Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31OdK/40/2024

Uznesenie

Okresný súd Nitra, v konaní o oddlženie dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., podnikajúceho pod obchodným menom: A. B., s miestom podnikania C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., IČO: 43 021 603, zastúpený: Centrum právnej pomoci, sídlo Námestie slobody 12, Bratislava, IČO: 30 798 841, vykonávajúce činnosť prostredníctvom Kancelárie v Komárne, Dunajské nábrežie 14, Komárno, o návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., podnikajúceho pod obchodným menom: A. B., s miestom podnikania C. D. XXX/XX, XXX XX E. F. G., IČO: 43 021 603.

II. Súd má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (t. j. na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení.

III. Súd ustanovuje do funkcie správcu: Mgr. Ladislav Barát, so sídlom kancelárie Školská 3, 949 01 Nitra, značka správcu S1182.

IV. Súd vyzýva veriteľov, ktorí majú podľa a o konkurze a reštrukturalizácii v účinnom znení (ďalej len „“) právo prihlásiť pohľadávku do konkurzu, aby prihlásili svoje pohľadávky spôsobom stanoveným v , t. j. prihláškou podanou v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, s tým, že prihláška musí spĺňať náležitosti stanovené v , , až 6, až 10 .

V. Súd oddlžuje dlžníka tak, že ho zbavuje (i/) všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (vymedzené v ), v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, a (ii/) všetkých dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (vymedzené v ).

VI. Súd poukazuje zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci vo výške 500,- eur bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu na účet správcu, ktorého číslo sa mu ukladá oznámiť súdu bez zbytočného odkladu po doručení tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu, a za tým účelom upravuje učtáreň Okresného súdu Nitra, aby po vyhlásení konkurzu na účet správcu vyplatila uvedený preddavok vedený pod položkou registra 291/2024, druh trov konania D14.

VII. Súd ukladá správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 Nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

VIII. Súd ukladá správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o priebehu konkurzu, najmä o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch smerujúcich k speňaženiu majetku

podliehajúcemu konkurzu, a to prvú v lehote 60 dní od vyhlásenia konkurzu a následne každú ďalšiu vždy v lehote 15 dní od uplynutia každých ďalších šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na podanie prvej správy o priebehu konkurzu.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 25.03.2024, doručeným súdu dňa 25.03.2024, sa dlžník domáha, aby súd vyhlásil na jeho majetok konkurz podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

2. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (inak aj len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“ alebo „ZKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

3. Podľa veta štvrtá , fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

4. Podľa a , (3) dlžník je oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na určenie splátkového kalendára iba vtedy, ak sa voči nemu vedie exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie; ak ide o návrh na vyhlásenie konkurzu, musí od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynúť aspoň jeden rok. (4) Dlžník je povinný spolu s návrhom na vyhlásenie konkurzu alebo s návrhom na určenie splátkového kalendára vyhlásiť, že je platobne neschopný.

5. Podľa , o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

6. Podľa , v poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.

7. Podľa , (1) návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou. (2) Návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje a) dlžníkov životopis spolu s opisom jeho aktuálnej životnej situácie, b) zoznam osôb spriaznených s dlžníkom, c) zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch, d) zoznam veriteľov, e) vyhlásenie dlžníka o platobnej neschopnosti, f) doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci vedenie exekučného konania alebo obdobného vykonávacieho konania podľa .

8. Podľa , (1) súd najneskôr do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu vyhlási konkurz, ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky, ak zistí, že a) návrh podala oprávnená osoba, b) návrh spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, c) dlžník je v súlade s týmto zákonom riadne zastúpený, d) dlžník je platobne neschopný; súd vychádza z vyhlásenia dlžníka, ibaže existuje dôvodná pochybnosť o jeho pravdivosti, e) nebráni tomu v minulosti vyhlásený konkurz alebo určený splátkový kalendár, f) bol zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci; preddavok súd bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu poukáže na účet správcu alebo ho vráti zložiteľovi, ak súd konkurz nevyhlási. (2) Ak nie sú splnené podmienky podľa odseku 1, súd v rovnakej lehote návrh odmietne alebo konanie zastaví. (3) Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

9. Podľa vyhlášky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti (inak aj len „“), táto vyhláška upravuje podrobnosti o (a/) spôsobe určenia platobnej neschopnosti.

10. Podľa vyhlášky č. , peňažným majetkom sa na účely určenia platobnej neschopnosti rozumejú a) peňažné prostriedky, b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace, c) peňažné pohľadávky, cenné papiere a finančné nástroje, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, d) peňažné pohľadávky, cenné papiere a finančné nástroje po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti, e) peňažné pohľadávky, cenné papiere a finančné nástroje, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.

11. Podľa veta prvá , správcu ustanovuje súd na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom.

12. Podľa , súd je oprávnený požadovať od správcu vysvetlenia alebo správy o priebehu konania, ktoré je správca povinný súdu v určenej lehote poskytnúť.

13. Podľa , pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu alebo návrhu na určenie splátkového kalendára, až do ustanovenia správcu, musí byť dlžník zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci. Zastúpenie sa preukazuje rozhodnutím Centra právnej pomoci podľa osobitného predpisu.

14. Podľa , na konanie podľa tohto zákona sú kauzálne príslušné (d/) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre.

