Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_9P-110-2017.pdf
PDF · 101.33 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/110/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletú P. S.,nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, t. č. umiestnenú v Detskom domove Q., so sídlom Q., Z. ul. č. XX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov P. S., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom F., Z. ul. č. XXX/XXX a neuvedeného otca, za účasti Okresného prokurátora v Malackách, o zverenie maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje nad maloletou P. S., nar. XX.XX.XXXX, ústavnú starostlivosť, ktorá sa bude vykonávať v Detskom domove Q., so sídlom Q., Z. XX.
Súd určuje matke lehotu jedného roka na úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov.
Matka je povinná prispievať na výživu maloletej P. výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona v danom čase mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia, ktoré výživné bude zasielať na účet zariadenia, v ktorom bude maloletá P. aktuálne umiestnená.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením č. k. 9P/110/2017 - 1 zo dňa 05.06.2017 tunajší súd začal z úradnej povinnosti konanie o zverenie maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti, nakoľko uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 8PPOm/1/2017-9 zo dňa 30.01.2017, právoplatným dňa 24.02.2017, bola maloletá P. okamžite dočasne zverená do starostlivosti Detského domova Q., so sídlom Q., Z. ul. č. XX; k riadnemu zvereniu maloletej do ústavnej starostlivosti doposiaľ neprišlo.
2. Matka maloletej sa na pojednávanie vo veci nariadené na deň 12.10.2017 nedostavila napriek tomu, že bola o termíne pojednávania písomne upovedomená dňa 04.10.2017, pričom svoju neúčasť neospravedlnila. Preto súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP.“) s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti za súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
3. Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa žiadal, aby súd zveril maloletú P. do ústavnej starostlivosti, pretože je to v jej záujme. Uviedol, že matka od doby, čo boli všetky jej deti umiestnené v zariadeniach, resp. v náhradnej starostlivosti, sa o tieto nezaujíma. Ďalej uviedol, že zvažujú a hľadajú možnosti umiestnenia detí do náhradnej rodinnej starostlivosti, prípadne aj možnosti osvojenia
a vzhľadom na nezáujem matky pravdepodobne podajú návrh na vyslovenie osvojiteľnosti maloletých detí matky. Zástupca kolízneho opatrovníka ďalej navrhol určiť výživné v minimálnej výške. 4. Zástupca Okresného prokurátora v Malackách uviedol, že podľa jeho názoru bude umiestnenie maloletej do ústavnej starostlivosti v jej najlepšom záujme, a to s poukazom na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky a správu Detského domova Q.. 5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím prítomných účastníkov, oboznámením sa s rodným listom maloletého dieťaťa, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky o maloletom dieťati, správou Detského domova Q. o maloletom dieťati, obsahom spisu Okresného súdu Malacky 8PPOm/1/2017, rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 8P/173/2011 zo dňa 24.11.2011, uznesením Okresného súdu Malacky č. k. 9P/22/2017-7 zo dňa 15.02.2017, Okresného súdu Malacky č. k. 9PPOm/1/2017-6 zo dňa 30.01.2017, uznesením Okresného súdu Malacky č. 9P/222/2016-10 zo dňa 21.11.2016, rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 10P/82/2014-52 zo dňa 05.02.2015, potvrdeniami o poberaní prídavkov na dieťa a rodičovského príspevku matkou, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil, že otcovstvo k maloletému dieťaťu nebolo určené. Uznesením č. k. 8PPOm/1/2017-9 zo dňa 30.01.2017 tunajší súd maloletú P. okamžite dočasne zveril do starostlivosti Detského domova Q., so sídlom Q., Z. ul. č. XX; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2017. Uznesením č. k. 9P/110/2017 - 1 zo dňa 05.06.2017 tunajší súd začal z úradnej povinnosti konanie o zverenie maloletého dieťaťa do ústavnej starostlivosti, nakoľko k riadnemu zvereniu maloletej do ústavnej starostlivosti doposiaľ neprišlo. 6. Maloletá P. je t. č. umiestnená v profesionálnej rodine Detského domova Q., so sídlom Q., Z. ul. č. XX, pričom v starostlivosti rovnakej rodiny je aj sestra maloletej J. K.. Maloletá P. má v profesionálnej rodine zabezpečenú kvalitnú starostlivosť, maloletá napreduje, zlepšila sa jej komunikácia a slovná zásoba v slovenskom jazyku (v pôvodnej rodine používali rómsky jazyk), posilnila sa jej súrodenecká väzba so sestrou. Maloletá je veselej povahy, jej správanie je slušné, obľubuje tanec, beh, hru s bábikami či loptou, kreslenie, rada tiež pomáha pri domácich prácach a v záhrade. 