Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Cb-102-2013.pdf
PDF · 130.92 KB
No categories available
10Cb/102/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: KC MULTIPLAST, s.r.o., so sídlom Pri Rajčianke 24, 010 01 Žilina, IČO: 36 009 504, právne zastúpený: JUDr. Alžbeta Skočdopolová, advokát so sídlom Alexandra Rudnaya 23, 010 01 Žilina, proti odporcovi: EURO HOUSING SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Dolný Val 70, 010 01 Žilina, IČO: 36 802 808, právne zastúpený: Karkó, s.r.o., so sídlom Sad na Studničkách 1029/32, 010 01 Žilina, IČO: 50 158 121, o zaplatenie 1.843,36 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 11.02.2013 domáhal voči v návrhu označenému žalovanému uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 1.843,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.843,36 eur od 08.02.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalobca dodal žalovanému na základe Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2007 a cenovej ponuky zo dňa 28.08.2007 plastové okná, plastové vchodové dvere s príslušenstvom a vykonal ich montáž. Prevzatie plnenia žalovaný potvrdil svojim podpisom na dodacích listoch. Cenu diela žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20080010 zo dňa 24.01.2008 v celkovej sume 1.110.66,- Sk, t. j. 36.867,26 eur, na ktorú bolo dohodnuté zádržné vo výške 5% v sume 1.843,36 eur, splatné dňa 07.02.2013. Žalovaný pohľadávku žalobcu v lehote splatnosti neuhradil. S poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie zádržného spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne odo dňa 08.02.2013 do zaplatenia. 2. S podanou žalobou žalobca pripojil do obsahu spisového materiálu v žalobe označenú faktúru, dodací list zo dňa 16.01.2008, cenovú ponuku, montážny list a výzvu zo dňa 14.11.2012.
3. Po vykonanom dokazovaní Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 10Cb 102/2013-92 zo dňa 24.10.2014 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 1.843,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne od 08.02.2013 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil na zistení, že medzi stranami sporu vznikol obchodný záväzkovo-právny vzťah založený Zmluvou o dielo uzatvorenou v písomnej forme dňa 05.09.2007, v ktorej účastníci zmluvy dojednali predmet zmluvy a jeho cenu. Žalobca ako zhotoviteľ diela sa zaviazal vyrobiť a dodať pre žalovaného ako objednávateľa plastové okná a dvere vrátane vnútorných a vonkajších parapetov spolu s montážou pre 6 rodinných dvojdomov za cenu diela dohodnutú na základe schváleného cenového rozpočtu. Zo zmluvy vyplývalo oprávnenie žalovaného ako objednávateľa diela zadržať z fakturovanej ceny diela 5% titulom zádržného, ktoré podľa zmluvy malo byť vyplatené žalobcovi do 14 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na príslušný rodinný dvojdom za predpokladu, že objednávateľ neeviduje žiadnu opodstatnenú reklamáciu voči zhotoviteľovi. Napriek skutočnosti, že zmluvné strany obsah písomne uzavretej zmluvy potvrdili svojim podpisom, žalobca v konaní namietol neplatnosť zmluvného ustanovenia čl. VI bod 4 Zmluvy o dielo, ktorého písomné znenie nezodpovedá
dohode strán. Súd vychádzal zo zistenia, že obsah žalobcom tvrdenej dohody o zádržnom preukazuje čestné vyhlásenie bývalého zamestnanca žalobcu M. V., ktorý v pozícii riaditeľa sa zúčastnil väčšiny obchodných a technických rokovaní o dodávkach okien pre danú zákazku v F. R., ktorý potvrdil, že medzi stranami došlo k dohode o zádržnom vo výške 5% z jednotlivých dodávok na dobu 5 rokov. Obsah tejto dohody korešponduje obsahu listiny s označením „Saldokonto odberateľov“, v rámci ktorého žalobca evidoval zádržné z jednotlivých vystavených faktúr s určením lehoty splatnosti zádržného, t. j. v posudzovanom prípade 5 rokov od splatnosti faktúr. Obranu žalovaného formulovanú v podanom odpore proti platobnému rozkazu, ktorej podstata spočívala v námietke premlčania žalovanej pohľadávky, súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