15. Podľa , na konanie podľa tohto zákona je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dlžník bydlisko alebo sídlo.

16. Podľa , súd skúma miestnu príslušnosť iba do vyhlásenia konkurzu alebo do poskytnutia ochrany pred veriteľmi; inak sa pri skúmaní miestnej príslušnosti postupuje podľa .

17. Podľa (ďalej len „“ alebo „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

18. Podľa , súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí.

19. Podľa , v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada.

20. Podľa , v uznesení o vyhlásení konkurzu, v uznesení o povolení reštrukturalizácie alebo v uznesení o poskytnutí ochrany pred veriteľmi súd vo výroku určí medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu3b) a uloží správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu.26)

21. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 3b) v ustanovení je čl. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 141, 5. 6. 2015) v platnom znení.

22. Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje poznámka pod čiarou 26) v ustanovení je Nariadenie Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6. 2004) v platnom znení (a) Nariadenie (EÚ) č. 2015/848 v platnom znení.

23. Podľa čl. 2 ods. 4., ods. 7, ods. 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní v účinnom znení (ďalej aj len „nariadenie o insolvenčnom konaní“ alebo „nariadenie č. 2015/848“), na účely tohto nariadenia: (4) „insolvenčné konanie“ sú konania uvedené v prílohe A; (7) „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: i) rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení začatia takéhoto konania a ii) rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu, (8) „okamih začatia konania“ je okamih, v ktorom rozhodnutie o začatí insolvenčného konania nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné.

24. Podľa čl. 3 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

25. Podľa čl. 3 ods. 1., pododsek druhý nariadenia o insolvenčnom konaní, v prípade samostatne zárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné miesto jej podnikania, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.

26. Podľa čl. 4 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

27. Podľa čl. 5 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní, dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ môže proti rozhodnutiu o začatí hlavného insolvenčného konania podať opravný prostriedok na súde, a to na základe medzinárodnej právomoci.

28. Podľa čl. 54 ods. 1. nariadenia o insolvenčnom konaní, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov.

29. Podľa čl. 2 ods. 12 nariadenia o insolvenčnom konaní, na účely tohto nariadenia: „zahraničný veriteľ“ je veriteľ, ktorý má svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa začalo konanie, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

30. Doručením návrhu dlžníka súdu (bod 1. odôvodnenia) sa začalo konanie o jeho oddlžení konkurzom ( v spojení s ) podľa štvrtej časti .

31. Súd v prvom rade skúmal procesné podmienky konania ( v spojení s ), pričom zistil, že návrh bol podaný na Okresný súd Nitra, ktorý je vecne, kauzálne i miestne príslušný na konanie o návrhu dlžníka (, , v spojení s a v spojení s ). Súd nezistil nedostatok ani iných procesných podmienok (pričom naplnenie procesnej podmienky právomoci osobitne odôvodňuje v ďalšej časti tohto odôvodnenia).

32. Medzi formálne podmienky na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu patrí návrh na vyhlásenie (oddlžovacieho) konkurzu podaný dlžníkom – fyzickou osobou (, ), ktorá je zastúpená zákonom stanoveným spôsobom (Centrom právnej pomoci alebo advokátom, ktorého určí Centrum právnej pomoci) ( ) a ku ktorému sú pripojené všetky stanovené náležitosti ( ) vrátane dokladu o zaplatení preddavku Centrom právnej pomoci ( ) vo výške 500,- eur, v ktorej súhrnnej výške patrí podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Z.

z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj len „“) za výkon funkcie v konaní podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ktorým je aj konanie o oddlženie konkurzom - ) správcovi paušálna odmena a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania a ktorého zaplatenie preukazuje aj záznam o zložení preddavku.

33. Súd konštatuje, že v prejednávanej veci sú všetky uvedené formálne podmienky na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu naplnené.

34. Medzi materiálne podmienky pre vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu ( ) patrí predovšetkým platobná neschopnosť dlžníka (, ), ktorú definuje ako stav, keď dlžník nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok ( veta štvrtá ), pričom však platobnú neschopnosť súd v zásade neskúma (pokiaľ o nej nemá pochybnosti, kedy vykoná dokazovanie) a vychádza len z vyhlásenia dlžníka, ktoré musí obsahovať návrh na vyhlásenie konkurzu ( v spojení s a ) a dokladu nie staršieho ako 30 dní o vedení exekučného alebo iného obdobného vykonávacieho konania, v ktorom od vydania poverenia na vykonanie exekúcie alebo od začatia obdobného vykonávacieho konania uplynul aspoň jeden rok ( v nadväznosti na ). Ďalšími materiálnymi podmienkami vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu ( a ) je uplynutie aspoň 10-tich rokov od posledného vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti a to, že dlžník nie je vo výkone trestu odňatia slobody.

35. Čo sa týka materiálnej podmienky uplynutia aspoň 10-tich rokov od posledného vyhlásenia konkurzu alebo od určenia splátkového kalendára podľa štvrtej časti a toho, že dlžník nie je vo výkone trestu odňatia slobody, tieto sú v prejednávanej veci splnené. Rovnako tak je v prejednávanej veci splnená podmienka, že súčasťou podaného návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu je doklad nie starší ako 30 dní o vedení exekučného konania, pričom od vydania poverenia na vykonanie danej exekúcie uplynul aspoň jeden rok.

