Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/143/2006

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Michalkovou v spore žalobcu: H. Z., K..: XX.XX.XXXX, O. Z. XX, proti žalovanej: U. U., K..: XX.XX.XXXX, O. Z. XXX, zastúpenej: X. U., K..: XX.XX.XXXX, O. O., K. XXX/XX, o ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a iné, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zdržať sa užívania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX B. S..Ú.. Z., V..Č.. XXX/ XXX - orná pôda v rozsahu XXX m2 a v priestore vyznačenom lomovými bodmi č. X,X,XX,XX,XX,XX a drevenými kolíkmi tak, ako to vyplýva z vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného súdnym znalcom Ing. Jozefom Bujňákom dňa 12.09.2017, č. plánu 39/2017.

II. Súd pripúšťa zmenu žaloby v časti náhrady škody tak, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť sumu 100 Eur ročne za 3 roky spätne od podania žaloby a sumu 100 Eur ročne za roky 2011 až do právoplatného skončenia konania.

III. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 100 Eur ročne za 3 roky spätne od podania žaloby a sumu 100 Eur ročne za roky 2011 až do právoplatného skončenia konania zamieta.

IV.

V. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

VI. Súd štátu priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov, ktoré platil v rozsahu 100%.

VII. Žalobca nie je povinný splniť povinnosť uloženú mu Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 6.septembra 2017, č.k:. 5C/143/2006 - 320.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 05.12.2006 domáhal voči žalovanej ochrany vlastníckeho práva, spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanej, zdržať sa užívania parcely registra E, parc.č. XXX/ XXX B. K. J. Č.. XXX V. S..Ú.. Z.. Zároveň sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy pôvodne 9.000 Sk za spôsobenú škodu neoprávneným užívaním nehnuteľnosti a náhrady trov konania.

2. Podaním súdu doručeným dňa 02.06.2017 žalobca upravil podanú žalobu tak, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť sumu 100 Eur ročne za 3 roky spätne od podania žaloby a sumu 100 Eur ročne za roky 2011 až do právoplatného skončenia konania. Súd toto podanie posúdil podľa svojho obsahu ako zmenu žalobu a túto pripustil za použitia § 139 a nasledujúcich Civilného sporového poriadku (výrok II. tohto rozsudku).

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním súdu doručeným dňa 12.12.2008. Uviedla, že parcelu, o ktorú v konaní ide, užíva dlhé roky. Zdedila ju po matke, ktorá ju zdedila po manželovi v roku 1962. Manžel matky ju užíval po odkúpení v roku 1936 od pána S.. V. S. parcelu v roku 1926 odkúpil od

pani F.. Na dôkaz predložila kúpnu zmluvu a iné listinné dôkazy. Parcelu užíva roky, čo môžu potvrdiť svedkovia E. I. U. H. Š.. Žalobu navrhla zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkyne H. Š., výsluchom svedkyne U. F., výsluchom svedka U. X., výsluchom svedkyne U. F., výsluchom svedkyne Q. X., výsluchom svedkyne Z. X., výsluchom svedkyne U. I., listom vlastníctva č. XXX vedeným pre katastrálne územie Z., záznamom o urovnaní sporu medzi obyvateľmi obce z 22.03.2006 (čl. 27), kúpno-predajnou zmluvou z 30.03.1937 (čl. 34), uznesením z 24.11.1937, č.d. 4080/37 (čl. 36), výpisom z pozemkovej knihy pre katastrálne Ú. Z., vložka číslo XXX (čl. 38), listom vlastníctva č. XXX B.edeným pre katastrálne územie Z. (čl. 45), znaleckým posudkom č. 12/2013 vypracovaným súdnym znalcom Jurajom Gregom (čl. 159), znaleckým posudkom č. 39/2017 vypracovaným súdnym znalcom Ing. Jozefom Bujňákom (čl. 325), vytyčovacím náčrtom na parcelu E KN č. 537/487 so záberom neoprávneného užívania (čl. 329), ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Žalovaná dlhodobo hospodársky užíva časť z nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX a č. XXX vedených pre kat.úz. Z.. Žalobca ako jeden zo spoluvlastníkov, pred podaním žaloby písomne vyzval žalovanú na ďalšie neužívanie predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaná odmietla. Tento spor bol riešený Obecným úradom v Z. dňa 22.03.2005 za prítomnosti žalobcu, žalovanej aj iných osôb. Pri prejednaní veci bolo zistené, že žalovaná nehnuteľnosť užíva a nevie zdokladovať svoje vlastnícke právo. Jej obrana spočívala v tvrdení, že táto nehnuteľnosť bola odkúpená jej predkami a užívaná je v rodine viac ako 70 rokov. Obecný úrad vzhľadom na tieto tvrdenia žalovanej odporúčal, aby si majetkové nezrovnalosti vyriešila (ak tvrdí, že nehnuteľnosť vlastní) a predložila list vlastníctva svedčiaci v jej prospech čo do vlastníctva nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX. Žalovaná nekonala. Žalobca sa preto žalobou obrátil na súd a žiadal, aby bolo žalovanej uložené, zdržať sa ďalšieho užívania nehnuteľnosti a nahradiť mu škodu.