4. Na základe podaného odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline ako odvolací súd rozsudok Okresného súdu Žilina uznesením sp. zn. 14Cob/23/2015 zo dňa 15.07.2015 zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalovaný svoju procesnú obranu založil na námietke premlčania žalovanej pohľadávky, odvolávajúc sa na obsah písomne uzatvorenej Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2007, ktorej obsahom je dojednanie o spôsobe úhrady zadržanej ceny diela a to vo väzbe na uplynutie lehoty 14 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia, keď obsahom tvrdení žalobcu je splatnosť zádržného uplynutím 5 rokov od splatnosti príslušnej faktúry. Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že žalobca rovnako ako žalovaný mal možnosť vopred sa oboznámiť s obsahom zmluvy a následným podpisom na tejto zmluve prejavil súhlas s jej znením. Písomné vyhlásenie bývalého zamestnanca žalobcu vzhľadom na existenciu písomnej zmluvy, nie je možné podľa tvrdení žalovaného považovať za relevantný dôkaz.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu poukázal na skutočnosť, že žalovaný v odpore uplatnenú námietku premlčania bližšie nekonkretizoval. Uviedol, že písomne uzavretá zmluva o dielo nepostihovala celý predmet konania, keďže sa týkala prvého rodinného dvojdomu, avšak predmetom dohôd účastníkov bolo dielo pre 6 rodinných domov. Podmienkou žalovaného pri uzatvorení zmluvy bol súhlas žalobcu so zádržným vo výške 5% po dobu 5 rokov. Žalobca opätovne poukázal na obsah čestného vyhlásenia M. V., bývalého zamestnanca žalobcu zo dňa 31.03.2014, doložené saldokonto a okolnosť, že žalovaný na list žalobcu zo dňa 14.11.2012 s vyčíslením zádržného z 11 faktúr a vyjadrenou splatnosťou zádržného, nereagoval. Žalobca zdôraznil, že všetky dojednania ohľadom ďalších dvojdomov týkajúcich sa fakturácie a platenia, prebiehali na základe dohôd uzatvorených v ústnej forme , pričom zmluvné strany podľa obsahu písomnej zmluvy v praxi nepostupovali. Uviedol, že ako dodávateľ stavby bol povinný fakturovať po odovzdaní stavby zmluvne dohodnutú cenu nezníženú o čiastku zádržného, a teda dohodnutý spôsob fakturácie - vystaviť faktúru zníženú o 5% zádržného, nebolo možné uplatniť z dôvodu rozporu so zákonom o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. podľa znenia účinného v čase uzavretia Zmluvy o dielo dňa 05.09.2007, poukazujúc na ustanovenia § 8, § 19 a § 22 tohto zákona. Žalobca popísal okolnosti, ktoré predchádzali podpisu písomne uzavretej zmluvy a následný postup procesných strán. Uviedol, že žalovaný k tvrdeniu o premlčaní pohľadávky neponúkol žiaden dôkaz.
7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací na základe vyhodnotenia dôvodov odvolania žalovaného a procesného postupu v procese vykonávania navrhovaných dôkazov dospel k záveru, že za situácie posudzovania (ne) platnosti dojednania čl. VI bod 4 Zmluvy o dielo z hľadiska absencie zhody vôle oboch zmluvných strán, ktorú nezhodu mal spôsobiť omyl žalobcu vyvolaný druhou zmluvnou stranou, nebolo dostatočné vypočutie len zástupcu jednej zmluvnej strany, či sa uspokojiť na miesto výsluchu navrhovaného svedka V. len s jeho čestným vyhlásením, pričom odvolací súd poukázal na postup okresného súdu, ktorý tohto svedka napriek už doloženému čestnému vyhláseniu zo dňa 31.03.2014 predvolal na pojednávanie spolu s bývalým konateľom žalovaného T. a napokon z dôvodu ich neúčasti na pojednávaní od vykonania tohto dôkazu upustil, odvolávajúc sa na zásadu procesnej ekonómie a skutočnosť, že žalovaný bol v konaní pasívny a na pojednávania sa nedostavoval. Takýto postup bol odvolacím súdom vyhodnotený ako nedostatočne zdôvodnený, keďže po doložení písomnej zmluvy o dielo, dotvrdzujúcej obranu žalovaného, spočívalo dôkazné bremeno na žalobcovi vo vzťahu k tvrdenej skutočnosti o odlišnej splatnosti zádržného ako vyplývalo zo zmluvy o dielo. Pre prijatý záver o čiastočnej neplatnosti zmluvy o dielo v čl. VI bod 4 bez dostatočne vykonaného dokazovania, keď absentoval podklad v rovine dostatočne zisteného skutkového stavu veci, Krajský súd v Žiline vyhodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako predčasné s konštatovaním, že pokiaľ súd vychádzal z čestného vyhlásenia M. V. z 31. 03.2014 s tým, že toto čestné vyhlásenie bývalého zamestnanca žalobcu má preukazovať obsah
žalobcom tvrdenej ústnej dohody o zádržnom, ktorého sa zúčastnil za žalovaného J., je nevyhnutné vypočutie tohto bývalého konateľa v procesnom postavení svedka. Odvolací súd uložil okresnému súdu venovať sa aj druhému dôvodu žalobcom tvrdenej absolútnej neplatnosti čl. VI bod 4 Zmluvy o dielo, a to rozporu tohto dojednania so zákonom o dani z pridanej hodnoty, zopakovať a doplniť dokazovanie najmä výsluchom svedkov M. V. a J.. M. Y..., opätovne vec právne posúdiť a rozhodnúť. Pre ďalšie konanie odvolací súd predbežne uviedol, že sa stotožnil s doterajším názorom okresného súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku, že predmetom doloženej Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2007 boli vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k 6 rodinným dvojdomom v rámci výstavby: „N.“ a nielen prvý dvojdom, ako uvádzal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného.
