Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/510/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcov v rade 1/ Q.. B.. Q. U.K., J.., U.. H., C.. X.XX.XXXX, D. S. S. S., C. P. X, v rade 2/ W.. K. H., U.. H., C.. X.X.XXXX, D. S. S. S., C. M. XX, v rade 3/ B.. K. H., U.. H., C.. XX.X.XXXX, D. S. XXX XX L. - M., P. XXX/X, Č. U., v rade 4/ A. R.L., U.. W., C.. XX.X.XXXX, D. S. B.. U.. Š. XX, B., v rade 5/ B. W., U.. W., C.. X.X.XXXX, D. S. B., K. X/XX, v rade 6/ S. R., U.. R., C.. X.XX.XXXX, D. S. B., B.. U.. Š. XXXX/XX X. v rade 7/ U. I., U.. I., C.. X.XX.XXXX, D. S. D., M. XXXX/X, právne zastúpených AK JUDr. Repáň a partneri s.r.o., so sídlom v Martine, M. R. Štefánika 25, 036 01, Martin, IČO: 50 711 776 proti žalovaným v rade 1/ S. X., U.. I., C.. XX.X.XXXX, S. B., I. XX X. v rade 2/ W. I., U.. I., C.. X.X.XXXX, S. S. XXX , právne zastúpených AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom v Martine, Škultétyho 472/10, 036 01, Martin, IČO: 36 868 108, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.895,44 € s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni v rade 1/ sumu 131,14 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.2.2016 do zaplatenia, žalobcom v rade 2/ a 3/ každému po sume 65,57 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.2.2016 do zaplatenia, žalobcom v rade 4/, 5/, 6/ každému po sume 87,43 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.2.2016 do zaplatenia a žalobcovi v rade 7/ sumu 262,29 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 26.2.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V časti, kde žalobkyňa v rade 1/ požadovala priznať plnenie nad sumu 382,50 € s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 13.7.2015 do zaplatenia, kde žalobca v rade 2/ a žalobca v rade 3/ požadovali priznať každý po sume nad 191,25 € spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 13.7.2015 do zaplatenia, v časti, kde žalobkyňa v rade 4/, 5/, 6/ požadovali priznať plnenie každá nad sumu 255 € spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 13.7.2015 do zaplatenia a kde žalobca v rade 7/ požadoval priznať plnenie nad sumu 765 € spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 13.7.2015 do zaplatenia, sa konanie zastavuje.

III. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 3.12.2015 sa žalobcovia v rade 1/ - 7/ proti žalovaným v rade 1/ - 2/ domáhali vydania bezdôvodného obohatenia vzniknutého žalovaným na úkor žalobcov v celkovej výške 2.895,44 € tak, že žalobkyňa v rade 1/ žiadala zaplatenie od žalovaných zaviazaných spoločne a nerozdielne sumy 482,57 € spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 13.7.2015 do zaplatenia, žalobca v rade 2/ sumu 241,28 € spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 13.7.2015 do zaplatenia, žalobca v rade 3/ sumu 241,28 € spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 13.7.2015 do zaplatenia,

žalobkyňa v rade 4/ sumu 321,71 € spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 13.7.2015 do zaplatenia, žalobkyňa v rade 5/ sumu 321,71 € spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 13.7.2015 do zaplatenia, žalobkyňa v rade 6/ sumu 321,71 € spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 13.7.2015 do zaplatenia a žalobca v rade 7/ sumu 965,14 € spolu s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 13.7.2015 do zaplatenia.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tou skutočnosťou, že sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností nachádzajúcej sa v kat. úz. S., ktorá je zapísaná na LV č. XXX ako parc. reg. E č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere X.XXX m2, ktorá patrí žalobkyni v rade 1/ v spoluvlastníckom podiele 2/12- iny, žalobcovi v rade 2/ a žalobcovi v rade 3/ v podieloch po 1/12-ine, žalobkyni v rade 4/ v podiele 1/9-iny, žalobkyni v rade 5/ v podiele 1/9-iny, žalobkyni v rade 6/ v podiele 1/9-iny a žalobcovi v rade 7/ v podiele 1/3-iny. Predmetná nehnuteľnosť bola pôvodne zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. S. ako parc. č. XXX/X - roľa v hone Q. - I. M. S. o výmere XX.XXX m2. Pri uplatnení reštitučných nárokov o vydanie nehnuteľnosti bola rozdelená postupne na parcely XXX/X, XXX/X X. XXX. Tým sa výmera pôvodnej parcely XXX/X zmenšila na X.XXX m2. Následne po vykonaní ROEP- u bola z výmery X.XXX m2 odčlenená časť o výmere X.XXX m2, ktorá zahrňovala parcely č. XXX/XXX

- trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere X.XXX m2. Po vykonaní týchto záznamov v znení záverov ROEP-u je nesporné, že navrhovatelia sú podieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností. Na parc. č. XXX/X sú postavené nehnuteľnosti, ktoré patria žalovaným v rade 1/ a 2/, ale aj ďalším osobám B. O. X. D. O. s tým, že vlastnícke právo k zastavaným pozemkom chatami č. súp. XXX postavenej na pozemku parc. č. XXX patriacej B. X. D. O. a vlastnícke právo k zastavaným pozemkom chatou č. súp. XXX postavenej na pozemku parc. č. XXX patriacej žalovaným, nie je vysporiadané a žalovanými je užívané obdobne, ako aj priestranstvo pri chatách. Kým žalobcovia sa s vlastníkmi chaty č. súp. XXX, bratmi B. X. D. O. dohodli na odplatnom užívaní chatou zast. pozemku ako aj okolitého pozemku, so žalovanými sa žalobcom nepodarilo dohodnúť. Žalovaní v rade 1/ a 2/ nereagovali na výzvu na uzavretie dohody o odplatnom užívaní pozemku žalobcov a za užívanie pozemkov nič neplatili. Žalobcovia tvrdili, že žalovaní užívajú pozemok žalobcov v rozsahu zastavanej plochy chatou o výmere XX m2 a ďalej aj okolitý pozemok o výmere XXX,X m2 ako aj pozemok príjazdu minimálne o výmere XX m2. Tvrdili, že žalovanými užívaná plocha je v teréne čiastočne ohradená oplotením a tiež je ohraničená živým smrekovým porastom. Táto plocha je žalovanými v rade 1/ a 2/ užívaná celoročne. Keďže žalovaní v rade 1/ a 2/ za užívanie pozemku zastavaného chatou a v jej okolí žalobcov, ktorí sú vlastníci tohto pozemku, nič neplatia, boli nútení žalobcovia obrátiť sa na súd. Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi chaty postavenej na parc. č. XXX, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. S. a to každý v 1-ici. Tým, že žalovaní v rade 1/ a 2/ užívajú zastavanú plochu, príjazd, ako aj okolité priestranstvo v blízkosti chaty, sa bezdôvodne obohacujú. Nimi užívané priestranstvo predstavuje užívanú plochu XXX,XX m2. Chata sa nachádza vo vzdialenosti 10 km od okresného mesta, čo sú rozhodujúce argumenty pre stanovenie polohovej diferenciácie. Tieto atribúty podľa tvrdení žalobcu sú základom pre stanovenie koeficientu pre stanovenie adekvátnej náhrady za užívanie pozemku žalovanými na ťarchu žalobcov. Týmto koeficientmi sú koeficient všeobecnej situácie za takéto ohodnotenia dostupnosti pozemku a jeho využitia minimálne v úrovni 1,1 - 1,2, koeficient dopravných vzťahov vychádzajúci zo skutočnosti, že dané pozemky sú v blízkosti prostriedkov hromadnej dopravy (cesta autom do centra okresného mesta maximálne 10 minút), čo upravuje koeficient dopravných vzťahov minimálne na úrovni 1, koeficient obchodnej priemyselnej a rekreačnej polohy, ktorý je podľa žalobcu vo výške 1,2 zodpovedajúci rekreačnej obytnej oblasti, koeficient technickej infraštruktúry, ktorý je minimálne na úrovni 1,3 dobrej vybavenosti, nakoľko na pozemku je elektrická energia a voda sa nachádza na hranici pozemku, koeficient redukujúcich faktorov je na úrovni 1, v dôsledku celkový koeficient polohovej diferenciácie po zohľadnení týchto faktorov a skutočností je potom 1,87. Ak všeobecne záväzným nariadením mesta Martin bola stanovená cena za 1 m2 pozemku na úrovni 25 €, z ktorej by sa pre účely výpočtu ceny nájmu rátalo iba 80 % takto stanovenej ceny, tak hodnota 1 m2 by bola 20 €. Zostatková hodnota pozemku by potom predstavovala 20 x 1,87 = 20,187 € za 1 m2, čo znamená 20 € za 1 m2. Všeobecná hodnota pozemku, teda parc. č. XXX/X o výmere X.XXX m2 potom predstavuje XXX.XXX €. Z takto stanovenej hodnoty žalobcovia pre účely nájmu vychádzajú z percentuálneho rozpätia nájmu vo výške 7 - 10 % ceny pozemku za 1 m2 pre rekreačné účely a v takom prípade by nájom za užívané pozemky predstavoval od 1,4 do 2 € za 1 m2 ročne. Podaním žaloby si žalobcovia uplatnili nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za dva roky späť od podania žaloby, čiže za obdobie od 1.12.2013 do 1.12.2015a to vo výške priemeru medzi 1,4 € a 2 €, čo je 1,7 € a zohľadnení výmery XX m2 za príjazd a užívanej plochy XXX,XX m2 za okolie chaty, čo potom predstavuje výmeru 851,6 m2 x 1,7 € za 1 m2 = 1.447,72 € ročne a za dva roky táto suma predstavuje 2.895,44 € ročne. Uvedená suma je nárokom žalobcov na vydanie

bezdôvodného obohatenia voči žalovaným, pričom každý zo žalobcov ju žiadal zaplatiť v závislosti od jeho spoluvlastníckeho podielu. Keďže žalovaní bezdôvodné obohatenie žalobcom nevydali ani po výzve, žalobcovia žiadali, čo bolo uvedené vyššie. Na dôkaz svojich tvrdení žalobcovia do spisu pripojili výpis z LV č. XXX pre kat. úz. S., výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. S., výzvu z 10.7.2015 na stretnutie s PZ žalobcov kvôli zmierlivému riešeniu sporu, rozhodnutie Pozemkového úradu v Martine z 3.6.1994 č. 149/93/94, situačný nákres.

