad). Táto chybná argumentácia je zopakovaná aj v žalobe. Žalovaný poukázal na znenie relevantných právnych predpisov upravujúcich povinnosť (a možnosť) akéhokoľvek subjektu vystavovať faktúry a/alebo iné účtovné doklady, a to najmä na znenie zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „ZoDPH“). Podľa § 73 písm. b) ZoDPH faktúra podľa § 72 musí byť vyhotovená do 15 dní... b) odo dňa prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá, ...“ Ako bolo uvedené v zmluve, Odstúpení žalovaného od zmluvy a taktiež ako konštatuje žalobkyňa v žalobe, platba, ktorej neuhradenie bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy mala charakter preddavku, t.j. platby pred dodaním tovaru, keďže tovar (OMV) malo byť dodané až v deň podpisu kúpnej zmluvy (čl. IV. bod 4.3 zmluvy). S ohľadom na uvedené je nesporné, že žalovaný v zmysle právnych predpisov nemal povinnosť a ani možnosť vystaviť akýkoľvek daňový doklad pred uhradením preddavku, ale takáto povinnosť by mu vyplývala až do 15 dní po jeho samotnej úhrade. Doklad (dokument), ktorý mal byť podkladom pre úhradu preddavku, je pritom nesporne už samotná zmluva. Tvrdenie žalobkyne, že práve nedoručenie relevantného dokladu bolo dôvodom na neuhradenie preddavku je preto potrebné chápať buď ako elementárnu neznalosť právnych predpisov alebo ide výlučne o účelové a klamlivé tvrdenie. V každom prípade však nebola riadne a včas splnená povinnosť žalobkyne, ku ktorej sa zaviazala, o čom svedčí aj pokus o nápravu z jej strany, kedy po doručení Odstúpenia od zmluvy a oboznámenia sa s jeho obsahom (čím teda došlo k platnému ukončeniu zmluvy) žalobkyňa zaslala žalovanému poštovú poukážku, ktorou sa pokúsila preddavok uhradiť. Táto poštová poukážka bola žalobkyni následne vrátená. Je podľa neho nesporné, že žalobkyňa podstatným spôsobom porušila dohodnuté zmluvné podmienky, z dôvodu čoho žalovaný od zmluvy platne odstúpil a z tohto dôvodu tak žalovaný považuje uvedenú právnu vec za jednoznačnú, pričom však nespochybňuje možnosť žalobkyne podať akúkoľvek žalobu alebo návrh na súd. K tvrdeniam žalobkyne o jej oprávnenosti používať OMV v čase po uzatvorení zmluvy uviedol, že žalovaný bol v čase uzatvorenia zmluvy oprávneným držiteľom (nie vlastníkom!) OMV, pričom žalobkyňa vždy na konkrétny účel a na základe súhlasu a s vedomím osoby oprávnenej konať v mene žalovaného toto OMV krátkodobo užívala na základe jednotlivých konkrétnych výpožičiek. Žalobkyňa však nebola oprávnená užívať OMV dlhodobo. Poukazujúc na čl. IV. bod 4.3 zmluvy konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia zmluvy nielenže nevyplýva oprávnenie žalobkyne užívať OMV do momentu podpisu riadnej kúpnej zmluvy, ale naopak, vyššie uvedené ustanovenie priamo predpokladá, že do tohto momentu bude OMV držať a užívať žalovaný. Zo žiadneho zákonného ustanovenia, či už upravujúceho práva a povinnosti účastníkov pri uzatváraní zmlúv o budúcich zmluvách alebo samotných kúpnych zmlúv, nevyplýva žiadne automatické oprávnenie budúceho kupujúceho na užívanie vecí, ktoré majú byť predmetom kúpy na základe zmlúv o budúcej zmluve. Zdôraznil, že ak by aj naozaj došlo k uzatvoreniu zmluvy o výpožičke
OMV v ústnej forme na dobu neurčitú (a teda nielen na krátkodobé užívanie) ako argumentovala už viackrát žalobkyňa, je potrebné riadiť sa konštantnou právnou teóriou a praxou, podľa ktorej v prípade, ak zo zmluvy alebo právneho predpisu nevyplýva doba, na ktorú bola výpožička uzatvorená, musí byť vec vrátená bezodkladne po tom, čo o vrátenie požičiavateľ požiada. Žalobkyňa pritom OMV ďalej nedobromyseľne užívala (napriek nesúhlasu žalovaného) a nevrátila ani na základe viacerých ústnych výziev a ani na základe písomnej výzvy z 22.10.2015. Spochybnil aj vyčíslenú výšku žalovanej sumy, ktorá bola určená bez reálnej obhliadky OMV, na základe údajov a informácií o ňom poskytnutých len žalobkyňou. Nemôže ísť o objektívne zistenú hodnotu. Navrhol, aby súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
