Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cpr-8-2016.pdf
PDF · 161.88 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cpr/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v právnej veci žalobcu: KARMEN - veľkoobchod potravín, s.r.o., so sídlom Strojnícka 15, 080 01 Prešov, právne zastúpeného: JUDr. Lukáš Kišeľák, advokát so sídlom Jarkova 63, 080 01 Prešov, proti žalovanej: X. D., S.. XX.XX.XXXX, N. M. Q. P. Č.. X, XXX XX V., právne zastúpenej: JUDr. Ján Garaj, advokát so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, o zaplatenie2.682,66 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 166,88 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 166,88 € od 1.9.2015 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 88 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 4.6.2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 2.682,66 € spolu s úrokom z omeškania od 1.9.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že je obchodná spoločnosť, predmetom činnosti ktorej je okrem iného kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod). Žalovaná je fyzická osoba, ktorá ako uchádzač o zamestnanie uzavrela dňa 11.4.2014 so žalobcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu s dohodnutým dňom nástupu do práce na deň 12.4.2014. Na základe predmetnej pracovnej zmluvy vykonávala pracovnú činnosť na pozícii pracovník maloobchodu na prevádzkach nachádzajúcich sa v okrese Prešov a Sabinov. Dňa 24.4.2014 podpísal žalobca spolu s žalovanou dohodu o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej došlo ku dňu 28.4.2014 k obsahovej zmene bodu č. 1. pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej došlo k zmene funkcie žalovanej z pracovníka maloobchodu na vedúceho predajne, ako aj k zmene miesta výkonu práce z predajňa potravín KARMEN 71, Cs. Armády č. 29, Prešov, na predajňa potravín KARMEN 67, Komenského č. 38, Sabinov. V dôsledku tejto zmeny žalobca uzavrel dňa 28.4.2014 dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti zmysle ust. § 182 a násl. zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (v tete ďalej aj „Zákonník práce“ a/alebo „ZP“), na základe ktorej táto prevzala spolu s ďalšími zamestnancami vykonávajúcimi prácu na pracovisku predajňa potravín KARMEN 67, Sabinov, za tam nachádzajúce sa hodnoty, ceniny a tovary spoločnú hmotnú zodpovednosť v rozsahu vedúcej predajne. Na základe výsledkov fyzickej inventúry vykonanej ku dňu 21.10.2014 bolo na zverených hodnotách, ceninách a tovaroch nachádzajúcich sa v predajni KARMEN 67, Sabinov vyčíslené manko v úhrnnej výške 3.682,65 €, z ktorého bola žalovanej v zmysle § 186 ods. 1 Zákonníka práce v
spojení s § 189 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce určená miera a podiel zodpovednosti na príslušnom manku na sumu 2.682,66 € s dobou plnenia do 31.8.2015. Aj napriek zmluvným dojednaniam ohľadne základnej povinnosti žalovanej ako zamestnanca spoločne hmotne zodpovedného za prípadný vznik manka na tomuto zverených hodnotách riadne a včas zaplatiť zamestnávateľovi celú jej mieru a podiel na vzniknutom manku si túto doposiaľ dobrovoľne nesplnila. Žalovaná bola opakovane vyzývaná na splnenie si svojej tak zákonnej ako aj zmluvnej povinnosti ako spoločne hmotne zodpovedného zamestnanca, tak žalobcom ako aj jeho právnym zástupcom, avšak bezúspešne.
3. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 25.7.2016 uviedla, že od 11.4.2014 do 31.7.2015 pracovala ako vedúca predajne na ulici Komenského v Sabinove, ktorá je súčasťou podniku žalobcu. Interné označenie predajne bolo „KARMEN 67“. Od začiatku jej pôsobenia ako vedúcej zistila, že veci - potraviny, ktorým končí doba spotreby (tzv. záručná doba) sa evidenčné uvádzajú, resp. vpisujú do tzv. karty rozdielov, kde na to bol vytvorený v rámci vnútorného sieťového systému žalobcu v počítačoch žalobcu program. Pracovný pomer so žalobcom bol ukončený výpoveďou z jej strany. Poukázala na to, že ako vedúca predajne objednala položkovite tovar v konkrétnych množstvách podľa predpokladanej spotreby, predaja, danej komodity na konkrétnej predajni. Vedenie spoločnosti napriek objednávke vedúcej dodalo na predajňu väčšie množstvo objednaného tovaru s dobou spotreby častokrát nižšou ako 3 dni. Takýto postup logicky prinášal dôsledky v hromadení potravinového tovaru po záruke. Keďže po záručnej dobe sa potraviny - tovar predávať nemohol, žalobca mal vypracovaný už vyššie uvedený program, kde sa takýto pozáručný tovar uvádzal. Táto karta rozdielov je podkladom pre údajne manko, ktoré mala spôsobiť konkrétna vedúca predajne s ďalšími zamestnancami predajne a v tomto prípade aj ona. Od vedenia spoločnosti bolo zakázané posielať tovar po lehote na likvidáciu. Tovar po záruke teda zostával na predajni. Prax bola taká, že takýto tovar po záruke sa vyhadzoval na pokyn vedenia spoločnosti do kontajnerov - odpadových nádob. Vedenie žalobcu dalo jednoznačný pokyn, že ich nezaujíma, kde tovar skončí, ale na predajni nemohol zostať. Po záruke nemohla mať tovar na predajni. Bezpodmienečný pokyn od žalobcu bol zapisovať tovar po lehote do karty rozdielov. Z vedenia spoločnosti jej nikto nikdy neoznámil, čo karta rozdielov znamená a aký má význam. Dňa 21.10.2014 bola vykonaná inventúra na prevádzke KARMEN 67, na ktorej bola prítomná ona, ako aj X. A., X. H.J., V. R., t.j. zamestnanci na predajni KARMEN 67 a za žalobcu boli prítomní pán M., pani Š., A. L. Q. Z.R.. Priebeh inventúry prebiehal štandardne. V deň inventúry im nikto zo spoločnosti neoznámil existujúce manko vo výške 3.682,85 € a jej podiel náhrady vo výške 2.682,66 €. Uvedený nárok spoločnosti KARMEN o ktorý opiera svoj nárok v tomto žalobnom návrhu, odmieta, popiera a neuznáva ani čo do dôvodu a ani čo do výšky. Konanie zamestnávateľa - žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, lebo žalobca si sám privodil stav, v ktorom formálne vznikla škoda. Podľa jej názoru, ako bývalej zamestnankyne žalobcu, dôvod konania žalobcu spočíval v tom, aby takúto škodu z tovaru po záruke, ktorý bol neupotrebiteľný vždy uplatňoval od zamestnancov. V tomto regióne je veľmi zložité nájsť si prácu, teda dopyt po pracovných miestach značne prevyšuje ponuku, a preto majú niektorí zamestnávatelia tendenciu zneužívať svoje postavenie a zamestnancov tak povediac "tlačiť k múru". Takéto prípady sa u žalobcu diali úplne bežne. Zamestnanci, ktorí mali tendenciu ukončiť pracovnoprávny vzťah so žalobcom (predavačky a vedúce predajni) boli stále vyzývané na znášanie fiktívnych škôd, ktoré vyplývali z tzv. karty rozdielov.