3. Na žalobu reagovali žalovaní v rade 1/ a 2 / podaním zo dňa 9.3.2016, kde uviedli, že Okresný úrad Martin, katastrálny odbor oznámil začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a vyzval žalovaných na vyjadrenie k veci, kde je spochybnené vlastnícke právo k parc. č. XXX/X, nakoľko na pozemnoknižnej parc. č. XXX/X bol reštitučný nárok oprávnenej osoby X. H.D. a spol., ukončený rozhodnutiami č. 149/93 zo dňa 23.4.1993 a rozhodnutím č. 1162/92/95-I. zo dňa 28.11.1995, keď bolo nepriznané podľa § 9 ods. 4 Zákona o pôde vlastnícke právo k ostávajúcej časti pozemnoknižnej parc. č. XXX/X podľa katastra nehnuteľností č. XXX, XXX, XXX/X X. XXX o výmere X,XXXX m2. Tieto pozemky mali ostať vo vlastníctve Slovenskej republiky. Z hľadiska uvedeného je sporná otázka aktívnej legitimácie žalobcov ohľadne týchto pozemkov. Pokiaľ bude ustálená otázka vlastníckeho práva k predmetnej parcele, je potom potrebné stanoviť pre prípad vedenia súdneho sporu, aký rozsahu žalovaní užívajú, nakoľko zo strany žalobcov bez toho, aby relevantným spôsobom získali dôkaz o tom, že sa jedná rozsah XX m2 plochy zastavanej chatou a okolitý pozemok chaty o výmere XXX,X m2 ako aj pozemok príjazdu minimálne o výmere XX m2, je pre žalovaných toto tvrdenie sporné. To bol aj dôvod, prečo nedošlo nejakým spôsobom k uzavretiu dohody, nakoľko žalovaní spochybňovali, že by takýto rozsah plochy skutočne užívali. Na základe toho žalovaní oslovili geodeta, aby im zakreslil a vymeral plochu chaty prístupu a rozsah užívania okolia chaty s tým, že konštatovali, že užívajú výmeru menšiu. Naviac spochybnili výpočet výšky bezdôvodného obohatenia, ktorý podľa ich názoru nemá žiadnu oporu. Do spisu pripojili oznámenie Okresného úradu Martin z katastrálneho odboru z 18.2.2016 - C 24/16.

4. Na prvom pojednávaní vo veci samej dňa 5.5.2016 PZ žalobcov doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby (č.l. 55, 56), ktorým čiastočným späťvzatím reagoval na konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte. V tomto podaní žalujúca strana uviedla, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte bolo právoplatne ukončené rozhodnutím o zmene údajov registra č.j. C 24/2016 zo dňa 14.4.2016, pričom opravou chyby v katastrálnom operáte sa zistilo, že žalobcom nebola vydaná časť parcely, ktorá je zastavaná chatou žalovaných o výmere XX m2. Jedná sa o parc. reg. E - KN č. XXX/XXX - zast. plochy. V dôsledku uvedeného je nutné ustáliť zostávajúcu výmeru plochy zastavanej chatou, ktorá predstavuje XX m2. Preto žalobcovia čiastočne zobrali žalobu späť. Suma, o ktorú spolu zobrali žalobu späť, predstavovala 112,20 € a žiadali pri nezmenení úrokov z omeškania priznať žalobkyni v rade 1/ sumu 463,87 €, žalobcovi v rade 2/ sumu 231,94 €, žalobcovi v rade 3/ sumu 231,94 €, žalobkyni v rade 4/ sumu 309,25 €, žalobkyni v rade 5/ sumu 309,25 €, žalobkyni v rade 6/ sumu 309,25 € a žalobcovi v rade 7/ sumu 927,75 €. Na tomto pojednávaní žalujúca strana do spisu pripojila aj rozhodnutie o zmene údajov katastra zo dňa 14.4.2016. Na tomto pojednávaní strany sporu pripojili a to žalovaná strana tiež výpis z LV č. XXX a geometrický plán č. 73/2016, ktorý si dali vyhotoviť žalovaní (č.l. 87), na ktorom je zakreslená výmera plochy, ktorú žalovaní užívajú. Žalujúca strana do spisu pripojila zmluvu, ktorú uzavrelo Pozemkové spoločenstvo D. S. s otcom žalovaných W. I. dňa 1.7.2006. Podľa vyjadrenia žalobkyne v rade 1/ M. O. D. vytvorili všetci spoluvlastníci sporného pozemku parc. č. XXX/X.

5. Pri dokazovaní súd mimo vypočutia prednesov strán sa oboznámil s listinami stranami pripojenými do súdneho spisu, vykonal ohliadku na mieste samom a vypočul svedkov navrhnutých stranami.

6. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav: z výpisu z LV č. XXX pre kat. úz. S. súd zistil, že žalobcovia v rade 1/ - 7/ sú v nimi konštatovaných podieloch podielovými spoluvlastníkmi parc. reg. E č. XXX/X L. výmere X.XXX m2 - trvalé trávne porasty. Podľa výpisu z LV č. XXXX žalovaní v rade 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi chaty č.s. XXX, ktorá je postavená na parcele XXX v kat. úz. S.. Právny vzťah parcely, na ktorej leží chata, nie je evidovaný na LV. Z rozhodnutia o zmene údajov registra Okresného úradu v Martine, katastrálny odbor zo dňa 14.4.2016 č.j.: C 24-2016 súd zistil, že katastrálny odbor Okresného úradu v Martine rozhodol podľa § 7 ods. 6 zákona č. 180/1995 Z.z., že schválený register obnovenej evidencie pozemkov v kat. úz. S. sa mení tak, že do súboru popisných informácií katastra nehnuteľností sa vpisujú nasledovné nehnuteľnosti E - KN parc. č. XXX/ XXX - zast. plocha o výmere XX m2 v extraviláne, E - KN parc. č. XXX/XXX - zast. plocha o výmere XX m2 v extraviláne vo vlastníctve Slovenskej republiky v podiele 1/1-ina v správe Okresného úradu

Žilina. V súbore geodetických informácií sa vo vektorovej mape určeného operátu E - KN parc. č. XXX/X rozdeľuje na E - KN parc. č. XXX/X, XXX/XXX X. XXX/XXX tak, ako je zobrazené v zázname podrobného merania zmien ZPMZ č. XXXX, ktorého grafická časť tvorila neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia.