36. Čo sa týka hlavnej materiálnej podmienky vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu, ktorou je platobná neschopnosť dlžníka, súd z návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu nadobudol dôvodné pochybnosti o pravdivosti vyhlásení dlžníka o tom, že je platobne neschopný. Túto dôvodnú pochybnosť nadobudol na základe toho, že dlžník v životopise s opisom jeho aktuálnej životnej situácie podľa uviedol, že jeho mesačný príjem je 2.300,- až 2.900,- eur eur, pričom z dokladu preukazujúceho vedenie exekučného konania podľa , nie staršieho ako 30 dní pred dňom podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, súd zistil, že vo vzťahu k tým exekúciám, ktoré sú vedené proti dlžníkovi a pri ktorých je uvedený aktuálny stav konania, je výška neuhradených nárokov 4.896,91 eura, čo nie je ani dvojnásobok mesačného príjmu dlžníka. Na základe uvedeného preto existovala v prejednávanej veci dôvodná pochybnosť o tom, či je dlžník platobne neschopný v zmysle vety štvrtej , v ktorom prípade je súd povinný v konaní o oddlženie konkurzom podľa skúmať splnenie podmienky platobnej neschopnosti dlžníka, keďže v prípade existencie dôvodnej pochybnosti o pravdivosti vyhlásenia dlžníka o tom, že je platobne neschopný, súd nemôže podľa časť vety za bodkočiarkou vychádzať z daného vyhlásenia dlžníka, ktoré je podľa obligatórnou náležitosťou návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu.

37. V nadväznosti na uvedené súd v prvom rade podľa vyzval tých súdnych exekútorov, ktorí vedú exekúcie, pri ktorých aktuálny stav konania nebol v doklade o vedených exekučných konaniach uvedený, aby uviedli oprávneného v týchto exekúciach, stav aktuálne vedeného exekučného konania proti dlžníkovi s výškou jednotlivých vymáhaných nárokov a oznámili, aká suma bola vymožená a akým spôsobom, resp. z akého majetku a kedy naposledy bol získaný výťažok, v akej sume a akým spôsobom.

38. K týmto výzvam sa žiadny z vyzvaných súdnych exekútorov, JUDr. Ladislav Jakubec ani JUDr. Dagmar Kováčová nevyjadrili.

39. Za účelom posúdenia splnenia materiálnej podmienky vyhlásenia konkurzu spočívajúcej v platobnej neschopnosti dlžníka súd považoval za potrebné podľa nariadiť vypočutie dlžníka,

keďže jeho výpoveď mohla mať význam pre rozhodnutie alebo postup súdu v konaní. Dňa 09.04.2024 nariadil termín tohto vypočutia na 10.05.2024.

40. Dňa 10.05.2024 sa uskutočnilo uvedené vypočutie dlžníka. V rámci vypočutia dlžník uviedol, že podľa jeho informácií je výška jeho záväzkov vo výške 10.000 až 11.000,- eur, pričom mu nie sú zrážané v súčasnosti žiadne sumy súdnymi exekútormi. Naposledy mu súdny exekútori vykonali zrážku asi pred 5 rokmi, a to z príjmu, keď bol zamestnaný v spoločnosti Euroexpress Galla s.r.o. Odkedy je dlžník samostatne zárobkovo činná osoba nestrhávajú mu súdni exekútori žiadne sumy, a to ani z invalidného dôchodku. V súčasnosti s dlžníkom súdni exekútori ani nekomunikujú, naposledy ho kontaktovali asi pred 1 až 2 rokmi, a to od súdneho exekútora JUDr. Krutého s tým, že je u nich vedená exekúcia na vymoženie dlhu dlžníka k danému dňu vo výške vo výške 7.200,- eur. Dlžník nemá žiadny majetok. Dlžník je výlučným disponentom s bankovým účtom vedeným na dcéru, na ktorom je aktuálny zostatok (ku dňu výsluchu) 1.070,- eur, keďže v daný deň dostal výplatu a z tejto sumy následne dlžník pokryje výdavky na bývanie a všetko ostatné. Dlžník ďalej uviedol, že podniká v oblasti stavebnín a činnosť vykonáva v zahraničí. Minulý rok bol takto v Nemecku, asi od konca februára do konca októbra, podľa danosti práce. V danom čase mal príjem vo výške, ako uviedol v životopise, od 2.300 do 2.900,- eur, prípadne v dobrom mesiaci aj 3.000,- eur, avšak dlžník si tam všetky výdavky uhrádzal sám, a to na ubytovanie, cestovné, stravu, ktoré mohli pokryť 1.400,- až 1.500,- eur a zo sumy. Dlžník uhrádzal zdravotné aj sociálne odvody, spolu vo výške 400,- eur. Dlžník je poberateľom invalidného dôchodku, v súčasnosti vo výške 160,- eur, a to z dôvodu, že pred piatimi rokmi mal infarkt a bol uznaný za invalidného v rozsahu 48%. V súčasnom kalendárnom roku mal celkový príjem (okrem invalidného dôchodku) z podnikania vo výške asi 4.000,- eur, teda priemerne asi 1.000,- eur mesačne. Pokles v príjme z podnikania je spôsobený tým, že tento rok je oproti minulému roku menej práce, a preto má vykonaných aj menej hodín, pričom dlžník aj v tomto roku podniká cez rovnakú firmu a činnosti vykonáva v Nemecku tak, ako aj minulý rok. Uviedol, že žije v domácnosti v Dvoroch nad Žitavou len so synom, ktorý má 15 rokov a na ktorého matka prispieva sumou 50,- eur určenou ako výživné súdom. Po odpočítaní všetkých výdavkov dlžníkovi v závislosti od výšky zárobku mesačne zostáva od 300 do 600,- eur. Od rozvodu žije bez partnerky.