8. Vychádzajúc z viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu súd prvej inštancie doplnil dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu Q., výsluchom bývalých konateľov žalovaného T. a J.., výsluchom svedka J.. M. V., Q. B., čestným vyhlásením Q. F. zo dňa 07.10.2015, čestným vyhlásením P. S. zo dňa 27.02.2017, e-mailovým podaním P. S. zo dňa 28.02.2017 a jeho čestným vyhlásením zo dňa 09.10.2017, oboznámením podstatnej časti pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Rob/484/2012, Zmluvou o dielo zo dňa 05.09.2007 a prečítaním podstatnej časti listinných dôkazov predložených žalobcom spolu s podanou žalobou.
9. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd právny vzťah strán posúdil ako obchodnoprávny.
10. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
12. Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
13. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
14. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
15. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, platného v čase vzniku omeškania odporcu s úhradou dlhu, t.j. v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 pri použití ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Podľa odseku 2 premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu určitú.
19. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
20. Podľa § 391 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
21. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).
22. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
23. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
24. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
25. Za skutočnosť medzi stranami nespornú súd vyhodnotil uzavretie Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2007, predmetom ktorej je záväzok žalobcu v postavení zhotoviteľa vyrobiť a dodať pre žalovaného v postavení objednávateľa „plastové okná a dvere, vnútorné a vonkajšie parapety spolu s montážami pre 6 rodinných dvojdomov“ podľa cenovej ponuky za dohodnutú cenu diela. Za nespornú skutočnosť súd ďalej považoval vznik pohľadávky žalobcu na zaplatenie časti ceny diela vyúčtovanej faktúrou č. 20080010 zo dňa 24.01.2008 titulom zádržného vo výške 5% v sume 1.843,36 eur, ktorá predstavuje žalovanú istinu.
26. Ťažisko procesnej obrany žalovaného spočíva v námietke premlčania žalovanej pohľadávky odvolávajúc sa na obsah písomne uzavretej Zmluvy o dielo čl. VI bod 4 , v zmysle ktorého zhotoviteľ je oprávnený za príslušný rodinný dvojdom vystaviť faktúru zníženú o 5% zádržného, ktoré bude zhotoviteľovi vyplatené v lehote do 14 dní odo dňa právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na príslušný rodinný dvojdom za predpokladu, že objednávateľ neeviduje žiadnu opodstatnenú reklamáciu voči zhotoviteľovi. Žalovaný súčasne poukázal na obsah zmluvného ustanovenia čl. IX bod 5 Zmluvy o dielo, v zmysle ktorého ustanovenia zmluvné strany si túto zmluvu pozorne prečítali a prehlasujú, že jej text im je zrozumiteľný, jeho význam zrejmý a určitý, a že táto zmluva je prejavom ich slobodnej a vážnej vôle a nebola uzavretá pod nátlakom ani za nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi vlastnoručnými podpismi.