4. Žalobca vo svojom podaní doručenom súdu dňa 10.11.2016 uviedol, že základ pre určenie výšky manka tvoria informácie zistené vykonaním fyzickej inventúry na príslušnej predajni v spojení, resp. v porovnaní, s údajmi účtovnými a po ponížení sumy manka o sumu rovnajúcu sa výške normy strát, ktorá predstavuje mieru, akou sa zamestnávateľ vždy podieľa na úhrade každého manka zisteného vykonanou inventúrou z vlastných finančných prostriedkov. Karty rozdielov predstavujú pomocný nástroj pre vedúce predajní, ktoré majú len evidenčnú povahu a teda prostriedok, prostredníctvom ktorého majú mať vedúce predajní prehľad o tovare a najmä prostriedok, vďaka ktorému tieto môžu priamo vplývať na sumu manka. Je pravdou, že objednávanie tovarov bolo vykonávané aj z centrály žalobcu, avšak je potrebné poukázať, že žalobca tak konal v prípade objednávania akciového tovaru tzn. tovaru, ktorého predajná cena bola ponížená počas obdobia akcie o určité percento a najmä za účelom, aby zabezpečil dostatok tovaru na sklade predajne. V prípade, ak by akciový tovar, ktorý je predajcom ponúkaný v rámci akcie a je označený v „akciovom letáku“, nebol k dispozícii, uvedený stav by mohol byť vyhodnotený Slovenskou obchodnou inšpekciou ako konanie, cieľom ktorého je uvedenie zákazníka do omylu a účelové zvýšenie záujmu zákazníka na kúpu, v prípade nedostatku akciového tovaru na predajni akéhokoľvek aj neakciového tovaru, alternatívne aj ako klamlivá reklama. Nie je pravdou, že žalobca objednával vždy a jedine tovar s dobou trvanlivosti kratšou ako 3 dni. Odhliadnuc od uvedeného uviedol, že každá predajňa žalobcu bola vopred s niekoľkodňovým predstihom informovaná o nadchádzajúcej
„predajnej akcii“, ako aj o tovaroch, ktoré budú ponúkané za akciový tovar s tým, že ak mala tá-ktorá predajňa dostatok tovaru na sklade, tento nebol z centrály objednávaný. Tvrdenia žalovanej o udeľovaní jednoznačných pokynov žalobcu o tom, že tovar po dátume spotreby bol zakázaný posielať na likvidáciu, ako aj to, že žalobcu nezaujíma, kde ten tovar skončí, považuje za účelové, nezakladajúce sa na pravde. Žalovaná ako vedúca predajne mala vždy k dispozícii aparát prostriedkov na to, aby mohla denno- denne priamo ovplyvňovať výšku prípadného manka. Uvedený aparát prostriedkov pozostával nasl. z možností: i) presun tovaru v rámci siete predajní žalobcu, ii) preceňovanie tzn. znižovanie ceny tovaru, ktorého predajnosť je nízka alebo tovaru pred dátumom spotreby a to aj pod cenu, za ktorú bol uvedený tovar žalobcom kúpený priamo od dodávateľa, iii) výmena tovaru kus-za-kus priamo u obchodných zástupcov toho-ktorého dodávateľa tovarov tzn. tovar po dátume spotreby vymenil za tovar s dátumom spotreby pred jeho uplynutím, iv) vyrovnávanie hodnoty tovaru, ktorý chýbal aktívnym predajom tovaru, ktorý bol „voľný“ (tovar dodaný dodávateľom na podporu predaja akciového tovaru) v) dopyt priamo u žalobcu na spôsob práce s tovarom. Uvedený systém prostriedkov na znižovanie výšky prípadného manka by bol efektívny v prípade, ak by vedúca predajne zodpovedne pristupovala k plneniu si svojich pracovných povinnosti a riadila sa pokynmi žalobcu. Žalovanej boli stále, niekoľkokrát v priebehu týždňa, udeľované pokyny na postup práce s tovarom - preceňovanie, presuny, ako aj napomínanie z dôvodu neplnenia si svojich pracovných povinností a pokynov zamestnávateľa. Vzhľadom na doposiaľ tvrdené nie je možné stotožniť sa ani s tvrdením o tom, že tovar po dátume spotreby nemôže byť na predajni. Je zakázané, aby bol tovar po dátume spotreby, či tovar inak ohrozujúci život a zdravie konečného spotrebiteľa, na predajnej ploche, teda aby bol k dispozícii na kúpu konečnému spotrebiteľovi, a nie na predajni. Rovnako je zakázané, aby bol takýto tovar uskladňovaný mimo predajne napr. na verejne prístupných miestach, či miestach určených na výdaj a príjem tovaru. Niektorí obchodní zástupcovia priamo takýto tovar z predajne brali na likvidáciu alebo tento tovar menili kus za kus t.j. za čerstvý tovar. Cieľom žalobcu nie je umelo vytvárať škodu, ktorá sa prejaví v prípadnej strane a túto si potom cielene vymáhať od svojich zamestnancov v súdnych konaniach v odstupom času niekoľkých rokov, potom ako bol preukázaný vznik manka. Zvyšovaním predaja tovarov prostredníctvom akcií, rozsiahlym aparátom možností narábania s tovarmi, dennodennou inštruktážou o preceňovaní tovarov a ich presunov je dosiahnutie čo možno najnižšieho manka a zvýšenia miery, ktorou sa bude žalobca podieľať na úhrade prípadného manka, nakoľko miera akou sa žalobca podieľa na úhrade manka z výlučne svojich finančných prostriedkov závisí od priemeru ziskov, ktoré tento vykazoval počas predchádzajúcich 3 rokov. Až by sa malo tvrdenie žalovanej zakladať na pravde, mal by potom žalobca fungovať na princípe
- naberieme tovar, za tento teraz nezaplatíme, ale uhradíme zaň dodávateľom až potom, čo si to vymôžeme od svojich zamestnancov, mzdy zamestnancov vyplatíme, až vtedy keď nám oni zaplatia manká a podobne. Avšak každé inventúrou zistené manko predstavuje pre žalobcu stratu, na ktorej sa tento musí podieľať taktiež z výlučne svojich finančných prostriedkov a to bez ohľadu na, či si ten-ktorý zamestnanec alebo vedúca predajne riadne plní svoje pracovné povinnosti. Pasívny prístup žalovanej k plneniu si svojich pracovných povinností - nepreceňovanie tovarov, nepresúvanie tovarov, nevykonávanie aktívneho predaja tovarov, nevykonávame pokynov žalobcu o narábaní s tovarom, nedopytovanie sa žalobcu na ďalší postup pri nízkej predajnosti toho-ktorého tovaru etc., mal priamy vplyv na výšku manka a teda aj na to, akou sumou sa po zistení manka/schodku, po ponížení o sumu normy strát žalobcu, po zosobnení miery a podielu, ktorým sa na manku/schodku bude podieľať ten-ktorý zamestnanec vykonávajúci prácu na príslušnej predajni v rozhodujúcom období, bude žalovaná podieľať na náhrade tejto individuálnej škody. Je to práve vedúca a jej prístup k využitiu už vyššie popísaných možností, ktorá v prevažnej miere určuje výsledok zistený inventúrou a teda, či celé manko/schodok uhradí žalobca v rozsahu hodnoty normy strát alebo sa na tomto bude podieľať aj vedúca spolu so spoločne hmotne zodpovednými zamestnancami vykonávajúcimi prácu na príslušnom pracovisku.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.1.2017 uviedol, že z karty rozdielov nie je možné vyčítať dôvodu presunu tovaru na kartu rozdielov, avšak na túto kartu sa mohol zapisovať len tovar, ktorý chýbal na predajni. Na túto kartu mala prístup jedine žalovaná a z centrály nebolo možné do nej zasahovať.
