Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_53Er-559-2015.pdf
PDF · 74.7 KB
Case nature
Area
Subarea
53Er/559/2015
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávnenej: Y. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. K. XXXX/X, V., proti povinnému: P. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. P. XX, V., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Bernard Janík, so sídlom Daniela Dlabača 2/978, Žilina, o vymoženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a.
III. Súd žiadnemu z účastníkov konania n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 178957 zo dňa 02.04.2015 bol súdny exekútor JUDr. Júlia Čechová v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava zo dňa 16.01.2012, č.k. 19C/125/2011-56.
2. Dňa 21.10.2016 bol súdu osobne podaný návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinný v návrhu uvádza, že zročné výživné zaplatil v celom rozsahu, pričom sa zaviazal, že bežné výživné bude platiť riadne a včas v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu zo dňa 16.01.2012, č.k. 19C/125/2011-56. Bežné výživné bude uhrádzať bankovým prevodom na účet oprávnenej. Z týchto dôvodov nie je podľa povinného ďalej potrebné ani účelné vedenie exekúcie na bežné výživné do budúcnosti. Prílohami návrhu je aj výpis z účtu o uskutočnených platbách a potvrdenie o zaplatení zročného výživného a trov exekúcie za účelom preukázania skutočností tvrdených v podaní.
3. Ďalší návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 05.12.2016 zo strany povinného bol súdu predložený prostredníctvom súdneho exekútora dňa 23.12.2016. V ňom povinný obdobne uvádza, že zročné výživné ako aj trovy exekúcie vyplatil v celej výške a bežné výživné pravidelne uhrádza.
4. Dňa 24.02.2017 bolo súdu doručená odpoveď súdneho exekútora na výzvu súdu, v ktorej uvádza, že povinný má uhradené celé zročné výživné a bežné výživné platí riadne a včas. Súdny exekútor trvá na zastavení exekúcie, a zároveň o trovách exekúcie nežiada rozhodovať, nakoľko boli povinným uhradené.
5. Na výzvu súdu oprávnená v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.02.2017 uviedla, že s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasí z dôvodu nepravidelného platenia bežného výživného, a preto trvá na ďalšom výkone exekúcie.
6. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
8. Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.
9. Podľa § 64 Exekučného poriadku, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167 a 172).
10. Podľa § 63 Exekučného poriadku, ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu, exekúciu možno vykonať a) zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky, c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľnosti, f) predajom podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.
11. Podľa § 61b Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 57 ods. 3); to neplatí, ak sa exekúcia vykonáva predajom hnuteľnej veci, ktorá sa nedá rozdeliť, alebo predajom nehnuteľnosti a povinný nemá dostatok iného majetku, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného.
12. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa. Ak si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu určenú právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou povinný rodič neplní, dieťa má právo domáhať sa splnenia tejto povinnosti jej núteným výkonom, teda exekúciou. Pri vymáhaní pohľadávok výživného je oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné.
13. Dôvody pre zastavenie exekúcie vo všeobecnosti špecifikuje ustanovenie § 57 Exekučného poriadku. Dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 80 resp. 101 Exekučného poriadku je predovšetkým správanie povinného a predpoklad dobrovoľného plnenia rozhodnutím stanovenej povinnosti. Ide o prípad, v ktorom zákon umožňuje povinnému na jeho návrh dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia aj vtedy, keď pohľadávka nie je zaplatená a naďalej existuje zákonný podklad na pokračovanie v exekúcii (nárok na výživné trvá). Predpokladom pre aplikovanie tohto ustanovenia je skutočnosť, že exekúcia je vedená už len pre bežné výživné a nedoplatky za minulú dobu boli v plnom rozsahu uhradené, tiež je potrebné zohľadniť aj predpoklad jeho dobrovoľného platenia do budúcnosti.
14. Na zastavenie exekúcie v takomto prípade nie je právny nárok a je vecou voľnej úvahy súdu, ako rozhodne o návrhu povinného, ktoré rozhodnutie súdu aj vzhľadom na použitie úvahy súdu musí byť riadne zdôvodnené. Táto úvaha musí mať oporu predovšetkým v poznatkoch súdu o tom, kedy možno dôvodne predpokladať, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne, pričom súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie prihliada aj na to, z akého dôvodu sa povinný pôvodne omeškal s plnením vyživovacej povinnosti, ako aktívne sa v rámci svojich možností postavil k splateniu zročného výživného a aké je stanovisko oprávneného k zastaveniu exekúcie.
15. Po oboznámení sa s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, vyjadreniami súdneho exekútora a s vyjadrením oprávnenej dospel súd k záveru, že návrh povinného bol podaný dôvodne.
16. Nepochybne povinnému možno vytknúť nedochvíľnosť platenia bežného výživného, keď výživné za niektoré mesiace zaplatil s oneskorením. Ak povinný nebude plniť vyživovaciu povinnosť presne v termínoch tak, ako mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, stále sa vystavuje riziku podania návrhu na nútené vymáhanie nároku oprávnenou, hoci výživné platí v súdom určenej výške a každý mesiac. Výživné má mať oprávnená najneskôr posledný deň splatnosti výživného už k dispozícii. Napriek tomu, že v rozhodnom období povinný platil výživné s časovým sklzom (nie načas), za aktuálneho skutkového stavu, keď povinný zaplatil výživné v súdom určenej výške a teda žiadne zročné výživné momentálne neexistuje (dlh ako taký), nie je možné pokračovať v začatej exekúcii.
17. Za existujúcej situácie, keď povinný dlhodobo dobrovoľne plní povinnosť uloženú mu súdnym rozhodnutím (exekučným titulom), nemožno trvať na tom, aby pre plnenia - pohľadávky oprávneného splatné v budúcnosti - bola naďalej vykonávaná exekúcia. Nie je dôvodné vykonávať nútený výkon prostredníctvom súdneho exekútora na bežné výživné, vzhľadom na postoj povinného k plneniu súdom uloženej povinnosti bežného výživného. Podľa názoru súdu ďalšie pokračovanie v exekúcii za daného stavu by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania, keďže by vznikali ďalšie trovy exekúcie. Súd s ohľadom na vyššie uvedené v zmysle § 57 ods. 2 v spojení s § 101 Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
18. Súd na záver opätovne zdôrazňuje, že ak si povinný nebude plniť vyživovacie povinnosti vyplývajúce z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, nič nebráni oprávnenej osobe opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie.
19. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
20. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
21. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
22. Nakoľko súdny exekútor v podaní, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 24.02.2017 uviedol, že nežiada rozhodnúť o náhrade trov exekúcie, nakoľko tieto boli povinným uhradené, rozhodol súd tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznáva.
23. Podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „C.s.p.“), ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
24. Podľa § 262 odseku 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keď má za to, že žiadne nevznikli. Zastavenie konania bolo dôsledkom objektívnej skutočnosti, a to vyplatenie dlhu na výživnom a platenie bežného výživného povinným. Preto ani jeden z účastníkov konania zastavenie exekúcie procesne nezavinil.
26. V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti výroku I o zastavení exekúcie a výroku III je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku o náhrade trov exekúcie vo výroku II odvolanie nie je prípustné.