27. Žalobca v rámci prostriedkov procesného útoku uviedol tvrdenie, že písomne uzavretá Zmluva o dielo zo dňa 05.09.2007 sa týkala len prvého rodinného dvojdomu, pričom platobné podmienky pri realizácii ostatných rodinných dvojdomov sa riadili ústnymi dohodami strán. Žalobca namietol neplatnosť ustanovenia čl. VI bod 4 Zmluvy o dielo, ktoré ustanovenie v písomnej forme, podľa tvrdení žalobcu, nezodpovedalo vopred uzavretej ústnej dohode, odvolávajúc sa na omyl žalobcu, ktorý vyvolal žalovaný pri podpise zmluvy predložením jej textu v inej podobe, ako bolo medzi stranami vopred dojednané. Žalobca súčasne namietol absolútnu neplatnosť zmluvného ustanovenia čl. VI bod 4 Zmluvy o dielo pre
rozpor so zákonom o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. , a to s ustanoveniami § 8, § 19 a § 22 tohto zákona.
28. Predmetom konania žalobcu je uplatnený zmluvný nárok na zaplatenie časti ceny diela titulom zádržného v sume 1.843,36 eur. Právny dôvod pohľadávky a jej výška nie je skutočnosťou medzi stranami spornou. Zásadnou spornou skutočnosťou je otázka splatnosti zádržného a vo väzbe na jej vyhodnotenie posúdenie dôvodnosti námietky premlčania žalovanej pohľadávky uplatnenej žalovaným v zmysle ustanovenia § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka.
29. Súd prvej inštancie primárne posudzoval platnosť zmluvného ustanovenia čl. VI bod 4 Zmluvy o dielo, ktorého písomné znenie podľa tvrdení žalobcu nezodpovedá dohode strán odvolávajúc sa na omyl žalobcu pri podpise zmluvy vyvolaný žalovaným, ktorý spôsobuje neplatnosť právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka a to čiastočnú neplatnosť právneho úkonu podľa § 41 Občianskeho zákonníka bez dopadu na platnosť ostatnej časti zmluvy.
30. Žalovaný svoju procesnú obranu námietky premlčania žalovaného nároku opiera o obsah písomne uzavretej zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2007. Vyhodnotením všetkých dôkazov vykonaných súdom na základe procesných návrhov strán súd dospel k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Žalobca vykonanými dôkazmi dostatočne preukázal, že medzi stranami sporu došlo v ústnej forme k dohode o splatnosti zádržného vo výške 5% ako dočasného zadržania časti fakturovanej ceny diela po dobu 5 rokov od splatnosti fakturovanej ceny diela. Tvrdenie žalobcu preukazuje nielen jednoznačná výpoveď konateľa žalobcu ako osoby konajúcej za účastníka zmluvy o dielo na strane zhotoviteľa diela J., ale tiež výpoveď svedka J. - bývalého zamestnanca žalobcu, ktorý podrobne popísal pôvodné požiadavky žalovaného na zádržné vo výške 10% a napokon dohodu strán o výške zádržného 5% fakturovanej ceny diela so splatnosťou 5 rokov, ku ktorej malo dôjsť v jeho prítomnosti medzi stranami sporu v F.j. Bývalý konateľ žalovaného T. sa k otázke splatnosti zádržného nevedel vyjadriť a tak výpoveď žalobcu síce nepotvrdil, ale súčasne nepoprel. Svedok J.. sa rovnako ako svedok Oslej k dohode o splatnosti zádržného uzatvorenej medzi účastníkmi vyjadriť nevedel.
31. Tvrdenia žalobcu však podporujú súčasne nepriame dôkazy, ktoré v reťazci dôkazov preukazujú existenciu ústnej dohody o splatnosti zádržného na 5 rokov. Žalobca v konaní predložil súdu saldokonto odberateľov v počte 11 faktúr voči žalovanému, z ktorého vyplýva zádržné vo výške 5% zo všetkých faktúr týkajúcich sa plnenia na zákazku „N.“, ako je vedené v účtovníctve žalobcu so splatnosťou 5 rokov zádržného.
32. Vo väzbe na dojednanú splatnosť zádržného žalobca uplatňoval svoje nároky súdnou cestou, čo vyplýva z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Rob/484/2012, v rámci ktorého Okresný súd Žilina vyhovel nároku žalobcu vydaním platobného rozkazu zo dňa 22.01.2013, ktorý sa stal exekučným titulom, na podklade ktorého je vedená exekúcia voči žalovanému. Na list žalobcu zo dňa 14.11.2012, v ktorom je vyčíslené zádržné zo všetkých žalobcom evidovaných 11 faktúr a špecifikovaná splatnosť zádržného, žalovaný nereagoval a správnosť evidencie žiadnym spôsobom nenamietal.
