Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-58-2010.pdf
PDF · 93.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-10Er/58/2010
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: TELERVIS PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Viedenská cesta 5, Bratislava proti povinným: 1/. N., D.. XX.X.XXXX, N. U.D. XXX/X, A. N., X/ A. N., D.. X.X.XXXX, F. XXXX/ XX, A. N. o vymoženie 1.906,91 € s prísl., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Vladimír Polák, Myjava, Hurbanova 643, pod č. EX 36/10 takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného a vykonateľného rozsudku Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej spoločnosti a.s., Bratislava sp. zn. 063/2009 zo dňa 2.11.2009 sa pred súdnym exekútorom JUDr. Vladimírom Polákom dňa 26.1.2010 začalo exekučné konanie proti povinným 1/ a 2/ o vymoženie 1.906,91 € s prísl.. Z exekučného titulu vyplýva, že rozhodcovský súd zaviazal povinných na zaplatenie uvedenej peňažnej pohľadávky oprávnenému na základe zmluvy o úvere č. 220080194 zo dňa 6.8.2008.
2. Na žiadosť exekútora súd vydal dňa 11.2.2010 poverenie pre exekútora v zmysle návrhu oprávneného.
3. Uznesením č.k. 10Er 58/2010 -21 zo dňa 20.5.2010 súd povolil odklad exekúcie až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ v Považskej, Úrad justičnej a kriminálnej polície pod ČVS: 229/JP-PB - 2010 z dôvodu, že prebieha trestné konanie, ktorého výsledok môže viesť k záveru o neprípustnosti exekúcie proti obom povinným, a následne k zastaveniu exekúcie.
4. Z Rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 2T 91/2016-6010 zo dňa 18.10.2016 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To 22/2017-6079 zo dňa 16.5.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 16.5.2017 súd zistil, že obžalovaná Jarmila Michelová, rod. Valentová bola uznaná vinnou, okrem iného, že bez vedomia Mgr. Ivety Bobáňovej (povinnej) dňa 6.8.2008 v Považskej Bystrici v jej mene uzatvorila zmluvu o úvere č. 220080194 tak, že vypísala a vlastnoručne podpísala potrebné listiny uvedenej zmluvy, pričom predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 1.659,70 Eur (50.000,- SK), ktorý sa zaviazala splácať v 13 mesačných splátkach po 214,10 Eur (6.450,- Sk) i keď vopred vedela, že zo svojho mesačného príjmu nebude schopná úver splácať, peniaze prevzala v deň podpisu zmluvy a použila ich pre vlastnú potrebu a na uhrádzanie iných, ňou uzavretých fiktívnych úverových zmlúv, pričom do dnešného dňa z úveru uhradila len 876,40 Eur, čím spoločnosti Telervis Plus, a.s. Bratislava spôsobila škodu vo výške 1.659,70 Eur (50.0000,- Sk), pričom v rozpore s § 18 ods.2 zákona č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov, účinného od 1.7.2013 v súvislosti s uzavretím tejto zmluvy spoločnosti Telervis Plus, a.s. Bratislava neoprávnene poskytla osobné údaje o Ivete Bobáňovej, nar. 10.1.1960, bytom Považská Bystrica, Lánska č. 925/1, ktoré získala v súvislosti s výkonom svojho ďalšieho povolania - obchodnej zástupkyne spoločnosti Provident Financial s.r.o. Bratislava, spočívajúce v uvedení jej mena a priezviska, jej rodného čísla
605110/7040, čísla vtedy platného občianskeho preuzkazu SJ 438110 a adresy jej bydliska Považská Bystrica, Lánska č. 925/1.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd v prvom rade skúmal, či tento vydal orgán, ktorý mal právomoc rozhodovať vo veci, a teda či citovaný rozhodcovský rozsudok môže byť podkladom pre ďalšie vedenie exekúcie aj voči povinným.
6. Exekučným titulom vo veci je rozsudok Medzinárodného rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská spoločnosť, a.s., sp.zn. 063/2009 zo dňa 2.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.11.2009 a vykonateľnosť dňa 1.12.2009.
7. Z obsahu citovaného exekučného titulu vyplýva, že rozhodca zaviazal povinného I, II spoločne a nerozdielne zaplatiť oprávnenému 1.926,91 s prísl. a to na základe úverovej zmluvy č. 220080194 zo dňa 6.8.2008. Povinný I, II sú v zmluve označení svojim menom a priezviskom, rodným číslom, bydliskom.