6. Žalovaná vo svojom podaní zo dňa 2.6.2017 vyčíslila manko po odpočítaní tovaru po záruke na sumu 380,27 €. K uvedenej sume dospela tak, že od sumy 4.050,53 €, t.j. manka vypočítaného žalobcom, odpočítala sumu karty rozdielov vo výške 2.828,43 €, pečivo vo výške 374,25 €, mliečne výroby a mäso vo výške 215,74 € a zeleninu vo výške 410,12 € a pripočítala sumu vo výške 158,28 €. Odôvodnila to nasledovne. Na karte rozdielov sa nachádzal tovar po dátume spotreby, ktorý sa na kartu pripisoval priebežne počas celého obdobia, za ktorý sa vykonala inventúra. Tento tovar sa skladoval v
určených priestoroch, a keďže ho žalobca nesťahoval z predajní a nelikvidoval, tak sa vyhodil. Ohľadom položiek pečiva uvedených v inventúrnom súpise uviedla, že návratky pečiva (20 - 30 %) dodávatelia kompenzovali dobropisom raz za kvartál a preto pečivo ostávalo na bežných tovarových kartách a teda sa nepresúvalo na kartu rozdielov, lebo kým neprišiel dobropis, tak vedúca nevedela, ktoré položky dodávateľ odpíše. Pri mäse a mliečnych výrobkoch uviedla, že tieto neboli presunuté na kartu rozdielov, nakoľko pri týchto druhoch tovaru sa to robilo 1x týždenne. Pri inventúre boli fyzicky na predajni, avšak uplynul im už dátum spotreby a spoločnosť ich preto automaticky zaradila ako odpad do manka, keďže tento tovar bol nepredajný. Zhnitá zelenia sa rovno vyhadzovala a tento tovar sa nepresúval na karty rozdielov, keďže sa nedalo určiť aké množstvo sa má presunúť, nakoľko takmer všetok tento tovar sa evidoval v kilogramoch.
7. Žalobca na pojednávaní dňa 1.2.2017 uviedol, že žiadne ustanovenie právneho predpisu neprikazuje, aby vypracoval internú smernicu o nakladaní s tovarom po uplynutí záruky.
8. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že na predajňu nechodili obchodní zástupcovia spoločností, ktoré dodávali mliečne výrobky, nakoľko pri týchto výrobkoch najčastejšie dochádzalo k uplynutiu dátumu spotreby. Prichádzali iba zástupcovia z firiem dodávajúcich veci dlhodobejšej spotreby. Rozbaľovaním pakov/balíkov síce mohla znižovať schodok, avšak sumy, o ktoré sa znížil, boli nevýznamné. Teda aj keď mala prehľad o stave karty rozdielov, túto jednoducho nemohla ovplyvniť. V prípade, ak by žalobca likvidoval tovar po záruke, pre ňu by nebol problém takýto tovar nahlásiť, aby ho firma následne zlikvidovala, čím by odťažila tovarovú kartu na prevádzke a teda by nebol ani žiadny dôvod evidovať tovar po uplynutí záruky na karte rozdielov.
9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a svedkov, ako aj listinnými dôkazmi (Výpis z obchodného registra navrhovateľa, Pracovná zmluva, Dohoda o zmene pracovnej zmluvy, Dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti, Príkaz na vykonanie inventúry, Inventarizačný zápis, Prezenčná listina inventarizácie, Oznámenie o dlžnej sume, Rekapitulácia inventúrnych rozdielov, Spôsob výpočtu náhrad za manko, číselné vyjadrenie miery a podielu na schodku, mailová komunikácia, výdajky na čl. 71-173, Interná smernica pre výpočet normy strát na čl. 212-213, obraty účtov na čl. 214-226, Zoznam dokladov na stredisku na čl. 228-2238, Inventúrne rozdiely strediska na čl. 239-296, Spôsob výpočtu priemerného zárobku na čl. 298, Posledná výzva na čl. 302, Presun - int. karty na čl. 317-364, zoznam zamestnancov na čl. 365, mzdové listy na čl. 366-371, čestné vyhlásenia na čl. 378-380, prezenčná listina z porady MOP dňa 3.10.2014 na čl. 380, Odborné stanovisko - manká a škody v r. 2014 na čl. 389-390, Správna hygienická prax na čl. 503-545, Vnútorný poriadok na čl. 546) a ďalšími v spise sa nachádzajúcimi sa listinami, pričom zistil nasledovné:
10. Žalobca uzavrel so žalovanou dňa 11.4.2014 Pracovnú zmluvu na dobu určitú s dátumom nástupu do práce dňa 12.4.2014. Žalovaná mala vykonávať práce pracovníka maloobchodu s miestom výkonu práce v prevádzkach v okrese Prešov a Sabinov. Žalovaná bola zamestnankyňou žalobcu do 31.7.2015.
11. Dňa 25.4.2014 žalobca a žalovaná uzavreli Dohodu o zmene pracovnej zmluvy, na základe ktorej sa stala sa vedúcou predajne v predajni potravín KARMEN 67 na adrese Komenského 38, Sabinov. Dohoda nadobudla platnosť dňa 28.4.2014. Dovtedy žalovaná pracovala v predajni KARMEN 71 v Prešove.
12. Dňa 28.4.2014 žalobca uzavrel so žalovanou Dohodu o hmotnej zodpovednosti a o zrážkach zo mzdy na základe ktorej žalovaná prebrala dňom 28.4.2014 spoločnú hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, t.j. tovar, peňažné prostriedky a ostatné hodnoty zverené k vyúčtovaniu a umiestnené vo vyššie uvedenej prevádzkarni. Zamestnankyňa sa okrem iného zaviazala prebrať zodpovednosť za prípadný schodok na týchto hodnotách, pokiaľ by nepreukázala, že tento schodok nezavinila. Žalovaná sa v čl. I. ods. 4. zaviazala písomne upozorniť zamestnávateľ na všetky nedostatky, ktoré by jej znemožňovali správne vykonávať funkciu spojenú s hmotnou zodpovednosťou. Zamestnávateľ sa ods. 6. tohto článku zaviazal vytvoriť a dodržiavať také pracovné podmienky, ktoré by pracovníkovi umožňovali riadne vykonávať funkciu spojenú s hmotnou zodpovednosťou.
13. Žalovaná dňa 12.4.2014 podpísala Vnútorný poriadok platný v prevádzkových jednotkách žalobcu s poslednou aktualizáciou zo dňa 8.3.2013. V Čl. I ods. 8 sa uvádza, že za závažné porušenie pracovnej disciplíny sa považuje nedodržiavanie predpisov, okrem iných aj Správnej hygienickej praxe - SHP.
14. Podľa Plánu likvidácie odpadov SHP má byť odvoz odpadov zabezpečený vždy po zaplnení príslušného kontajnera, najmenej 1x týždenne, prostredníctvom zmluvne oprávnenej firmy.
15. Dňa 18.9.2014 žalobca vydal príkaz - smernica 33/2014 k vykonaniu výročnej fyzickej inventarizácie v dňoch od 1.10.2014 do 10.1.2015. Inventarizácia sa uskutočnila v troch okruhoch: zásoby na sklade a v predajniach, záväzky a pohľadávky, hmotný a drobný hmotný majetok.