41. Na základe podkladov rozhodnutia súd následne posudzoval, či je splnená materiálna podmienka vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu na majetok dlžníka podľa , teda či je dlžník platobne neschopný. Platobná neschopnosť fyzickej osoby je vymedzená v tak, že fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.

42. Súd v rámci posúdenia splnenia tejto podmienky na základe podkladov rozhodnutia (a aj za tým účelom vykonaného výsluchu dlžníka) v prvom rade uvádza, že z centrálneho registra exekúcii, z ktorého výpis bol pripojený k návrhu na vyhlásenie konkurzu podľa ako doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci vedení exekučného konania v spojení s výsluchom dlžníka súd zistil, že čo sa týka exekúcie vedenej (pôvodne) u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., výška dlhu dlžníka vymáhanej v tejto exekúcii bola k obdobiu pred jedným až dvomi rokmi vo výške 7.200,- eur (uvedené súd zistil z výsluchu dlžníka, keďže za účelom zistenia tejto skutočnosti vykonal úkony smerujúce k zabezpečeniu dôkazu aj priamo od súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca [ako nástupcu súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.], tento na výzvu súdu nereagoval, preto súd vychádzal len z výsluchu dlžníka). Aktuálnu výšku dlhu z exekúcie vedenej H. C. sa vzhľadom na jej ignorovanie výzvy súdu a vzhľadom na to, že aktuálny stav tejto exekúcie nebol uvedený ani vo výpise z Centrálneho registra exekúcii, z ktorého len vyplýva, že daná exekúcia je vedená, nepodarilo zistiť. Na základe uvedených podkladov však súd skutkovo uzatvára, že celková výška dlhov z tých exekúcii, ktorých stav (súčasný alebo aspoň posledný známy) sa v konaní podarilo zistiť je minimálne 12.096,91 eura, vychádzajúc zo súčtu súm aktuálne vymáhaných v exekúciach uvedených vo výpise z centrálneho registra exekúcii pripojeného k návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu na majetok dlžníka (4.896,91 eura – bod 36. odôvodnenia) a z vypočutia dlžníka vo vzťahu k exekúcii vedenej (pôvodne) u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. (podľa ktorého bola výška dlhu vymáhaná v tejto exekúcii pred jedným až dvomi rokmi vo výške 7.200,- eur), ktorej aktuálny stav nebol vo výpise z centrálneho registra exekúcii uvedený (vyplývalo z neho len, že táto exekúcia je vedená). V tejto súvislosti súd dopĺňa, že z výpisu z centrálneho registra exekúcii vyplýva, že v exekúcii vedenej (pôvodne) u súdneho exekútora JUDr. Krutého je vymáhaný aj denný úrok z omeškania vo výške 0,25 % od 13.05.2007 do zaplatenia, a vychádzajúc z vypočutia dlžníka, ktorý uviedol, že posledná

exekučná zrážka mu bola vykonaná asi pred 5-timi rokmi, je zrejmé, že výška dlhu dlžníka, vymáhaného v predmetnej exekúcii pôvodne vedenej u súdneho exekútora JUDr. Krutého, sa za obdobie, od kedy je naposledy dlžníkovi známa výška tohto jeho dlhu, ešte musela zvýšiť. Súd pre úplnosť k ustáleniu uvedenej minimálnej výške dlhov dlžníka uvádza, že tento sa v podstatnom približoval aj k samotným dlžníkom uvedenej celkovej výške dlhov, keď uviedol, že tieto sú približne vo výške 10.000,- až 11.000,- eur.

43. Čo sa týka samotného určovania platobnej neschopnosti, v nadväznosti na splnomocňovacie ustanovenie stanovuje podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti , ktorá na účely určenia platobnej neschopnosti vymedzuje v peňažný majetok, ktorý sa zohľadňuje pri určovaní platobnej neschopnosti.

44. Z v vyhlášky č. vymedzeného majetku súd z vypočutia dlžníka zistil, že hodnota jeho peňažného majetku bola ku dňu výsluchu 1.070,- eur, pozostávajúca z dvoch pohľadávok, a to (1/) peňažnej pohľadávky voči dcére ( vyhlášky č. ) ako majiteľke pohľadávok z bankového účtu, na ktorom sa však nachádzajú výlučne finančné prostriedky vyplácané dlžníkovi z výkonu podnikateľskej činnosti, ktorý je súčasne jediným disponentom s týmto bankovým účtom a má tak na základe dohody s dcérou ako majiteľkou tohto bankového účtu právo na finančné prostriedky nachádzajúce sa na uvedenom bankovom účte a (2/) peňažnej pohľadávky na vyplatenie invalidného dôchodku vo výške 160,- eur ( vyhlášky č. ), ktorého je dlžník poberateľom. Hodnota peňažného majetku dlžníka na účely posúdenia platobnej neschopnosti dlžníka je tak podľa vyhlášky č. spolu 1.230,- eur.

