Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Sa-1-2021.pdf
PDF · 156.99 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sa/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci žalobcu: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. N. XXX, XXX XX V. N., zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 12.05.2021, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou žiadal žalobca preskúmať rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 12.05.2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2020, tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že Sociálnej poisťovni, pobočka Čadca doručil žiadosť o invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa rozhodnutím zo dňa 30.11.2020 predmetnú žiadosť zamietla. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal na svoje zdravotné problémy súvisiace s poškodením medzistavcových platničiek chrbtice, ktoré si vyžiadali operačný zákrok a následné rehabilitácie. V odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, keď Sociálna poisťovňa nezdôvodnila, prečo bola žalobcovi určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v spodnej hranici rozpätia, t.j. 35 %, pričom pre stavy po operácii chrbtice je možné ohodnotenie v rozpätí od 35 % do 45 %. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca nevyhovel odvolaniu žalobcu a posudkový spis bol predložený na ďalšie konanie odvolaciemu orgánu. Žalobca v rámci odvolacieho konania doplnil lekárske správy, ktoré preukazovali zhoršenie jeho zdravotného stavu. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podané odvolanie v celom rozsahu zamietol rozhodnutím zo dňa 12.05.2021.
2. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje žalobca za nezákonné z dôvodu, že zistenia žalovaného v tomto rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzala Sociálna poisťovňa za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na lekársky posudok zo dňa 27.04.2021, v ktorom bolo konštatované, že žalobca nie je invalidný, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, keďže miera poklesu tejto schopnosti bola určená na 35 %. Žalobca pritom spolu s odvolaním proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu predložil doklady preukazujúce zhoršenie jeho zdravotného stavu, a to najmä lekársku správu Y.. K. Y., primára oddelenia neurochirurgie FNsP Žilina zo dňa 12.04.2021, z ktorej vyplýva nová pridružená diagnóza žalobcu, keď okrem diagnózy
M 501 - poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou, bola konštatovaná tiež hernia disku C 3/4 (vysunutie platničiek 3. a 4.). Z rozhodnutia žalovaného a lekárskeho posudku zo dňa 27.04.2021 nevyplýva, že by táto lekárska správa bola samostatne vyhodnotená, a to aj v súvislosti so všetkými lekárskymi správami predloženými žalobcom. Rovnako nebol zohľadnený výsledok RTG vyšetrenia podľa lekárskej správy zo dňa 16.02.2021. Podľa žalobcu žalovaný neposúdil jeho zdravotný stav dostatočne s ohľadom na novozistené diagnózy, ktorými sú vysunutie 3. a 4. medzistavcovej platničky, deformačná spondylóza a spondyloarthróza, naznačená medzistavcová chondróza L4-5, ktoré mohli mať vplyv na určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tomto smere žalobca poukázal na uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 7So/28/2016, v ktorom bola riešená situácia, kedy boli vypracované posudky o zdravotnom stave bez oboznámenia sa s nálezom z vyšetrenia. Žalobca so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesúhlasí, keďže jeho zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávanie zárobkovej činnosti. Podľa rozhodnutia NS SR vo veci sp. zn. 9So/232/2015 bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % pre stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek a až následne po stabilizácii zdravotného stavu a uplynutí dostatočnej doby od operácie a bez recidív a výrazných bolestí bola znížená miera poklesu na 35 %. Žalobcovi bola miera poklesu v rozsahu 35 % stanovená napriek pretrvávajúcim silným bolestiam, na ktoré mu nezaoberajú bežné lieky, a napriek výraznému obmedzeniu jeho hybnosti a rotácie a tiež vzniku ďalšieho poškodenia a zhoršovania zdravotného stavu. Žalobca dostal v zamestnaní výpoveď z dôvodu, že zamestnávateľ pre neho nenašiel vhodné pracovné miesto, má bolesti končatín, tlaky v hlave, pociťuje slabosť ľavej hornej a dolnej končatiny, nemôže dvíhať ťažké predmety, trpí závratmi, triaškou prstov, zášklbmi svalov na ruke a nohe a má zníženú hybnosť krčnej chrbtice, má značne redukované pohyby v krčnom úseku všetkými smermi a trpí nespavosťou. Zdravotné ťažkosti žalobcu trvajú od roku 2015, pričom v roku 2019 podstúpil operáciu chrbtice, v súvislosti s čím mu boli stanovené viaceré diagnózy vrátane poškodenia miechy. Operáciu žalobca absolvoval dňa 23.05.2019 a ani po operácii sa jeho zdravotný stav nezlepšoval. Podľa vyšetrenia Y.. Y. zo dňa 15.02.2021 bola stanovená diagnóza M 500 - poškodenie medzistavcovej platničky s myelopatiou (G99.2), čo znamená poškodenie miechy. Podľa vyšetrenia zo dňa 16.02.2021 bolo diagnostikované nové poškodenie chrbtice
- hernia disku C3/4 a nová diagnóza M501 - poškodenie medzistavcovej platničky s radikulopatiou. Tieto ochorenia mali byť zohľadnené pri posudzovaní miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa žalobcu potom zistenia žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi.