4. Žalobkyňa v následnej replike danej vyjadrením jej zástupcu z 15.12.2016 pokiaľ ide o vec samu zotrvala v plnom rozsahu na podanej žalobe a ňou v nej uvedených skutkových a právnych tvrdeniach, označiac skutkové tvrdenia žalovaného v podanom vyjadrení výhradne za účelové v snahe zbaviť sa svojho záväzku. K tvrdeniam žalovaného ohľadne dôvodnosti jeho odstúpenia od zmluvy nad rámec jej doterajšej skutkovej a právnej argumentácie poukázala i na právnu úpravu - ust. § 48 OZ v spojení s ust. § 517 ods. 1 druhá veta OZ. Pokiaľ žalovaný mal za to, že nie je potrebné vystaviť účtovný doklad na úhradu dohodnutej kúpnej ceny a pri vedomí si toho, že tento dlh existuje a nie je splatený, neprodukoval žiaden argument - dôkaz, že takýto potup dodržal tak, aby mohol využiť právo odstúpiť od zmluvy (výzva na dodatočné plnenie). Keďže táto podmienka splnená nebola, i vzhľadom na túto skutočnosť úkon odstúpenia od zmluvy nemôže obstáť a je neplatný. Preto je i bez právnych účinkov vo vzťahu k danému záväzkovému vzťahu založenému medzi nimi zmluvou. Poukazujúc na prebiehajúce rozvodové konanie medzi ňou a konateľom žalovaného - F.. D. K., konanie vo veci plnoletej dcéry S. K. o určenie výživného voči nemu ako otcovi, vo veci maloletej dcéry D. K. taktiež o určenie jeho vyživovacej povinnosti k nej a na konanie, ktoré prebiehalo o jej žalobe proti F.. D. K. o zaplatenie 80.000,- (eur) s prísl., že práve v konaní o výživné na dcéru S. bolo preukázané, že v snahe predísť súdnemu rozhodnutiu, ktoré by ho zaväzovalo k plateniu výživného vo výške požadovanej deťmi, tak jej, ako aj plnoletej dcére, navrhol mimosúdne riešenia, že by bolo výživné medzi ním a plnoletou dcérou S. dohodnuté na sumu 400,- eur mesačne, na maloletú dcéru D. vo výške 300,- eur mesačne + 100,- eur, ktoré by jej mesačne prispieval, resp. platil na výdavky počas jeho styku s ňou, ďalej, že by jej doplatil sumu dlhu, ktorý má vo vzťahu k nej ešte z titulu nedoplatku na vyplatení vyporiadacieho podielu z BSM podľa Dohody zo dňa 27.05.2015, podľa ktorej jej dlhuje ešte sumu 20.000,- eur a ďalej, že jej vyplatí práve titulom nesplnenia záväzku prevodu vlastníckeho práva k OMV sumu 10.000,- eur. Vzhľadom na ich rozdielny názor na výživné na maloletú dcéru, a to, že plnoletá dcéra S. nesúhlasila s takouto výškou výživného, ktorú navrhol jej otec, k dohode nedošlo. Práve tento návrh dohody však konateľ žalovaného potvrdil na pojednávaní vo veci 5C/237/2015 dňa 03.10.2016. Je zrejmé, že jej manžel a konateľ žalovaného svojím konaním pravdepodobne vo svojej ješitnosti vykonal kroky k tomu, aby znemožnil uspokojenie jej práva nadobudnúť OMV zo zmluvy do vlastníctva, čo potvrdzuje jej presvedčenie, že išlo zo strany žalovaného konaním túto ovládajúcou osobou konateľa o jednoznačne účelové konanie na jej neprospech. K argumentácii žalovaného ohľadne účtovania dohodnutej kúpnej ceny uviedla, že táto účelovo poukazuje len na jednu z noriem ZoDPH týkajúcich sa povinností vystaviť účtovný doklad, pritom však opomína svoje povinnosti v súvislosti s povinnosťami viesť riadne účtovníctvo a jednotlivé účtovné prípady v súlade so zákonom o účtovníctve k nim účtovné doklady a zápisy (§ 11). Ak teda zmluva neobsahovala všetky potrebné údaje účtovného dokladu - faktúry (§ 71 a § 74 ZoDPH), bolo jeho povinnosťou jej takýto doklad vystaviť. Za bezpredmetné označila tvrdenia žalovaného o spôsobe užívania OMV.