16. Dňa 20.10.2014 bol žalobcom vydaný príkaz na inventúru v prevádzke Karmen 067, ktorá sa mala začať dňa 21.10.2014 od 7.00 hod. Zároveň bola určená inventarizačná komisia: M., Š.N., A., Z.. Podľa prezenčnej listiny účastníkov inventarizácie sa tejto zúčastnili aj zamestnanci a to žalovaná, A., R., H.J..
17. Podľa inventúrny rozdielov strediska rozdiel medzi skutočným stavom a účtovným činil - 4.050,53 €, pričom podiel kariet rozdielov (rozdiely mliečne, pečivo, ostatné) sa na tom podieľal v sume 2.828,43 €.
18. Podľa Internej smernice pre stanovenie a používanie normy prirodzených úbytkov zásob zo dňa 6.1.2014 bola norma strát pre maloobchod určená vo výške 0,26 % z dosiahnutého obratu bežného roku. Obrat prevádzky č. 67 bol vo výške 108.140,93 €.
19. V prevádzke bol po odpočítaní normy strát vo výške 281,17 € zistený rozdiel medzi účtovným a fyzickým stavom vo výške - 3.876,47 €. Výška uplatňovanej náhrady voči 4 zamestnancom tejto prevádzky za obdobie od 29.4.2014 do 21.10.2014 činila 3.682,65 €. Po zosobnení manka podľa § 189 Zákonníka práce mala žalovaná nahradiť sumu 2.682,66 €. Priemerná hodinová mzda žalovanej v 4. kvartáli 2014 bola vo výške 2,9977 €.
20. Žalobca podaním zo dňa 13.8.2015 oznámil žalovanej dlžnú sumu a vyzval ju k jej úhrade do 31.8.2015. Žalobca podaním zo dňa 21.9.2015 adresoval žalovanej poslednú výzvu na uhradenie dlžnej sumy vo výške 2.682,66 €.
21. Žalovaná ešte ako zamestnankyňa v podaní zo dňa 2.5.2015 adresovanom žalobcovi v zmysle čl. I. ods. 4. upozornila na nedostatky, konkrétne na to, že na prevádzku bol dovážaný tovar, ktorý neobjednala a keď mu skončila doba spotreby, musel byť na príkaz nadriadených odpisovaný na kartu rozdielov. Z tohto dôvodu neuznala výšku vyčísleného manka a žiadala o vyčíslenie rozdielu medzi účtovným a fyzickým stavom zásob v deň inventúry a bez kariet rozdielov.
XX. R. M. v čestnom vyhlásení zo dňa 4.4.2017 uviedol, že nie je si vedomý toho, že by žalovanej vydal pokyn, aby tovar po dátume spotreby mala vyhadzovať. Taktiež si nie je vedomý, aby žalovaná žiadala informáciu ako nakladať s takýmto tovarom.
XX. F. X. vo svojom čestnom vyhlásení zo dňa 5.4.2017 uviedol, že karta rozdielov bola predmetom porady dňa 3.10.2014.
24. Zo stanoviska E.. E. U., daňovej poradkyne, vyplýva, že manká a škody neboli daňovými výdavkami žalobcu podľa zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov a predstavovali položku zvyšujúcu základ dane a žalobca ich správne vykázal v daňovom priznaní. Od 1.1.2015 daňovými výdavkami nie sú výdavky vo výške obstarávacej ceny zásob vyradeného tovaru likvidáciou z dôvodu uplynutia doby použiteľnosti alebo trvanlivosti, ak daňovník nepreukáže že vykonal opatrenia na podporu jeho predaja postupným znižovaním jeho ceny.
25. Žalovaná v rámci výsluchu okrem vyššie uvedených skutočností uviedla, že inventúra sa vykonala v čase, keď nastúpila na prevádzku a tak isto keď ukončila pracovný pomer. Keď sa stala vedúcou, inventúra sa nevykonávala. Výsledok inventarizácie s ňou nikto neprejednal. Inventúra bola vykonaná v októbri 2014 a výsledok jej bol doručený takmer po pol roku v máji 2015. Inšpektora, ktorý kontroval prevádzku, sa spýtala, čo s tovarom po záruke, no tento len pokrčil plecami. Zamestnankyne, ktoré už na uvedenej predajni pracovali, jej povedali, že tovar sa jednoducho vyhadzuje a tak to robia aj ostatné prevádzky. O tejto skutočnosti povedala inšpektorovi. Uviedla, že v sklade mali len jednu chladničku, do ktorej sa dával čerstvý tovar a aj tovar po záruke a keď v nej už nebolo miesto, tak tovar po záruke zapísali na kartu rozdielov a vyhodili ho. Prebiehalo to tak, že sa zobral nejaký tovar, napr. jogurt, ktorý sa zoskenoval, a v prípade ak bolo 10 jogurtov po spotrebe, uviedlo sa číslo mínus 10 v evidencii zásob
tovaru a na karte rozdielov pribudlo číslo plus 10. Vedenie spoločnosti alebo v centrále mali o tom dokonalý prehľad, nakoľko všetko bolo evidované elektronicky. Tovar, ktorý objednávala ona a tovar, ktorý bol objednaný z centrály sa dal rozlíšiť, nakoľko ten, ktorý neobjednala ona bol na výdajke označený písmenami RZ alebo RK. Tovar zaslaný centrálou nemohla odmietnuť. Čo sa týka presunov tovaru na iné predajne, tak tovar sa objednával hromadne pre všetky predajne, teda nebol možný jeho presun, nakoľko aj iné predajne ho mali dostatok a mali problémy s jeho predajom. Okrem toho v lokalite, kde sa jej predajňa nachádza, sú aj iné prevádzky a teda konkurencia je značná s čím sú spojené aj ťažkosti s rýchlym predajom tovaru. Uviedla, že sa mohlo stať, že nejaký pokyn v e-maily si nevšimla, no po upozornení na to následne tento pokyn splnila.