3. Žalobca ďalej namietal odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ktoré považuje za nedostatočné, keďže v rámci neho nedošlo k zohľadneniu a riadnemu posúdeniu všetkých diagnóz žalobcu. Žalovaný sa dostatočne nevyporiadal ani s odôvodnením stanovenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď nedostatočne odôvodnil pokles výkonu zárobkovej činnosti v rozsahu 35 % a nebolo zrejmé, z akého dôvodu sa táto percentuálna miera neustálila napríklad na 41 %. Príloha č. 4 k zákonu o sociálnom poistení stanovuje také percentuálne rozpätie miery poklesu, ktoré je na hranici vzniku invalidity, a preto odôvodnenie žalovaného, resp. posudkového lekára by malo byť natoľko vyčerpávajúce, aby nevznikli pochybnosti o náležitom vyhodnotení zdravotného stavu. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením základného práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie žalovaného tak možno považovať za nepreskúmateľné, čo predstavuje zákonný dôvod na jeho zrušenie.
4. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2020 zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 09. novembra 2020. V odôvodnení poukázala na posudok posudkového lekára z 09. novembra 2020, podľa ktorého žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného posudku zo dňa 09. novembra 2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia. Podľa posudku zo dňa 09. novembra 2020 bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie označené postihnutie: stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice kapitola XV, oddiel E, položka 4, písmeno b), 35 % - 45 %, t.j. 35 %. Po operácii žalobca rehabilitoval, podstúpil kúpeľnú liečbu. Podľa vyšetrení trvá obmedzenie hybnosti krčného úseku ťažšieho stupňa, nie sú výraznejšie prejavy koreňového dráždenia. Pri pooperačných neurologických kontrolách mal klinický stav zlepšený, koreňové prejavy zmiernené. Vzhľadom na rozsah vykonanej operácie chrbtice krčného úseku je ochorenie zaradené do písmena b) danej položky a vzhľadom na aktuálny funkčný
nález je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici, t.j. 35 %. Podľa výroku posudku tak žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
5. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie datované dňa 15.01.2021, v ktorom nesúhlasil so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V odôvodnení poukázal na priebeh svojho ochorenia a výsledky lekárskych vyšetrení s tým, že jeho bolesti stále pretrvávajú, čo potvrdzuje lekárska správa zo dňa 21.09.2020 a tiež lekárska správa Y.. Y. zo dňa 28.09.2020. Žalobca v odvolaní namietal, že posudková lekárka neodôvodnila, prečo sa rozhodla určiť mieru poklesu práve na spodnej hranici 35 % a nie na hornej hranici 45 %. Žalobca poukázal aj na úraz zo dňa 21.09.2004 s komplexnou léziou šliach extenzorov 2. - 5. prsta, kde bol vykonaný operačný zákrok, pričom v správe zo dňa 14.03.2005 je konštatované, že pretrváva výrazné obmedzenie hybnosti malíčka. Aj toto postihnutie tak malo byť zaradené do percentuálnej miery poklesu zárobkovej činnosti.
6. Sociálna poisťovňa, pobočka Čadca prípisom zo dňa 02.02.2019 predložila posudkovú spisovú dokumentáciu Sociálnej poisťovni, ústredie z dôvodu, že posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Čadca nevyhovel odvolaniu.
7. Žalobca listom zo dňa 16.02.2021 doplnil lekárske vyšetrenia, a to lekársku správu Y.. Y. zo dňa 15.02.2021, lekársky nález RTG pracoviska zo dňa 16.02.2021 a lekársky nález Y.. V. z neurochirurgickej ambulancie zo dňa 16.02.2021.
8. Podľa odborného lekárskeho posudku zo dňa 27. apríla 2021 konštatoval posudkový lekár, že samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Pri zhodnotení všetkých doložených lekárskych vyšetrení, berúc do úvahy charakter operačného výkonu na krčnej chrbtici a redukované pohyby v krčnom úseku, je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené v kapitole XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici, pretože nie sú prítomné často opakujúce sa prejavy nervového dráždenia, a preto je neopodstatnené určenie vyššej percentuálnej miery. Zároveň nie sú pridružené iné posudkovo významné ochorenia. Záverom posudku je tak stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %.
9. Žalovaný rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 12.05.2021 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom pobočky Čadca dňa 02. februára 2021, ktorý zotrval na pôvodnom posudku a odvolaniu nevyhovel. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 27. apríla 2021, pričom v posudku uviedol zdravotné postihnutia žalobcu, ktoré vyústili do operačného riešenia krčnej chrbtice v máji 2019. Pooperačne bola absolvovaná rehabilitačná, kúpeľná liečba a pokračujú ambulantné kontroly neurochirurgom. Pri ukončení liečby sú objektívne redukované pohyby v krčnom úseku, subjektívne žalobca uvádza bolesti v krčnej chrbtici s vystreľovaním do ľavej hornej končatiny, objektívne je hodnotený krčno-ramenný syndróm vľavo v regresii. Vo februári 2021 bolo doplnené zobrazovacie MR vyšetrenie krčnej chrbtice, kde je primeraný pooperačný nález, tiež nález dorzálnej protrúzie medzistavcovej platničky C3/4, útlak durálneho vaku, sekundárne zúženie spinálneho kanála, minimálny tlak na miechu bez jednoznačnej kompresívnej myelopatie. Vo februári 2021 bol žalobca vyšetrený aj neurológom pre bolesti krížov, objektívne neurologicky je na horných končatinách sila vo všetkých segmentoch symetrická, na dolných končatinách je sila akrálne aj citlivosť symetrická. Podľa posudkového hľadiska sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti určuje podľa funkčného postihnutia, pričom samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položky 4, písmeno b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na dolnej hranici percentuálneho rozpätia, pretože nie sú prítomné často opakujúce sa prejavy nervového dráždenia, a preto nie je opodstatnené určenie vyššej percentuálnej miery. Nie sú pridružené ani iné posudkovo významné ochorenia. Nález na driekovej chrbtici nie je posudkovo významný pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, účastník konania nie je v dlhodobej liečbe pre ťažkosti v driekovom úseku. Po
poranení ľavej ruky a šliach vystieračov 2. - 5. prsta ľavej ruky je 2. - 4. prst pohybovo a silovo prakticky v norme. Pretrváva obmedzenie hybnosti malíčka a pri osobitnom hodnotení je uvedený funkčný nález na malíčku ruky posudkovo nevýznamný a neopodstatňuje zaradenie do kapitoly X, oddiel G, položky 22, písmena a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 5 % a ani zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pretože sa nejedná o stuhnutie prsta ruky. Žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní bolo lekárskymi správami preukázané, že rozhodujúce zdravotné postihnutie účastníka konania, dorzalgia, stav po operácii krčnej chrbtice zaradil posudkový lekár do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, písmena b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %. Iné zdravotné postihnutia účastníka konania posudkový lekár neurčil. Posudkový lekár konštatoval, že účastník konania nie je invalidný, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. V odvolacom konaní tak bolo preukázané, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. V tomto prípade boli okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Účastník konania v odvolacom konaní nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu, a preto generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne dospel k záveru, že odvolanie účastníka konania nie je dôvodné.
10. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že záväzným podkladom pre rozhodnutie generálneho riaditeľa boli posudky posudkových lekárov, ktoré sú presvedčivé a úplné a zodpovedajú kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z.. Posudok zo dňa 27. apríla 2021 bol vyhotovený po preštudovaní všetkých dostupných lekárskych vyšetrení. Žalobca v žalobe poukázal na neurochirurgické vyšetrenie zo dňa 12. apríla 2021 s diagnózou M 501 a konštatovanie o hernii disku C3/4, pričom namieta, že v rozhodnutí žalovaného a odbornom lekárskom posudku zo dňa 27. apríla 2021 nie je samostatne vyhodnotená predložená lekárska správa. K tejto námietke žalovaný uviedol, že v odbornom lekárskom posudku je vyhodnotený objektívny nález neurológa zo dňa 16. februára 2021, teda s dostatočným časovým odstupom od vykonanej operácie krčnej chrbtice, hernia medzistavcovej platničky C3/4 je nález na zobrazovacom MR vyšetrení a nie je to diagnóza ako bolo uvedené aj v odbornom lekárskom posudku, podľa ktorého samotné zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Rozhodujúci je tak objektívny funkčný nález po operácii, objektívne potvrdený rozsah funkčného obmedzenia a v prípade zaradenia do kapitoly XV, oddielu E, položky 4, písmena b) aj prejavy nervového dráždenia, ktoré sú často sa opakujúce. Takéto prejavy nie sú odbornými vyšetreniami žalobcu potvrdené a nevyplývajú ani z neurologického vyšetrenia z apríla 2021. Dôležitá je aj skutočnosť, že v prípade hernie disku C3/4 ide o nový aktuálny nález a aj diagnóza stanovená pri vyšetrení v apríli 2021 je aktuálna diagnóza s indikovaním rehabilitačnej liečby. Takýto aktuálny nález nie je možné hodnotiť z posudkového hľadiska pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Rovnako aj v prípade RTG vyšetrenia zo dňa 16. februára 2021 ide o nález na zobrazovacom vyšetrení, ktorý je zdokumentovaný v odbornom lekárskom posudku - ide o pseudoradikulárny iritačný syndróm do ľavej dolnej končatiny a nejedná sa teda o radikulárne dráždenie. Žalobca v žalobe tiež namieta, že žalovaný neposúdil skutkový stav veci dostatočne a s ohľadom na novozistené diagnózy. K tejto námietke žalovaný uviedol, že ako už bolo uvedené, ide o nález na zobrazovacích zariadeniach (MR, RTG), ktoré nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, nakoľko miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určuje podľa funkčného postihnutia. Práve z dôvodu, že neboli objektívne potvrdené často sa opakujúce prejavy nervového dráždenia, nebola určená miera poklesu schopnosti vykonávania zárobkovej činnosti na hornej hranici percentuálneho rozpätia, t.j. 45 %. Zaradenie do kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) bolo zdôvodnené v odbornom posudku skutočnosťou, že pretrváva obmedzenie hybnosti v krčnom úseku. Žalobca ďalej v žalobe uvádza vyšetrenia realizované pred operáciou krčnej chrbtice, na ktorých bola suspektná myelopatia, avšak po operácii krčnej chrbtice je pooperačný nález primeraný, bez jednoznačnej myelopatie. Čo sa týka vyšetrení neurochirurgom z júla 2019 a rehabilitačným lekárom z októbra a následne novembra 2019, žalovaný uviedol, že reziduálny nález po operácii krčnej chrbtice je možné hodnotiť po absolvovanej komplexnej liečbe a prebiehajúca pooperačná liečba je dôvodom na uznanie
dočasnej pracovnej neschopnosti. K námietke o stanovení diagnózy M 500 - poškodenie medzistavcovej platničky s myelopatiou žalovaný uviedol, že následné zobrazovacie MR vyšetrenie krčnej chrbtice zo dňa 16. februára 2021 jednoznačnú myelopatiu nepotvrdilo, bola potvrdená semicirkulárna protrúzia disku C3/4 - čo je nález na zobrazovacom vyšetrení. K vyšetreniu zo dňa 16.02.2021, ktorým malo byť diagnostikované nové poškodenie chrbtice - hernia disku C3/5 a nová diagnóza M 501 - poškodenie medzistavcovej platničky s radikulopatiou, žalovaný uviedol, že Y. popísala nález na zobrazovacom MR vyšetrení a v závere vyšetrenia nie je uvedená diagnóza M 501. Neurochirurg pri vyšetrení dňa 12. apríla 2021 stanovil diagnózu M 501 - poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou a odporučil rehabilitačnú liečbu. Uvedený nález v spojitosti aj s novým nálezom na MR vyšetrení bol teda v riešení a nebolo možné ho zhodnotiť pri posúdení dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu. Objektívny neurologický nález zo dňa 16. februára 2021 aj v súvislosti s ďalšími odbornými vyšetreniami, ktoré dokumentujú obmedzenie hybnosti v krčnom úseku, zodpovedá zaradeniu do kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) a nezodpovedá zaradeniu do kapitoly XV, oddiel E, položka 5, ktorá položka