33. Svedok Q., bývalý zamestnanec žalobcu, v čestnom vyhlásení zo dňa 07.10.2015 potvrdil sprostredkovanú vedomosť o zádržnom dojednanom vo výške 5% so splatnosťou 5 rokov, o čom bol informovaný na poradách žalobcu, avšak pri podpise zmluvy ani pri rokovaní strán nebol prítomný (čestné vyhlásenie zo dňa 07.10.2015 - č. l. 155, výpoveď svedka na pojednávaní dňa 12.01.2016 - č. l. 184).
34. Výpoveď žalobcu k okolnostiam uzavretia zmluvy o dielo potvrdzuje aj obsah ďalších žalobcom predložených listinných dôkazov, a to návrhy zmlúv o dielo zo dňa 30.08.2007 a zo dňa 03.09.2007 (č. l. 189 - 194), keď pôvodný návrh zmluvy o dielo zo dňa 30.08.2007 vypracovaný žalobcom v čl. VI Zmluvy predpokladal splatnosť ceny diela viazanú na vystavené faktúry so splatnosťou 7 dní, ktorých podkladom mal byť podpísaný montážny list, dodací list alebo stranami potvrdený stavebný denník, zatiaľ čo obsahom návrhu zmluvy o dielo zo dňa 03.09.2007 je navrhovaná úprava zádržného vo výške 10% viazaného na odstránenie všetkých aj skrytých závad v čl. VI návrhu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že otázka výšky a splatnosti zádržného bola predmetom ústnych rokovaní a vzájomných kompromisov zmluvných strán.
35. Podľa nesporného tvrdenia žalobcu žalobca každoročne k 31.12. príslušného kalendárneho roka doručoval žalovanému na odsúhlasenie evidované pohľadávky, ktorých správnosť žalovaný nerozporoval. Na výzvu žalobcu na okamžitú úhradu pohľadávky žalobcu zo dňa 14.11.2012, ktorej obsahom je špecifikácia jednotlivých faktúr s vyznačením ich splatnosti a fakturovanej sumy (č. l. 12 pripojené spisu Okresného súdu Žilina 19Rob/484/2012), žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval a správnosť evidencie žalobcu nerozporoval.
36. Napriek bývalému zamestnaneckému vzťahu svedka J. k žalobcovi, jeho výpoveď nevykazovala znaky ovplyvnenej výpovede, pričom spôsob jeho výpovede zodpovedá časovému odstupu vykonávaného výsluchu od udalosti, ku ktorej sa svedok vyjadroval. Rovnako spôsob, akým svedok odpovedal na otázky súdu a právnych zástupcov strán nenasvedčoval tomu, že by svojou výpoveďou stranil niektorej z procesných strán. Vzhľadom na rozumovú a duševnú úroveň vypočúvaného svedka nie je predpoklad, že by svedok po poučení pod následkom trestnoprávnej zodpovednosti uvádzal nepravdivé tvrdenia.
37. Na základe vyššie uvedených skutočností možno konštatovať, že vykonané dôkazy, a to či už priame alebo aj nepriame dôkazy tieto boli súladné s tvrdeniami žalobcu. Rovnako súd konštatuje, že vykonaním dôkazu výsluchom svedkov - bývalých konateľov žalovaného T. a J.. nebola preukázaná procesná obrana žalovaného ani tvrdenia žalobcu. Pre objektívnosť je však potrebné uviesť, že ich výpoveďami neboli tvrdenia procesných strán ani vyvrátené. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil vykonané dôkazy s výnimkou písomného vyhotovenia Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2007, ako súladné s tvrdeniami žalobcu, ktoré sa vzájomne dopĺňajú a vedú nepochybne k záveru o existencii ústnej dohody o splatnosti zádržného dojednaného vo výške 5% na dobu 5 rokov, ktorá sa však nepremietla do vyhotovenia zmluvy, ktorej písomné znenie na podpis zabezpečoval a žalobcovi v F. predkladal práve žalovaný.