7. Dňa 14.6.2016 súd vykonal ohliadku na mieste samom, o ktorej svedčí zápisnica z č.l. 72 - 75, pričom na tejto ohliadke súd nepochybne zistil rozsah užívania pozemku v okolí chaty žalovanými. Súd zistil, že prístup k chate žalovaných vedie na prevažne spevnenej komunikácii, pozdĺž ktorej sa s odstupom približne 3 - 4 metre po ľavej strane smerom k chate nachádza pletivové oplotenie, ktoré nepatrí žalovaným, ale podľa ich vyjadrenia bolo postavené ZŤS Martin. Toto pravdepodobne tvorí hranicu parc. č. XXX/X, ktorá je znázornená na geometrickom pláne pripojenom do spisu žalovanými na č.l. 57. Súd zistil, že pozdĺž obvodovej steny chaty sa nachádza ešte spevnená plocha pri zadnej stene obvodového múru cca 1,20 metra. Na pozemku v odstupoch od chaty sa nachádzali v čase ohliadky sklad dreva a náradia, budovy ktoré podľa vyjadrenia žalovaným patria.

8. V záverečnej fáze konania žalovaní konštatovali, že tieto budovy už zlikvidovali, avšak v čase vykonania ohliadky sa v blízkosti chaty nachádzali. V čase, keď súd vykonával ohliadku, konštatoval, že hranice užívania okolitého pozemku pri chate tak, ako ich súd zistil, keďže sa na nich nachádzali rôzne veci patriace žalovaným, napr. klad na rúbanie dreva, narúbané a popílené drevo, oporný múr, vstavaná pivnica, boli vyznačené drevenými kolíkmi zafarbenými červenou farbou, ktoré pred vykonaním ohliadky osadil geodet Ing. Kráľ na žiadosť žalobcov a vytyčovali hranice skutočného užívania okolitého pozemku žalovanými. Súd vtedy konštatoval, že vyznačenie týchto značiek v teréne možno považovať vzhľadom na polohu a umiestnenie stavieb za hranicu užívania pozemku žalovanými, nakoľko súd sa pri ohliadke stotožnil, že je zrejmé, že žalovaní užívajú plochu takého rozsahu, ktorá je spomínanými kolíkmi vyznačená. Tieto merania Ing. I. sa potom stali podkladom pre vypracovanie geometrického plánu žalobcami, ktorý bol pripojený do súdneho spisu a ktorým bol určený rozsah skutočného užívania pozemku žalovanými. Medzi stranami bolo takto nesporné, že žalovaní užívajú pozemok žalobcov v okolí chaty bez právneho dôvodu, bez riadne uzavretej nájomnej zmluvy a to v období uvedenom v žalobe ako aj v období vyhlásenia rozsudku. Sporný medzi nimi bol však rozsah užívania, teda užívaná plocha pozemku a výška odplaty, ktorú by žalovaní mali poskytnúť žalobcom za bezdôvodné užívanie pozemku žalobcov.

9. Pokiaľ ide o rozsah užívanej plochy, žalobcovia do spisu pripojili geometrický plán vypracovaný Y.. B. I. - V. O..U..L.., so sídlom v Martine, ktorý ale nebol autorizačne overený číslom.

10. Tento bol pripojený na č.l. 82 a 83, avšak nebol autorizačne overený a vyplynulo z neho, že Ing. I., geodet, pozemky, ktoré nesporne žalovaní užívali, vyznačil ako č. parcely XXX/X/X o výmere XXX m2