zahŕňa iné zdravotné postihnutia chrbtice ako je to u žalobcu. Žalobca sa podrobil operácii krčnej chrbtice a z posudkového hľadiska je hodnotené funkčné postihnutie - reziduálny nález po operácii krčnej chrbtice, čo zodpovedá zaradeniu do kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b). Deformačná spondylóza, spondylartróza, naznačená medzistavcová chondróza L4-5 sú nálezy na RTG vyšetrení a nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. V súvislosti s ťažkosťami v driekovo-krížovom úseku bola diagnóza stanovená neurológom s odporučením medikamentóznej liečby, a teda ťažkosti v driekovom úseku boli pri posudzovaní dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v riešení. Preto nie je dôvod na zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pre tieto ťažkosti. Žalovaný v závere vyjadrenia uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia, zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce a skutkový stav, ktorý žalovaný vzal za základ napadnutého rozhodnutia, nie je v rozpore s administratívnym spisom. Žalovaný tak žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
11. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného vyslovil nesúhlas s právnym názorom žalovaného a trval na podanej žalobe. Žalovaný vo vyjadrení okrem iného poukázal na posudkové závery podľa posudkov zo dňa 09.11.2020, 02.02.2021 a 27.04.2021. Žalobca k tomu uviedol, že posudok zo dňa 02.02.2021 mu nebol doručený a nemá o ňom vedomosť. Žalobca v nadväznosti na tvrdenia žalovaného poukázal na znenie prílohy č. 4, kapitoly XV, oddiel E, položky 4, písmeno b), do ktorej patrí zdravotné postihnutie - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu: 35 - 45 %. Žalovaný uviedol, že je rozhodujúce, či sú prítomné aj prejavy nervového dráždenia, ktoré sú recidivujúce, ktoré podľa jeho názoru neboli potvrdené. Pokiaľ teda tieto prejavy neboli potvrdené, nie je žalobcovi zrejmé, prečo bol jeho zdravotný stav zaradený práve pod túto položku. Podľa žalobcu boli opakujúce sa prejavy nervového dráždenia konštatované napríklad v lekárskej správe zo dňa 15.02.2021, ktorá konštatuje cervikobrachiálny syndróm, znamenajúci koreňové/nervové dráždenie, ktoré zodpovedá tiež nálezu hernia disku C4/5/6/7, diagnóze M 500 a diagnóze M 501, ktorými žalobca trpí. Žalovaný uviedol, že po operácii krčnej chrbtice bol pooperačný nález žalobcu primeraný bez jednoznačnej myelopatie, k čomu žalobca uviedol, že myelopatia, resp. diagnóza M 500 - poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s myelopatiou bolo konštatované Y. v lekárskej správe zo dňa 15.02.2021. Žalobca tak touto diagnózou aj naďalej trpí. Ak žalobca netrpí prejavmi nervového a svalového dráždenia, tak si podľa žalobcu žalovaný odporuje v otázke zaradenia do konkrétnej položky v zmysle prílohy k zákonu č. 461/2003 Z.z.. Bolesti žalobcu pretrvávajú aj naďalej a posudkový lekár na ne neprihliadol napriek konštatovaniu diagnózy M 501. Žalobca má za to, že poškodenie chrbtice - hernia disku C3/4 a nová diagnóza M 501 mali byť zohľadnené pri posudzovaní miery poklesu jeho schopnosti výkonu zárobkovej činnosti. Žalobca tak naďalej nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu a opätovne poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 9So/232/2015, podľa ktorého bola stanovená miera poklesu výkonu zárobkovej činnosti v rozsahu 45 % pre stavy po operácii chrbtice a až následne po stabilizácii zdravotného stavu a uplynutí dostatočnej doby od operácie bez recidív, dorzalgií a bez výrazných bolestí chrbtice bola znížená miera poklesu na 35 %. Žalobcovi bola stanovená miera poklesu výkonu zárobkovej činnosti na 35 % napriek pretrvávajúcim silným bolestiam, na ktoré už nezaberajú bežné lieky, napriek výraznému obmedzeniu hybnosti a rotácie a napriek poškodeniu ďalšej medzistavcovej platničky C3/4. Žalobca zároveň predložil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 27.10.2021, z ktorého vyplýva, že posudkový lekár tohto úradu vyhotovil dňa 13.10.2021 lekársky posudok a stanovil mieru funkčnej poruchy na 50 % podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, a preto
sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny tak posúdil zdravotný stav žalobcu v krátkej dobe od vydania napadnutého rozhodnutia tak, že žalobcu uznal za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v rozsahu 50 %, pričom konštatoval zaradenie jeho poškodení do položky obdobného znenia ako položka podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.. Žalobca tak poukazuje na výrazne odlišné posúdenie jeho zdravotného stavu dvomi posudkovými lekármi.