38. Z výpovede konateľa žalobcu potvrdenej výpoveďou svedka T. vyplýva, že obchodné vzťahy účastníkov zmluvy boli založené na vzájomnej dôvere, keď uzavretiu zmluvy o dielo účastníkov predchádzalo vykonávanie diela žalobcom na základe objednávky T. ako fyzickej osoby nepodnikateľa v súvislosti s dodávkou okien do jeho rodinného domu. K uzavretiu spornej zmluvy o dielo napokon došlo na základe odporúčania práve bývalého konateľa žalovaného T.. Predchádzajúca spolupráca žalobcu s konateľom žalovaného ovplyvnila úroveň kontraktačného procesu strán a mieru pozornosti žalobcu pri podpise zmluvy, ktorý napriek vyhláseniu, ktoré je obsahom zmluvného ustanovenia čl. IX bod 5 Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2007, si písomne vyhotovenú zmluvu pred jej podpisom dôsledne neprečítal vychádzajúc z predpokladu, že predkladateľom zmluvy bol žalobca a všetky zmeny, ktoré boli do zmluvy vykonané, boli stranami vopred odkonzultované a odsúhlasené.
39. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že v prípade podnikateľov zákonná úprava predpokladá vyššiu mieru profesionality a obozretnosti účastníkov zmluvy pri ich uzatváraní, ktorá však v prípade žalobcu pri uzavretí spornej zmluvy nebola dôsledne zachovaná. Súd pri posúdení omylu žalobcu a existencie práva žalobcu dovolávať sa v konaní pred súdom ospravedlniteľného omylu, pri svojom procesnom potupe a rozhodovaní bral do úvahy skutočnosť, že v prípade žalobcu a žalovaného ide o konanie profesionálnej skupiny osôb, u ktorej sa prirodzene na jednej strane vyžaduje konanie s dostatočnou odbornou starostlivosťou, osobitne u štatutárnych orgánov, pretože ich konanie má spravidla dopad či už právny alebo ekonomický na ostatných podnikateľov, orgány spoločnosti príp. štátne orgány, avšak na strane druhej s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých k omylu na strane žalobcu došlo a najmä záujem súdu na rešpektovaní a zachovaní základných princípov spravodlivosti a poctivých obchodných vzťahov zmluvných strán, bolo namieste priznať žalobcovi právo na uplatnenie tejto námietky a napokon vykonanie dokazovania na zistenie skutočného obsahu zmluvy strán, ktorá upravovala vzájomné práva a povinnosti jej účastníkov v kontexte písomne uzavretej zmluvy zo dňa 05.09.2007.
40. Vykonanými dôkazmi súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal existenciu dohody o výške a splatnosti zádržného, ktorej obsah sa nepremietol do žalovaným predloženej písomnej formy zmluvy zo dňa 05.09.2007, ktorú žalobca bez dôkladného prečítania potvrdil svojim podpisom. Vada vôle žalobcu ako konajúceho pri uzavretí zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2007, ktorá spočívala v tom, že konateľ žalobcu, ktorý za stranu zhotoviteľa podpisoval zmluvu, mal nesprávnu predstavu o právnom úkone, ktorý uskutočnil, má za následok (pri splnení ďalších zákonom stanovených podmienok) neplatnosť právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka.
41. Pre komplexné hodnotenie listinných dôkazov súd uvádza, že P., ako bývalý zamestnanec žalovaného, v čestnom vyhlásení zo dňa 27.02.2017 (č. l. 250) pôvodne vyhlásil, že v roku 2009 bol prítomný pri dojednávaní a podpisovaní zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Rovnako potvrdil všeobecnú požiadavku žalovaného na dosiahnutie čo najlepšej ceny a zádržného vo výške 10% na dobu 5 rokov od splatnosti faktúr, ktorá sa v dôsledku rokovaní strán korigovala na vzájomne akceptovateľnú dohodu o cene diela a zádržnom vo výške 5% so splatnosťou 5 rokov od splatnosti faktúr. Následne na pojednávaní konanom dňa 13.10.2017 žalovaný predložil súdu doplnenie čestného vyhlásenia P. zo dňa 09.10.2017, v ktorom P. spochybnil svoje predchádzajúce vyhlásenie odvolávajúc sa na odstup času, v dôsledku čoho nemôže jednoznačne potvrdiť výšku a splatnosť dohodnutého zádržného. Žalobca na základe telefonického oznámenia P., ktorého pôvodne navrhol vypočuť v konaní v procesnom postavení svedka, od procesného návrhu z mu oznámených dôvodov na strane navrhovaného svedka ustúpil, a preto súd výsluch P. nevykonal a obsah čestného vyhlásenia P. zo dňa 27.02.2017 v jeho doplnení zo dňa 09.10.2017 hodnotil len v kontexte ostatných súdom vykonaných dôkazov bez významnej právnej relevancie.