45. V súvislosti s uvedenou peňažnou pohľadávkou voči dcére dlžníka je pritom nutné pre úplnosť doplniť, že táto bola v danej výške v deň vypočutia dlžníka z dôvodu, že práve v daný deň mu bol vyplatený mesačný príjem z podnikania (ktorý celý predstavuje predmetná pohľadávka), pričom iný príjem ako predmetný príjem z podnikania a invalidného dôchodku dlžník podľa vyhlášky č. nemá.

46. Súd pre úplnosť k uvedenej hodnote zisteného peňažného majetku v zmysle vyhlášky č. , ktorý je určujúci pre posúdenie platobnej neschopnosti dlžníka, uvádza, že ani vzhľadom na v opise aktuálnej životnej situácie uvedené príjmy dlžníka v podstatne vyššej výške (2.300,- eur až 2.900,- eur) nenadobudol pochybnosti o z vypočutia dlžníka zistenom peňažnom majetku (pozostávajúceho z pohľadávky voči dcére, ktorá je majiteľkou bankového účtu, na ktorý sú vyplácané výlučne príjmy z podnikateľskej činnosti dlžníka a ktorý je jediným disponentom s daným bankovým účtom a invalidného dôchodku), keďže dlžník vysvetlil, že v dôsledku menšieho rozsahu výkonu podnikania sú jeho príjmy v roku 2024 podstatne nižšie oproti predchádzajúcemu roku, v ktorom dosahoval mesačný príjem od 2.300,- do 2.900,- eur (na ktorý poukazoval v opise aktuálnej životnej situácie, ktorý však bol spísaný 12.02.2024, teda viac ako mesiacom pred podaním návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu), pričom priemerný mesačný príjem dlžníka v roku 2024 je 1.000,- eur. Naviac, čo sa týka posúdenia toho, či príjem z podnikania dosahovaný dlžníkom v roku 2023 v spojení s príjmom z vyplácaného invalidného dôchodku nenasvedčuje tomu, že dlžník môže disponovať v súčasnosti peňažným majetkom vo väčšom rozsahu, než v akom ho uviedol pri vypočutí, súd uvádza, že k tomuto záveru nedospel, keďže dlžník vysvetlil, že z dosahovaného príjmu v roku 2023 vo výške 2.300,- až 2.900,- eur, príp. 3.000,- eur, mu fakticky po odpočítaní len nákladov spojených s výkonom podnikateľskej činnosti na území Nemecka zostávala len suma 1.500,- eur, keď zvyšok použil na výdavky na ubytovanie, cestovné, stravu a sumu 400,- eur odvádzal na sociálne a zdravotné odvody. Zo zvyšku pritom dlžník následne uhrádzal všetky svoje bežné výdavky na bývanie (pričom v opise aktuálnej životnej situácie dlžník uviedol, že platí nájomné vo výške 300,- eur, náklady na elektrinu a plyn sú vo výške 155,- eur, vodu 70,- eur; spolu 525 eur) a ostatné potreby. V tejto súvislosti možno doplniť, že všetky výdavky na domácnosť uhrádza výlučne dlžník, keďže žije v spoločnej domácnosti len s 15- ročným synom, na ktorého výživu prispieva matka sumou 50,- eur. K sume výživnému, ktoré mesačne platí matka syna dlžníka, súd uvádza, že vzhľadom na to, že si ním plní vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k synovi, ktorý má na výživné nárok podľa o rodine, uvedenú sumu nepovažoval za súčasť peňažného majetku dlžníka podľa vyhlášky č. , keďže ide o majetok jeho maloletého syna a nie dlžníka.

47. Na základe uvedené súd uzatvára, že nezistil, že by dlžník disponoval peňažným majetkom podľa vyhlášky č. , ktorý mu umožňuje všetky splatné peňažné záväzky, s ktorých splnením je v omeškaní viac ako 180 dní, zaplatiť, keďže výška predmetného peňažného majetku dlžníka je 1.230,- eur a výška splatných peňažných záväzkov, s ktorých splnením je dlžník v omeškaní viac ako 180 dní, je minimálne 12.096,91 eura, a preto je dlžník platobne neschopný podľa . Platobne schopnou je podľa a contrario totiž len taká fyzická osoba, ktorá je schopná plniť do 180 dní po lehote splatnosti všetky svoje peňažné záväzky.

48. Pre úplnosť súd dopĺňa, že tej skutočnosti, že dlžník nedisponuje nielen peňažným majetkom, ale ani iným exekvovateľným majetkom podľa Exekučného poriadku (ktorým majetkom je ďaleko širší rozsah majetku než je peňažný majetok v zmysle vyhlášky č. ) dostatočným na splatenie splatných peňažných záväzkov, s ktorých splnením je viac ako 180 dní v omeškaní, pritom nasvedčuje aj to, že voči dlžníkovi sú mnoho rokov vedené bezúspešne exekúcie, pričom z vypočutia dlžníka vyplýva, že v exekúcii voči nemu bolo vymožené peňažné plnenie pred 5 rokmi, a to napriek tomu, že poberá aj invalidný dôchodok v súčasnosti v sume 160,- eur.