- lesný pozemok, definovaný ako tzv. nesporná plocha v časti Nový stav vo výkaze výmer a je graficky znázornený na tomto koncepte geometrického plánu. Bolo z neho však zrejmé, že ako nespornú plochu Ing. I. znázornil aj plochu zastavanú chatou, ktorá spolu s prístupovou komunikáciou, po ktorej nesporne žalovaní chodia a využívajú ju na prístup k chate a s plochou za chatou smerujúcou k drevárni, mala spolu XXX m2. Hranice tejto nespornej plochy pre súd neboli sporné, pretože súd aj pri ohliadke zistil, že jednotlivé meračské body, boli v čase ohliadky v teréne vyznačené vyššie uvádzanými červenými drevenými kolíkmi a súd sa stotožnil, že na hranici, alebo v spojnici týchto drevených kolíkov skutočne je v teréne taký stav, ktorý svedčí pre užívanie vykolíkovanej časti pozemku žalovanými, napr. za chatou na konci užívanej plochy oproti príjazdovej komunikácii sa nachádza dreváreň jednoznačne žalovanými používaná a ďalšie predmety, ktoré mali v časti medzi drevárňou a chatou umiestnené. Pred súd, ale pre žalovanú stranu bolo potom sporné, že Ing. I. predmetný geometrický plán, resp. jeho koncept autorizačne neoveril. V dôsledku tejto skutočnosti potom žalujúca strana do spisu na č.l. 197 pripojila tzv. zameranie pozemku č. XXX a časti parc. č. XXX, kde je prakticky znázornená plocha nesporná a je vyznačená modrou farbou. Opäť však zahrňuje plochu zastavanú chatou. Ako tzv. nevyužívaná plocha je tak v koncepte geometrického plánu, ako aj v autorizačne overenom zameraní (č.l. 197) naznačená plocha, ktorá sa nachádza medzi príjazdovou komunikáciou a časťou kovového oplotenia, o ktorej žalovaná strana popierala užívanie napriek tvrdeniam žalujúcej strany, že túto plochu žalovaní užívali. Žalovaná strana však za užívanie plochy tzv. nevyužívanej na zameraní označenej ako nevyužívaná plocha o výmere XX m2 znázornená bielou farbou, nepožadovala vydanie bezdôvodného obohatenia a z toto zamerania vychádzala pri ďalšej úpravy žaloby, ktorú uskutočnila podaním z 28.4.2016, ktoré na súd došlo 6.7.2017 (č.l. 200 - 201).

11. Súd podotýka, že na koncepte geometrického plánu, ktorý pripojil Ing. I., je sporná plocha pozdĺž oplotenia a príjazdovej komunikácie vyznačená ako parc. č. XXX/X/X o výmere XX m2 (č.l. 82, 83).

12. V podaní, ktoré na súd došlo 6.7.2017, žalobcovia uviedli, že vzhľadom na predloženie listinného dôkazu - zamerania parc. č. XXX a časti parc. č. XXX/X pre výpočet výmery pre nájom zo dňa 13.6.2017, kde autorizovaný geodet a kartograf Ing. B. I. zameraním ustálil, že žalovaní užívajú celkovú plochu vrátane zast. plochy o výmere XXX m2 z pozemku patriaceho žalobcom, navrhujú od geodetom ustálenej výmery XXX m2 odpočítať ešte XX m2, čo je pozemok z časti zastavaný chatou, ku ktorému bolo zapísané vlastníctvo v prospech Slovenskej republiky a to na základe vyššie zmieneného rozhodnutia o zmene údajov registra zo dňa 14.4.2016 (č.l. 49 - 51), keď parcele č. XXX o výmere XX m2 bolo pridelené nové parcelné číslo reg. E - KN a to číslo E - KN XXX/XXX - zast. plocha o výmere XX m2. Je teda zrejmé, že v zameraní v rámci výmery užívanej žalobcami podľa Ing. I. o výmere XXX m2 je nutné odpočítať výmeru XX m2, ktorá predstavuje plochu patriacu Slovenskej republike a je zastavaná chatou v spoluvlastníctve žalovaných. Tým výmera, ktorú žalovaní užívajú na úkor žalobcov, klesla na XXX m2 a len z takejto výmery žalobcovia podaním na súd došlým 6.7.2017 požadovali priznať náhradu za bezdôvodné obohatenie, ktorá potom pri XXX m2 a náhrade 1,7 € za 1 m2 a dva roky užívania, predstavuje spolu sumu 2.295 €. To je nárokom žalobcu na žalované obdobie a v dôsledku tejto skutočnosti požadovala potom týmto podaním žalobkyňa v rade 1/ požadovala istinu vo výške 382,50 €, žalobca v rade 2/ istinu vo výške 191,25 €, žalobca v rade 3/ istinu vo výške 191,25 €, žalobkyňa v rade 4/ požadovala istinu tak, ako žalobkyňa v rade 5/ vo výške 255 €, rovnako vo výške 255 € požadovala istinu aj žalobkyňa v rade 6/ a žalobca v rade 7/ požadoval istinu vo výške 765 € pri nezmenenej sadzbe úroku z omeškania 5,5 % ročne od 13.7.2016 do zaplatenia.

13. Žalovaná strana k takémuto obmedzeniu nároku žalobcov nemala námietky, reagovala listom zo dňa 31.8.2017, ktorý na súd došiel 5.9.2017, kde však namietala výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia a uviedla, že za ekvivalent považuje 100 € ročne, keďže vychádza z ceny za obdobné pozemky v obdobnom čase na tom istom mieste. Uvedenú sumu totiž bez rozlíšenia rozsahu platia všetci susední chatári, ktorí využívajú chaty len na súkromné účely. Žalobca v rade 1/ žalovaným listom zo dňa 15.4.2017 oznámil svoje číslo účtu a žalovaní mu na toto číslo účtu chcú zaslať sumu 100 € ročne za užívanie pozemku v rokoch 2013 - 2017, ktorú sumu 100 € ročne považujú za ekvivalent nájmu za pozemok pri rekreačnej chate žalovaných (č.l. 208, 209). Následne žalovaní do spisu pripojili potvrdenie o zrealizovaní transakcie (č.l. 212), keď preukázali, že 5.5.2017 v prospech účtu oznámeného žalobkyňou v rade 1/, zaslali sumu 500 € a aj na poslednom meritórnom pojednávaní vo veci samej zdôraznili, že suma 500 € predstavuje odplatu za užívanie pozemku žalobcov za roky 2013 - 2017, teda spolu za 5 rokov. Z toho 200 € teda pripadá na obdobie, za ktoré žalobcovia požadovali vydať bezdôvodné obohatenie, teda obdobie cca 2 rokov pred podaním žaloby na súd (od 1.12.2013 do 1.12.2015).