42. Z vykonaných dôkazov ďalej vyplynulo, že na vzniku omylu žalobcu sa podieľal žalovaný, ktorý žalobcovi predložil na podpis zmluvu s iným obsahom, aký bol medzi stranami vopred dojednaný. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca podpisom zmluvy zo dňa 05.09.2007 mienil vyvolať iné právne následky, aké podpisom zmluvy vyvolal.
43. Vzhľadom na to, že omyl, ktorého sa žalobca pri podpise zmluvy dopustil, sa týka podstatnej časti právneho úkonu, ktorou je splatnosť ceny diela, nepochybne ide o podstatný omyl, ktorý je rozhodujúci pre uskutočnenie právneho úkonu.
44. Pri posúdení otázky, či na strane žalobcu vznikol ospravedlniteľný omyl súd prihliadal nielen na skutočnosti, ktoré kontraktačnému procesu strán predchádzali (existencia zmluvného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a konateľom žalovaného T.), ale tiež na samotný priebeh kontraktačného procesu, keď predkladateľom návrhu zmluvy o dielo bol samotný žalobca a na základe následného pripomienkového konania sa postupne menil obsah zmluvného ustanovenia vzťahujúce ho sa k platobným podmienkam a fakturácii ceny diela. Obsah finálnej dohody strán však nezodpovedal písomnému vyhotoveniu zmluvy, ktoré predložil žalovaný na podpis v F. R., a do ktorého žalovaný bez vedomosti žalobcu vzniesol ustanovenie o splatnosti zádržného 14 dní viazanej na právoplatnosť kolaudačného rozhodnutia. Úroveň obchodných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, ktorá primárne bola založená na vzájomnej dôvere, stranami predpokladanej vzájomnej korektnosti a poctivosti, priebeh kontraktačného procesu a v neposlednom rade formálna podobnosť návrhov zmluvy o dielo zo dňa 30.08.2007, 03.09.2007 a napokon 05.09.2007, keď ešte dňa 03.09.2007 návrh zmluvy o dielo obsahoval požiadavku na výšku zádržného 10% viazanú na odstránenie všetkých aj skrytých vád a napokon obsah zmluvy zo dňa 05.09.2007, ktorý upravuje výšku žalovaným požadovaného zádržného 5% viaže lehotu splatnosti 14 dní na právoplatnosť kolaudačného rozhodnutia, ovplyvnili mieru pozornosti žalobcu pri podpise zmluvy. Posúdenie povahy vzniknutého omylu na strane žalobcu z hľadiska jeho ospravedlniteľnosti v pomeroch prejednávanej veci súd vyhodnotil vo väzbe na ďalšie zásady, na ktorých spočíva obchodné právo, ako je zákaz zneužitia práva, zásada poctivého obchodného styku a zásada dobrých mravov. Dobré mravy v práve predstavujú pravidlo správania, ktoré určuje, ako sa majú subjekty správať, teda predstavujú normu konania a súčasne fungujú ako korektor zmluvnej slobody, v rámci ktorého strany určujú obsah zmluvy, svoje konkrétne práva a povinnosti. Vyhodnotením štádia pred kontraktačného procesu a následne okolností uzavretia a podpísania zmluvy s prihliadnutím na dôsledky takéhoto posúdenia súdom na pomery zmluvných strán, súd dospel k záveru, že je namieste založiť žalobcovi právo účinne sa dovolať podstatného omylu v zmysle ustanovenia § 49a prvej vety Občianskeho zákonníka.
