Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40Csp-60-2017.pdf
PDF · 98.82 KB
Case nature
Area
Subarea
40Csp/60/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Luciou Novysedlákovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného obchodnou spoločnosťou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Zuzana Bollová, proti žalovanému: P. D., H.. XX.XX.XXXX, G. R. S. N. Z. Ž., doručovacia B. H. K. XXX/X, XXX XX H., o zaplatenie 347 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 98 eur od 18.12.2015 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .
Žalovaný n e m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
X.X Žalobca sa žalobou zo dňa 17.02.2017, doručenou na Okresný súd Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 10.03.2017, domáhal súdneho výroku, ktorým by súd uložil žalovanému zaplatiť sumu 347 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 18.12.2015 do zaplatenia, ako i úhradu trov konania.
1.2 Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu č. A8524477, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo pridelené účastnícke číslo XXXX XXX XXX. Žalobca sa domáhal jednak zaplatenia ceny služieb v sume 98 eur a zároveň nároku škody vo výške 249 eur, ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie LG G3 S black. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. j. ide o škodu žalobcu, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získal zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazal používať služby a platiť za ne po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 28.09.2015 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania v súlade so Všeobecnými podmienkami čl. 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 18.12.2015.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
3. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „CSP“) súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
4. Zohľadňujúc skutočnosť, že v danej veci išlo o drobný spor, súd v zmysle dikcie ustanovenia § 297 písm. b) CSP a ustanovenia § 219 ods. 1 a 3 CSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 13.10.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 13.09.2017.
5. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 04.05.2015 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A8524477 a v rovnaký deň aj dodatok k tejto zmluve. Predmetom zmluvy v znení dodatku bolo poskytovanie služieb v účastníckom programe Kengura 30 eur, pričom účastníci zmluvy sa dohodli tiež na predaji zariadenia LG G3 S black za kúpnu cenu 1,00 eur, pričom žalovaný sa zaviazala využívať služby v zmysle zmluvy a dodatku po dobu 24 mesiacov. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu poskytovaných služieb nasledovnými faktúrami: faktúra č. 2287459055, splatná dňa 30.05.2015 v sume 39,61 eur, faktúra č. 2291660360, splatná dňa 30.06.2015 v sume 35,88 eur a faktúra č. 2295882200, splatná dňa 30.07.2015 v sume 23,51 eur; spolu úhrnne vo výške 99 eur (žalobca si však podanou žalobou uplatnil len nezaplatenú cenu za poskytnuté služby vo výške 98 eur; pozn.). Využívaním telekomunikačných služieb zo strany žalovaného vznikla žalobcovi podľa vyššie uvedených faktúr celková pohľadávka v sume 99 eur ako nezaplatené mesačné poplatky za využitie predplatených služieb. Žalovanému žalobca zaslal pokus o pokonávku zo dňa 28.09.2015 a vyzval žalovaného na úhradu dlžných faktúr za služby v celkovej sume 357 eur. Žalovaný túto dlžnú sumu neuhradil.
6. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať: a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.
Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 písm. a) zákona podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 písm. a), b) zákona účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
7.1 V konaní mal okresný súd za nesporne preukázané, že žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy č A8524477 zo dňa 04.05.2015 tým, že riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté služby. V dôsledku uvedeného vznikla žalovanému v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku za neuhradené služby, pričom cena za služby bola žalovanému vyúčtovaná nasledovnými faktúrami: faktúra č. 2287459055, splatná dňa 30.05.2015 v sume 39,61 eur, faktúra č. 2291660360, splatná dňa 30.06.2015 v sume 35,88 eur a faktúra č. 2295882200, splatná dňa 30.07.2015 v sume 23,51 eur.
7.2 Spolu tak žalobca žalovanému za využitie komunikačných služieb vyúčtoval sumu 98 eur, ktorú žalovaný neuhradil. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný uhradil sumu 98 eur uplatnenú titulom nezaplatenej ceny za služby využívané na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na ktorých úhradu je žalovaný povinný v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, okresný súd v súlade s vyššie uvedenými skutočnosťami priznal žalobcovi sumu 98 eur vzhľadom na to, že dlh bol riadne a dostatočne preukázaný.
8. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, v znení účinnom od 01.02.2013 (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9. Súd taktiež priznal žalobcovi úrok z omeškania zo sumy 98 eur (bod 7.2) v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., a to vo výške 5,05 % ročne (ako úrokovú sadzbu
ECB 0,05 % zvýšenú o 5 percentuálnych bodov), a to odo dňa 18.12.2015, ako dňa nasledujúceho po dni uvedenom v pokuse pokonávku ako dátum splatnosti (17.12.2015) až do zaplatenia.
10. Ďalej si žalobca žalobou uplatňoval sumu 249 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania titulom „náhrady škody“ s tým, že žalovanému pri uzatvorení dodatku k zmluve č. A8524477 odpredal mobilný telefón LG G3 S black za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 249 eur.
11. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody (vo forme zmluvnej pokuty; pozn.) domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu dohodnutej viazanosti z uzatvorenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.
11. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
12. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.
13. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaný v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu dohodnutej zmluvnej viazanosti.
14. Pri tomto konštatovaní súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o poskytovaní verejných služieb je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len „VP“), ktoré sú súčasťou zmluvy.
15. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
16. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.
17. Podľa Článku 2 VP (Zmluva o poskytovaní verejných služieb Aktivácia Služieb) bodu 2.1, spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe....
Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP ... zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami...
Podľa § 40 ods. 2 OZ písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
18. V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovaným preukázané nebolo, a teda nebolo preukázané, že by žalovaný svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu po dobu dohodnutej viazanosti nesplnil.
19. Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu okresný súd uvádza, že podľa § 442 ods.1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
20. Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou - trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, t. j. cenou, za ktorú podnik predal mobilný telefón žalovanému postupne zníženou v závislosti od počtu celých mesiacov, ktoré plynuli od uzavretia dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Aj keby bol splnený zo strany žalovaného predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru okresného súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva mobilný telefón či iné komunikačné zariadenie za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou a kúpnou cenou, za ktorú žalobca predal mobilný telefón tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovaného, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za mobilné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu. Žalobca odpredal žalovanému mobilné zariadenie za výhodnú akciovú kúpnu cenu, hoci žalobcovi bolo zrejmé, že jeho skutočná cena v čase predaja je niekoľkonásobne vyššia, avšak so žalovaným si i napriek tomu dojednal kúpnu cenu zníženú a takúto zníženú cenu od žalovaného aj riadne obdržal.
21. S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej zmluvnej pokuty) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva uzatvorená so žalovaným s obdržaním dojednanej kúpnej ceny za predané zariadenie.
22. S poukazom na to, že neboli naplnené predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, okresný súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 249 eur s uplatneným úrokom z omeškania zamietol.
23. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. Vo výroku o trovách konania rozhodol okresný súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie 98 eur s príslušenstvom, čo predstavuje 28,24 % z celku. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie 249 eur s príslušenstvom, čo predstavuje 71,76 % z celku. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejší žalovaný, a teda žalovaný by mal nárok na pomernú náhradu trov konania voči žalobcovi. Žalovanému však podľa spisu žiadne trovy nevznikli, žiadne mu zo spisu nevyplývajú (žalovaný neadresoval súdu žiadne podanie a v konaní zostal po celú dobu nečinný), a preto žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.