12. Na doručené vyjadrenie žalobcu žalovaný písomne nereagoval.
13. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP pri skonštatovaní absencie dôvodu pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a za splnenia podmienok podľa § 137 ods. 4 SSP vo veci rozhodol rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.
14. K procesnému postupu krajského súdu ako súdu správneho, ktorý prejednal vec bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 22Sa/1/2021-83 zo dňa 09.05.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, na základe čoho boli splnené podmienky pre verejné vyhlásenie rozsudku Krajským súdom v Žiline za rešpektovania ust. § 137 ods. 2 a 4 SSP.
15. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a pri tomto prieskume zákonnosti postupoval zohľadniac skutočnosť, že v danej veci ide o vec sociálnu podľa § 199 a nasl. SSP (Zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej len SSP) a žaloba je podaná žalobcom - fyzickou osobou, kedy správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd podľa § 190 SSP rozhodol o zamietnutí žaloby, nakoľko nezistil jej dôvodnosť a ani iné skutočnosti, ktoré by mali viesť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.
16. Podľa § 199 ods. 1, písm. c), 2, 3 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
17. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
19. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/20211115> a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
20. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
21. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
22. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
23. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
24. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2003/461/20211115>.
25. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
26. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
27. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
28. Podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., kapitola XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, Všeobecného posudkového hľadiska, miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahuje zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom.
29. Podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., kapitola IV, oddiel E, položka 4, písm. b) - Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice: často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, je stanovená miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 35 - 45.
30. Z pripojeného administratívneho spisu mal správny súd (nad rámec skutočností uvedených v prvej časti tohto rozsudku) zistené, že žalobca požiadal žiadosťou zo dňa 09.11.2020 o invalidný dôchodok. Podľa posudku zo dňa 09. novembra 2020 boli zohľadnené lekárske správy z neurochirurgického vyšetrenia zo dňa 09.12.2019, z nálezu lekára rehabilitácie zo dňa 13.11.2019, z hospitalizácie vo FNsP Žilina od 22.05. do 27.05.2019, z neurologického vyšetrenia Neurol Čadca 02.04.2019, z vyšetrenia Y.. Y. z 28.09.2020, ďalej prepúšťacia správa z kúpeľov Bojnice 18.08. - 04.09.2020 a prepúšťacia správa z NsP Čadca z 24.09.2004 s konštatovaním rozhodujúceho zdravotného postihnutia v rozsahu 35 % podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b). Podľa záverov posudku mal žalobca pri pooperačných kontrolách zlepšený klinický stav, koreňové prejavy zmiernené a vzhľadom na aktuálny funkčný nález na chrbtici je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na dolnej hranici, t.j. 35 %. Úraz s poranením šliach 2. - 5. prsta ľavej ruky, ktorý žalobca utrpel v roku 2004, bol riešený operačne, po liečbe úprava hybnosti 2. - 4. prsta prakticky do normy, hybnosť malíčka
s deficitom ohýbania do dlane. Stav je trvalý a dané ochorenie nie je posudkovo významné. Podľa výroku posudku žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 30.11.2020 zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok z 09. novembra 2020. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie datované dňa 15.01.2021, v ktorom nesúhlasil s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobca v odvolaní poukázal na svoj zdravotný stav a pripojil doklady o lekárskych vyšetreniach. Podľa vypracovaného posudku zo dňa 02. februára 2021 ani na základe novodoložených vyšetrení nedošlo ku posudkovo významnej zmene zdravotného stavu a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 35 %. Podľa lekárskeho posudku vyhotoveného dňa 27. apríla 2021, v ktorom sú zohľadnené okrem iného závery neurochirurgického vyšetrenia Y. zo dňa 28.09.2020, zo dňa 15.02.2021 a zo dňa 12.04.2021, ďalej vyšetrenie MR Y.. U. zo dňa 16.02.2021 a RTG zo dňa 16.02.2021, ďalej vyšetrenie neurologičkou Y.. V. zo dňa 16.02.2021, bolo opätovne konštatované rozhodné zdravotné postihnutie žalobcu podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) v rozsahu 35 %. Uvedené bolo konštatované na základe doložených lekárskych vyšetrení, berúc do úvahy charakter operačného výkonu na krčnej chrbtici a redukované pohyby v krčnom úseku všetkými smermi s tým, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici bola určená z dôvodu, že nie sú prítomné často opakujúce sa prejavy nervového dráždenia. Zároveň podľa posudku nie sú pridružené iné posudkovo významné ochorenia, a preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. O podanom odvolaní rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 12.05.2021, ktorým odvolanie zamietol a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil.