6. Podľa § 126 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

7. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

9. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

10. Podľa čl. 17 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

11. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

12. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 139 C.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

14. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

15. Podľa § 219 odsek 1 C.s.p., rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.

16. Podľa § 219 odsek 4 C.s.p., len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.

17. Jedným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom „vlastníckom“ konaní je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje žalobou (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia). V každom súdnom sporovom konaní existuje okruh otázok, ktoré súd skúma i bez návrhu. Medzi takéto otázky patrí i aktívna vecná legitimácia žalobcu a pasívna vecná legitimácia žalovaného. Ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

18. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a jeho právnym účinkom (ktorými sú hodnovernosť a záväznosť údajov katastra v zmysle § 70 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, ďalej len „“), ako i skutočnosť, že súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona), je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi riadne označenými stranami v konaní.

19. Bolo preukázané, že ten, komu má svedčiť subjektívne vlastnícke právo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat.úz. Z., nie je žalovaná. Ako to z tohto listu vlastníctva vyplýva, podielovými spoluvlastníkmi parcely registra E, parc.č. XXX/XXX zapísanej na LV č. XXX pre kat.úz. Z. sú G. S., X. F., H. Z., W. Y., Z. X., Q. X., E. I., Q. G. U. H. Š.. V súlade so záväznosťou zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti, do času, kým sa nepreukáže opak, za vlastníkov sa považujú osoby na tom, ktorom liste vlastníctva uvedené. Tak je tomu i v prejednávanej veci. Pravdivé je teda tvrdenie žalobcu o tom, že je spoluvlastníkom parcely zapísanej na LV č. XXX.

20. Každý zo spoluvlastníkov má právo vec užívať, držať, disponovať, brať z neho plody a úžitky. Každý spoluvlastník má právo ochrany vlastníckeho práva proti ostatným spoluvlastníkom, ako aj voči tretím osobám. Má právo podať žalobu o určenie spoluvlastníckého podielu, zdržovaciu žalobu, žalobu o odstránenie zásahu do užívania veci, žalobu o vydanie úžitkov z veci, žalobu o odstránenie trvajúcich následkov zásahu. Vo vzťahu k tretím osobám majú postavenie solidárnych veriteľov a dlžníkov, sú oprávnení spoločne a nerozdielne. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať od tretích osôb celé plnenie, ktoré sa týka spoločnej veci, pričom dlžník sa týmto splnením zbaví svojho záväzku voči všetkým ostatným spoluvlastníkom. Solidárna zodpovednosť spoluvlastníkov naopak znamená, že poškodený môže požadovať celú náhradu plnenia od jedného spoluvlastníka. Spoluvlastníci sa potom následne medzi sebou vyporiadajú podľa podielu.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom zrejmé, že žalobca bol oprávnený aj sám ako jeden zo spoluvlastníkov, podať na súde žalobu o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva neoprávneným užívaním časti predmetnej nehnuteľnosti. Po preukázaní, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu, a tento je oprávnený sám v mene ostatných, domáhať sa ochrany ich vlastníckeho práva, bolo potrebné preukázať, či žalovaná nehnuteľnosť užíva a ak áno, v akom rozsahu. Užívanie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX preukazuje tvrdenie samotnej žalovanej. Zo znaleckého posudku vypracovaného súdny znalcom Jurajom Gregom pod č. 12/2013 vyplýva, že žalovaná užíva plochu vyznačenú v znaleckom posudku, obrázok 4 medzi bodmi A, B, C, D, E, F, A. Podľa grafického znázornenia a podľa zistení znalca, žalovaná užíva parcelu, ktorá priestorovou polohou zasahuje do niekoľkých parciel, a to EKN č. XXX/XXX evidovanej na LV č. XXX o výmere 521 m2, EKN č. XXXX/X evidovanej na LV č. XXX o výmere 121 m2, EKN č. XXXX evidovanej na LV č. XXX o výmere

