Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/166/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudcom JUDr. Danielom Marciánom v spore žalobcu: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, Bratislava, IČO: 00165565 proti žalovanému: Liptovská nemocnica s poliklinikou MUDr. Ivana Stodolu Liptovský Mikuláš, so sídlom Palúčanská 25, Liptovský Mikuláš, IČO: 17336163, príspevková organizácia, zastúpená: JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, so sídlom Ul. 1. Mája 790, Liptovský Mikuláš, o zaplatenie 57.450,82 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 57.450,82 eur, a to v 12 mesačných splátkach po 500 eur, a následne v 24 mesačných splátkach po 2.143,78 eur, splatných vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, kedy nadobudne právoplatnosť tento rozsudok, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. Žalobca m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou na tunajší súd elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu (mailom) 16.6.2015, a následne doplnenou písomným podaním doručeným na tunajší súd 18.6.2015, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 57.450,82 eur, ktorý žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a právnymi tvrdeniami. Žalobca uzavrel so žalovaným a Ministerstvom financií Slovenskej republiky trojstrannú zmluvu o návratnej finančnej výpomoci č. 2009/23-LNsPLM zo 17.12.2009, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá návratná finančná výpomoc vo výške 2.013.060 eur, ktoré finančné prostriedky sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi v lehotách vyplývajúcich zo splátkového kalendára, ktorý je neoddeliteľnou prílohou č. 2 tejto zmluvy, a v zmysle ktorej zmluvy bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi tiež úroky z poskytnutých nesplatených finančných prostriedkov v termínoch uvedených v tejto zmluve (bod 2.8.) Po odpustení splácania návratnej finančnej výpomoci a čiastočnej úhrade úrokov zostal žalovaný zaviazaný na úhradu dvoch splátok úrokov, a to splátky úrokov vo výške 41.766,96 eur splatnej 17.06.2011, a splátky úrokov vo výške 15.683,86 eur splatnej 17.12.2011, ktoré žalovaný doteraz nezaplatil.

2. V písomnom vyjadrení k žalobe z 18.4.2017, doručenom na tunajší súd 18.4.2017 vo forme neautorizovaného elektronického podania, písomne doplneného podaním doručeným tunajšiemu súdu 21.4.2017, žalovaný potvrdil skutkové tvrdenia žalobcu obsiahnuté v žalobe, avšak vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k splátke úrokov vo výške 41.766,96 eur splatnej 17.6.2011, ktorú námietku odôvodnil tým, že premlčacia doba uplynula 17.6.2015, teda pred doručením žaloby na súd (18.6.2015), preto je nárok žalobcu na tieto úroky premlčaný. Žalovaný výslovne uviedol, že dôvodnosť a výšku druhej splátky úrokov nenamieta. Požiadal však súd, aby povolil jej zaplatenie v splátkach po 1.307 eur

mesačne, aby tak bola táto časť pohľadávky zaplatená do jedného roka. Vo zvyšnej časti navrhol súdu žalobu zamietnuť.

3. V písomnej replike žalobcu doručenej na tunajší súd 21.6.2017 tento poukázal na skutočnosť zhodných skutkových tvrdení žalobcu a žalovaného, pričom k námietke premlčania žalovaného uviedol, že splátka úrokov vo výške 41.766,96 eur splatná 17.6.2011 nemôže byť premlčaná, nakoľko súdu bola doručená žaloba v písomnej podobe 18.6.2015, avšak išlo len o písomné doplnenie elektronického podania bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré bolo doručené na mailovú adresu súdu 16.6.2015, teda deň pred uplynutím premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené žalobca súd nepovažoval nárok na túto splátku úrokov za premlčanú a navrhol vyhovieť žalobe v plnom rozsahu.