49. Keďže súd dospel z už uvedených dôvodov dospel k záveru o platobnej neschopnosti dlžníka, je v prejednávanej veci splnená aj hlavná materiálna podmienka vyhlásenia oddlžovacieho konkurzu na majetok dlžníka, stanovená v , ktorou je platobná neschopnosť dlžníka, pričom pri jej skúmaní súd podľa časť vety za bodkočiarkou vzhľadom na existenciu dôvodných pochybností o pravdivosti vyhlásenia dlžníka o platobnej neschopnosti v návrhu na vyhlásenie konkurzu, túto, ako vyplýva z už vyššie uvedeného, posudzoval aj na základe ostatného obsahu návrhu na vyhlásenie konkurzu, listinných dôkazov – výpisu z Centrálneho registra exekúcii ako dokladu podľa , nie staršieho ako 30 dní, preukazujúceho vedenie exekučného konania a vypočutia dlžníka (podľa ).

50. Súd v súvislosti s týmto záverom o platobnej neschopnosti dlžníka však zdôrazňuje, že tento netvorí prekážku res iudicata (veci rozhodnutej) pre jej posudzovanie v prípadnom konaní o zrušenie oddlženia dlžníka pre nepoctivý zámer podľa a , existenciu ktorého poctivého zámeru súd podľa vety poslednej nie je oprávnený skúmať v konaní o oddlženie (vedeného či už vo forme konkurzného konania alebo vo forme konania o určení splátkového kalendára).

51. V danej veci sú teda splnené všetky procesné i hmotnoprávne podmienky stanovené v na vyhlásenie konkurzu, a súčasne s tým spojené rozhodnutie (i/) o ustanovení správcu na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom (v spojení s veta prvá ), (ii/) výzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky (v spojení s až 3 ), (iii/) oddlžení dlžníka tak, že ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (vymedzené v ) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, pričom je povinný v uznesení aj uviesť znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide a keďže pohľadávky vylúčené z uspokojenia (vymedzené v ) sa stávajú rozhodnutím o oddlžení nevymáhateľné, je v záujme právnej istoty potrebné do rozhodnutia o oddlžení zahrnúť aj túto skutočnosť, a to tak, že oddlžením sa dlžník zbavuje aj dlhov vylúčených z uspokojenia ( ), pričom súčasne je povinnosťou súdu uviesť podľa znenie ustanovení a v záujme právnej istoty aj v rozhodnutí o oddlžení, a to v časti poučenia, keďže ich citáciou sa pri tomto rozhodovaní plní primárne poučovacia povinnosť a ak by boli uvedené len v odôvodnení rozhodnutia, neboli by zverejnené vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu v Obchodnom vestníku, keďže uznesenie, ktoré sa zverejňuje v Obchodnom vestníku, sa podľa v ňom zverejňuje bez odôvodnenia, (iv/) o poukázaní zloženého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci bez zbytočného odkladu na účet správcu ( časť vety za bodkočiarkou ).

52. Súd preto v I. výroku tohto uznesenia podľa vyhlásil na majetok dlžníka konkurz, v III. výroku podľa v spojení s vetou prvou ustanovil správcu v ňom uvedeného na základe náhodného výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom, v IV. výroku podľa v spojení s až 3 vyzval veriteľov, ktorí majú podľa až 2 právo prihlásiť pohľadávku do konkurzu, aby prihlásili pohľadávky spôsobom stanoveným v , t. j. prihláškou podanou v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia

konkurzu, s tým, že prihláška musí spĺňať náležitosti stanovené v , , až 6, až 10 (pričom súd analógiou legis s poukazom na veta prvá časť vety za bodkočiarkou na uvedené ustanovenia, t. j. na až 3 o prihlasovaní pohľadávok a na tie z ustanovení, na ktorých primerané použitie v oddlžovacom konkurze odkazuje a ktoré upravujú náležitosti prihlášky, t. j. , , až 6, až 10 , vo výroku a v odôvodnení len odkázal, avšak nad tento zákonom ustanovený rámec ich v úplnom znení uvádza v poučení, a to aj s ďalšími relevantnými ustanoveniami, ktorými sú: o upovedomení v ňom uvedených subjektov o vyhlásení konkurzu správcom [ktoré tak v širšom zmysle súvisí s inštitútom prihlasovania pohľadávok]; ustanovenia o nedostatkoch prihlášky a o zozname pohľadávok, na ktorých [mysliac a ] primerané použitie v oddlžovacom konkurze popri už uvedenom , , až 6, až 10 odkazuje v ; o pohľadávkach uspokojovaných v konkurze a o nedotknutých pohľadávkach, na ktoré odkazuje veta prvá pri vymedzení veriteľa s právom prihlásiť sa do konkurzu, v V. výroku podľa oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil (i/) všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze (vymedzené v ), v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a (ii/) všetkých dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (vymedzené v ) a v VI. výroku podľa poukázal zložený preddavok na úhradu paušálnej odmeny správcu Centrom právnej pomoci vo výške 500,- eur bez zbytočného odkladu po vyhlásení konkurzu na účet správcu, ktorého číslo mu uložil oznámiť súdu bez zbytočného odkladu po doručení tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu, a za tým účelom upravil učtáreň Okresného súdu Nitra, aby po vyhlásení konkurzu na účet správcu vyplatila uvedený preddavok vedený pod položkou registra uvedenou v danom výroku.

53. V prípade, ak súd uznesením vyhlási konkurz, je jeho povinnosťou podľa jednak určiť medzinárodnú právomoc súdu podľa osobitného predpisu a jednak uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom, na ktorý odkazuje v poznámkach pod čiarou použitých v je nariadenie o insolvenčnom konaní.