31. V zmysle uvedených zistení krajský súd konštatuje, že ťažiskom argumentácie žalobcu v jeho správnej žalobe boli tvrdenia, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca s odkazom na lekárske správy ohľadom vyšetrení, ktoré absolvoval, dospel k záveru, že rozhodujúce skutočnosti neboli žalovaným vyhodnotené, neboli zohľadnené nové diagnózy, ktorými podľa týchto vyšetrení žalobca trpí, čoho výsledkom je nesprávne rozhodnutie, podľa ktorého žalobca nie je invalidný. Správny súd k podanej žalobe primárne uvádza, že pre jeho rozhodnutie o žalobe, ktorá je správnou žalobou v sociálnej veci podľa § 199 a nasl. SSP, sa v zmysle ust. § 199 ods. 3 SSP uplatňuje zásada vyplývajúca z úpravy § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorej je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd v nadväznosti na túto úpravu skúma zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj procesné postupy týchto orgánov vedúce k ich vydaniu, vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, teda ku dňu 17.05.2021 (z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 17.05.2021 a keďže proti nemu nie je možné podať odvolanie, nadobudlo v zmysle úpravy ust. § 213 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dňom doručenia žalobcovi právoplatnosť). Správny súd konštatuje, že žalovaný aj správny orgán prvého stupňa postupovali v súlade s úpravou ust. § 71 zákona č. 461/2003 Z.z., keď podľa odseku 4 tohto ustanovenia posudzovali pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe lekárskych údajov a správ zo zdravotnej dokumentácie a z komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, ktoré mali k dispozícii v čase vydania svojho rozhodnutia. V tomto smere je správnym súdom namieste poukázať na skutočnosť, že závery odborného posudku zo dňa 09. novembra 2020 a závery odborného lekárskeho posudku, ktorý bol vypracovaný v rámci konania o podanom odvolaní žalobcu a ktorý je datovaný dňa 27. apríla 2021, sú čo do zistenia miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť zhodné. Z obidvoch týchto posudkov vyplýva, že žalobca nie je invalidný v zmysle § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., keďže u neho bola zistená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že neboli zistené dôvody pre zvýšenie percentuálnej miery tohto poklesu.
32. Žalobca vo vzťahu k posúdeniu jeho zdravotného stavu namietal, že v rámci odvolacieho konania doplnil ďalšie lekárske správy preukazujúce zhoršenie jeho zdravotného stavu, a to predovšetkým lekárske správy Y.. K. Y. zo dňa 15.02.2021, lekárske nálezy zo dňa 16.02.2021 z RTG pracoviska a nález neurologičky Y.. V. z toho istého dňa, ktoré žalovaný v rozhodnutí nezohľadnil. Rovnako
podľa žalobcu neboli zohľadnené ďalšie lekárske správy Y.. K. Y. zo dňa 12.04.2021 a z vyšetrenia chrbtice Y.. T. S. zo dňa 16.02.2021. Krajský súd vo vzťahu k týmto námietkam považuje za potrebné zvýrazniť, že z obsahu lekárskeho posudku zo dňa 27. apríla 2021 je zrejmé, že posudkový lekár pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu vychádzal aj z týchto v rámci odvolacieho konania žalobcom predložených lekárskych vyšetrení. Ak žalobca tvrdí, že z týchto lekárskych vyšetrení má byť zrejmé jeho ďalšie zdravotné postihnutie s diagnózami, ktoré zároveň v podanej žalobe uvádza, tak je namieste krajským súdom poukázať na skutočnosť, že žalobca existenciu nových diagnóz preukazuje závermi MR vyšetrení a RTG vyšetrení. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. kapitoly XV je stanovené všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti určuje podľa funkčného postihnutia, pričom samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Uvedené vecne správne konštatoval aj odvolací správny orgán. Zároveň je potrebné správnym súdom poukázať na úpravu ust. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého je vo vzťahu k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť relevantný len dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, teda taký zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Čo sa týka žalobcom tvrdených nových diagnóz, žalobca sa podroboval liečbe a v čase rozhodovania žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu sa nejednalo o diagnózy, ktoré by pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo možné hodnotiť ako diagnózy spôsobujúce dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Zo žalobcom predložených vyšetrení z februára 2021 je zrejmé, že neurochirurgom bola žalobcovi odporúčaná rehabilitačná liečba. Zároveň bolo konštatované, že vyšetrenie MR z mesiaca február 2021 dokumentuje primeraný pooperačný nález. V odbornom lekárskom posudku zo dňa 27. apríla 2021 sa pritom posudkový lekár aj s týmto nálezom neurológa zo dňa 16. februára 2021 zaoberal s tým, že podľa týchto vyšetrení je objektívne neurologicky na horných končatinách sila vo všetkých segmentoch symetrická, tonus, motorika, citlivosť, sľachovokosticové reflexy sú symetrické. Obdobne na dolných končatinách je sila akrálne aj citlivosť symetrická, v driekovom úseku je terminálne redukovaný predklon, ostatné pohyby sú voľné. Ak žalobca namieta, že u neho v rámci dodatočne v odvolacom konaní doložených vyšetrení bola konštatovaná hernia disku C3/4, tak je namieste zvýrazniť, že v danom prípade sa jedná o nález vyplývajúci so záverov MR vyšetrenia a nie o novú diagnózu. Ako už bolo správnym súdom poukázané, podľa všeobecného posudkového hľadiska uvedeného v kapitole XV prílohy č. 4 sa miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti určuje podľa funkčného postihnutia a samotné zistené degeneratívne zmeny ešte nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. Obdobné závery potom platia aj pre ďalšie tvrdenia žalobcu, ktoré žalobca opiera výlučne o závery MR a RTG vyšetrení. Závery týchto vyšetrení však bez ďalšieho nemôžu preukázať pokles schopnosti zárobkovej činnosti, keďže v súvislosti so závermi týchto vyšetrení nevyplýva u žalobcu také funkčné postihnutie, ktoré by zapríčiňovalo pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