14. Aj keď žalujúca strana namietala, že na príkaze banky žalovaní nekonštatovali, akým titulom platia danú sumu vo vzťahu k žalobcom, pre súd bol nesporný účel tejto platby, pretože vyplýval jednak z podania žalovanej strany z 31.8.2017, ale aj z listu, ktorý žalovaní poslali žalobkyni v rade 1/ zo dňa 6.4.2017 (č.l. 208) a účel platby vyplýval aj z ich vyjadrení na pojednávaní dňa 14.9.2017. Súd totiž vychádzal zo skutočnosti, že žalovaní v rade 1/ a 2/ mali viacero dlhov za 5 rokov vo vzťahu k žalobcom z titulu bezdôvodného obohatenia a dlžníci podľa presvedčenia súdu v zmysle ust. § 566 ods. 2 Obč. zák. určili, na aký dlh platbu uskutočňujú.

15. Na poslednom meritórnom pojednávaní vo veci samej však žalujúca strana na poskytnutie tejto platby od žalovaných nereagovala procesným úkonom, teda ďalším čiastočným späťvzatím žaloby a žiadala, aby sa súd s týmto vyporiadal vo svojom rozhodnutí.

16. Súd mal ohliadku na mieste samom, pozorovaním vytýčených meračských bodov Ing. I. a následne jeho grafickým zameraním skutočne užívanej plochy žalovanými nesporne preukázané a túto skutočnosť už potom žalovaná strana v záverečnej fáze konania výslovne nenamietala, že žalovaní v žalovanom období od 1.12.2013 do 1.12.2015 skutočne užívali pozemok žalobcov a to parc. č. XXX/X registra E zapísanú na LV č. XXX (mimo XX m2, čo je časť pozemku zastavaného ich chatou vo vlastníctve Slovenskej republiky) vo výmere XXX m2 (XXX m2 - XX m2). Takúto výmeru podľa dokazovania žalovaní užívali a za užívanie tohto pozemku počas dvoch rokov uvedených v žalobe zaplatili žalobcom spolu 200 €. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, tú súd zisťoval výsluchom svedkov a

