Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-112-2016.pdf
PDF · 93.37 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/112/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: : Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom: Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, v zastúpení: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: Z., o zaplatenie 199,03 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 199,03 € s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 199,03 € od 26.5.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 23.9.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 199,03 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 199,03 € od 26.5.2013 do zaplatenia ako aj k náhrade trov konania.
2. Žalobca tvrdil nasledovné skutočnosti: V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy žalovaný svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky úveru neplnil riadne a včas. Vzhľadom na omeškanie žalovaného s platením zmluvne dohodnutých splátok, úveru, právny predchodca žalobcu ku dňu 20.5.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s ust. čl. VI bod 1 úverovej zmluvy a zároveň vyzval žalovaného na okamžitú úhradu dlžnej sumy po doručení oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s ust. č.l. VI bod 2 úverovej zmluvy. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 21.5.2013 s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanému v súlade s ust. IV bod 4.5.5. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky, a.s. doručené dňa 24.5.2013, kedy v súlade s ust. č.l. VI bod 2 úverovej zmluvy nastala splatnosť pohľadávky z nesplateného úveru. Od 25.5.2013 je žalovaný v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy 199,03 € rovnajúcej sa z nesplatenej istiny úveru. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Tatra banka, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 6.10.2015 bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nezaplateného úveru na základe úverovej zmluvy celosti postúpená žalobcovi ako postupníkovi.
3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil a predložil nasledovné dôkazy: zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úvere, všeobecné obchodné podmienky TatraBanky, a.s., oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzva na zaplatenie, oznámenie o postúpení pohľadávky a podací hárok, výpis z bankovej knihy.
4. Žalobca v konaní použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a návrhy na vykonanie vyššie uvedených dôkazov.
5. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, nepredložil ani neoznačil žiadne dôkazy, t.j. nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.
6. Na základe vyššie uvedených listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 6.8.2012 uzavrel právny predchodca žalobcu - Tatra Banka, a.s. so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. XX-XXXXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 1.500 € ako bezúčelový spotrebný úver pri úrokovej sadzbe 15,9%, RPMN 25,65%,priemernej RPMN 46,52%, výškou splátky 94,37 € splatnej 22.dňa príslušného mesiaca, konečná splatnosť úveru do 2 rokov od splatnosti prvej mesačnej splátky, počet splátok 18.
8. Listom zo dňa 20.5.2013 právny predchodca žalobcu s poukazom na predchádzajúcu výzvu vyhlásil ku dňu 18.5.2013 mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 902,64 E, z toho na istine 876,58 €.
9. Oznámením zo dňa 8.10.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy č. XX-XXXXXXXXXX na žalobcu v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávky z 6.10.2015. Uvedená zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 8.10.2015.
10. Z výpisu z bankovej knihy súd zistil, že dátum vzniku omeškania je dňa 27.5.2013, istina v omeškaní v sume 199,03 €.
11. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:
12. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej ObZ), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
14. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
16. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
17. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
19. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
20. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
21. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (úč do 31.12.2012, t.j. v čase uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
23. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
24. Podľa § 39a OZ, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
25. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
26. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanému úver v sume 1.500 € s úrokovou sadzbou 15,9% v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, ako bezúčelový spotrebný úver pri úrokovej sadzbe 15,9%, RPMN 25,65%,priemernej RPMN 46,52%, výškou splátky 94,37 € splatnej 22.dňa príslušného mesiaca, konečná splatnosť úveru do 2 rokov od splatnosti prvej mesačnej splátky, počet splátok 18.
28. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11 júna. 2003, sp. zn. 4 Obo 210/01).
29. V zmysle vyššie uvedeného súd konštatoval, že uplatnená pohľadávka aj s príslušenstvom bola na základe zmluvy o postúpení pohľadávok riadne postúpená na žalobcu, čo žalobca preukázal aj Oznámením o postúpení pohľadávky a nakoniec aj predložením samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok..
30. Žalovaný do dňa rozhodnutia súdu učinil na predmetnú pohľadávku nejaké splátky, pričom ku dňu rozhodovania súdu dlžná istina predstavovala sumu 199,03 €. Po posúdení zisteného skutkového stavu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že dlh žalovanej je dlhom zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvoril právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník na základe citovaných zákonných ustanovení a ktorú súd porobil tzv. sudcovskej kontrole, kedy mal za to, že zmluva neobsahuje potrebné náležitosti podľa § 9 ods. 2, konkrétne:
- podľa písm. i), kedy síce bola dohodnutá úroková sadzba 15,9 %, avšak táto je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. V rozpore s dobrými mravmi podľa súdnej praxe je totiž spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom. V čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytnutých bankami domácnostiam úroková sadzba predstavovala v priemere 12,12 % ročne. Už len samotná skutočnosť, že cena úveru je vyššia, je zarážajúce a odôvodňujúce zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu. Úrok vo výške 15,9 % prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery. Z tohto dôvodu považoval súd predmetnú zmluvu, ktorá je svojím obsahom zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v časti týkajúcej sa výšky úrokov za absolútne neplatnú a teda i na túto časť zmluvy je potom potrebné hľadieť ako na neexistujúcu,
- - podľa písm. k) výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho zosplatnenia, kedy v zmluve je len uvedený údaj o výške splátky 94,37 € mesačne, ktorá však v sebe zahŕňa časť istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípadne úhradu za poistenie, poplatok za možnosť zmeny splátok a podobne, a tak je nutné konštatovať, že uvedený údaj nie je špecifikovaný tak, ako vyžaduje zákon. Zároveň zmluva neobsahuje údaj o poradí, v ktorom sa budú jednotlivé splátky priraďovať a ako z jednotlivej mesačnej splátky bude platená časť na istinu, časť na úrok, časť na ďalšie poplatky účtované žalobcom a teda i táto časť zmluvy nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti úverovej zmluvy.
31. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd za použitia § 11 citovaného zákona potom musel ďalej konštatovať, že keďže táto zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, resp. tieto náležitosti sú uvedené neplatne, súd s poukazom na § 39 OZ považoval tieto časti zmluvy o spotrebiteľskom úvere za tiež neplatné, k týmto častiam zmluvy tak neprihliadol a za použitia § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Následne súd z tejto skutočnosti pri rozhodovaní o veci aj vychádzal. Avšak keďže žalobca si v žalobe uplatnil len tzv. „čistú“ dlžnú istinu, t.j. neuplatnil si žiadne úroky či poplatky, súd považoval takto koncipovaný nárok za dôvodný a preto žalobe aj v cwwlom rozsahu vyhovel.
32. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami vznikol žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 199,03 € od 26.5.2013 do zaplatenia. Súd posudzoval aj výšku úroku z omeškania, mal za to, že táto je správne uplatnená, kedy za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. je nutné konštatovať, že zákonná výška úroku z omeškania je 8,5% ročne s poukazom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver pri použití ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré majú v takomto prípade prednosť.
33. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorej konkrétnej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).