5. Žalovaný v duplike podaním z 22.06.2017 poprel skutkové okolnosti tak, ako sú opísané v žalobe žalobkyne a jej vyjadrení. Vyjadril nesúhlas s vyjadrením žalobkyne, podľa ktorého je odstúpenie neplatné z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa § 517 OZ. Zo znenia zmluvy (bod 3.3) je zrejmé, že preddavok mal byť vyplatený ihneď pri podpise zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa pri podpise tento preddavok nezaplatila, dostala sa ihneď do omeškania s touto povinnosťou, pričom ako osoba znalá práva postupujúca s odbornou starostlivosťou (na sudcu je potrebné klásť vyššie nároky na právne povedomie ako na akéhokoľvek bežného kupujúceho, napr. spotrebiteľa) si tejto skutočnosti musela byť žalobkyňa nesporne vedomá. Nie je teda pravdou, že by žalovaný žalobkyni neposkytol primeranú lehotu na splnenie svojej povinnosti, keďže od zmluvy odstúpil až po uplynutí viacerých mesiacov od vzniku omeškania žalobkyne s úhradou preddavku. Zotrval na svojom názore, že boli splnené všetky zákonné, ako aj skutkové okolnosti odstúpenia od zmluvy, ktoré je tak platné a spôsobilé vyvolať zamýšľané účinky. Vo vyjadrení z 15.12.2016 žalobkyňa zopakovala absurdnú
argumentáciu, podľa ktorej si žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť vystaviť faktúru alebo iný účtovný doklad, čo malo byť údajne dôvodom na nezaplatenie preddavku na kúpnu cenu na OMV. Žalovanému nie je zrejmé ako účtovné alebo daňové predpisy mal údajne porušiť, keďže predmetná platba mala charakter preddavku alebo zálohy, ktorý sa neplatí na základe žiadnych účtovných dokladov (a teda ani zmluva nemusela mať náležitosti účtovného dokladu). Naviac nerozumie, ako aj prípadné porušenie administratívno-právnych predpisov (a teda predpisov verejného práva) na úseku daní (nesprávne vedenie účtovníctva) môže vplývať na zaplatenie alebo nezaplatenie akejkoľvek čiastky podľa súkromno-právnej zmluvy. Zdôraznil, že dodržal striktne všetky účtovné a daňové predpisy, pričom žalobkyňa doposiaľ, okrem všeobecných odkazov na právne predpisy, nijakým odborným spôsobom nevysvetlila, v čom malo údajné porušenie právnych predpisov spočívať. Nepovažuje za potrebné reagovať na domnienky a tvrdenia vytrhnuté z kontextu pri pokuse uzatvoriť mimosúdnu dohodu v nesúvisiacej veci. Predmetom bežného mimosúdneho rokovania je vždy aj úprava skutočností, ktoré považuje jedna zo strán za sporné, pričom druhá strana v záujme komplexného urovnania všetkých sporných vecí, môže v rámci kompromisu súhlasiť s urovnaním aj takých vecí, ktoré v samostatnom konaní rozporuje a nesúhlasí s nimi. Akékoľvek rokovanie o mimosúdnej dohode tak nemôže byť dôkazom alebo podkladom pre rozhodovanie súdov.
6. Na predbežnom prejednaní sporu dňa 13.09.2017 v súvislosti s námietkou protistrany o neplatnosti zmluvy zástupca žalobkyne označil jej tvrdenia za prekvapujúce a účelové. Ak žalovaný tvrdí, že nevie, aká mala byť kúpna cena, poukázal na obsah jeho zásielky z 30.11.2015 obsahujúcej odstúpenie od zmluvy, kde je výslovný poukaz na to, že nebola riadne uhradená dojednaná kúpna cena. Aj v ďalšom spore, ktorý sa viedol na tunajšom súde pod sp. zn. 8C/7/2016, ktorého predmetom bola žaloba terajšej žalobkyne voči terajšiemu žalovanému o určenie platnosti právneho úkonu, ktorým bola práve zmluva a návrh na vydanie predbežného opatrenia, žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval skutkové tvrdenia žalujúcej strany, v akom znení a smere došlo k uzavretiu zmluvy. Predložil originál zmluvy, ktorej neoverená kópia je založená v spise na č. l. 8 - 9 s tým, že zrejme nie do všetkých rovnopisov tejto zmluvy, ktoré boli podpisované, sa vpísali potrebné údaje, a to teraz žalovaný využíva. Pokiaľ ide o výšku škody, argumentácia protistrany nebola pre nich zrozumiteľná.