čítaním nájomných zmlúv, ktoré uzavreli žalobcovia, vystupujúci ako Pozemkové spoločenstvo D. S. s viacerými chatármi. Žalobcovia ako prvú do spisu pripojili zmluvu o prenájme pozemku uzavretú s W. I. (č.l. 63), ktorá bola podpísaná dňa 1.7.2006. W. I. je otec žalovaných a Pozemkové spoločenstvo D., ktoré vytvorili žalobcovia podľa vyjadrenia žalobkyne v rade 1/, prenajalo touto zmluvou W. I. XXX m2 zastavanej plochy chatky (patriacej žalovaným) za nájomné od 1.1.2003 do 31.12.2006 vo výške 3.000 Sk s tým, že prvá platba vo výške 9.000 Sk bude uhradená do 31.8.2006 a potom už v riadnych termínoch do 10.2.2007. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Z obsahu zmluvy bolo možné ustáliť, že 3.000 Sk bol ročný nájom za XXX m2 pozemku. Ďalšou zmluvou bola zmluva o prenájme pozemku uzavretá medzi Pozemkovým spoločenstvom D., S. a L. U. dňa 20.8.2012, kde predmetom nájmu bolo XXX m2 z pozemku žalobcov v kat. úz. S. za 500 € ročne. K tejto zmluve bol vypočutý aj svedok L. U., ktorý uviedol, že pozná lokalitu, kde je situovaná chata žalovaných a tá je od jeho chaty vzdialená možno XXX metrov vzdušnou čiarou. Nájomné ku dňu jeho výsluchu zvýšené nebolo. Aj keď žalovaní namietali, že svedok L. U. zrejme svoju chatu užíva aj na iný účel, než na osobnú potrebu, výpoveďou svedka sa táto skutočnosť nepotvrdila a nebol k tomu produkovaný žiadny iný dôkaz. Svedok ale pripustil, že chatu občas zapožičiava svojim známym. Žalobcovia do spisu pripojili aj zmluvu o prenájme poľnohospodárskeho pozemku obchodnej spoločnosti Belkam s.r.o., so sídlom na Bystričke (č.l. 146, 147), predmetom ktorej bol iný pozemok v celkovej výmere XX.XXX m2. Poľnohospodárska pôda bola prenajatá za účelom poľnohospodárskeho využitia do 31.10.2010 a preto súd z tejto sumy nevychádzal, nakoľko sa jednalo o poľnohospodársku pôdu, nie o plochu zastavanú, napr. rekreačnou chatou, ako to bolo v prípade žalovaných a jej účelové využitie bola výroba, teda podnikanie nájomcu. Súd ale vychádzal z ďalšej zmluvy, ktorú predložili žalobcovia a to zo zmluvy o prenájme pozemku uzavretej opäť Pozemkovým spoločenstvom D., S. (č.l. 166, 167) s nájomcom U. O.. Aj tomuto nájomcovi bola prenajatá pôda žalobcov zapísaná v prospech žalobcov na LV č. XXX vo výmere XXX m2 za nájomné 3.000 Sk ročne. Nájomná zmluva bola podpísaná 21.10.2004. Žalobcovia nespochybnili jej platnosť aj v súčasnosti a neprodukovali dôkaz, že by od podpisu nájomnej zmluvy bolo nájomné zvýšené. Predmetom nájmu bolo 300 m2 plochy zastavanej chatkou, krytým ohniskom manipulačnej plochy prípojky, žumpy a studne. Ďalšou zmluvou bola zmluva o prenájme pozemku Pozemkovým spoločenstvom D., bratom B. O. X. D. O., podpísaná 1.7.2006, podľa ktorej predmetom nájmu bolo XXX m2 z parc. reg. E č. XXX/X, ktorá je zastavaná chatkou nájomcov a tvorená je ďalšou priľahlou manipulačnou plochou. Aj v tejto zmluve bolo dohodnuté ročné nájomné vo výške 3.000 Sk. Z výpovede svedkov B. O. X. D. O. vyplynulo, že táto zmluva je stále v platnosti, oni sa podľa nej správajú. D. O. uviedol, že žalobcovia mu nájomné fakturujú. Chata bratov O. je vzdialená XXX - XXX metrov vzdušnou čiarou od chaty žalovaných. Z výpovede svedka D. O. vyplynulo, že až v posledných rokov žalobcovia začali o infláciu dohodnutú v nájomných zmluvách zvyšovať nájomné; v roku 2017 prvýkrát platili sumu 120 €, v roku 2016 asi sumu 113 € a v predchádzajúcich rokoch to bola asi suma 107 €, ale touto sumou si nebol svedok istý. Žalobcovia tiež pripojili zmluvu o prenájme pozemku uzavretú medzi Pozemkovým spoločenstvom D., S. a nájomcom M. W., predmetom ktorej bol opätovne nájom XXX m2 pozemku zastaveného plochou chatky a manipulačnej plochy, pričom zmluva bola uzavretá pravdepodobne v roku 2003 (dátum podpisu zmluvy chýba) a nájomné bolo dohodnuté na 500 Sk ročne. Všetky tieto chaty sa nachádzali v kat. úz. S. a v rovnakej lokalite, ako majú chatu žalovaní. Pokiaľ však išlo o žalobcov, tí neprodukovali dôkazy, že by na základe predložených nájomných zmlúv požadovali proti tam uvedeným nájomcom, ktorí mali rovnako rekreačné chaty postavené v blízkosti chaty žalovaných, resp. v rovnakej lokalite ako žalovaní, vyššie nájomné. Súd všetky uzavreté zmluvy vyhodnotil ako absolútne neplatné, nakoľko z registra pozemkových spoločenstiev a z výpisu zo štatistického registra organizácií, ktoré si súd z vlastnej iniciatívy pripojil do súdneho spisu, súd zistil, že Pozemkové spoločenstvo D. s IČO XXXXXXXX vzniklo 24.2.1994 a zaniklo 11.4.2001 a Pozemkové spoločenstvo D. - S. bolo vytvorené 1.3.1996 ako spoločenstvo bez právnej subjektivity. Je teda zrejmé, že subjekt, ktorý uzatváral vyššie uvádzané nájomné zmluvy v čase ich uzavretia, nemal spôsobilosť byť účastníkom právnych vzťahov, teda nemal právnu subjektivitu. Keďže medzi stranami bolo nesporné, že predmetné pozemkové spoločenstvo vytvorili žalobcovia, slúžili tieto zmluvy pre súd ako ilustrácia vôle žalobcov, prenajať časť svojich pozemkov chatárom v tej istej lokalite, ako sa nachádzala chata žalovaných a nimi užívaný pozemok, vlastnícky patriaci žalobcom. Teda boli pre súd ilustráciou, aká bola pre žalobcov obvyklá cena nájmu a to aj v roku 2013 - 2015, keďže žalobcovia neprodukovali dôkaz, že by boli pristúpili k zmene zmlúv, resp. že by od zazmluvnených nájomcov vyššie uvedených za roky 2013 - 2015 požadovali vyššie nájomné.

17. Súd potom zistil, že W. I. mal podľa požiadavky žalobcov platiť v prepočte 0,33 € za 1 m2 (3.XXX O. : XXX B. : XX,XXX). Rovnakou mechanikou výpočtu súd dospel k zisteniu, že L. U., ktorý zmluvu

uzavrel neskôr, mal podľa nej platiť 2,5 € za 1 m2 (XXX €. : XXX B.). U. O. X. S. O., ktorí mali rovnako ako W.Á. I. prenajatých podľa zmluvy XXX m2, za ktoré mali platiť 3.000 Sk ročne, potom mali priemerné nájomné 0,33 € za 1 m2 a pokiaľ ide o M. W., tak ten mal cenu nájmu dohodnutú na 0,166 € v prepočte (XXX O. : XXX B.). Súčet nájomného u týchto piatich nájomcov požadovaný za 1 m2 potom predstavoval sumu 3,656 € a pri vydelení tejto sumy počtom piatich nájomcov predstavovala priemerná suma požadovaná žalobcami za 1 m2 výšku 0,731 € za 1 m2. Súd sa takto dopracoval k sume, ktorú žalobcovia obvykle v danej lokalite požadovali od svojich nájomcov ako protihodnotu za užívanie ich pozemkov pod zastavaných chatkami a za užívanie priľahlej manipulačnej plochy v lokalite, kde sa nachádza chatka žalovaných. Pri rozsahu užívanej plochy XXX m2 žalovanými a nájmom 0,731 € za 1 m2 by potom ročné nájomné pre žalovaných predstavovalo podľa výpočtov súdu sumu 493,43 € ročne a pri dvoch rokoch užívania dvojnásobok vo výške sumu 986,86 €. Ak z tejto sumy žalovaní v priebehu súdneho konania žalobcom zaplatili 200 €, táto suma klesá na sumu 786,86 €.