26. Z výsluchu svedkyne, L. W., zistil, že od roku 2009 pracuje u žalobcu ako cenový referent resp. manažér, ktorý má na starosti tovar s končiacou lehotou minimálnej trvanlivosti respektíve spotreby. Uviedla, že v spoločnosti funguje softvér, do ktorého vedúce predajne oznamujú, ktorému tovaru končí záruka. Väčšinou to prebieha tak, že pri suchom tovare to oznamujú cca 6 týždňov pred uplynutím záruky a v prípade čerstvého tovaru 7 dní. Vedúce uvedú počet kusov tohto tovaru, dátum spotreby. Následne na to postupne znižujú cenu tovaru, až pod nákupnú cenu. Tovar sa dal riešiť aj presunom na iné prevádzky, keďže vďaka softvéru majú prehľad koľko tovaru sa na tej-ktorej prevádzke nachádza. Každá vedúca mohla kedykoľvek oznámiť tento tovar do uvedeného softvéru, prípadne aj zavolať, čo s tým tovarom treba spraviť a to aj v deň kedy mu končila záruka. Stav tovaru, ktorý mal veľmi krátku lehotu trvanlivosti, sa kontroloval dennodenne. Ďalej uviedla, že prostredníctvom rozpisu zabezpečovala tovar na jednotlivých prevádzkach tak, aby ho bolo dostatok, nakoľko v prípade, ak by inzerovali, že tovar je v akcii, avšak na prevádzke sa takýto tovar nenachádzal, mohlo by dôjsť k udeleniu pokuty zo strany kontrolných orgánov. Pýtala sa vedúcich predajní, koľko toho tovaru chcú, avšak boli aj také prípady, kedy z vlastného rozhodnutia tovar poslala na jednotlivé prevádzky. Svedkyňa uviedla, že karta rozdielov bola pomôcka pre vedúce predajne. Zaviedla sa na evidenciu poškodených a ukradnutých výrobkov. Na túto kartu sa zapisoval aj tovar, ktorému končila záruka, kvôli lepšej prehľadnosti. Pokyn na zapisovanie takéhoto tovaru na kartu dala žalovanej ona. Karta slúžila aj k tomu, aby vedúci predajne zbytočne objednával ďalší tovar, pričom existoval automatizovaný systém, ktorý sám navrhol, koľko treba objednať kusov resp. množstva z jednotlivých tovarových položiek. Ďalej uviedla, že tovar, ktorý sa nachádzal na uvedenej karte rozdielov, bolo možné riešiť, či už reklamáciou u dodávateľa, alebo jeho výmenou u obchodného zástupcu a tak isto tento tovar bolo možné posielať na centrálu. Mliečne výroby a mäso nebolo možné zameniť u obchodných zástupcov. Niekedy sa stávalo, že prevádzky dostávali tovar grátis, a tým pádom vedúca predajne vedela nahradiť tovar, ktorý sa nachádzal na karte rozdielov. Táto karta nebola podkladom pre zistenie schodku, tým bola jedine inventarizácia, kedy sa porovnával skutočný stav s účtovným stavom. Čo sa dialo s tovarom po uplynutí záruky nevedela povedať, no v pokynoch vyhodenie tovaru nebolo. Účtovne bol tento tovar naďalej vedený v položke zásob.
27. Z výsluchu svedkyne, W.R. Q., súd zistil, že táto pracuje u žalobcu na pozícii inšpektorky. Jej úlohou je kontrolovať predajne, konkrétne cenovky, hygienu na predajni, či je tovar správne vyložený, či je po záruke a pod. Vo vzťahu k žalovanej bola inšpektorkou cca 5 mesiacov, od marca do júna 2015, teda nie v čase konania inventúry. U žalovanej zistila viaceré nedostatky napr. nedostatky pri objednávkach tovaru, inzercie, pri preceňovaní tovaru (tovar predávala za vyššiu cenu, než aká bola uvedená v inzercii), čo do množstva tovaru (nebolo ho na pultoch dostatok). Okrem iného žalovaná, zverila hotovosť brigádnikom, ktorých nechala otvárať, alebo zatvárať prevádzku. Taktiež boli chyby pri blokovaní tovaru. Žalovanú na inzerciu upozorňovala a tak isto aj na zlé blokovania. Na jej upozornenia žalovaná reagovala a nedostatky odstraňovala. Svedkyňa uviedla, že tovar po uplynutí záruky sa evidoval na karte rozdielov. Takýto tovar sa na prevádzke nemohol nachádzať, avšak nevedela uviesť, čo sa s ním dialo. Pokyn na jeho vyhadzovanie nebol. Žalovaná svedkyňu neinformovala o nevyhovujúcich skladových podmienkach a o tom, že vedeniu spoločnosti je jedno, že sa tovar po záruke vyhadzuje. Žalovaná si mohla schodok znižovať aj tým, že balík tovaru mohla rozbaliť a predávať samostatne po jednotlivých kusoch za vyššiu cenu a vzniknutý cenový rozdiel si mohla odpísať z karty rozdielov.
28. Svedkyňa, X. A.Z., v rámci výsluchu uviedla, že bola predavačkou v predajni žalobcu č. 67 v meste Sabinov. Do predajne nastúpila v r. 2007 a pracovný pomer som ukončila 12.6.2016 výpoveďou. Vedúcou predajne bola do času kým neprišla žalovaná. Inventúra sa na predajni vykonávala každý rok a v prípade, ak vzniklo manko - schodok, pani W., tento schodok rozpísala medzi zamestnankyne pracujúce na uvedenej predajni. Odkedy nastúpila do práce pani W., od tohto času sa im zosobňoval schodok na jogurtoch, zelenine, ovocí, no najmä sa to týkalo mliečnych výrobkov a mäsa. Aj pred tým
vznikali manká, avšak neboli v takej výške a do času kým nastúpila pani W. sa uvedený tovar zahrňoval do odpisov. Veľa tovaru sa zvýšilo, najmä keď boli Vianoce, nakoľko z centrály im v tomto období zasielali príliš veľa tovaru, ktorý sa nepredal. Vždy v pondelok do 9.00 hod. mali na kartu rozdielov zapísať tovar, ktorý bol po záruke. Samostatnú položku mali mliečne výroky, zelenina a existovala aj položka ostané. Školenie o tom, ako na uvedenú kartu zapisovať nemali, pokyny im dávala pani W.á a to prostredníctvom e-mailu. V spoločnosti neexistoval interný predpis resp. pokyn ako nakladať s tovarom po záruke, avšak takúto tovar nemohli držať na predajni, lebo ak by to zistila štátna kontrola, dostali by pokutu. Pani W. im povedala, aby tovar presunuli na inú predajňu, avšak nemohli tak urobiť, pretože vedúce iných predajní to odmietali s tým dôvodom, že za vzniknuté manko by zase zodpovedali ony. Stávalo sa, že aj keď tovar presunuli do inej predajne, na druhý deň im bol ten istý tovar opätovne dodaný z dôvodu, že na pulte chýbal. Pani W., asi tak deň až dva pred uplynutím záručnej lehoty síce dala pokyn na precenenie tovaru, no cena sa znížila len o pár centov. Občas sa aj stalo, že ráno požiadali o precenenie, avšak odpoveď prišla až na druhý deň, kedy už tovar nemohli predať z dôvodu uplynutia záručnej doby. Akciový tovar, ktorý bol uvedený v letáku, objednávali v určitom množstve, avšak zo strany pani W.S., bola ich objednávka zdupľovaná, teda bolo dodané väčšie množstvo tohto tovaru. Keď sa tovar nepredal, vyhodili ho do koša. Nedostatky hlásili pánovi M., inšpektorovi.
