Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6C-180-2016.pdf
PDF · 87.97 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/180/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Y.. I. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.Q. XX, XXX XX H., občana Maďarskej republiky, zast. JUDr. Michaelou Maťuchovou, advokátkou AK Lieskovec, so sídlom Osloboditeľov 5, 962 21 Lieskovec, proti žalovanej Q. M., trvale bytom B. XX/X, N., t. č. C. XX, XXX XX H., občianke SR, o zaplatenie 960,- Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti žalovanej sumy 300,- Eur z a s t a v u j e .
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 660,- Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 320,- Eur od 16. 05. 2014 do zaplatenia a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyni domáhal voči žalovanej pôvodne zaplatenia sumy 960,- Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. V priebehu konania zobral žalobu späť v časti sumy 300,- Eur, takže predmetom sporu bola zostávajúca čiastka vo výške 660,- Eur.
2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť s oznámením, že nie je si vedomá žiadnej dlžnej čiastky voči žalobcovi, pretože byt opustila v mesiaci apríl.
3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 09. 06 2016, plnomocenstva zo dňa 12. 05. 2016, nájomnej zmluvy zo dňa 01. 02. 2014, vyjadrenia žalovanej zo dňa 14. 09. 2016, vkladových lístkov v prospech účtu vedeného v ČSOB na meno žalobcu, ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
4. Žalobca so žalovanou uzatvoril dňa 01. 02. 2014 nájomnú zmluvu v zmysle § 685 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzájomne bola dohodnutá výška nájomného 320,- Eur mesačne tak, ako to vyplýva z článku V. bod 1 predmetnej zmluvy. Z článku V. bodu 5 zmluvy vyplýva, že v prípade, ak nájomca nezaplatí dohodnuté nájomné do 15. dňa kalendárneho mesiaca, je prenajímateľ oprávnený žiadať poplatok z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania až do úplného zaplatenia. Uvedené skutočnosti žalobca preukázal listinným dôkazom a to spomínanou nájomnou zmluvou.
5. Žalobca uviedol, že prvé nájomné za mesiac február 2014 žalovanej „odpustil“ a to vzhľadom na dokončovacie práce prebiehajúce v byte. Žalovaná tam však mala zložené veci po celý čas a byt užívala.
Žalovaná nájomné za mesiac apríl, máj a jún neuhradila. Dňa 29. 06. 2014 boli z bytu vypratané všetky veci a nájomný vzťah žalobca so žalovanou fakticky skončil.
6. K predmetu žaloby, na základe výzvy súdu, žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14. 09. 2016 uviedla, že bola uzavretá 01. 02. 2016 nájomná zmluva so žalobcom s tým, že mesiace február, marec a apríl mali byť zaplatené. V mesiaci apríl (ku koncu) sa žalovaná mala údajne z bytu vysťahovať, pretože už nemala na nájomné. V mesiaci máj jej žalobca zamedzil prístup do bytu, kde jej ostali osobné veci, ako aj hnuteľný majetok. Až dňa 28. 06. 2014 jej boli veci vysťahované na jej neznáme miesto.
7. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
8. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsah užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
9. Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.
10. Súd z predloženého listinného dôkazu označeného ako nájomná zmluva, uzavretá dňa 01. 02. 2014 medzi sporovými stranami má za preukázané, že sporové strany si v zmysle článku II. dotknutej zmluvy uzatvorili medzi sebou nájomnú zmluvu na dobu neurčitú a to od 01. 02. 2014. Z článku V. bodu 1 zmluvy je zrejmé, že prenajímateľ a nájomca sa dohodli na výške nájomného ktorá predstavovala sumu 320,- Eur za kalendárny mesiac. Taktiež sa dohodli aj na sankcii v prípade, ak nájomné nebude zaplatené riadne a včas, teda vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca (článok V. bod 5), kedy je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu poplatok z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania až do úplného zaplatenia. Z článku VI. jednoznačne vyplynulo, že nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom, resp. písomnou výpoveďou prenajímateľa s tým, že výpovedná doba je 1 mesiac a začína plynúť nasledujúci mesiac po mesiaci, v ktorom bola výpoveď druhej strane doručená.