18. Nároky žalobcov súd posudzoval podľa ust. § 451 a nasl. Obč. zák..

19. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného majetkového prospechu u obohateného, u ktorého nemusí len dôjsť na úkor oprávneného k zväčšeniu jeho majetku v rozpore s právom uznanými dôvodmi, ale bezdôvodné obohatenie vzniká aj tak, že doterajší majetok obohateného sa nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. Z toho vyplýva, že v prípade žalovaných, ktorí nemali platnú nájomnú zmluvu a bez právneho dôvodu, ktorý by ich k tomu oprávňoval, užívali pozemky žalobcov v kritickom období od 1.12.2013 do 1.12.2015 tak, ako to žalobca vymedzil v žalobe, vzniká na úkor žalobcov bezdôvodné obohatenie tým, že majetok žalovaných sa nezmenšil o sumu, ktorú by inak zaplatili v prípade riadne uzavretej nájomnej zmluvy. Preto pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia, súd vychádzal z vyššie uvedených zistení a výpočtov a konštatoval, že výška bezdôvodného obohatenia žalovaných predstavuje výšku nájmu, ktorú žalobcovia v danej lokalite v danom čase od iných osôb, s ktorými mali uzavreté vyššie nájomné zmluvy, za obdobné užívanie pozemkov zastavaných rekreačnými chatami a priľahlej manipulačnej plochy požadovali. Ako súd vyššie konštatoval, vzhľadom na skutočnosť, že v rámci odplaty za 5-ročné užívanie pozemkov vo výške 500 € bolo nutné o sumu 200 € znížiť súdom vypočítanú cenu priemerného nájomného za dva roky spolu vo výške 986,86 € na sumu 786,86 €. Súd dospel k presvedčeniu, že práve táto suma, čiže suma 786,86 € je suma, ktorú sú žalovaní v rade 1/ a 2/ povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť (ust. § 139 ods. 1 Obč. zák.). Žalobcovia ale požadovali náhradu bezdôvodného obohatenia podľa výšky svojich spoluvlastníckych podielov. Keďže súd bol viazaný ich žalobou, priznal žalobcom proti žalovaným z vyššie uvedených zákonných dôvodov náhrady vo výške ich spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyni v rade 1/, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou v rozsahu 2/12-ín, priznal takto súd sumu 131,14 €, žalobcom v rade 2/ a 3/, ktorí sú podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/12-ina, každému po sume 65,57 €, žalobcom v rade 4/, 5/, 6/, ktorí sú podieloví spoluvlastníci každý v 1/9-ine, sumu po 87,43 € a nakoniec žalobcovi v rade 7/, ktorý je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/3-ina, sumu 262,29 €. Pokiaľ ide o vznik omeškania žalovaných s vydaním bezdôvodného obohatenia žalobcom, súd sa nestotožnil s názorom žalujúcej strany, že žalovaní sú v omeškaní od 13.7.2015. Je síce pravdou, že právny zástupca žalobcov zasielal obom žalovaným list z 10.7.2015 (č.l. 17, 18), ktorým ich pozýval so svojej kancelárie za účelom mimosúdneho riešenia veci. Žalujúca strana však neprodukovala dôkaz preukazujúci, kedy tento list bol doručený žalovaným, naviac však tento list neobsahuje výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia v konkrétnej sume tak, aby žalovaní na základe takto koncipovanej výzvy veriteľov mohli poskytnúť plnenie. Dlh vzniknutý bezdôvodným obohatením je totiž dlhom, ktorý v súlade s ust. § 563 Obč. zák. nemá určenú iným spôsobom zročnosť a preto je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Kvalifikovanou výzvou na zaplatenie už konkrétneho bezdôvodného obohatenia preto bola až žaloba, ktorú súd doručoval žalovaným a títo ju prevzali 24.2.2016. Až zo žaloby sa žalovaní mohli dozvedieť, v akej konkrétnej výške proti nim žalobcovia požadujú vydanie bezdôvodného obohatenia. Preto prvým dňom, v ktorom žalovaní plniť mohli, bol 25.2.2016. Až 26.2.2016 sa obaja žalovaní s vydaním bezdôvodného obohatenia žalobcom dostali do

omeškania. Preto súd až od tohto dňa žalobcom proti žalovaným priznal nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka. Výška úrokov z omeškania je o 5%-uálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. K 26.2.2016 bola výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky 0,05 %, z čoho vyplýva, že žalobcom bolo možné priznať úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne.

22. Vo zvyšku uplatneného nároku preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

23. Žalobcovia naposledy obmedzili svoje nároky podaním z 28.4.2.2017, ktoré na súd došlo 6.7.2017. Žalovaná strana k čiastočnému späťvzatiui žaloby, ku ktorému postupne dochádzalo v priebehu súdneho konania, nemala námietky. Preto súd postupoval podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. a v časti, kde žalobcovia postupne obmedzili svoje nároky, konanie zastavil.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

25. Je zrejmé, že každá zo strán mala v spore úspech len čiastočný a preto súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.