7. Na následnom pojednávaní, ktoré bolo otvorené ihneď po vyriešení otázok tvoriacich predmet predbežného prejednania sporu, sa zástupca žalobkyne pridržiaval svojich doterajších skutkových a právnych tvrdení. OMV už pred uzavretím zmluvy užívala žalobkyňa, ktorá sa riadne oň starala a bolo pravidelne servisované. Tvrdil, že OMV bolo v štandardnom stave. Ako dôkaz preukazujúci výšku uplatneného nároku už predložili potvrdenie spoločnosti Galimex, s. r. o., o hodnote OMV z 03.05.2016 a predložil aj originál tohto protokolu, ktorého neoverená kópia bola prílohou podanej žaloby. Pokiaľ boli podpisované listiny o výživnom, v následných konaniach bolo priznané vyššie výživné, než v tých listinách, takže ten kto bol ukracovaný, nebol konateľ žalovaného. Za nepravdivé označil tvrdenie, že malo dôjsť k doplneniu kúpnej ceny po odstúpení od zmluvy, pretože žalobkyňa v súvislosti s podnetom ohľadne neoprávneného užívania OMV bola vypočutá na polícii dňa 29.10.2015, čiže už mesiac pred odstúpením od zmluvy, kde vypovedala ohľadne tejto kúpnej zmluvy a povedala, že tam bola dohodnutá vo výške jedno euro. V záverečnom prednese s ohľadom na žalujúcou stranou preukázané skutkové a právne tvrdenia žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobkyni náhradu trov konania.
8. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že nepopiera, že dopísala do zmluvy kúpnu cenu a aj dátum jej uzatvorenia, a to na výslovné požiadanie konateľa žalovaného. Tieto údaje tam doplnila pri podpisovaní zmluvy. K podpisovaniu zmluvy došlo v obývačke v mieste ich posledného spoločného bydliska, kde teraz býva konateľ žalovaného. Najprv hovorili, že sa uzatvorí darovacia zmluva, ale konateľ žalovaného povedal, že to neprichádza do úvahy, lebo má eseročku a že z nejakého dôvodu takáto zmluva neprichádza do úvahy, tak túto zmluvu niekoľkokrát prepisovala podľa požiadaviek konateľa žalovaného. Vtedy v obývačke najprv zmluvu podpísali a mu povedala, že tam musí byť uvedená kúpna cena a dátum a on jej povedal, dopíš si to tam a tak to hneď pred ním tam dopísala. Ona si to dopísala na ten svoj rovnopis. Uzavretiu tejto zmluvy predchádzali predtým podpisované dohody o výživnom, pretože až po ich podpísaní bol konateľ žalovaného ochotný baviť sa ohľadne auta a o ohľadne vyporiadania BSM.
9. Zástupca žalovaného v štádiu predbežného prejednania sporu uviedol, že po zistení určitých skutočností zmenili postoj a uvádzajú, že zmluva je neplatným právnym úkonom. Zákon vyžaduje pre takúto zmluvu písomnú formu. V danom prípade žalovaný disponuje zmluvou v takom istom znení, v ktorej ale nie je uvedený ani dátum jej uzatvorenia, sú tam len podpisy zmluvných strán a tiež v bode
3.1 nie je uvedená výška dohodnutej kúpnej ceny. Tvrdil, že k dopísaniu uvedených čísiel do zmluvy došlo zo strany žalobkyne a preto takýto text možno z jej strany považovať len za návrh na uzavretie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Predložil znenie zmluvy, kde bod 3.1 nie je vyplnený a tiež nie je uvedený v závere nad podpismi za slovami „V P., dňa“ dátum uzatvorenia zmluvy. Tiež uviedol, že žalovaný ani nemohol vedieť, aká má byť kúpna cena, pretože OMV bolo odpisované a žalovaný chcel počkať do skončenia lízingu. V danom prípade by prevod za jedno euro ani nebol možný z dôvodu, že by išlo o prevod medzi blízkymi osobami a podľa zákona o dani z príjmov sa v takomto prípade má vychádzať z tržnej ceny veci. Ak v iných konaniach bolo tvrdené, že dohoda o výživnom na deti konateľa žalovaného bola uzatvorená zo strany týchto detí, resp. ich matky pod nátlakom, tak žalovaná strana tvrdí, že v tomto prípade došlo k uzatvoreniu zmluvy pod nátlakom. Zo strany žalovaného nejde o účelový postup, ale to, že uvedené zistil až následne, sa stalo v dôsledku nepozornosti konateľa žalovaného, ktorý originál zmluvy, ktorého kópiu predložil súdu, predložil v konaní o rozvod manželstva žalobkyne a konateľa žalovaného. V danom prípade na nimi uvádzané nedostatky zmluvy spôsobujúce jej neplatnosť je súd povinný prihliadať ex offo. Navrhol vykonať dôkaz, ktorý predloží do pojednávania, a to potvrdenie autoservisu, v ktorom bolo OMV opravované, akú poruchu malo a ako to ovplyvňovalo jeho hodnotu. K tomu, z akého dôvodu takýto dôkaz doposiaľ nepredložili, ak už vo vyjadrení k žalobe žalovaný namietal uplatnenú výšku škody a až teraz došlo k namietaniu platnosti zmluvy, uviedol, že túto skutočnosť nevie vysvetliť.