29. Svedkyňa, U. V.Á., pri výsluchu uviedla, že u žalobcu začala pracovať v r. 2007, no nepracuje u neho už tri roky, pričom žalovaná nastúpila k žalobcovi až potom, čo s ním ona ukončila pracovný pomer. Pracovala na prevádzke č. 66 v Šarišských Michaľanoch a dva roky bola vedúcou tejto prevádzky. Počas toho obdobia sa robili inventúry, avšak neplatilo sa žiadne manko, keďže sa zmestili do normy strát. Zmenilo sa to nástupom pani W., kedy sa začali uplatňovať rozpisy. Teda ona objednala tovar, avšak pani W.Í. jej pridelila ešte väčšie množstvo toho istého tovaru. Tovar, ktorý sa nepredal zapisovala na kartu rozdielov, v rámci ktorej boli tri samostatné položky, t.j. položka pre mliečne výrobky, zeleninu a tzv. položka ostatné. Ohľadom karty dostali obežník s príkazom, aby tovar po záruke presunuli na rozdielové karty. Okrem tovaru, ktorý objednávala, jej bol zasielaný tzv. X-ový tovar, ktorý bol nakupovaný za nižšiu cenu a tak isto aj predávaný za nižšiu cenu, avšak aj tento tovar, keď sa ho nepodarilo predať, sa následne zapisoval na kartu rozdielov. Nedostala inštrukciu ako naložiť s tovarom po dátume záruky. Stalo sa, že takýto tovar zaslala na sklad, avšak pani W. jej ho vrátila späť. Tovar mohli presúvať aj na inú predajňu, avšak stále ho ostalo toľko, že sa celý nepredal. Výmena nebola možná pri mliečnych, mäsových výrobkov a pečiva. Na uvedené zosobňovanie upozorňovali vedenie spoločnosti, pána X., na porade vedúcich predajní, ktorý však povedal, že X-ové položky zostanú a naďalej sa budú aplikovať rozpisy. Nebolo im oznámené, že tento tovar bude zahrnutý v inventúre a prvýkrát sa to uplatnilo v r. 2011, resp. r. 2012. Z vedenia firmy jej nebol nikto ochotný povedať, ako sa vypočítava suma, ktorú bola povinná uhradiť na základe zisteného schodku. V minulosti sa tovar nezapisoval kartu rozdielov, keďže neboli. Tovar, ktorý objednali, precenili sami. Neskôr už nemohla z vlastnej iniciatívy znížiť cenu. Návrh na precenenie podala pani W., asi 5 dní pred uplynutím záručnej doby, avšak najväčšie zľavy sa realizovali až v deň, keď mala plynúť doba spotreby resp. minimálnej trvanlivosti.
30. Svedkyňa, V. R.Z., uviedla, že v období 2013-2016 pracovala na prevádzke č. 67 v Sabinove. Prevádzka sa následne rušila. Bolo jej ponúknuté miesto v Prešove, avšak z osobných dôvodov ho odmietla a pracovný pomer ukončila. Žalovaná bola istý čas jej nadriadenou na predajni č. 67. Schodok vznikol tým, že pozáručný tovar sa vyhadzoval. Nič mi však nebolo povedané, že sa vytvára manko z dôvodu nepredajnosti tovaru. Mala za to, že tovar po záruke ide na likvidáciou. V predajni mala na starosti okrem iných výrobkov aj mliečne výrobky, kde vznikal najväčší schodok. Výsledky inventúry podpísala, pričom si myslela, že tovar po záruke pôjde na odpis. Následne však bola voči nej uplatnená suma schodku vo výške, ktorá za tri roky jej pôsobenia v spoločnosti predstavuje 1.200 €. Podala písomnú žiadosť o prehodnotenie uplatnenej sumy. Ďalej uviedla, že tovar od spoločnosti CBA sa preceňovať nemohol a mliečne výrobky nechceli prevziať v inej predajni. Zo strany ústredia bolo posielané veľké množstvo tovaru. So žalovanou sa rozprávali o tom, aké množstvo tovaru stačilo objednať a žalovaná objednávala toľko tovaru, koľko jej napísala. Prichádzal však k nim aj tovar, ktorý bol nanútený. Keďže nemali dostatočné skladové podmienky a pozáručný tovar na predajni nemohli skladovať kvôli hrozbe kontroly a následnej pokuty, tak tento tovar sme museli na pokyn vedúcej vyhodiť. Interný predpis ako nakladať s takýmto tovarom nebol. Pri mäse, zelenine, pekárenských výrobkoch, okrem balených, sa nedala spraviť výmena za nový tovar. Uviedla, že vedúca jej pomáhala pri vykladaní tovaru, za pokladňou a teda jej zostávalo málo času na vlastnú činnosť, no podľa jej názoru si žalovaná plnila svoje pracovné povinnosti.
31. Z výsluchu svedkyne, F. Š., súd zistil, že je bývalou zamestnankyňou žalobcu. V januári 2014 dostala výpoveď od žalobcu. Od novembra 2012 pracovala ako predavačka v prevádzke CBA v Šarišských Michaľanoch, v novembri 2013 bola preložená do prevádzky v Sabinove, kde zotrvala tri mesiace. Uviedla, že po pol roku od nástupu do prevádzky v Šarišských Michaľanoch sa vykonala inventúra, na základe ktorej bol voči jej osobe uplatnený schodok vo výške 60 €, ktorý aj uhradila. Po jej preložení bola v Šarišských Michaľanoch vykonaná ďalšia inventúra, kde bol opätovne zistený schodok a voči nej bola uplatnená suma vo výške 200 €. Volala pánovi X. za účelom stretnutia s konateľmi spoločnosti, kde by sa prejednala výška schodku. Žiadala, aby sa oddelil schodok za tovar po záruke od schodku tovaru chýbajúceho na predajni. Pán X. jej povedal, že takýto tovar sa nedá oddeliť. Sumu 200 € zaplatila, keďže by nevedela dokázať reálny schodok, nakoľko nemala prístup k potrebným dokumentom. Vie, že na rozdielové karty sa dával tovar po záruke. Na tieto karty sa pýtala pani V. pri kontrolnej polročnej inventúre od jej nástupu v Šarišských Michaľanoch, na čo inšpektor, pán M., odpovedal, že všetok tovar po záruke sa má uvádzať na tieto karty. Aj keď tovar po záruke zaslali do Prešova, tento pani W. vrátila späť bez bližšieho odôvodnenia. Pokyn ako nakladať s takýmto tovarom nebol. Tovar nemohli premiestniť na iné prevádzky, nakoľko ho nechceli, a ani vymeniť za nový. Vyhadzovala ho o čom informovala vedúcu.
32. Svedkyňa, A. S.Á., na pojednávaní uviedla, že u žalobcu pracovala ako inšpektor maloobchodu a neskôr ako personálny manažér. Ako inšpektorka mala na starosti inventúru a kontrolu jednotlivých prevádzok, ktoré pod ňu spadali. Žalovanú kontrolovala už z pozície personalistky. Žalovanú na vedúcu predajne navrhla ona. Na začiatku boli výsledky žalovanej fantastické. Bolo vidieť, že sa rozumie práci. Neskôr žalovaná nedodržiavala monitoring záruk a z jej strany absentovala snaha riadiť tok zásob tak, aby sa tovar predal. Komunikáciou medzi vedúcimi a pani W. zachytávala, keďže bola zaslaná aj na jej mail. Svedkyňa uviedla, že v personálnych záležitostiach so žalovanou aktívne komunikovala a teda týchto veciach nebol problém. Žalovaná ju upozorňovala na potrebu zvýšenia počtu zamestnancov na prevádzke. Počet ľudí v jednotlivých prevádzkach bol fixne stanovený tak, aby prevádzka nebola stratová. Svedkyňa uviedla, že žalovaná nebola písomne upozornená na porušovanie pracovných povinností. Čo sa týka akciového tovaru, vie o tom, že jeho dodanie bolo oznámené skôr avšak nevylučuje, že bol dodávaný bez toho, aby boli vedúce o oboznámené v dostatočnom časovom predstihu. Ak sa jednalo o tzv. povinný sortiment, tak takýto tovar bol zasielaný na predajňu bez vedomia nie vedúcich. Záležitosť pohľadom karty rozdielov vnímala len okrajovo, keďže bola personálnou manažérkou a teda jej náplňou nebolo zaškoľovať v oblasti zásobovania. S kartou sa stretla pri vykonávaní inventarizácie, ako s položkou, na ktorú mal byť podľa jej informácií zaradený znehodnotený tovar resp. ukradnutý tovar. Má vedomosť o tom, že na uvedenú kartu sa dával aj tovar po uplynutí dátumu spotreby, resp. minimálnej trvanlivosti, nevedela však uviesť na základe akého pokynu sa tento tovar na tieto karty zahrňoval. Táto karta bola súčasťou výsledku inventúry, no tovar po dátume spotreby do inventúry nezahrnula, keďže ho na predajni nenašla. V súčasnosti pracuje v reťazci potravín, ktorý po uplynutí záruky odvezie do kafilérie na znehodnotenie, resp. do útulkov. Nemá vedomosť o tom, že by u žalobcu existovala písomná smernica o nakladaní s tovarom po záruke. Mäso a mliečne výrobky sa nedali vracať dodávateľom, avšak v prípade pečiva to bolo možné. Svedkyni sa nikto nesťažoval ohľadom zaradenie karty rozdielov do celkového výsledku manka, iba jeden zamestnanec namietal výšku manka.