54. Čo sa týka určenia medzinárodnej súdnej právomoci vo vzťahu k cezhraničným insolvenčným konaniam v rámci Únie okrem Dánska (recitál 88 nariadenia o insolvenčnom konaní), tak nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 4 ods. 1 ustanovuje povinnosť súdu vždy bez návrhu preskúmať, či má na insolvenčné konanie právomoc podľa čl. 3 (ktorá povinnosť súdu je prenesená aj do vnútroštátnej právnej úpravy, a to už uvedeného ), pričom v rozhodnutí o začatí insolvenčného konania je súčasne povinný uviesť, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je založená na čl. 3 ods. 1 alebo 2.

55. Medzinárodnú súdnu právomoc upravuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 3, ktorý z hľadiska systematiky rozlišuje hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1) a územné (teritoriálne) insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 až 4), ktoré môže prebiehať ako vedľajšie územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 2 a 3) alebo ako nezávislé územné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 4). Hlavné insolvenčné konanie (čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní) má univerzálnu pôsobnosť, jeho snahou je zahrnúť všetok majetok dlžníka do konkurznej podstaty a vyvolať účinky voči jeho veriteľom. Vo vzťahu k jednému dlžníkovi môže byť na území Únie začaté len jedno hlavné insolvenčné konanie.

56. Právomoc začať hlavné insolvenčné konanie majú podľa čl. 3 ods. 1 vety prvej nariadenia o insolvenčnom konaní súdy členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ktorý koncept je v medzinárodnom a európskom insolvenčnom práve označovaný skratkou COMI). Centrum hlavných záujmov dlžníka je definované v čl. 3 ods. 1 vete druhej nariadenia o insolvenčnom konaní ako miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

57. V tejto súvislosti, skôr ako súd pristúpi k skúmaniu COMI dlžníka a od toho odvodenej medzinárodnej súdnej právomoci, je potrebné vymedziť, čo sa rozumie „rozhodnutím o začatí insolvenčného konania“, ktorý pojem je používaný v čl. 3 až 5 nariadenia o insolvenčnom konaní upravujúcich medzinárodnú súdnu právomoc, na účely slovenského konania o oddlžení (ktoré je podľa prílohy A v nadväznosti na čl. 2 ods. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní insolvenčným konaním v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, na ktoré sa toto nariadenie podľa jeho čl. 1 ods. 1 vzťahuje), a to najmä vzhľadom na to, že podľa vnútroštátneho práva sa konanie o oddlžení začína podaním návrhu na oddlženie konkurzom alebo splátkovým kalendárom ( , v spojení s ).

58. Za použitia čl. 2 (najmä ods. 7 a ods. 8) nariadenia o insolvenčnom konaní je za „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní nutné považovať v konaní o oddlženie konkurzom podľa štvrtej časti uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa , čomu zodpovedá aj výslovná vnútroštátna úprava obsiahnutá v , pretože až toto rozhodnutie súdu je rozhodnutím spĺňajúcim kritériá stanovené v čl. 2 ods. 7 nariadenia o insolvenčnom konaní (podľa ktorého „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ zahŕňa: [i/] rozhodnutie akéhokoľvek súdu o začatí insolvenčného konania alebo o potvrdení takéhoto konania a [ii/] rozhodnutie súdu o vymenovaní správcu), pričom okamih, kedy toto „rozhodnutie o začatí insolvenčného konania“ (t. j. uznesenie o vyhlásení konkurzu podľa ) nadobúda účinky, a to bez ohľadu na to, či je rozhodnutie konečné, sa považuje podľa čl. 2 ods. 8 nariadenia o insolvenčnom konaní za okamih začatia insolvenčného konania (na účely nariadenia o insolvenčnom konaní).

59. Vychádzajúc preto z uvedeného, rozhodnutím o začatí insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní je v slovenskom konaní o oddlženie konkurzom uznesenie súdu o vyhlásení konkurzu podľa , pričom okamih nadobudnutia jeho účinkov je okamihom začatia insolvenčného konania v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní. V tomto zmysle sú preto uvedené pojmy európskeho insolvenčného práva používané aj v tomto rozhodnutí (pokiaľ ide o aplikáciu jeho noriem).

60. Čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje vo vzťahu k určeniu centra hlavných záujmov dlžníka v pododseku prvom až treťom tri vyvrátiteľné právne domnienky v závislosti od druhu dlžníka, ktoré sa za splnenia v nich uvedenej podmienky uplatnia pri určovaní COMI dlžníka (a v takom prípade – t. j. za splnenia podmienky uplatnenia konkrétnej právnej domnienky a [vzhľadom na vyvrátiteľný charakter uvedených domnienok] jej nevyvrátenia – sa COMI dlžníka určí podľa tejto domnienky a nie podľa z judikatúry vychádzajúcich štandardných kritérií pre zistenie COMI). Konkrétne čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní upravuje osobitne vyvrátiteľné právne domnienky určenia COMI vo vzťahu k dlžníkovi, ktorý je (i/) spoločnosťou alebo právnickou osobou, (ii/) samostatne zárobkovo činnou osobou a (iii/) inou fyzickou osobou (t. j. fyzickou osobou nepodnikateľom).

