Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41C/353/2016

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou v právnej veci žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874, adresa pre doručovanie: P.O. Hviezdoslava 26, 010 01 Žilina, proti žalovanému: O. štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 101,50 eur, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 101,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 101,50 eur od 24.09.2016 do zaplatenia a nahradiť náklady konania vo výške 1,55 eur, a to v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 17.10.2016, domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 101,50 eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy 101,50 eur od 24.09.2016 do zaplatenia a náhrady nákladov konania vo výške 1,55 eur. Žalobu odvodnil tým, že žalovaný ako poistenec žalobcu bol povinný v zmysle zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení oznámiť žalobcovi najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia. Žalovaný v období od 18.07.2012 do 13.05.2016 bol zdravotne poistený v zahraničí. Túto skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi dňa 13.05.2016 doručením odhlášky zo zdravotného poistenia zo dňa 13.05.2016 a čestného vyhlásenia zo dňa 13.05.2016. Žalobca spätne vyňal žalovaného zo zdravotného poistenia na území SR, pričom bolo zistené, že v čase vyňatia zo zdravotného postenia bola žalovanému poskytnutá zdravotná starostlivosť, ktorú žalobca poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti aj uhradil. Jedná sa o náklady zdravotnej starostlivosti, a to špecializovaná ambulantná starostlivosť 10,61 eur, všeobecná ambulantná starostlivosť, kap. platby 90,89 eur. Konštatoval, že nárok na úhradu zdravotnej starostlivosti na základe zdravotného poistenia možno uplatniť len v čase existencie poistného vzťahu. Ďalej uviedol, že listom č. XXXXVPXXXXXXXXXX zo dňa 11.08.2016 vyzval žalovaného na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti v lehote do 15 dní od dňa doručenia výzvy. Výzvu žalovaný neprevzal, žalobcovi bola doručovateľom vrátená dňa 08.09.2016. Na upomienky žalobca nereagoval. Tvrdil, že okrem nákladov vynaložených na zdravotnú starostlivosť mu vznikli aj náklady konania spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške 1,55 eur (poštovné). Vzhľadom na to, že žalovaný vyúčtované náklady zdravotnej starostlivosti do dňa podania žaloby neuhradil dobrovoľne, žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

2. Okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, dňa 25.10.2016 vydal platobný rozkaz č.k. 41C/353/2016-13.

3. Uznesením č.k. 41C/353/2016-20 zo dňa 24.04.2017 okresný súd predmetný platobný rozkaz v súlade s § 266 ods. 3 v plnom rozsahu zrušil.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 5. Vzhľadom k tomu, že v danej veci išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne vyhlásil tento rozsudok dňa 13.10.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu 21.08.2017. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise, a to najmä odhláškou poistenca (č.l. 3 spisu), čestným vyhlásením (č.l. 4 spisu), náhľadom na výpis z účtu poistenca - zdravotná starostlivosť za obdobie od 18.07.2012 do 13.05.2016 (č.l. 5-6 spisu), výzvou na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v čase zániku poistného vzťahu zo dňa 11.08.2006 (č.l. 7 spisu) doručenkou (č.l. 8 spisu), predžalobnou upomienkou zo dňa 19.09.2016 (č.l. 9 spisu). 7. Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil skutkový stav tak, ako ho udával žalobca. Z predloženého náhľadu na výpis z účtu poistenca súd zistil, že za obdobie od 18.07.2012 do 13.05.2016 bola zo strany žalobcu ako zdravotnej poisťovne uhradená poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti celkovo suma 101,50 eur a to (špecializovaná ambulantná starostlivosť 10,61 eur, všeobecná ambulantná starostlivosť 90,89 eur). Z čestného vyhlásenia o zdravotnom poistení súd vzal za nesporné, že žalovaný pracoval v Rakúsku od 18.07.2012 a bol tam zdravotne poistený v systéme sociálneho zabezpečenia z titulu zamestnania a neodhlásil sa z verejného zdravotného poistenia. Túto skutočnosť oznámil žalobcovi až dňa 13.05.2016. Z predloženej výzvy žalobcu zo dňa 11.08.2016 a opakovane dňa 19.09.2016 mal súd za preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti v čase zániku poistného vzťahu (od 18.07.2012 do 13.05.2016) v sume 101,50 eur a náklady konania v sume 1,55 eur, a to do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaný pohľadávku nezaplatil.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená alebo dobrovoľne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, aka) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, b) vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť, c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z., u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Dobrovoľné verejné zdravotné poistenie zaniká dňom odhlásenia zo zdravotnej poisťovne.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z., poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní a) zmenu mena, priezviska a zmenu trvalého pobytu, b) zmenu platiteľa poistného, c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca, d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné (§ 11 ods. 8 až 10).

Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 písm. a) zákona č. 580/2004 Z. z., príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise (zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti).

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

8. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím tohto, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca zachovávať. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodu musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná, nemôžu ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu ako škode.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom v žalobe, že žalovaný bol poistený v zahraničí a že spätne došlo k jeho vyňatiu z povinného zdravotného poistenia a zanikla jeho účasť na verejnom zdravotnom poistení. Žalovaný porušil svoju povinnosť podľa ustanovenia § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z.z., ak by si žalovaný svoju povinnosť splnil, zo strany žalobcu by nedošlo v predmetnom období k úhrade nákladov poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanému, ktorá u žalobcu predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére žalobcu (zmenšenie majetku poškodeného) a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Čo sa týka výšky škody, súd nemal žiaden dôvod, ktorý by zakladal pochybnosť súdu ohľadom správnosti vyúčtovaných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanému za predmetné obdobie a uhradených žalobcom tak, ako vyplýva z rozpisu nákladov a v čase vyňatia zo zdravotného poistenia. Občianskoprávna úprava podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Keďže existencia jednotlivých predpokladov vzniku občianskoprávnej zodpovednosti žalovaného za škodu bola v konaní nepochybne preukázaná, súd žalobe žalobcu v celom rozsahu v časti o zaplatenie sumy 101,50 eur vyhovel.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z. a z ustanovenia § 3 ods. 1 vyplýva, že výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 24.09.2016 bola 0,00 %.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

10. Žalobca si popri istine uplatnil i úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 29.04.2016 do zaplatenia. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t.j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Súd podľa ustanovenia § 563 vychádzal z toho, že dlžník je povinný dlh nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Žalobca žalovaného vyzval

na splnenie povinnosti výzvou zo dňa 11.08.2016, doručovanou na adresu trvalého pobytu žalovaného uvádzanou žalovaným v písomnom styku, ako aj vyplývajúcou z registra obyvateľov, vrátenou žalobcovi dňa 08.09.2016, s lehotou na plnenie 15 dní. Okresný súd má za to, že deň 08.09.2016 možno vzhľadom na vyššie uvedené považovať za deň doručenia zásielky (analógia § 112 ods. 3 . Po márnom uplynutí 15 dňa na zaplatenie (lehota poskytnutá žalobcom na zaplatenie) sa tak žalovaný dostal do omeškania (08.09.2016 + 15 dní = 23.09.2016) a preto súd v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi k istine aj úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 101,50 eur od 24.09.2016 (deň po 23.09.2016, kedy uplynula 15 dňová lehota stanovená vo výzve zo dňa 11.08.2016) až do zaplatenia.

Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

11. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, má preto voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.