7. Matka maloletého dieťaťa sa v súčasnosti zdržiava na neznámom mieste, žije túlavým spôsobom života. Matka má okrem maloletej P.alších šesť detí, a to maloletého P. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 9P/170/2015-70 zo dňa 08.12.2016, právoplatným dňa 10.01.2017, zverený do ústavnej starostlivosti Detského domova Q., so sídlom Q., Z. ul. č. XX; maloletú P. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Levice č. k. 10P/82/2014-52 zo dňa 05.02.2015, právoplatným dňa 20.03.2015, zverená do náhradnej osobnej starostlivosti X. Y., nar. XX.XX.XXXX; maloletú U. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 8P/173/2011 zo dňa 24.11.2011, právoplatným dňa 27.12.2011 zverená do ústavnej starostlivosti Detského domova W., so sídlom O., Y.. X; maloletú Z. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola neodkladným opatrením Okresného súdu Malacky č. k. 9P/22/2017-7 zo dňa 15.02.2017, právoplatným dňa 04.04.2017, zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke Z. K., nar. XX.XX.XXXX; maloletú J. K., nar. XX.XX.XXXX, ktorá bola neodkladným opatrením Okresného súdu Malacky č. k. 9PPOm/1/2017-6 zo dňa 30.01.2017, právoplatným dňa 24.02.2017, okamžite dočasne zverená do starostlivosti Detského domova Q., so sídlom Q., Z. ul. č. XX a maloletého B. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol neodkladným opatrením Okresného súdu Malacky č. k. 9P/222/2016-10 zo dňa 21.11.2016, právoplatným dňa 21.11.2016, dočasne zverený do starostlivosti Domova detí W. o.z., so sídlom V. XX/X, Y.. Matka je v súčasnosti nezamestnaná, nevedená v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, poberá invalidný dôchodok vo výške 150 Eur mesačne. V roku 2016 a v januári 2017 matka poberala rodičovský príspevok na maloletú P. vo výške 203,20 Eur mesačne ako aj prídavok na tri maloleté deti - P., J. a Z. vo výške 70,56 Eur mesačne a v mesiacoch február a marec 2017 už poberala prídavok iba na maloletú Z. vo výške 23,52 Eur mesačne. Počas pobytu maloletej P. v Detskom domove Q., so sídlom Q., Z. ul. č. XX, ju matka vôbec nenavštívila, iba sa dvakrát dostavila do zariadenia (dňa 03.03.2017 a dňa 05.04.2017), kde jej bol odovzdaný telefonický kontakt, na ktorom si môže dohodnúť stretnutie s maloletou tak, aby mohla byť zabezpečená doprava dieťaťa z profesionálnej rodiny, avšak matka si odvtedy stretnutie s maloletou nedohodla a detskému domovu neuviedla miesto, na ktorom sa skutočne zdržiava.
8. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine, náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných, na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť.
10. Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine, náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.
11. Podľa § 44 osa. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti zvolí, vždy prihliadne na záujme maloletého dieťaťa.
12. Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť a pestúnska starostlivosť majú prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, a ak to nie je možné, do pestúnskej starostlivosti.
13. Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine, súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená, nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo pestúnskej starostlivosti a a) dieťa je osvojiteľné a nie je možné ho zveriť do starostlivosti budúcich osvojiteľov alebo do starostlivosti fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, b) rodičia dieťaťa nežijú alebo im v starostlivosti o dieťa bráni závažná prekážka, c) uložené výchovné opatrenie podľa § 37 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/36/20160101> neviedlo k náprave alebo d) rodičia dieťaťa sú pozbavení výkonu rodičovských práv.
14. Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine, za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine, ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.
16. Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o ústavnej starostlivosti a označení zariadenia súd vždy prihliadne na citové väzby maloletého dieťaťa k rodičom, súrodencom a iným blízkym osobám a zohľadní možnosti zariadenia na utvorenie podmienok na zachovanie rodinných a citových vzťahov dieťaťa, jeho rodičov a súrodencov.
17. Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.
18. Podľa § 55 ods. 2 Zákona o rodine, ak súd nariadi ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloletého dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rovinných a sociálnych pomerov určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverenie dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.
