Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/27/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudom JUDr. Péter Nagy v sporovej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Š. E., L.. XX.XX.XXXX, J. T. T. XX, T. T., o zaplatenie 3.474,59 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 584,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 584,90 eur od 16.02.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.03.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného k zaplateniu istiny vo výške 3.474,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 3.474,59 eur od 16.02.2016 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Svoj žalobný nárok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) dňa 20.01.2009 uzatvoril so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu s číslom účtu XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,68 %, pričom ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1.493,73 eur a bol povinný žalobcovi platiť mesačné splátky vo výške 49,79 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, žalobca pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie vystavil ku dňu 10.02.2016 nový výpis z bankovej knihy s končeným stavom ku dňu 15.02.2016 obsahujúci súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.474,59 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2016 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe predmetnej zmluvy v celosti postúpená na žalobcu. Žalobca svojim podaním zo dňa 16.08.2016 vzal svoju žalobu v časti o zaplatenie istiny 584,90 eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť, a teda v tomto konaní si naďalej uplatňuje voči žalovanému dlžnú istinu vo výške 1.477,36 eur a štandardný úrok vo výške 1.412,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.889,69 eur od 16.02.2016 do zaplatenia.

2. Žalobu s prílohami a procesné poučenia podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), spolu s výzvou, aby sa k žalobe s prílohami vyjadril v lehote 10 dní, súd doručil žalovanému do vlastných rúk dňa 22.02.2017. Žalovaný sa však k žalobe s prílohami písomne nevyjadril.

Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa ust. § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 145 ods. 1, 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

3. Nakoľko žalobca vzal svoju žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 584,90 eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania ešte pred prvým pojednávaním vo veci, resp. predbežným prejednaním sporu, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 C.s.p. (výrok I) bez zisťovania súhlasu žalovaného.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil len žalovaný, pričom právny zástupca žalobcu svoju neúčasť, resp. neúčasť žalobcu ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd preto pojednávanie v súlade so zákonom vykonal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a s podstatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav veci: Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 20.01.2009 bol žalovanému schválený úverový rámec vo výške 1.493,73 eur s určenou pevnou mesačnou splátkou vo výške 49,79 eur. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 23.01.2009. V zmysle čl. V bod 35 písm. b) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 01.05.2013 vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovaného. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. v celosti postúpená na žalobcu. Podľa obsahu spisu uplatnená pohľadávka po čiastočnom späťvzatí žaloby pozostáva z nesplatenej dlžnej istiny vo výške 1.477,36 eur a štandardného úroku vo výške 1.412,33 eur, a to spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 2.889,69 eur od 16.02.2016 do zaplatenia. Písomným podaním zo dňa 15.08.2017 žalobca k žalobnému nároku doplnil, že žalovaný počas trvania úverového vzťahu zaplatil v prospech kartového účtu celkovo sumu 2.475,34 eur. List s názvom „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“ bol doručený žalovanému dňa 09.05.2013. Podľa platobnej histórie predloženej žalobcom (čl. 9-17, čl. 50) boli žalovanému poskytnuté peňažné prostriedky v objeme 2.185,32 eur, pričom žalovaný na úvere splatil celkom sumu 2.475,34 eur.

Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (OZ), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 53 ods. 8 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20100101.html>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 524 ods. 1, 2 veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa § 525 ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

5. Žalobca v spore argumentoval tým, že voči žalovanému si uplatňuje nesplatenú časť istiny so štandardným úrokom z úveru, pri ktorom právny predchodca žalobcu listom z 01.05.2013 (č.l. 53), doručeným žalovanému dňa 09.05.2013 (viď doručenka) vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku úveru, pričom podľa tvrdenia žalobcu postúpením pohľadávky dňom 19.09.2016 (viď oznámenie o postúpení pohľadávky z 30.09.2016 s podacím hárkom na č.l. 39 a zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016 so špecifikáciou predmetnej pohľadávky) prešli na neho všetky práva súvisiace s predmetnou pohľadávkou, ktorá vzhľadom na predčasnú splatnosť úveru pozostáva z celého zvyšku istiny nesplateného úveru a štandardného úroku spolu s úrokom z omeškania. K tomu predložil list s názvom „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“, ktorý bol žalovanému doručený dňa 09.05.2013, a ktorý svedčí o tom, že právny predchodca žalobcu z dôvodu omeškania so splácaním splátok úveru vyhlásil v zmysle čl. V bod 35 písm. b) Obchodných podmienok okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku.

6. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný si neplnil povinnosť riadne a včas splácať štandardné mesačné splátky v súlade s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. Keďže podľa tvrdenia žalobcu mala predčasná splatnosť celého úveru nastať ku dňu 01.05.2013, súd považoval za nevyhnutné preskúmať, či k zosplatneniu celého poskytnutého úveru ku dňu 01.05.2013 došlo v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. V prípade spotrebiteľskej zmluvy je pri zosplatnení úveru dodávateľ povinný dodržiavať § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/>, podľa ktorého predtým, ako dodávateľ vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, musí upozorniť spotrebiteľa na právo žiadať zaplatenie celého dlžného zostatku v prípade, ak spotrebiteľ v lehote 15 dní od doručenia tejto kvalifikovanej výzvy neuhradí svoj súčasný dlh. Až po uplynutí tejto 15-dňovej lehoty môže dodávateľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť a žiadať o zaplatenie celého dlhu. Žalobca v konaní predložil len oznámenie právneho predchodcu žalobcu zo dňa 01.05.2013 (č.l. 53), ktorým tento vyhlásil predčasnú splatnosť celého dlžného zostatku, avšak bez preukázania zaslania aj predchádzajúcej kvalifikovanej výzvy, čím by bolo zachované právo dlžníka zakotvené v § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> Pokiaľ

žalobca v konaní tvrdil, že jeho právny predchodca pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru postupoval v súlade s uzatvorenou zmluvou (čl. V bod 35 písm. b), súd uvádza, že pre spotrebiteľa platí výhodnejšie ustanovenie § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, od ktorého v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> nie je možné sa odchýliť. Úprava v uzatvorenej spotrebiteľskej zmluve, ktorá by umožňovala zosplatnenie celého dlhu dodávateľom bez zaslania kvalifikovanej výzvy podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, je ustanovenie, ktoré obchádza ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, a preto je takéto dojednanie v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> neplatné, na čo súd prihliada z úradnej povinnosti. Súdu pritom neušlo pozornosti, že povinnosť žalobcu vyzvať žalovaného na úhradu dlhu pred jeho zosplatnením je v danom prípade priamo zakotvená i v Obchodných podmienkach pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, a to práve v čl. V bod 35 Obchodných podmienok.

7. Upozornenie podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> je konštruované ako jednostranný právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým mu oznamuje (notifikuje), že si na základe ich dohody, uzatvorenej na základe dovolenia zákonnej normy § 565 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/>, uplatní svoje práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1964/40/> (zaplatenie celej pohľadávky namiesto platenia v splátkach), pretože je v omeškaní so zaplatením splátky. Z obsahu znenia § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/> vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, resp. oznámenia veriteľa až v prípade, keď sa naplnili podmienky pre uplatnenie práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>; teda, ak už skutočne dlžník nesplnil niektorú splátku. Účelom tohto ustanovenia je tak dať spotrebiteľovi určitú poslednú možnosť k splateniu dlhu predtým, ako dodávateľ využije svoje najprísnejšie právo, ktorým žiada o zaplatenie celého dlhu naraz. Z uvedeného výkladu je zrejmé, že zákonodarca v spotrebiteľských veciach, ako je tomu i v danom prípade, vyžaduje osobitné upozornenie ako jednostranný prejav vôle veriteľa adresovaný dlžníkovi, ktorým mu oznamuje, že je v omeškaní so zaplatením konkrétnej splátky, a že mu preto na základe ich zmluvného dojednania vzniklo právo požadovať predčasnú splatnosť celej pohľadávky, ktoré si aj uplatňuje.

8. Žalobca v konaní netvrdil, a ani nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu splnil svoju notifikačnú povinnosť, a to v akejkoľvek forme, ktorú však žalobca musí bez pochýb preukázať. Tým nebolo preukázané ani to, že dodávateľ skutočne mohol po splnení zákonných podmienok uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky, dojednané v zmluve podľa § 565 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>. Banka bola v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu (predčasnú) splatnosť úveru až po kvalifikovanej výzve dlžníka podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, čo však v danom prípade nebolo preukázané, a tým nebolo preukázané ani to, že by banka žalobcovi postúpila pohľadávku v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách totiž vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. (Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou“). Pokiaľ teda banka v danom prípade postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, avšak súčasne nebolo preukázané splnenie notifikačnej povinnosti veriteľa podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, ktoré má predchádzať zosplatneniu úveru, je potrebné mať za to, že banka postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ nebola v súlade so zákonom vyhlásená predčasná splatnosť úveru, nie je možné urobiť ani záver o tom, že by predmetný úver bol ku dňu zasielania listu právneho predchodcu z 01.05.2013, ako aj ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu splatný v celom rozsahu. Splatnými do tej doby sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bol žalovaný v omeškaní. Keďže nebolo preukázané, že by došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti dlžného zostatku na účte v súlade so zákonom a že by ku dňu postúpenia pohľadávky bol splatným celý dlh, nebolo preukázané ani to, že banka bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu, a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.09.2016. Úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) zákona o bankách mal zákonodarca na mysli

oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Za takúto výzvu však nemožno považovať list právneho predchodcu z 01.05.2013 s názvom „Vypovedanie zmluvy a vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“, nakoľko z dôvodu nepreukázania splnenia notifikačnej povinnosti veriteľa podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a následnej platnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru sa tento list a v ňom obsiahnutá výzva banky nemohli vzťahovať (nebol preukázaný opak) na celý zvyšok dlžného zostatku (úveru), ktorá pohľadávka následne mala byť v celosti postúpená na žalobcu. Inak povedané, žalobca v konaní nepreukázal, že by sa táto výzva týkala (mohla týkať) celej postupovanej pohľadávky, ktorá by podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách musela byť splatná v celosti, a to z jednoduchého dôvodu nepreukázania skoršej právnej skutočnosti, t.j., že by vôbec došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti tejto pohľadávky v súlade so zákonom, čo je podmienkou jej následného postúpenia v celosti na iný subjekt.