4. V duplike žalovaného doručenej vo forme autorizovaného elektronického podania 1.9.2017 žalovaný uznal žalovaný nárok v celom rozsahu, pričom požiadal o povolenie splátok celého dlhu vo výške, ako uviedol vo svojom vyjadrení k žalobe z 18.4.2017.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca aj žalovaný zopakovali svoje skutkové a právne tvrdenia obsiahnuté v ich dovtedajších písomných podaniach, pričom žalovaný na tomto pojednávaní ustúpil od svojej námietky premlčania vznesenej vo vyjadrení k žalobe. Obidve strany resp. zástupcovia strán prítomní na tomto pojednávaní zdôraznili, že nie sú oprávnení samostatne uzatvoriť zmier resp. žalovaný ani uznať nárok. Žalovaný na pojednávaní požiadal o možnosť splatenia dlžnej sumy v splátkach tak, aby bola dlžná suma splatená v lehote 3 rokov s tým, že prvý rok bude splácať po 500 eur mesačne a zvyšné 2 roky po 2.143,78 eur mesačne, nakoľko majetkové pomery žalovaného neumožňujú platiť vyššie splátky bez ohrozenia jeho chodu. Vzhľadom na to, že žalobkyňa súhlasila s týmito splátkami, súd dospel k záveru, že dokazovanie ohľadne majetkových pomerov žalovaného pre tieto zhodné tvrdenia strán nie je nevyhnutné a osvojil si skutkové zistenia vyplývajúce z týchto zhodných tvrdení v zmysle, ktorých je majetková situácia žalovaného taká, že umožňuje splatiť dlžnú sumu iba v splátkach ako navrhol žalovaný.

6. Na základe skutkových tvrdení strán sporu obsiahnutých v písomných podaniach strán a prednesených v rámci ústnych prednesov na pojednávaní, súd dospel k záveru, že neboli sporné skutkové tvrdenia uvedené žalobcom, preto na ich preukázanie nevykonával žiadne dokazovanie, a ako zistený skutkový stav si osvojil všetky skutkové tvrdenia uvedené žalobcom.

7. Takto zistený skutkový stav podrobil svojmu právnemu posúdeniu.

8. Podľa § 100a ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) poskytnutie návratnej finančnej výpomoci zdravotníckemu zariadeniu podľa odseku 1 schvaľuje ministerstvo zdravotníctva. Návratnú finančnú výpomoc možno poskytnúť zdravotníckemu zariadeniu podľa odseku 1 na základe zmluvy o poskytnutí návratnej finančnej výpomoci uzatvorenej medzi ministerstvom zdravotníctva, Ministerstvom financií Slovenskej republiky a zdravotníckym zariadením.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa § 502 prvej vety Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy) od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššie prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

11. Predmetná zmluva napĺňa charakteristiku zmluvy o návratnej finančnej výpomoci podľa § 100a zákona č. 578/2004 Z.z. a súčasne charakteristiku úverovej zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, nakoľko zákon č. 578/2004 Z.z. nepredpokladá dojednanie úroku ako podstatnú obsahovú náležitosť tejto zmluvy, pričom tu ide o konsenzuálny kontrakt, nakoľko na vznik tejto zmluvy nebolo nutné odovzdanie uvedenej sumy peňazí. Vzhľadom na to, že žalovaný doteraz neuhradil dve dlžné splátky úrokov vo výške 41.766,96 eur a vo výške 15.683,86 eur, na ktoré žalobcovi vyplýval nárok

z uvedenej zmluvy, súd podľa § 497 Obchodného zákonníka a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyhovel žalobe. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný na pojednávaní zobral späť svoju námietku premlčania, súd sa s ňou z dôvodu hospodárnosti už v rámci právneho posúdenia nezaoberal. Súd povolil žalovanému plniť uloženú platobnú povinnosť v splátkach tak ako navrhol žalovaný, pričom presne určil ich výšku a podmienky splatnosti. Dôvodom pre priznanie tejto výhody splátok žalovanému boli okolnosti týkajúce sa majetkových pomerov žalovaného, ktoré žalovanému neumožňujú uhradiť tak vysokú sumu jednorázovo bez ohrozenia jeho chodu. Vzhľadom na to, že tieto majetkové pomery odôvodňujúce priznané splátky boli predmetom zhodných tvrdení strán sporu, súd v tomto smere nevykonával dokazovanie a v zmysle § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku tieto splátky povolil v žalovaným požadovanej výške.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 262 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, s dodatkom, že o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím. Vzhľadom na to, že súd vyhovel žalobe v plnom rozsahu, bol žalobca plne úspešný, preto má v zmysle § 255 ods. 1 nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému. Súd v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23.3.2017 sp.zn.: 6Cdo/222/2016 do výroku o náhrade trov konania zahrnul aj výslovnú formáciu o tom, že o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, nakoľko v zmysle tohto uznesenia len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania, ktorá obsahuje uvedené konštatovanie, bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s následným rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.