8. Súčasťou zmluvy sú aj Obchodné podmienky (ďalej „OP“) vyhotovené oprávneným.
9. V OP, ktoré sú súčasťou zmluvy je obsiahnutá rozhodcovská doložka, v zmysle ktorej sa všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov na základe zmluvy o úvere alebo súvisiace s touto zmluvou (vrátane sporov o platnosť a výklad) predložia na rozhodnutie jedinému rozhodcovi rozhodcovského súdu. Týmto nie je dotknuté právo dlžníka, spoludlžníka obrátiť sa s návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd SR. V takomto prípade sa táto skutočnosť považuje za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky. Uvedené neplatí v prípade, ak pred podaním na príslušnom všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto doložkou založená právomoc rozhodcovského súdu.
10. Podľa § 243h ods.1 prechodných ustanovení Ex.por. k úpravám účinným od 1. apríla 2017 Ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným.
12. Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní sa ustanovenia tohto zákona použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
13. Podľa § 31 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor, zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
14. I keď už bolo vo veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie, súd opätovne prehodnotil procesné podmienky pre ďalšie trvanie exekúcie s poukazom na skutočnosť, že súd je povinný v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu, napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť. (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 23.11.2011, č.k. ÚS 456/2011-19). Udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie, ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú preto splnené podmienky. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 46 písm. a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.
15. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade existuje dôvod, pre ktorý je potrebné exekúcia proti povinnej I/ zastaviť. Z trestného rozsudku mal súd za zistené, že predmetnú úverovú zmluvu č. 220080194 zo dňa 6.8.2008, na základe ktorej sa domáhal plnenia oprávnený v rozhodcovskom konaní a z ktorého konania vzišiel exekučný titul, povinná I/ nikdy neuzavrela, peňažné prostriedky neprevzala a ani nepoužila. V jej mene predmetnú úverovú zmluvu uzavrela Jarmila Michelová, ktorá peniaze aj prevzala a použila na vlastnú potrebu v dôsledku čoho bola uznaná za vinou z trestného činu - pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm.c), ods.4 Tr. Zákona. Povinná I/ teda neuzavrela s oprávneným úverovú zmluvu a ani nedojednala rozhodcovskú doložku, a preto si rozhodcovský súd založil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi oprávneným a povinnou I/ na základe neexistujúcej rozhodcovskej zmluvy. Z uvedeného dôvodu predstavuje rozhodcovský rozsudok nulitný akt a výkon práv z neho by bol preto v rozpore s dobrými mravmi. Na základe vyššie uvedeného, súd potom exekúciu proti povinnej I/ zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Exekučného poriadku.
16. Voči povinnému II/ nebolo v citovanom trestnom rozsudku konštatované spáchanie trestného činu v súvislosti s predmetnou úverovou zmluvou. Súd preto s poukazom na citované ustanovenia právny vzťah medzi povinným II a oprávneným z predmetnej úverovej zmluvy považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu.
17. Vzhľadom na dátum uzavretia úverovej zmluvy 6.8.2008, súd na vec aplikoval ustanovenia právnych predpisov, účinných k tomuto dátumu.
18. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
20. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
21. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
22. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzavretia zmluvy a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, 1) ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.
23. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Predmetná úverová zmluva túto charakteristiku spĺňa. Je nepochybné, že oprávnený pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinný II nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Ich vzťah je vzťahom dodávateľa a spotrebiteľa podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka a treba naň aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súčasťou zmluvy boli podmienky, ktoré bez akýchkoľvek pochybností povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov. Poskytovanie úverov je predmetom podnikateľskej činnosti oprávneného (veriteľ), resp. jeho právneho predchodcu a povinný je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania (spotrebiteľ). Predmetná zmluva bola uzavretá vo forme vyplneného tlačiva, vytvoreného oprávneným, resp. jeho právneho predchodcu, z čoho možno vyvodiť (a súd z úradnej činnosti má o tejto skutočnosti taktiež vedomosť), že išlo o zmluvu, uzavieranú s rôznymi spotrebiteľmi vo viacerých prípadoch, a dlžníci - spotrebitelia obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňovali. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje viacerými osobitnými právnymi predpismi. Okrem Občianskeho zákonníka sa použije špeciálna právna úprava obsiahnutá v zák. č. 250/2007 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že predmetná zmluva je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou a na právny vzťah ňou založený dopadajú všetky relevantné predpisy na ochranu spotrebiteľov.
24. Vzhľadom na uvedené, keď súd ustálil, že medzi oprávneným a povinným zo zmluvy vznikol spotrebiteľsko-zmluvný vzťah, konštatoval, že v OP je obsiahnutá neprijateľná podmienka v zmysle čl. 3 ods. 3 v spojení s bodom 1 písm. q/ Prílohy č. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to rozhodcovská doložka. Súd pritom podotýka, že vzhľadom na členstvo SR v EÚ od 1.5.2004, ako i na skutočnosť, že citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade priamy účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98), Súdny dvor ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle presného znenia a účelu smernice.