41 m2 a EKN č. X o výmere 37 m2. Žalobou sa žalobca domáhal ochrany vlastníckeho práva pred neoprávneným užívaním len čo do EKN č. XXX/XXX evidovanej na LV č. XXX o výmere 521 m2. Na to, aby súd mohol vo veci vyhlásiť rozsudok a uložiť žalovanej povinnosť, zdržať sa ďalšieho užívania nehnuteľnosti, bolo potrebné zistiť a v teréne trvalo vyznačiť, ktorú časť z parcely na LV č. XXX nesmie žalovaná ďalej užívať. Súd musel postupovať podľa podanej žaloby a nemohol bez jej zmeny (ktorú žalobca nepodal) o veci rozhodnúť v širšom rozsahu, teda poňať do rozsudku všetky pozemkovoknižné parcely, ktoré sú neoprávneným zásahom dotknuté a sú v spoluvlastníctva žalobcu. Súdny znalec, Ing. Jozef Bujňák preto vypracoval znalecký posudok pod č. 39/2017. Na mieste samom boli vytýčené lomové body č. 7,9,14,17,19,16, ktoré vymedzujú plochu o výmere 468 m2, ktorú žalovaná neoprávnene užíva. Vytýčenia sa zúčastnili všetky strany i súd. Strany boli oboznámené s priebehom vytýčených hraníc a rozsahom neoprávneného užívania. Na mieste samom v ich prítomnosti bol drevenými kolíkmi vyznačený priestor, ktorý žalovaná z parcely zapísanej na LV č. XXX neoprávnene užíva, a ktorý ďalej užívať nesmie. Súd bol pri zadávaní úlohy súdnemu viazaný obsahom žaloby, preto mohol znalcovi zadať len úlohu, aby v teréne vyznačil lomové body, ktoré sa týkajú výmery neoprávneného užívania nehnuteľnosti na LV č. XXX. Vyznačenia sa nemohla týkať celá časť neoprávneného užívania žalovanou, pretože to žaloba nenavrhla.

22. Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavuje jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka, má svoj základ v ustanovení § 137 písm. c) C.s.p., podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo (subjektívne) je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je (určovacej žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je, alebo nie je má ten, kto je účastníkom hmotného právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.

23. Žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti musí smerovať voči všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní v katastri nehnuteľnosti (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 5 M Cdo 1/2010).

24. Súd musí skúmať, či v čase vyhlásenia rozsudku existuje právny vzťah, z ktorého má žalobcom tvrdené právo vo svojom rozhodnutí deklarovať a musí skúmať či tento právny vzťah k týmto nehnuteľnostiam trvá medzi osobami označenými žalobou (§ 217 ods. 1 C.s.p.). Súd je toho názoru, že otázka vecnej legitimácie strán, ktorá má hmotnoprávny charakter presahuje poučovaciu povinnosť súdu (§ 160 C.s.p.) a procesný postup odstraňovania vád podania. Je potrebné tiež poznamenať, že riadne označenie strán ako nositeľov práv (povinností) predmetu konania, je hmotnoprávnou podmienkou podanej žaloby o určenie vlastníckeho práva, pričom uplatnenie práva je úzko spojené s procesným postupom, ktorý si strana zvolila, a za ktorý nesie sama zodpovednosť prejavujúcu sa napokon v zamietnutí žaloby.