10. Zástupca žalovaného na pojednávaní po nahliadnutí do originálu predloženej zmluvy poukázal na § 50a ods. 1 a 3 OZ v súvislosti s namietanou platnosťou zmluvy, keďže v nej nebola dohodnutá jej podstatná náležitosť - výška kúpnej ceny. Túto zmluvu vyhotovovala žalobkyňa, bola urobená v dvoch vyhotoveniach a v jednom vyhotovení, ktoré predložili, bola podpísaná oboma stranami v znení, kde absentovala výška kúpnej ceny. Poukázal aj na ustanovenie § 49 OZ, ktoré tiež oprávňovalo žalovaného odstúpiť od zmluvy, pretože bola uzatváraná v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Nápadne nevýhodné podmienky sú zrejmé z toho, že skutočná cena vozidla je podstatne vyššia ako kúpna cena jedno euro. Ide tu o prípad disimulácie, kedy sa mal týmto spôsobom zakryť iný právny úkon - darovanie, na čo poukazoval aj konateľ žalovaného v iných konaniach. Opätovne namietol aj výšku škody. V danom prípade OMV malo určité špecifické vlastnosti - opakovane sa prejavujúcu poruchu vytekania oleja, o čom bol kupujúci v následne uzatváranej kúpnej zmluve upozornený. V tejto kúpnej zmluve bola dohodnutá kúpna cena 4.900,- eur a preto, ak by sa malo vychádzať z toho, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy, tak výšku škody skôr preukazuje uvedený doklad.
11. Konateľ žalovaného na pojednávaní uvádzal, že OMV bolo v servise 03.12.2015. Tá porucha bola opravovaná, ale potom sa znova vyskytla a už aj predtým sa vyskytla, takže nevie uviesť, kedy prvýkrát bola. On originál toho textu zmluvy, ktorý predložil jeho zástupca, odovzdal sudkyni na prvom pojednávaní v rozvodovom konaní. Žalobkyňa až potom, ako jej zaslali odstúpenie od zmluvy, sa spamätala a dopísala do zmluvy kúpnu cenu a túto následne uhrádzala zloženkou a poslala mu to poštou. Žalobkyni, keď mu priniesla zmluvu na podpis, povedal, že keď skončí lízing, že jej to auto daruje. Ona mu povedala, že to chce mať v poriadku, aby to podpísal. On však nevedel určiť, aká by mala byť kúpna cena, lebo lízing pokračoval. Tvrdil, že až následne kúpnu cenu dopísala do zmluvy žalobkyňa, je to jej písmo a kľudne sa to môže dať grafológovi. Čuduje sa, že žalobkyni vôbec vydali z Galimexu taký papier, aký jej vydali, lebo také niečo môžu dať len majiteľovi vozidla a žalobkyňa jeho majiteľom nebola. Táto zmluva sa viackrát neprepracúvala, viackrát bola prepracovávaná zmluva o vyporiadaní BSM. Je mu známy obsah zápisnice o výsluchu žalobkyne na polícii, ale žalobkyňa následne dňa 11.12.2015 už posiela zloženkou sumu 1,20 eura, čiže tieto sumy nesedia, lebo tam hovorila jedno euro a posielala 1,20 eura. Takže to dopisovala následne. Žiadal žalobu zamietnuť. OMV malo 5 rokov a stálo niečo cez 17.000,- eur bez DPH a oni (žalujúca strana) tam dali cenu po piatich rokoch, hoci auto sa stále kazilo, 11.000,- alebo 12.000,- eur.
12. Predmetom zmluvy (Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve) podpísanej žalobkyňou a konateľom žalovaného a (vychádzajúc jej vyhotovenia predloženého žalobkyňou) datovanou k 27.05.2015, uzatváranou s poukazom na § 50a OZ medzi žalovaným ako budúcim predávajúcim a žalobkyňou ako budúcou kupujúcou, bol záväzok uzatvoriť kúpnu zmluvu, ktorou budúci predávajúci odovzdá budúcemu kupujúcemu OMV (značky Volkswagen Golf, D.: U.-XXXCA, I.: T. - osvedčenie o evidencii č. M. špecifikované v bode 2.2 zmluvy) a prevedie na neho k nemu vlastnícke právo v lehote 30 dní po úhrade poslednej splátky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebnom úvere č. UZF/12/20377, teda do 01.06.2016 a záväzok budúceho kupujúceho odovzdané OMV riadne prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu.
V článku II. bode 3.1 je uvedená kúpna cena vo výške 01,00 eura. Podľa bodu 3.3 zmluvy, preddavok, ktorý sa stane neskoršou kúpnou cenou, bude vyplatený pri podpise tejto zmluvy.