9. Ustanovenie § 525 ods. 1 zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi len za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ust. § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 OZ, a to nielen medzi stranami zmluvy o postúpení, ale aj navonok voči dlžníkovi.

10. Na rozpor postúpenia s § 525 OZ, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., je postupník v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný v zmysle § 132 tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia (v danom prípade bol na to žalobca aj vyzvaný). Postupník, ktorému mala byť postúpená pohľadávka z celého úveru bankou tak bol v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a preukázať, že 1/ došlo k zosplatneniu celého úveru (dlžného zostatku) v súlade so zákonom, ďalej že 2/ pred postúpením tejto pohľadávky z celého úveru postupníkovi banka písomne vyzvala klienta (dlžníka) na splnenie jeho postupovaného záväzku splatného v celosti a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka ohľadom ním uplatňovanej pohľadávky v tomto konaní.

11. V danom prípade zo zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nepreukázal, že by v čase, kedy mala byť pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. voči žalovanému postúpená (19.09.2016) na žalobcu, boli tieto podmienky postúpenia splnené. Možno síce považovať za dokázanú požiadavku 90-dňového omeškania vo vzťahu k časti postupovanej pohľadávky, nebolo však preukázané, že by bol (mohol byť) žalovaný bankou písomne vyzvaný na splnenie svojho splatného záväzku spočívajúceho v povinnosti jednorazovo splatiť celý dlžný zostatok. Žalobca tak nedokázal, že pohľadávka voči žalovanému bola v čase jej postúpenia na žalobcu spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. V dôsledku toho taktiež nemožno považovať za dokázané, že toto postúpenie je platné (aj keby bola účinná zmluva o postúpení, na základe ktorej bol žalobca uznesením č.k. 15C/27/2016-47 pripustený do konania v dôsledku formálneho splnenia procesných podmienok na zmenu žalobcu) a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanému uplatňovať pred

súdom. Vzhľadom na uvedené treba uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že sa platne a účinne stal veriteľom uplatňovanej pohľadávky, teda nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na jej uplatňovanie. Pre nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu preto súd žalobu zamietol.

12. Súd nad rámec vyššie uvedeného poukazuje na to, že ani v prípade preukázania vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru po kvalifikovanej výzve dlžníka podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> a postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt v súlade s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. by nebolo možné žalobcovi priznať uplatnenú pohľadávku, a to z dôvodu, že zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty zo dňa 20.01.2009 nespĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v ku dňu podpísania zmluvy, nakoľko zmluva neobsahuje v zmysle § 3 ods. 6 písm. b) uvedeného zákona informáciu o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená. V zmluve tak absentuje povinná náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 Z.z. (ročná úroková sadzba). Pre absenciu tejto náležitosti zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský úver za úver bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy. Čo sa týka neuvedenia RPMN v zmluve, tu súd poukazuje na znenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z. z.) s tým, že napriek nemožnosti vyčísliť túto hodnotu (v prípade revolvingu), nemožno obchádzať potrebu ostatných náležitostí zmluvy vyžadovaných zákonom. Vychádzajúc z uvedeného by teda žalovaný bol povinný vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo mu dodávateľ - právny predchodca žalobcu poskytol, bez akéhokoľvek navýšenia, teda bez úrokov z úveru, bez poplatkov, poistenia. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva (výpis zo splátkovej karty Quatro čl. 9-17, čl. 50), že žalovaný čerpal peňažné prostriedky vo výške 2.185,32 eur, pričom splatil sumu vo výške 2.475,34 eur. Nakoľko už žalovaný splatil celú sumu poskytnutého úveru, na ktorú mal žalobca výlučne nárok, nie je povinný zaplatiť žalobcovi už žiadnu inú sumu nad rámec splatenej istiny úveru, a teda ani žalobcom v tomto konaní uplatnenú sumu, s ktorou sa preto žalovaný ani nemohol dostať do omeškania. To znamená, že v prípade preukázania vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a postúpenia pohľadávky banky na inú osobu v súlade so zákonom by bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť z tohto dôvodu.

13. Súd z uvedených dôvodov žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II).

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. pričom dospel k záveru, že žalovaný by mal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaný bol v tejto veci neúspešný na 0 % a úspešný na 100 %, t.j. čistý úspech žalovaného predstavuje 100 %. Nakoľko však žalovanému preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd mu z dôvodu hospodárnosti konania právo na náhradu trov konania podľa uvedených ustanovení nepriznal (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda (§ 355 ods. 1 .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.