25. Právna argumentácia súdu ohľadom obrany žalovanej má svoj základ v odsekoch 21., 22., 23. Ako je to vyššie uvedené, súd konštatoval, že zápis vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX pre kat.úz. svedčí v prospech žalobcu a ďalších spoluvlastníkov, preto ktokoľvek iný nehnuteľnosť užíva bez právneho titulu, ju užíva neoprávnene. Iná by bola ale situácia, ak by sa žalovaná vzájomnou žalobou alebo samostatne podanou žalobou ubránila tvrdeniam žalobcu tým, že by preukázala, že i keď zápis v katastri nehnuteľnosti svedčí v prospech žalobcu a ďalších, nie je správny, a že nehnuteľnosť, o ktorú v konaní ide, má byť v katastri nehnuteľnosti zapísaná v jej prospech. Tak by sa úspešne ubránila tvrdeniam žalobcu o neoprávnenom užívaní. Áno, v konaní žalovaná predložila množstvo listinných dôkazov. V priebehu konania niekoľkokrát i na tomto mieste opäť ale súd konštatuje, že ak určitá osoba (v tomto prípade žalovaná) chce poprieť vlastnícke právo k nehnuteľnosti inej osoby, resp. osôb, ktorým zápis svedčí, musí sa tohto určenia domáhať tzv. vlastníckou žalobou. Na prvom mieste súd uvádza, že žalovaná nepodala takúto žalobu ako vzájomnú žalobu v tomto konaní a nepodala túto žalobu ani ako samostatnú žalobu. Súd zohľadňujúc obranu žalovanej v rámci niekoľko rokov trvajúceho súdneho sporu, nemohol ale za žalovanú podať žalobu alebo iným spôsobom konštatovať, že k podaniu takejto žaloby došlo, pretože sa tak nestalo. Na druhom mieste je potrebné uviesť, že i keby súd teoreticky považoval podania žalovanej za vzájomnú žalobu, bola by neúspešná a súd by ju musel zamietnuť. Je tomu tak preto, že vlastnícka žaloba, musí smerovať voči všetkým, voči ktorým sa popiera ich vlastníctvo k veci. Preto ak by súd vzal podania žalovanej v tomto konaní za vzájomnú žalobu, táto by smerovala voči žalobcovi. To by ale nepostačovalo, pretože ak by žalovaná

chcela poprieť vlastníctvo k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, musela by táto žaloba smerovať voči všetkým podielovým spoluvlastníkom (voči žalobcovi a ďalším). Preto v tomto konaní by súd takúto vzájomnú žalobu zamietol bez ďalšieho. Iná je ale situácia, ak sa žalobou uplatňuje právo na uloženie povinnosť zdržať sa neoprávneného užívania nehnuteľnosti inou osobou. Tu v prípade podielového spoluvlastníctva postačuje, ak jeden zo spoluvlastníkov toto právo uplatní voči tretej osobe za všetkých spoluvlastníkov. Preto žalobca bol oprávnený sám podať takúto žalobu voči žalovanej, avšak žalovaná, ak by chcela poprieť vlastnícke právo zapísaných osôb k nehnuteľnosti na LV č. XXX, musela by žaloba smerovať voči všetkým podielovým spoluvlastníkom. Za tejto situácie súd bez ďalšieho musel vysloviť, že žaloba je dôvodná a žalovanej určil povinnosť, zdržať sa ďalšieho užívania nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, a to v priestore vyznačenom lomovými bodmi, v teréne vyznačenom drevenými kolíkmi podľa vytyčovacieho náčrtu Ing. Jozefa Bujňáka na parcelu E KN č. XXX/XXX so záberom neoprávneného užívania, ktorý je súčasťou znaleckého posudku č. 39/2017.

26. Po pripustení zmeny žaloby v časti o náhradu škody za neoprávnené užívanie, sa súd tiež zaoberal tvrdeniami žalobcu o tom, že žalovanou neoprávnenými užívaním bola spôsobená škoda. Možno konštatovať, že porušením právnej povinnosti, ktorou je nezasahovať do vlastníckeho práva iného, toto zrejme vyvolá určité následky. Ohľadom právneho dôvodu a výšky tvrdenej škody bolo potrebné viesť samostatné dokazovanie. Žalobca po upozornení súdom, že podaná žaloba v časti požadovanej výšky škody má nedostatky a je potrebné ju doplniť skutkovo aj predložením dôkazov, doručil súdu podanie dňa 02.06.2017. Uviedol v ňom, že celkom z užívanej časti žalovanou pripadá na žalobcu 369 m2. Na znalcom určenú dĺžku možno zasadiť 270 kríkov a 8 riadkov, spolu 2.160 kríkov zemiakov. Výnos z jedného kríka je 0,5 kg až 1 kg zemiakov. Pri spomínanom počte kríkov je to 1.080 kg. Tiež uviedol, že možno predpokladať, že asi 50% zemiakov sú krmné a 50% sú na jedenie. Pri cene 0,20 Eur za jedlé a pri cene 0,110 Eur za krmné/kg pri 540 kg za každé z týchto druhov potom možno počítať s výnosom 162 Eur. Žalobca tak žiadal menej, a to sumu 100 Eur mesačne za 3 roky pred podaním žaloby a za rok 2011 až do vydania nehnuteľnosti. K tomuto súd musí uviesť, že na takomto podklade bez ďalších dôkazov, nemožno žalovanú zaviazať na zaplatenie požadovanej sumy.

27. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti). Pre výšku ušlého zisku je rozhodujúce, akému prospechu, ku ktorému malo reálne dôjsť, zabránilo konanie škodcu (škodná udalosť), teda konkrétne o aký reálne dosiahnuteľný príjem poškodený prišiel.

28. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu (škodnej udalosti)(Uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, zo dňa 28. apríla 2010).

29. V konaní bolo spoľahlivo preukázané, že žalovaná nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX v určitej časti užíva neoprávnene. Z podania žalobcu z 02.06.2017 bolo ale možné zistiť len toľko, že žalobca pracuje s určitým predpokladom a domnieva sa, s akým výnosom by bolo možné počítať, ak by nehnuteľnosť

užíval sám. Právo uplatnené žalobou je potom potrebné právne posúdiť ako uplatnenie práva na náhradu ušlého zisku, nie škody. Na to, aby súd mohol konštatovať, že určitý zisk žalobcovi neužívaním pozemku ušiel, musí byť spoľahlivo preukázané, že pri pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania žalovanej alebo škodnej udalosti) mohol žalobca dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania žalovanej (resp. škodnej udalosti). Nebolo ani tvrdené, ani preukázané, že pred neoprávneným zásahom žalovanej, žalobca pozemok obhospodaroval a dosahoval z vypestovaných plodín zisk a bolo to práve konanie žalovanej, ktorá nehnuteľnosť začala neoprávnene užívať, vypestovala plodiny a žalobcovi tak práve na základe tohto konania zisk ušiel. Situácia je ale taká, že žalovaný, od podania žaloby i predtým, bol a je spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX. Bez ďalšieho sa teda mohol žalobou domáhať vypratania žalovanej alebo akejkoľvek inej osoby z tejto nehnuteľnosti a zabrániť tak ďalšiemu neoprávnenému užívaniu. Nestalo sa tak a popravde, súdny spor sa viedol od roku 2006, prejednávala sa spornosť vlastníctva žalobcu, žalobca predkladal dôkazy na preukázanie svojho spoluvlastníctva, ale žiaden spor tu „po práve“ nie je. Zápis vlastníckeho práva žalobcovi a ďalším spoluvlastníkom svedčí, preto bez popretia ich vlastníckeho práva (čo žalovaná právom predpísaným spôsobom neuplatnila) je toto právne záväzné pre všetkých, kým sa nepreukáže opak. Žalobca bol teda oprávnený od samého začiatku podať žalobu o vypratanie žalovanej bez preukazovania vlastníctva k nehnuteľnosti na LV č. XXX - toto je dané a zatiaľ nebol preukázaný opak (netreba preukazovať niečo, čo je dané). Preto aj situácia ohľadom ušlého zisku má svoj základ v tom, že žalobca neprikročil hneď ako mohol k zamedzeniu užívania nehnuteľnosti žalovanou. Svojim nekonaním prispel k udržiavaniu protiprávneho stavu (neoprávneného užívania) a preto nemožno konštatovať, že nielen výlučne konaním žalovanej je nehnuteľnosť neoprávnene užívaná toľké roky. V tejto časti súd žalobu zamietol.

30. Súd v rámci prejednania veci niekoľkokrát strany poučil o tom, že vec je právne náročná a je potrebné, aby požiadali o odbornú právnu pomoc, ktorú súd ale neposkytuje. Súd spor prejednáva a rozhoduje. Bez riadnej žaloby o určenie vlastníckeho práva, bez náležitej dôkaznej iniciatívy, súd nemohol vo veci inak rozhodnúť.

31. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 253 ods. 1 a 2 C.s.p., ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

33. Podľa § 259 C.s.p., ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

34. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie svojho práva, a to v rozsahu 100% voči žalovanej. Neúspech v časti uplatneného práva na zaplatenie ušlého zisku súd nepričítal na neúspech žalobcu preto, lebo tento je popri uplatnenému právu o ochranu vlastníckeho práva nárokom nepatrným. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

36. Obdobne sa toto týka i trov štátu, ktoré mal v súvislosti so zaplatením ceny za vykonané znalecké dokazovania, ktorá cena nebola alebo nemohla byť krytá preddavkom (žalobca bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, uznesenie tunajšieho súdu z 10.07.2008, č.k.: 5C/143/2006 - 22) zloženým stranami. Rovnako tak súd sa zúčastnil aj vytyčovania na mieste, s čím boli spojené trovy. Štát má voči neúspešnej žalovanej nárok na náhradu týchto trov v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

37. Žalobca preto povinnosť uloženú mu Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 6.septembra 2017, č.k:. 5C/143/2006 - 320 nie je povinný splniť (§ 253 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.