45. Ustanovenie čl. VI bod 4 Zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2007 súd posúdil ako neplatné ustanovenie, ktoré zakladá čiastočnú neplatnosť zmluvy s konštatovaním splnenia podmienok vymedzených ustanovením § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
46. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa absolútnej neplatnosti ustanovenia čl. VI bod 4 Zmluvy o dielo pre rozpor so zákonom o dani z pridanej hodnoty, súd konštatuje, že právny úkon odporuje zákonu vtedy, ak je v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka alebo iných zákonov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie čl. VI bod 4 Zmluvy o dielo súd hodnotí ako nejasné vymedzenie podmienky fakturácie ceny diela, keď zmluva predpokladá vystavenie faktúry „zníženej“ o 5% zádržného bez toho, že by bližšie objasňovala spôsob účtovania zádržného 5% pri súčasnom určení podmienok jeho vyplatenia. Z vykonaných dôkazov však vyplynulo, že zmluvné strany podľa obsahu ustanovenia čl. VI bod 4 Zmluvy o dielo nepostupovali, keď účtovali cenu diela v plnej výške s rešpektovaným právom objednávateľa diela zadržať 5% z fakturovanej ceny diela. Žalobcom namietanú neplatnosť ustanovenia čl. VI bod 4 Zmluvy o dielo z hľadiska súladu, resp. rozporu so zákonom o dani z pridanej hodnoty súd vyhodnotil ako námietku irelevantnú v pomeroch prejednávanej veci, keďže v konaní bola preukázaná iná skutočnosť, ktorá spôsobuje neplatnosť právneho úkonu podľa § 49a Občianskeho zákonníka. Námietku žalobcu v tejto časti súd vyhodnotil ako právne nevýznamnú aj z dôvodu, že spôsob fakturácie nemá dopad a relevanciu k základnej spornej skutočnosti a to splatnosti zádržného, keďže žalobcom namietaná neplatnosť dohody, ktorá je obsahom čl. VI bod 4 Zmluvy o dielo, sa týka spôsobu fakturácie ceny diela, nie však otázky jej splatnosti. Napokon z vykonaných dôkazov vyplynulo, že podľa obsahu písomne uzavretej zmluvy strany nepostupovali, keďže faktúry boli vystavené na celú príslušnú sumu ceny diela vrátane zádržného a platené boli žalovaným vo výške 95%, a to bez ohľadu na dojednanie, ktoré je obsahom písomného vyhotovenia zmluvy.
47. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Medzi stranami sporu došlo k dohode o výške zádržného a jeho splatnosti, ktorej obsah nezodpovedá písomnému vyhotoveniu Zmluvy zo dňa 05.09.2007 , v dôsledku čoho súd vyhodnotil ustanovenie čl. VI bod 4 Zmluvy o dielo ako ustanovenie neplatné pre omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 41 Občianskeho zákonníka. Napriek neplatnému ustanoveniu písomnej zmluvy o dielo medzi stranami sporu preukázateľne vznikla dohoda o výške zádržného 5% so splatnosťou 5 rokov od splatnosti faktúry, ktorou je vyúčtovaná príslušná časť ceny diela, vo väzbe na čo súd vyhodnotil nárok žalobcu uplatnený z faktúry č. 20080010 zo dňa 24.01.2008 splatnej 07.02.2008 v sume 1.843,36 eur ako dôvodný, ktorého splatnosť nastala uplynutím 5 rokov od splatnosti faktúry, t. j. 07.02.2013. Pokiaľ žalobca uplatnil svoj nárok na súde dňa 11.02.2013, súd konštatuje, že nárok bol uplatnený žalobcom pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby, teda včas. Vo väzbe na uvedený záver súd vyhodnotil námietku premlčania uplatnenú žalovaným ako nedôvodnú, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
48. Žalobcom ďalšie označené dôkazy, a to výsluch aktuálneho konateľa žalovaného k otázke vedenia účtovníctva a evidencie záväzkov voči žalobcovi a k otázke evidencie reklamácií vád diela vo vzťahu k predmetu diela a vo väzbe na obsah zmluvného ustanovenia čl. VI bod 4 Zmluvy o dielo, súd vyhodnotil s ohľadom na povahu navrhovaných dôkazov a zistené skutočnosti z doteraz vykonaného dokazovania ako právne nevýznamné, keďže v konaní nebola tvrdená žiadna reklamácia vád diela, pričom procesná obrana žalovaného a námietka premlčania žalovanej pohľadávky je žalovaným dotvrdzovaná bez ďalšieho obsahom písomne uzavretej zmluvy o dielo a právoplatným kolaudačným rozhodnutím na predmetné dielo.
49. Súd priznal žalobcovi z titulu zmluvného plnenia nárok na zaplatenie istiny 1.843,36 eur titulom zaplatenia ceny diela (zádržného). Tým, že žalovaný riadne a včas nesplnil svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti, dostal sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty splatnosti zádržného, t. j. odo dňa 08.02.2013 do omeškania s plnením peňažného dlhu a preto vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe, t. j. vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.843,36 eur od 08.02.2013 do zaplatenia.
50. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto mu súd priznal voči žalovanému v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).