13. Nebolo sporné, že túto zmluvu vlastnoručne podpísali ako žalobkyňa, tak aj konateľ žalovaného F.. D. K., ktorý bol v tom čase manželom žalobkyne. Táto zmluva bola podpisovaná v dvoch vyhotoveniach. Na vyhotovení, ktoré zostalo v dispozičnej sfére žalovaného (jeho konateľa), na rozdiel od vyhotovenia, ktorým disponovala žalobkyňa, neboli v texte zmluvy (písanom na počítači) vyplnené údaje v časti III. bode 3.1, kde text zmluvy predpokladal dopísanie údaja o výške kúpnej ceny a tiež údaj dátumu uzatvorenia zmluvy v jej závere nad podpismi budúceho predávajúceho a budujúceho kupujúceho.
14. Až na pojednávaní 13.09.2017 po tom, ako na predbežnom prejednaní sporu začala žalovaná strana tvrdiť absolútnu neplatnosť zmluvy, predložiac v kópii vyhotovenie zmluvy bez údajov zmienených pod bodom 13 a vznášať v danom smere argumenty, sa stalo po vyjadrení žalobkyne medzi stranami sporu nesporné, že až po podpise zmluvy došlo zo strany žalobkyne k doplneniu údaja, a to nielen dátumu uzatvorenia zmluvy, ale aj výšky kúpnej ceny. Sporné však zostalo, v akom časovom odstupe a kde malo dôjsť k doplneniu uvádzaných údajov žalobkyňou, keď žalovaná strana tvrdila, že to mala žalobkyňa dodatočne dopísať, podstatne neskôr, než ako žalobkyňa tvrdila a bez prítomnosti konateľa žalovaného (malo sa tak stať niekedy až po odstúpení žalovaného od zmluvy), kdežto žalobkyňa tvrdila, že uvedené dva údaje (výšku kúpnej ceny a dátum uzatvorenia zmluvy) vlastnoručne dopísala, ale len na jednom z dvoch podpísaných vyhotovení zmluvy, síce až po podpise zmluvy, ale ešte za prítomnosti a na pokyn konateľa žalovaného v obývačke bytu, v ktorom to podpisovali a kde naposledy spolu bývali, a to po tom ako mu povedala, že tam musí byť uvedená kúpna cena a dátum a on jej povedal, dopíš si to tam a ona tak učinila.
15. Nebolo sporné, že hoci podľa zmluvy suma, ktorá mala predstavovať kúpnu cenu vo výške 1,- euro a ktorá ako preddavok, ktorý sa stane neskoršou kúpnou cenou, mala byť vyplatená pri podpise zmluvy, že k jej vyplateniu pri podpise zmluvy nedošlo, ale k poukázaniu sumy 1,20 eura (1,- euro + 20 % DPH z jedného eura) žalobkyňou žalovanému došlo až po tom, ako žalovaný listom z 30.11.2015 odstúpil od zmluvy. Nakoľko v zmluve nebolo dojednané právo odstúpenia od zmluvy, preto v takom prípade niektorá z jej zmluvných strán mohla od zmluvy účinne odstúpiť len v prípade splnenia zákonom stanovených predpokladov pre takýto postup. Žalovaný ako dôvod svojho odstúpenia od zmluvy listom z 30.11.2015 uviedol nezaplatenie preddavku, ktorý mal byť neskôr použitý na úhradu kúpnej ceny, a ktorý nebol pri podpise zmluvy uhradený a nebol uhradený ani ku dňu odstúpenia od zmluvy. V prípade omeškania dlžníka upravuje OZ možnosť odstúpenia od zmluvy v ustanovení § 517 ods. 1, pričom jedným z predpokladov odstúpenia od zmluvy podľa tohto ustanovenia je okrem omeškania dlžníka aj poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty zo strany veriteľa na splnenie jeho záväzku, s úhradou ktorého je dlžník v omeškaní. Nebolo sporné, že úkonu odstúpenia od zmluvy nepredchádzal žiadny úkon zo strany žalovaného, ktorým by žalobkyni akoukoľvek formou oznamoval poskytnutie nejakej lehoty na dodatočné splnenie jej záväzku, so splatením ktorého bola v omeškaní. Preto v prípade, ak by zmluva bola platným úkonom, nedošlo by zo strany žalovaného k platnému odstúpeniu od zmluvy, keďže z jeho strany neboli splnené všetky predpoklady stanovené v hypotéze ust. § 517 ods. 1 OZ pre takýto postup. Ďalšie dôvody, ktoré by za situácie platnosti zmluvy mali spôsobovať neplatnosť odstúpenia uvádzané žalobkyňou (jej zástupcom), a to porušenie ZoDPH a zákona o účtovníctve uvádzané viac-menej len vo všeobecnej rovine, súd nepovažoval za dôvodné, pretože žalobkyňa nepochybne mala možnosť zaplatenia sumy 1,- euro žalovanému aj bez predchádzajúceho vystavenia akéhokoľvek dokladu zo strany žalovaného, čoho dôkazom je aj jej postup po tom, ako obdržala od žalovaného odstúpenie od zmluvy, na čo reagovala o.i. aj tým, že poštovou poukážkou mu poukázala už zmienenú sumu 1,20 eura.