33. Žalobca v súvislosti s hodnotením jeho funkčného postihnutia v zmysle kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) prílohy namietal, že vyjadrenia žalovaného sú vzájomne rozporné, keďže podľa žalovaného má byť rozhodujúce, či sú prítomné prejavy nervového dráždenia, ktoré podľa žalovaného prítomné nie sú. Podľa žalobcu tak nebolo zrejmé, prečo bol jeho zdravotný stav zaradený práve pod túto položku, ak neboli tieto často sa opakujúce prejavy nervového dráždenia lekárskymi vyšetreniami potvrdené. Vo vzťahu k tejto námietke považuje správny súd za potrebné poukázať na celé znenie kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.. Táto položka zahŕňa stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, pričom uvádza často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, ďalej slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, a stanovuje mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 35 - 45 %. Krajský súd potom poukazuje na závery obsiahnuté v odbornom lekárskom posudku zo dňa 27. apríla 2021, kde vo vzťahu k zaradeniu zdravotného postihnutia žalobcu je konštatované, že pri zhodnotení doložených lekárskych vyšetrení bol zohľadnený charakter operačného výkonu na krčnej chrbtici, s redukovanými pohybmi v krčnom úseku, čo zodpovedá postihnutiu zaradenému v kapitole XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) prílohy. V tomto lekárskom posudku bolo zaradenie postihnutia žalobcu pod túto konkrétnu položku zdôvodnené práve skutočnosťou, že u žalobcu možno konštatovať redukované pohyby v krčnom úseku so zohľadnením operačného výkonu na krčnej chrbtici žalobcu. Zároveň je pritom z lekárskeho posudku zrejmé, že u žalobcu neboli zistené často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, a preto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na dolnej hranici percentuálneho rozpätia. Námietka žalobcu o rozpornom posúdení zdravotného postihnutia žalobcu žalovaným preto nemôže obstáť. Rovnako je potom nedôvodná námietka ohľadom posúdenia stavu žalobcu na spodnej hranici stanoveného rozpätia (35 %), keďže práve pre absentujúce
prejavy nervového dráždenia stanovil posudkový lekár mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v takomto rozsahu.
34. Vo vzťahu k odborným lekárskym posudkom žalobca dodatočne vo vyjadrení zo dňa 16.12.2021, ktorým reagoval na vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe, namietol, že mu posudok zo dňa 02.02.2021 nebol doručený. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že lekársky posudok zo dňa 02.02.2021 bol vyhotovený po tom, ako zo strany žalobcu bolo podané odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Následne bol spisový materiál predložený odvolaciemu správnemu orgánu s tým, že posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Čadca odvolaniu nevyhovel. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by tento posudok zo dňa 02. februára 2021 bol žalobcovi doručovaný. Napriek tomu správny súd nezistil, že by sa malo jednať o pochybenie, ktoré by mohlo viesť k záveru o podstatnom porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by prípadne mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd v tomto smere poukazuje predovšetkým na skutočnosť, ktorá vyplýva zo žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného o podanom odvolaní žalobcu, a síce, že v tomto rozhodnutí zo dňa 12.05.2021 nebolo vychádzané z lekárskeho posudku zo dňa 02. februára 2021, ale z posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline zo dňa 27. apríla 2021. Lekársky posudok zo dňa 02. februára 2021 nebol podkladom pre ani jedno zo žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, a preto skutočnosť jeho nedoručenia žalobcovi nesignalizuje také porušenie práv žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonné rozhodnutie.
35. Krajský súd ďalej uvádza, že z obsahu odborných lekárskych posudkov vyplýva, že ďalšie žalobcom tvrdené diagnózy, najmä diagnóza súvisiaca s nálezom na driekovej chrbtici, nie sú posudkovo významné z dôvodu, že žalobca nie je v dlhodobej liečbe pre ťažkosti v driekovom úseku. Rovnako poranenie ľavej ruky s obmedzením hybnosti malíčka nepredstavuje stuhnutie prsta ruky a tento funkčný nález na malíčku ruky je preto posudkovo nevýznamný. Odborné lekárske posudky tak konštatovali, že nie je daný dôvod pre zvýšenie percentuálnej miery schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. Správne orgány sa aj v tomto ohľade v napadnutých rozhodnutiach so všetkými žalobcom tvrdenými okolnosťami vysporiadali, keď vychádzali zo zdravotných posudkov, v ktorých všetky relevantné okolnosti vo vzťahu k žalobcovi boli zhodnotené.