33. Svedok, F.L. X., pri výsluchu uviedol, že so žalobcom má založený obchodný vzťah od r. 2001, kedy začal vykonávať funkciu manažéra pre maloobchod a marketing a približne po 4 rokoch začal vykonávať funkciu generálneho manažéra. Pri tovare s krátkou dobou trvanlivosti, resp. ak bol tovar ohrozený dátumom spotreby, tak vo vzťahu k tomuto tovaru mali v spoločnosti vypracované systémy a procesy ako postupovať. Predovšetkým bolo nutné vykonávať pravidelný denný monitoring a oznámiť takýto tovar nadriadenému, ktorý mohol nariadiť precenenie tovaru až pod nákupnú cenu. Tak isto bolo možné zabezpečiť presun tovaru na inú prevádzku. Ak by sa však stalo, že takýto tovar napriek týmto opatreniam zostal, tak uvedenej prevádzke vyplynula povinnosť takýto tovar stiahnuť z predajnej plochy a umiestniť ho do plastového boxu. Takýto tovar následne bolo možné riešiť s dodávateľmi, ktorí ho vedeli aj po uplynutí záruky vymeniť. Existovala aj ďalšia možnosť a to tovar vrátiť na centrálu, kde sa tento tovar zlikvidoval. Existuje smernica o nakladaní s tovarom po uplynutí záruky. Orgány štátnej kontroly pri kontrole vyžadujú predloženie určitých dokladov, medzi ktoré patrí aj tento dokument o nakladaní s tovarom po uplynutí záruky. Skazený tovar a tovar po záruke je vedený na tovarovej karte a v rámci spoločnosti sa neeviduje osobitne. V prípade tovaru, ktorý sa likviduje, prevádzka vystaví výdajku pre centrálu na základe, ktorej sa účtovne odťažuje od uvedeného tovaru a uvedený tovar zaťaží sklad centrály. Karta rozdielov bola zavedená v r. 2011 na presun zásob tých tovarov zo štandardnej
tovarovej karty, ktoré neboli vhodné na ďalší predaj, teda najmä poškodený tovar a taktiež chýbajúci tovar. Uvedená karta slúžila ako pomôcka pre objednávanie tovaru, nakoľko v spoločnosti fungoval software automatického objednávania tovaru, ktorý by bol nefunkčný, ak by na štandardnej tovarovej karte bol evidovaný fiktívny tovar, t.j. zničený alebo chýbajúci. Takýchto kariet je šesť, pre jednotlivé tovarové skupiny. Tovar po uplynutí záruky sa na uvedenej karte nemal evidovať.
34. Na základe zisteného skutkového stavu súd vec takto právne posúdil:
Podľa § 181 ods. 2 Zákonníka práce, Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstránil uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto zamestnávateľ od zamestnanca požaduje.
Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo na obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorý uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Podľa § 184 ods. 3 Zákonníka práce, Ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skonal alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
Podľa § 184 ods. 4 Zákonníka práce, Ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnaná so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
Podľa § 189 ods. 1 Zákonníka práce, Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.
Podľa § 189 ods. 2 Zákonníka práce, Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.
Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Podľa § 191 ods. 2 Zákonníka práce, Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá.
Podľa § 12 ods. 1 písm. q) zák. č. 152/1995 Z.z. o potravinách, Ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku je povinný potraviny nevhodné na spotrebu ľuďmi alebo nebezpečné a predmety určené na styk s potravinami, ktoré ohrozujú zdravotnú bezpečnosť potravín, zneškodniť v zariadení podľa osobitného predpisu na vlastné náklady.
35. Zodpovednosť za schodok na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu vychádza z prezumpcie viny zamestnanca, pričom sa uhrádza celá skutočná škoda. Zamestnávateľ v tomto prípade preukazuje platné uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a nevyúčtovanie týchto hodnôt. Schodkom je rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a medzi údajmi v účtovnej evidencie, o ktorý je skutočný stav nižší ako účtovný stav. Základnou charakteristikou teda je, že tovar musí chýbať. Schodkom nie je škoda, ktorá vznikla nesprávnym precenením zásob ani škoda, ktorá vznikla poškodením alebo úplným, či čiastočným znehodnotením tovaru. Zamestnávateľ
by musel preukázať, že zamestnanec škodu zavinil (pozri R 12/1976). Za schodok sa nepovažuje ani takzvaný účtovný schodok, v prípade ktorého ide o chyby v evidencii. Pracovné podmienky pritom majú podstatný význam pre možnosť zamestnanca zbaviť sa zodpovednosti. Schodok sa obvykle zisťuje na základe inventarizácie, ktorá však nie je jediným spôsobom zistenia schodku.
36. V danom prípade bolo preukázané, že žalovaná mala so žalobcom uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Ďalej nebolo sporné ani to, že na prevádzke Karmen 67 v Sabinove vznikol pri inventúre rozdiel medzi skutočným a účtovným stavom. Sporným medzi stranami bolo to, či žalovaná nesie za zistený schodok, t.j. za tovar, ktorý na predajni chýbal, hmotnú zodpovednosť.