16. V danom prípade však súd zistil, že zmluva trpí nedostatkami spôsobujúcimi jej absolútnu neplatnosť, a to z týchto dôvodov:
17. Podľa § 50a OZ účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach (ods. 1). Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté (ods. 2). Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela (ods. 3).
18. Predpokladom platnosti zmluvy o budúcej zmluve, upravenej v cit. ustanovení § 50a OZ je jej uzatvorenie v písomnej forme (obligatórnosť písomnej zmluvy ex lege), a to bez ohľadu na to, či pre zmluvu, ktorá sa má uzatvoriť podľa zmluvy o budúcej zmluve, zákon vyžaduje alebo nevyžaduje písomnú formu. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o budúcej zmluve je aj určenie doby, do ktorej sa má konečná zmluva uzatvoriť. Súčasne takáto zmluva musí obsahovať aj podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť uzatvorená. Kogentné náležitosti kúpnej zmluvy vyplývajú z ust. § 588 OZ a sú nimi predmet kúpy a kúpna cena.
19. Podľa § 40 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný (ods. 1). Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne (ods. 2). Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé (ods. 3).
20. Nedostatok písomnej formy právneho úkonu stanovenej zákonom (na rozdiel od nedostatku písomnej formy dojednanej účastníkmi právneho úkonu spôsobujúcej len relatívnu neplatnosť právneho úkonu - § 40a OZ) spôsobuje s poukazom na § 39 OZ absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
21. Dovŕšením prejavu vôle konajúceho učineného písomnou formou dochádza momentom jeho podpisu daného právneho úkonu. Tento podpis „pokrýva“ len to, čo daný úkon v momente podpisu už v písomnej forme obsahoval. Ak po podpísaní právneho úkonu chce konajúca osoba nejakým spôsobom doplniť svoj prejav vôle, predpokladom toho, aby došlo k jeho písomnému doplneniu, je to, aby znenie tohto doplnenia bolo písomné a aby toto doplnenie bolo opäť (následne) po doplnení podpísané osobou, ktorá tento prejav vôle doplnila.
22. V prejednávanom spore súd na základe vykonaného dokazovania s prihliadnutím na nespornosť skutkového tvrdenia, že až po podpise zmluvy oboma jej zmluvnými stranami došlo zo strany žalobkyne k dopísaniu kúpnej ceny, konštatuje, že v zmluve absentuje v zákonom predpokladanej písomnej forme uvedenie kúpnej ceny. Na tomto závere nič nemení to, či žalobkyňa bezprostredne po podpise zmluvy a v prítomnosti konateľa žalovaného a s jeho vedomím (súhlasom) dopísala výšku kúpnej ceny, ako to žalobkyňa tvrdila, alebo sa tak malo stať niekedy neskôr bez prítomnosti konateľa žalovaného, ako to tvrdila žalovaná strana. Ak by totiž pravdivou mala byť verzia žalobkyne, za ňou popisovanej situácie by bolo možné hovoriť (maximálne) o jej ústnej ponuke a súčasne o ústnom akceptovaní výšky kúpnej ceny žalovaným prostredníctvom jeho konateľa, ale nie o jej dojednaní písomnou formou. K momentu, kedy mala žalobkyňa doplniť výšku kúpnej ceny súd len okrajovo poznamenáva, že aj bez príslušných odborných znalostí možno z textu zmluvy zistiť použitie 3 rôznych pier (resp. túh), keďže konateľ žalovaného zmluvu podpisoval perom s čiernou tuhou, žalobkyňa perom s modrou tuhou a hoci údaje dátumu uzatvorenia zmluvy a výška kúpnej ceny sú uvádzané tiež modrým perom, voľným okom pri pozornejšom pohľade je zrejmé, že šlo o rozdielne modré tuhy pri podpise žalobkyne na strane jednej a pri dopĺňaní uvádzaných číselných údajov na strane druhej. Takže z uvedeného možno vyvodiť buď ten záver, že ak skutočne ešte pri spoločnom stretnutí žalobkyne a konateľa žalovaného, boli po ich podpisoch zmluvy, ktorú zrejme každý z nich podpisoval svojim perom, doplňované ešte za prítomnosti žalovaného uvádzané číselné údaje, tak potom na ich doplnenie žalobkyňa použila (nevedno prečo) iné pero alebo k tomuto doplneniu došlo až (nevedno kedy) následne. Zákonom stanovená požiadavka písomnej formy zmluvy o budúcej zmluve musí pokrývať celý jej obsah, o to viac všetky jej zákonom stanovené podstatné náležitosti, ako ich v prípade zmluvy o budúcej kúpnej zmluve súd konštatoval pod bodom 18. Pokiaľ ide o doplnenie výšky kúpnej ceny, keďže zmluva obsahuje uvedenie podpisov oboch zmluvných strán učinených ešte pred „dopísaním“ výšky kúpnej ceny, nemožno hovoriť, že by došlo k písomnému doplneniu tejto náležitosti (dokonca ani len k písomnej oferte v danom smere zo strany žalobkyne, ktorá túto výšku dopísala) tobôž nie k jej písomnej akceptácii žalovaným.
