Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozsudok_0T-111-2020.pdf
PDF · 79.73 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/111/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom pre prípravné konanie JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19.05.2022 v Prešove takto
rozhodol:
Obžalovaný
L. T., nar. XX.XX.XXXX V. X.H., K.. B. Q., R.. X. Č.. XXX/X
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
25.07.2020 v čase o 01.57 hod. viedol v Sabinove po ulici P. B., smerom na parkovisko H. E., osobné motorové vozidlo zn. K. W., M.: Q. XXXBG, kde bol hliadkou OO PZ Sabinov kontrolovaný a vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov alebo inej návykovej látky, ktorej sa menovaný po zákonnom poučení v čase o 02.34 hod. podrobil s pozitívnym výsledkom, a to najmenej 0,96 mg/l (miligram etanolu na liter vydychovaného vzduchu), čo predstavuje 2 promile, a obvinený svojím konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) Zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 36 písm. l/ Trestného zákona a § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 /dvoch/ mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu stanovuje skúšobná doba na 15 /pätnásť/ mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 3 (troch) rokov.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na Okresný súd Prešov dňa 26.07.2022 obžalobu pod sp. zn. 1Pv 412/20/7707 - 4 na obžalovaného L. T. pre skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Po prednese obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 24.08.2020 bol obžalovaný L. T. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného L. T. o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a na hlavnom pojednávaní súd v rámci dokazovania prečítal obsah listinných dôkazov.
Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak, ako je tento skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným konaním vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil pod vplyvom návykovej látky (alkoholu), inú činnosť, ktorou bolo vedenie motorového vozidla a pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, čím naplnil skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.
Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v nepriamom úmysle, pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený /§ 15 písm. b) Trestného zákona/.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR ku dňu 25.07.2020 vyplýva, že obžalovaný L. T. bol pred spáchaním prejednávaného trestného činu sedemkrát priestupkovo postihnutý, pričom sa jednalo výlučne o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Uvedené vyplynulo aj z aktuálnej lustrácie Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov generovanej elektronicky ku dňu 18.05.2022. Z evidenčnej karty vodiča - obžalovaného vyplynulo spáchanie piatich priestupkov na úseku cestnej premávky a jedného priestupku zo dňa 22.01.2020 v súvislosti s dopravnou nehodou, pri ktorej bola obžalovanému zistená prítomnosť alkoholu v dychu. Tieto priestupky vyplynuli aj z aktuálnej lustrácie Agendy dopravno - správnych činností v stave ku dňu 18.05.2022. Z odpisu Registra trestov SR, generovaného elektronicky ku dňu 17.05.2022 a týkajúceho sa obžalovaného vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo MUDr. Martinom Kováčom vyplýva, že tento po preštudovaní príslušného súdneho resp. vyšetrovacieho spisu a po príslušnom znaleckom odbornom skúmaní dospel k záveru, že obžalovaný musel vypiť väčšie množstvo alkoholických nápojov, ako to uviedol vo svojej výpovedi. Na základe spätného prepočtu musel mať obvinený v čase skutku v krvi koncentráciu 2,09 -2,14 g/ kg (promile) etylalkoholu, čo predstavuje 1,00 - 1,02 mg/l etylalkoholu vo vydychovanom vzduchu a znamená ťažký stupeň opitosti. Obžalovaný podľa znalca nebol schopný viesť bezpečne motorové vozidlo.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to, že sa obžalovaný v priebehu vyšetrovania ako aj na hlavnom pojednávaní ku skutku priznal a svoj skutok aj úprimne oľutoval /§ 36 písm. l) Trestného zákona/. Nakoľko súd nezistil existenciu žiadnej z priťažujúcich okolností podľa § 37 Trestného zákona, súd pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi okolnosťami 1:0, postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona upravil trestnú sadzbu trestu odňatia slobody stanovenú s ustanovení § 289 ods. 1 Trestného zákona (až na 1 rok) tak, že v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona znížil jej hornú hranicu o jednu tretinu a pri ukladaní trestu tak vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody až na 8 mesiacov.
Súd pri ukladaní trestu zohľadnil jednak osobu obžalovaného, ktorý síce nebol doposiaľ súdne trestaný ale predtým bol viackrát priestupkovo postihnutý za priestupky na úseku cestnej premávky, vrátane priestupku, pri ktorom bol zistený alkohol a teda sa jedná o páchateľa, ktorý už druhovo podobným spôsobom porušoval bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Aj koncentrácia alkoholu v krvi obžalovaného v čase spáchania skutku dosahujúca stupeň ťažkej opitosti a vylučujúca bezpečné vedenie motorového vozidla zvýrazňuje závažnosť jeho konania a zvyšuje mieru rizika vzniku následkov, ktorých ochranu záujmov má tento trestný čin plniť. Preto súd tomuto obžalovanému uložil najprísnejší druh trestu, ktorým je trest odňatia slobody. Obžalovaný je na druhej strane mladým človekom, a ako už súd vyššie konštatoval, ku skutku sa priznal a vyjadril úprimnú ľútosť nad svojím konaním. Účelom trestu v tomto prípade má byť z pohľadu obžalovaného uvedomenie si následkov svojho konania a z pohľadu súdu preventívne pôsobenie trestu na obžalovaného, ktorý by sa mal z tohto svojho konania poučiť a v budúcnosti sa podobného konania vyvarovať. Je preto podľa presvedčenia súdu na mieste, aby súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranicu zníženej trestnej sadzby v trvaní 2 mesiacov a jeho výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu, nakoľko bezprostredný výkon trestu vzhľadom na osobu obžalovaného a súdom sledovaný účel trestu nepovažuje za nutný. Skúšobná doba určená na 15 mesiacov zohľadňuje predchádzajúce priestupky obžalovaného a je podľa názoru súdu dostatočne dlhá na to, aby si obžalovaný počas jej plynutia uvedomil dôsledky svojho protiprávneho konania a v budúcnosti sa podobnému konaniu vyvaroval.
Okrem toho súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu troch rokov, ktorej dĺžka zodpovedá množstvu požitého alkoholu obžalovaným a jeho predchádzajúcim priestupkom na úseku cestnej premávky. Tento trest, rovnako ako súdom uložený trest odňatia slobody má byť výstrahou pre obžalovaného do budúcna.
Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Poučenie: Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.