37. V konaní bolo preukázané, že tovar po uplynutí doby spotreby resp. minimálnej trvanlivosti sa zapisoval na tzv. karty rozdielov, ktoré boli tiež jedným z podkladov pre uskutočnenú inventúru. Existovali pritom tri karty a to pre mliečne výrobky, pre pečivo a tzv. ostatné. To, že sa na tieto karty sa zapisoval tovar ohrozený zárukou resp. po záruke, potvrdila okrem ďalších svedkov aj cenová manažérka žalobcu, pani W., ktorá uviedla, že pokyn na presun takéhoto tovaru na tieto karty dala žalovanej ona, pričom tento tovar bol naďalej účtovne vedený v položke zásob. Teda na týchto kartách sa neevidoval iba poškodený resp. zničený tovar alebo tovar, ktorý sa nenachádzal na prevádzke napr. z dôvodu jeho odcudzenia. Podobne aj inšpektorka žalovaného, pani Q., a personálna manažérka, pani S.Á., potvrdili, že tovar po záruke sa evidoval na kartách rozdielov. Skutočnosti, že sa takýto tovar mal evidovať na karte rozdielov, nasvedčuje aj to, že žalobca mal vďaka svojmu softvéru vždy prehľad o tom, koľko tovaru sa na tej- ktorej prevádzke nachádza, a za akú cenu sa predáva. Teda, ak by zo strany vedenia nebol daný pokyn na presun resp. zaevidovanie tovaru po záruke na tieto rozdielové karty, tak by nepochybne bola na to žalovaná včas upozornená, obzvlášť preto, že sa na nich postupom času hromadil tovar a tým aj značná suma. Žalobca sa pritom v konaní neodvolával na to, že žalovaná týmto postupom porušila príkazy a pokyn nadriadených a tým pádom aj pracovnú disciplínu. V konaní nebolo preukázané, že zamestnanci žalobcu boli poučení o tom, že karty rozdielov budú zhrnuté do výsledkov inventúry. Žalobca sa odvoláva na poradu zo dňa 3.10.2014, avšak okrem prezenčnej listiny nepredložil súd zápisnicu z tejto porady. Okrem toho je potrebné poukázať na to, že inventúra na predajni prebehla dňa 21.10.2014 a týkala sa obdobia pred 3.10.2014.
38. Žalobca v konaní nepreukázal, že by tovar po záruke v zmysle zákona likvidoval resp. akým konkrétnym spôsobom s ním naložil. Naopak na svoju obranu tvrdil, že vedúca predajne mala dostatočný aparát prostriedkov na to, aby tovar, ktorému končila záruka predala ešte pred jej uplynutím a súdu predložil iba internú smernicu všeobecne upravujúcu nakladanie s odpadom. Je pozoruhodné, že ani svedkovia navrhnutí na výsluch žalobcom napriek svojej funkcii, ktorú zastávali, nevedeli uviesť, čo sa s tovarom po záruke dialo. Na základe uvedeného považuje súd za pravdivé tvrdenie žalovanej o tom, že tovar po záruke musela na pokyn nadriadených, resp. minimálne s tichým súhlasom vedenia, jednoducho vyhadzovať, keďže na prevádzke nemala dostatok vhodných skladových priestorov a tovar nemohla vrátiť centrálnemu skladu, pretože v opačnom prípade, t.j. ak by tak nepostupovala, hrozila by žalobcovi finančná pokuta. Pre žalovanú by bolo nepochybne lepšie, ak by tovar mohla z predajne účtovne odťažiť na základe výdajok, než ho vyhodiť. Ak sa teda vychádza zo skutočnosti, že žalobca mal prehľad o tovare po dátume spotreby, musel mať vedomosť aj o tom, čo sa s ním následne dialo, resp. muselo mu byť prinajmenšom podozrivé, prečo tento tovar nebol odvozený na likvidáciu, keď podľa SHP sa tak malo diať najmenej 1x týždenne.. Čo sa týka toho, že žalovaná na uvedený nedostatok neupozornila nadriadených napriek tomu, že jej to ako zamestnancovi vyplýva priamo zo zákona, je potrebné uviesť, že ak zamestnávateľovi bola chyba známa, a súd má za to, že bola, nie je potrebné, aby mu ju zamestnanec ešte formálne hlásil (k tomu pozri R 64/1961). Okrem toho z výpovede svedkyne, A., vyplýva, že tento nedostatok hlásili inšpektorovi. Ani R. M. vo svojom čestnom vyhlásení jednoznačne nepoprel to, že bol informovaný resp. mal vedomosť o tom, že sa tovar po záruke vyhadzuje.
39. V konaní sa preukázalo, že tovar po záruke nebol pred inventarizáciou účtovne odpísaný a pri inventúre sa preto naň prihliadalo. Potvrdila to aj svedkyňa žalobcu, pani S., ktorá uviedla, že do inventúry nemohla zahrnúť tovar, ktorý na predajni fyzicky nenašla. Okrem toho svedkyňa, pani Š., uviedla, že vedenie žalobcu žiadala, aby sa z inventarizácie oddelil nepredajný tovar.
40. Za zmienku stojí aj fakt, že napr. u svedkyne R., ktorá pracovala na predmetnej prevádzke, bolo za pomerne krátke obdobie (3 roky) uplatnená náhrada škody v celkovej výške. 1.200 €. U svedkyne, pani Š., bola náhrada škody uplatnená vo výške 200 €, ktorá bola zistená za jeden rok. Na základe
uvedeného možno pripustiť názor žalovanej, že došlo k preneseniu bremena strát vzniknutých z dôvodu nepredajnosti tovaru na zamestnancov.
41. Možno súhlasiť aj s názorom žalovanej, že žalovanému reálna škoda z dôvodu absencie pokazeného tovaru alebo tovaru po uplynutí dátumu spotreby, resp. minimálnej trvanlivosti, na predajni ani nemohla vzniknúť, nakoľko sa jednalo o neupotrebiteľný a teda nepredajný tovar.
42. Keďže žalobca nepreukázal výšku reálneho schodku, nakoľko z inventarizačného zápisu a jeho jednotlivých položiek nevyplýva, ktorý tovar bol pokazený, nepredajný, alebo objektívne chýbajúci. Z tohto dôvodu súd vychádzal z výšky schodku, ktorú uviedla žalovaná, t.j. zo sumy 380,27 €. Výška priemernej mzdy za kalendárny štvrťrok osôb podieľajúcich sa na náhrade škody nebola sporná. Na základe toho podiel žalovanej na schodku (vypočítaný podľa spôsobu výpočtu náhrad za manko z 20.4.2016) činí 166,88 €. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi úroky z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na úhradu náhrady škody uvedenej vo výzve žalobcu zo dňa 13.8.2015.
43. Na margo toho, že žalovaná bola prítomná pri inventúre a nenamietala jej správnosť súd uvádza, že žalobca nepreukázal súdu, že si pred uplatnením škody na súde sám splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 191 ods. 2 Zákonníka práce, t.j. že prerokoval výšku náhrady škody so žalovanou, ktorá tak mohla v tom čase namietať jej výšku.
44. Na záver súd dodáva, že ak žalobca domnieva, že mu vznikla škoda v dôsledku porušovania pracovných povinnosti žalovanej tým, že nedostatočne rýchle preceňovala tovar, mohol si voči nej uplatniť nárok z titulu všeobecnej zodpovednosti zamestnanca prípadne využiť iné sankcie vyplývajúce z pracovného práva. Svedkyňa, pani S.. Možno skonštatovať, že sám žalobca prispel k tomu, že sa všetok tovar nemohol včas predať, keďže okrem tovaru, ktorý objednala žalovaná, zasielal z vlastnej iniciatívy na predajňu ďalší tovar, v dôsledku čoho sa starší tovar ťažšie predával.
45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobca nevytvoril žalovanej vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami tým, že nezabezpečoval odvoz nepredajného tovaru z predajne, čím by zároveň došlo aj k účtovnému odťaženiu predajne o tento tovar. Z uvedeného dôvodu bol tovar namiesto jeho likvidácie vyhodený do komunálneho odpadu. Súd má za to, že strata vzniknutá žalobcovi týmto spôsobom nemôže byť uplatnená voči zamestnankyni v podobe náhrady škody za schodok.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal v pomere priznanej sumy k žalovanej sume úspech v rozsahu cca 6 % a žalovaná v rozsahu 94 %. Miera úspechu žalovanej tak činí 88 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná strana dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.