25. V zmysle čl. 3 citovanej Smernice ako i § 53, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka nie každá zmluvná podmienka, ktorá predstavuje nepomer v právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa, je neprijateľnou, a teda neplatnou podmienkou. Neprijateľnou podmienkou je takáto zmluvná podmienka len vtedy, ak vyvoláva hrubý nepomer v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany zmluvného vzťahu. Na neprijateľnú podmienku súd prihliada z úradnej povinnosti a musí ju vyhlásiť za neplatnú. Ak je takouto neprijateľnou podmienkou rozhodcovská doložka, súd musí zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu/rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodil z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
26. Cieľom rozhodcovskej zmluvy/ doložky je dosiahnuť prejednanie veci pred rozhodcom alebo rozhodcovským súdom. Ak však nebola dojednaná individuálne v štandardnej zmluve, ale bola „nanútená“ jednou zmluvnou stranou, je daný predpoklad, že slabšia strana vzťahu (spotrebiteľ) sa nedokáže v prípadnom rozhodcovskom konaní riadne brániť.
27. V danej veci rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluve znemožňuje spotrebiteľovi (povinným) vyriešiť prípadný spor medzi účastníkmi inak, ako v rozhodcovskom konaní. Túto doložku si spotrebiteľ/ povinný nedojednal individuálne a pri jej akceptácii nemal na výber, vzhľadom na jej spojenie s ďalšími podmienkami zmluvy. Celú zmluvu, vrátane zmluvných podmienok mohol ako celok len prijať a podrobiť sa týmto podmienkam alebo celú zmluvu odmietnuť. Rozhodcovská doložka neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele medzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním na všeobecnom súde. Doložka ďalej bola do zmluvných podmienok vsunutá oprávneným ešte pred vznikom samotnej zmluvy (pretože tieto nepochybne používal vo vzťahu k neurčitému okruhu väčšieho množstva spotrebiteľov).
28. Všetky tieto skutočnosti dostatočne odôvodňujú záver o neprijateľnosti takto formulovanej rozhodcovskej doložky, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a je teda v zmysle čl. 3 ods. 1 v spojení s bodom 1 písm. q/ Prílohy č. 1 Smernice nekalá. Takýto záver má oporu aj z hľadiska historického výkladu, keďže od 1.1.2008 bolo do Občianskeho zákonníka zakotvené ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/, v zmysle ktorého je neprijateľná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory riešil s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výslovné zakotvenie jednej súčasti pojmu dobré mravy do pozitívneho práva. Preto takto výlučne dojednaná rozhodcovská doložka je a bude v rozpore s dobrými mravmi, a to bez ohľadu na účinnosť uvedenej novely, a to s poukazom na to, že dobré mravy nepodliehajú zmenám tak dynamickým spôsobom ako slovenský právny poriadok. V tejto súvislosti treba brať ohľad aj na vyššie zmienenú povinnosť vnútroštátneho súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice.
29. Keďže súd dospel k záveru, že právomoc rozhodcovského súdu v predmetnej veci je založená na neexistujúcom a absolútne neplatnom právnom úkone, rozhodcovská doložka v danej veci je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, prieči sa dobrým mravom a výkon práv a povinností z nej je taktiež v rozpore s dobrými mravmi a princípmi ochrany spotrebiteľa, akékoľvek plnenie, priznané rozhodcovským súdom je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov súd exekúciu v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 2, § 45 ods. 1, písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zastavil aj proti povinnému II.
30. Záverom súd udáva, že jediným exekučným titulom, pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní podľa úpravy uvedenej vyššie. Takýto postup je napokon v súlade i s rozsudkom Súdneho dvora ES vo veci C -40/08 Asturcom Telecomunicaciones Sl v. Cristina Rodriguez Nogueira, podľa ktorého Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 musí byť vykladaná tak, že vnútroštátny súd, rozhodujúci o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozhodnutia, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve, ak podľa vnútroštátnych procesných pravidiel je možné vykonať také posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Pokiaľ ide o neprimeranú doložku, prislúcha súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Poučenie:
Proti tomto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Trenčíne v takom počte vyhotovení, aby jedno zostalo súdu a ostatné mohli byť doručené ostatným účastníkom konania. Podľa § 127 ods. 1 a 2 C.s.p. v podanom odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a musí byť uvedená spisová značka konania, do ktorého je podanie urobené. Podľa § 363 C.s.p. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).