23. S poukazom na uvedené súd pre nedostatok jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy, ktorú zmluva o budúcej kúpnej zmluve musí obsahovať, a to písomnou formou uvedenie výšky kúpnej ceny, súd žalobu, ktorou si žalobkyňa uplatnila náhradu škody, ktorú jej mal spôsobiť svojím konaním žalovaný tým, že nesplnil a svojím protiprávnym konaním zmaril možnosť splnenia svojej zmluvnej povinnosti kúpnou zmluvou žalobkyni odpredať OMV, ako nedôvodnú zamietol. Predpokladom dôvodnosti takéhoto nároku
je totiž platnosť zmluvy, z ktorej porušenie povinnosti žalovaným malo spôsobiť žalobkyni v príčinnej súvislosti s týmto konaním žalovaného vznik žalovanej škody. Ak je neplatným právny úkon, od porušenia ktorého si žalobkyňa odvodzovala vznik škody, potom absentuje splnenie zákonných predpokladov pre vznik škody, ktorými sú o.i. protiprávny úkon (porušenie právnej povinnosti v tomto prípade povinnosti, ktorá mala vyplývať zo zmluvy) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a vznikom škody. Súd si uvedomuje, že pokiaľ ide o základ žalobou uplatneného nároku, je konečné posúdenie iné, než bolo vyslovené v predbežnom právnom posúdení veci na predbežnom prejednaní sporu, ale dôvodom takejto „zmeny“ bola následná nespornosť nového skutkového tvrdenia žalovaného v tom smere, že až po podpise zmluvy oboma jej zmluvnými stranami, došlo žalobkyňou do už podpísaného textu zmluvy k dopísaniu o.i. aj výšky kúpnej ceny a aj to len na jednom z jej dvoch vyhotovení (ako už bolo uvádzané, nie je v tomto smere rozhodné, s akým časovým odstupom došlo po podpise zmluvy jej zmluvnými stranami k „dopísaniu“ výšky kúpnej ceny).
24. V súvislosti s námietkou zástupcu žalovaného, že nemal zachovanú lehotu na prípravu pojednávania, súd uvádza, že v zákonom stanovenom rozsahu tento rovnako ako aj druhá sporová strana mal zachovanú lehotu na prípravu na predbežné prejednanie sporu, takže mal dostatok času na potrebnú prípravu, pričom žiadny z dôkazov, ktoré sporové strany navrhovali a o ktorých súd rozhodol, že budú vykonané, nevyžadoval určenie termínu pojednávania tak, aby sporové strany mali dostatočnú lehotu na zabezpečenie nimi navrhovaných dôkazov. O dôkaze navrhovanom zástupcom žalovaného na predbežnom prejednaní sporu (vyžiadanie potvrdenia od autoservisu, v ktorom bolo OMV opravované, akú poruchu OMV malo a ako to ovplyvňovalo jeho hodnotu), o ktorom súd rozhodol, že nebude vykonaný, bolo tak rozhodnuté jednak preto, že jeho vykonanie by bolo s ohľadom na zamietnutie žaloby úplne nadbytočné, ale predovšetkým z dôvodu, že šlo o oneskorene navrhovaný dôkaz (§ 153 CSP). Všetky ostatné dôkazy, ktoré predstavovali už predložené listinné doklady obsiahnuté v spise, mohli byť bezprostredne vykonané, a preto aj súd prešiel po ukončení predbežného prejednania sporu do pojednávania. Žalujúca strana na predbežnom prejednaní sporu (na rozdiel od žaloby a repliky) pritom výslovne uviedla, že nenavrhuje vykonať dokazovanie inými dôkazmi, než ktoré už boli súdu predložené v listinnej podobe.
25. S ohľadom na plný úspech žalovaného v tomto konaní, súd s postupujúc podľa § 262 ods. 1 CSP priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na plnú náhradu trov tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.