11. V rámci vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzavretá dohoda (prenajímateľ/nájomca) o zániku nájomného vzťahu, a pokiaľ žalovaná „svojvoľne“ koncom apríla 2014 opustila predmetný byt z dôvodu, že nemala finančné prostriedky na nájom (alebo akéhokoľvek iného dôvodu) bolo to porušenie vzájomne dojednaných podmienok uvedených v dotknutej nájomnej zmluve. Žalovanej nič nebránilo stretnúť sa so žalobcom ako prenajímateľom, vysvetliť mu jej zložitú/nepriaznivú finančnú situáciu a dohodou ukončiť s ním nájomný vzťah ku dňu 01. 05. 2014. Pokiaľ žalobca ako prenajímateľ nemal zaplatenú úhradu nájomného od žalovanej ako nájomkyni v období apríl, máj, jún, je len logické, že koncom mesiaca jún (29. 06. 2014) vypratal všetky veci patriace nájomkyni, a to preto, že sa jej neúspešne pokúšal doručiť písomné ukončenie nájomného vzťahu na dovtedy známu adresu žalovanej B. XX/X, N.. Logicky žalobca nemal inú možnosť ako sa dostať a naďalej spravovať predmety svojho osobného vlastníctva. Predmetom sporu bola suma 960,- Eur, súčet nájmu 3 x 320,- Eur za obdobie apríl - jún 2014, no v priebehu konania, vzhľadom na žalovanou predložené fotokópie vkladových listov v prospech účtu žalobcu a to jedného na sumu 300,- Eur, jedného na sumu 320,- Eur, žalobca zobral v časti 300,- Eur žalobu voči žalovanej späť. Pokiaľ žalobca odpustil žalovanej nájomné za mesiac február, táto bola naďalej povinná platiť nájomné počnúc mesiacom marec, pokračujúc mesiacmi apríl, máj a končiac mesiacom júnom. Za uvedené obdobie preukázateľne uhradila len sumu 620,- Eur, a preto súd žalobe ako dôvodnej (v žalobcom poníženej výške) vyhovel a uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 660,- Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,25 % ročne zo sumy 320,- Eur od 16. 05. 2014 do zaplatenia tak, ako právna zástupkyňa žalobcu v mene žalobcu modifikovala text žalobného výroku vo svojom procesnom podaní zo dňa 28. 12. 2016.
12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania, poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. V tomto prípade si žalobca vo svojom „definitívnom“ výroku uplatnil voči žalovanej aj poplatok z omeškania, ajúrok z omeškania.
13. S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie, súd potom priznal žalobcovi primárne poplatok z omeškania (na ktorom sa sporové strany v nájomnej zmluve z titulu sankcie dohodli) a v časti kde si žalobca uplatnil voči žalovanej úrok z omeškania, v tejto súd žalobu zamietol.
14. Záverom je treba ešte uviesť, že pokiaľ žalovaná uviedla, že koncom mesiaca apríl 2014 sa vysťahovala z dotknutého bytu, takýmto jednostranným konaním nemožno mať za to , že bol legitímnym spôsobom ukončený nájomný vzťah. Tým, že bez vzájomne dohodnutého spôsobu ukončenia nájomného vzťahu žalovaná síce predmetný byt neužívala, nič jej však nebránilo, aby v zmysle nájomnej zmluvy tento užívať mohla, no pokiaľ aj z bytu odišla, stále v rámci platného nájomného vzťahu bola povinná platiť žalobcovi ako prenajímateľovi riadne dohodnuté mesačné nájomné.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. S poukazom na výsledok sporu, súd mal za to že žalobca bol v konaní úspešný (jeho neúspech bol len v nepatrnej časti vo vzťahu k uplatnenej žalovanej sume), a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 CSP a § 362 ods.1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 CSP nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 CSP) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP (§ 360 ods.2 CSP). Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 CSP). Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 CSP).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 CSP). Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 CSP). Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 CSP). Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 CSP). Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 CSP). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 CSP). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 CSP). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 CSP). Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 CSP). Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 CSP). Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 CSP). Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP). V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 CSP).