36. Krajský súd pritom vo vzťahu k lekárskej posudkovej činnosti považuje za potrebné poukázať na úpravu ust. § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého ustanovenia lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia okrem iného zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa § 153 ods. 5 tohto zákona vykonáva lekársku posudkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. V zmysle týchto ustanovení je tak posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zverené posudkovému lekárovi. Z vypracovaných posudkov je zrejmé, že posudkoví lekári vychádzali pri ich spracovaní zo zdravotného stavu žalobcu v čase vypracovania týchto lekárskych posudkov a tieto posudky zo dňa 09. novembra 2020 a zo dňa 27. apríla 2021 sa následne stali základom žalobou napadnutých rozhodnutí. Posudzovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je otázkou odborného posúdenia príslušného posudkového lekára (nejedná sa tak o posúdenie právnej otázky), a preto správne a zákonne žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal práve z obsahu vypracovaného posudku. Pri vypracovaní tohto posudku sa posudkový lekár zaoberal komplexným posúdením zdravotného stavu žalobcu pre potreby určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
37. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.12.2021 poukázal na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.10.2021, ktoré zároveň predložil a podľa ktorého bol žalobca na základe svojho zdravotného stavu uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v rozsahu 50 %. Správny súd k tejto argumentácii považuje za potrebné uviesť, že pre jeho rozhodnutie o podanej správnej žalobe platí zásada vyplývajúca z úpravy ust. § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorej je pre rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. S ohľadom na túto právnu úpravu tak správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia správneho druhého stupňa ako aj procesné postupy týchto orgánov vedúce k ich vydaniu vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Nemôže preto obstáť ako relevantná argumentácia žalobcu poukazujúca na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 27.10.2021 za situácie, kedy ako už bolo konštatované,
odvolaním napadnuté rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 17.05.2021. Okrem toho je potrebné poukázať na skutočnosť, že posudzovanie miery funkčnej poruchy v zmysle zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia je iný inštitút verejného práva upravený v tomto osobitnom zákone. Toto posúdenie slúži iným účelom a má aj iné východiská z hľadiska posudzovania vstupných informácií, a preto nemôže byť porovnávané s posudzovaním miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
38. Ak žalobca v podanej žalobe a následne tiež v písomnom vyjadrení zo dňa 16.12.2021 poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 9So/232/2015, tak správny súd vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu uvádza, že na prejednávanú vec jeho závery nedopadajú. V danom prípade najvyšší súd posudzoval situáciu, kedy došlo k zlepšeniu zdravotného stavu dotknutého účastníka, ktorý po operácii chrbtice už netrpí častými recidívami koreňového dráždenia, a preto došlo k zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 % na 35 %. Správny súd uvádza, že posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje záver prísne individuálneho vyhodnotenia zdravotného stavu toho-ktorého dotknutého účastníka správneho konania s prihliadnutím na jeho zdravotný stav zistený závermi lekárskych vyšetrení a posúdený odbornými posudkami posudkových lekárov. Nie je preto možné bez ďalšieho posúdenie zdravotného stavu, ktorý bol hodnotený najvyšším súdom v uvedenom rozhodnutí, aplikovať na žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi sú výlučne relevantné závery týkajúce sa zhodnotenia jeho zdravotného stavu a následného posúdenia tohto zdravotného stavu vyššie uvedenými posudkami posudkových lekárov Sociálnej poisťovne. Vo vzťahu k ďalšiemu rozhodnutiu NS SR sp. zn. 7So/28/2016, na ktoré žalobca poukázal v podanej žalobe, uvádza krajský súd, že toto rozhodnutie riešilo situáciu, kedy bol vypracovaný posudok posudkového lekára bez oboznámenia sa s nálezom z vyšetrenia magnetickou rezonanciou. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia správneho súdu rovnako závery tohto rozhodnutia NS SR nedopadajú na prejednávanú vec, keďže z vypracovaných odborných lekárskych posudkov je zrejmé, že v rámci hodnotenia zdravotného stavu žalobcu posudkoví lekári zohľadnili všetky lekárske vyšetrenia absolvované žalobcom. Samotný žalobca pritom v podanej žalobe neuvádza žiadne konkrétne lekárske vyšetrenie, ktoré by žalovaným nemalo byť zohľadnené, a argumentuje len tým, že z týchto v rámci odvolacieho konania predložených lekárskych správ vyplývali pre žalobcu nové diagnózy. Vo vzťahu k týmto diagnózam je namieste zopakovať vyššie uvedené závery správneho súdu v tom smere, že len samotné závery MR a RTG vyšetrení ešte bez ďalšieho neznamenajú novostanovenú diagnózu žalobcu, pričom v súlade s ust. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. je hodnotenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viazané na dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, teda nie na novozistené diagnózy.
39. Ak žalobca v podanej žalobe namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, tak s uvedenou námietkou sa správny súd nestotožnil. Žalovaný spoľahlivo a náležite v napadnutom rozhodnutí ustálil skutkový stav, dôsledne ho vyhodnotil so zachytením výsledkov tohto hodnotenia v odôvodnení rozhodnutia. Následne tento zistený skutkový stav správne právne posúdil, jeho rozhodnutie je v súlade s administratívnym spisom a má v ňom oporu. Zároveň nebolo krajským súdom zistené, že by postup správnych orgánov porušil zákon s dôsledkom nezákonného rozhodnutia. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje vecne správny záver žalovaného a rovnako správneho orgánu prvého stupňa, podľa ktorého žalobca nie je invalidný, pretože u neho nie je možné konštatovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
40. Správny súd zdôrazňuje, že v zmysle citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení je nárok na invalidný dôchodok požadovaný žalobcom viazaný na splnenie zákonom stanovených podmienok, konkrétne na pokles schopnosti žalobcu v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, čo v prejednávanej veci naplnené nebolo. Správny súd tak dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, a preto túto v súlade s ust. § 190 SSP zamietol.
41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvody pre to, aby ich bolo možné spravodlivo požadovať. Naviac zo spisového materiálu vznik trov na strane žalovaného nevyplýval a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.