19. Podľa § 55 ods. 3 Zákona o rodine, súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
22. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
23. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
25. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
26. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.
27. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa.
28. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
29. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.
30. Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine, súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
31. Podľa § 217 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
32. Podľa § 217 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
33. Podľa § 231 Civilného sporového poriadku, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
34. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a
povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
35. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že rozdelenie rodiny predstavuje veľmi závažný zásah do základných ľudských práv, a preto sa musí opierať o dostatočne pádne argumenty motivované záujmom dieťaťa. Za takéto možno považovať vystavenie detí násiliu alebo zlému zaobchádzaniu, pohlavnému zneužívaniu, či "aspoň" nedostatok citového zázemia, znepokojivý zdravotný stav alebo psychická nerovnováha na strane rodičov, prípadne nevyhovujúce životné podmienky alebo materiálny nedostatok v spojení s ďalšími okolnosťami. Týmto požiadavkám zodpovedá zákonná úprava vykonaná ustanovením § 46 ods. 1 zákona o rodine, podľa ktorého súd môže nariadiť ústavnú výchovu alebo dieťa zveriť do starostlivosti zariadeniu pre deti vyžadujúce okamžitú pomoc, ak je výchova dieťaťa vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak z iných závažných dôvodov rodičia nemôžu zabezpečiť výchovu dieťaťa (rozhodnutie L ÚS 31/96 /ÚS ČR/).
36. Pri takto vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom je dôvodné. Súd má vykonaným dokazovaním za preukázané, že matka sa o maloletú nezaujíma, od jej umiestnenia v detskom domove ju ani raz nenavštívila, zákonnú vyživovaciu povinnosť si neplní. Matka maloletého dieťaťa v súčasnosti nemá stále bydlisko, žije túlavým spôsobom života. Súd pri rozhodovaní obligatórne skúmal, či nie je možné predísť nariadeniu ústavnej starostlivosti, teda či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej alebo pestúnskej starostlivosti. Súdu nie sú známi príbuzní matky maloletej ani iné blízke osoby, ktoré by mali o dieťa záujem.
37. Nakoľko odňatie dieťaťa z rodinného prostredia svojich rodičov je závažným zásahom do základných ľudských práv dieťaťa a jeho rodičov, súd preskúmal a zhodnotil všetky rozhodujúce okolnosti, podkladom ktorých je rozhodnutie o nariadení ústavnej starostlivosti. Súd zvážil všetky skutočnosti a po vykonanom dokazovaní, chrániac všetky práva maloletého dieťaťa dospel k záveru, že nariadenie ústavnej starostlivosti nad výchovou maloletej je v jej záujme. S poukazom na preukázaný skutkový a právny stav súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, s ohľadom na záujem dieťaťa. Súd súčasne konštatuje, že nariadením ústavnej starostlivosti nie sú dotknuté rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, pričom ich výkon je obmedzený vo vzťahu k umiestneniu dieťaťa v ústavnom zariadení. Matka má právo na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati, ako aj stretávanie sa s ním za podmienok stanovených vnútornými predpismi zariadenia. Naproti tomu jej vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu zostáva zachovaná.
38. Pri ustálení výšky výživného súd prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky dieťaťa, zohľadnil vek dieťaťa a jeho celkový zdravotný stav. Súd vzhľadom k sociálnej situácii rodičov matky, určil minimálny rozsah vyživovacej povinnosti, ktorá v zmysle zákonných ustanovení predstavuje výšku 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa v danom čase mesačne (zákon o životnom minime č. 601/2003 Z. z. v platnom znení a opatrenie MPSVaR SR č. 186/2013 Z. z., ktorým bola určené výška životného minima pre dané obdobie).
39. Čo sa týka počiatku určenia zákonnej povinnosti platiť na výživu maloletého dieťaťa, súd rozhodol o plnení tejto povinnosti ku dňu právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že úhrady na výživnom budú poukazované na účet zariadenia, v ktorom je, resp. bude maloleté dieťaťa umiestnené, keďže výkon starostlivosti bude v plnej miere zabezpečovať toto ústavné zariadenie.
40. Súd s poukazom na ustanovenie § 55 ods. 2 Zákona o rodine určil matke lehotu jedného roka na preukázanie úpravy jej rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohla osobne vykonávať starostlivosť o maloletú.
41. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 355 ods. 1 C.s.p. podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 C.s.p..
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak účastník konania nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený účastník môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitného predpisu.