61. V prípade fyzickej osoby – podnikateľa (akým je, vychádzajúc z návrhu dlžníka na oddlženie splátkovým kalendárom a jeho príloh, aj dlžník v prejednávanej veci) sa podľa čl. 3 ods. 1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní predpokladá, že COMI dlžníka je hlavné miesto jej podnikania, ak sa nepreukáže opak. Podmienkou postupovania pri určovaní COMI fyzickej osoby – podnikateľa (resp. podľa nariadenia samostatne zárobkovo činnej osoby) podľa uvedenej vyvrátiteľnej právnej domnienky je podľa čl. 3 ods. 1 pododseku druhého vety druhej nariadenia o insolvenčnom konaní to, že sa hlavné miesto podnikania fyzickej osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. Vzhľadom na to, že v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní sa v prípade konania o oddlžení konkurzom podľa štvrtej časti za začatie tohto konania považuje až vydanie uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa , podanie návrhu na oddlženie konkurzom podľa štvrtej časti je potrebné na účely nariadenia o insolvenčnom konaní interpretovať ako podanie „žiadosti o začatie insolvenčného konania“.

62. Nariadenie o insolvenčnom konaní nedefinuje pojem „hlavné miesto podnikateľskej činnosti“. V praxi však pôjde spravidla o miesto, kde dlžník vykonáva väčšinu svojich podnikateľských činností, prípadne miesto, odkiaľ ich riadi. Je pritom dôležité, s poukazom na čl. 3 ods. 1 vetu druhú nariadenia o insolvenčnom konaní, aby sa aj pri určovaní COMI na základe právnej domnienky obsiahnutej v čl. 3 ods. 1 pododseku druhom nariadenia o insolvenčnom konaní osobitne brali do úvahy veritelia a ich chápanie toho, kde dlžník, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou, vykonáva väčšinu svojich podnikateľských činností, prípadne odkiaľ ich riadi.

63. Súd v prejednávanej veci, vychádzajúc z uvedených kritérií stanovenia hlavného miesta podnikania fyzickej osoby, dospel na základe návrhu dlžníka na oddlženie konkurzom a jeho príloh a výpisu dlžníka zo živnostenského registra k záveru, že dlžník má tak v čase vydania tohto uznesenia o vyhlásení (oddlžovacieho) konkurzu podľa , nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na oddlženie konkurzom hlavné miesto podnikania na území Slovenskej republiky. Tento záver súd odôvodňuje tým,

že z návrhu dlžníka a jeho príloh ako aj výpisu dlžníka zo živnostenského registra vyplynulo, že dlžník je samostatne zárobkovo činnou osobou (v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní) na základe výkonu podnikateľskej činnosti, ktorú vykonáva a aj v 3-mesačnej suspenzívnej lehote predchádzajúcej podaniu návrhu na oddlženie konkurzom vykonával na základe slovenského živnostenského oprávnenia, pričom miesto podnikania má v živnostenskom registri zapísané na území Slovenskej republiky. Súd pri tomto určení hlavného miesta podnikania na území Slovenskej republiky zohľadnil to, že s prihliadnutím na údaj o mieste podnikania dlžníka (na území Slovenskej republiky), ktoré má zapísané v slovenskom živnostenskom registri, bude toto v chápaní veriteľov v zásade miestom, odkiaľ riadi väčšinu svojich podnikateľských činností.

64. Keďže dlžník má v čase vydania uznesenia o vyhlásení (oddlžovacieho) konkurzu podľa , nadobudnutím účinkov ktorého podľa čl. 2 ods. 7 a nariadenia o insolvenčnom konaní začína insolvenčné konanie v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní, ako aj počas 3-mesačnej suspenzívnej lehoty predchádzajúcej podaniu návrhu na oddlženie konkurzom hlavné miesto jeho podnikania na území Slovenskej republiky, pri určovaní jeho COMI sa uplatní vyvrátiteľná právna domnienka podľa čl. 3 ods. 1 pododseku druhého nariadenia o insolvenčnom konaní o tom, že COMI dlžníka je hlavné miesto jeho podnikania, teda v Slovenskej republike.

65. Súd súčasne z návrhu a jeho príloh v prejednávanej veci existenciu žiadnych okolností, ktoré by vyvracali uvedenú právnu domnienku o tom, že COMI dlžníka sa zhoduje s hlavným miestom jeho podnikania.

66. V danej veci preto boli splnené podmienky na to, aby sa COMI dlžníka určilo na základe právnej domnienky stanovenej v čl. 3 ods. 1 pododseku druhom nariadenia o insolvenčnom konaní, teda, že týmto je hlavné miesto podnikania dlžníka. Keďže dlžník má hlavné miesto podnikania na území Slovenskej republiky, má tu podľa uvedenej právnej domnienky aj centrum hlavných záujmov, čím je podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na začatie tohto insolvenčného konania ako hlavného insolvenčného konania, ktoré insolvenčné konanie začína v zmysle nariadenia o insolvenčnom konaní vydaním tohto uznesenia o vyhlásení konkurzu podľa v konaní o oddlženie konkurzom (čl. 2 ods. 7 v spojení s ods. 8 a čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní).

67. Čo sa týka povinnosti súdu podľa uložiť správcovi povinnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je nariadenie o insolvenčnom konaní, tak vzhľadom na štádium konania (vyhlásenie konkurzu), v ktorom sa tieto povinnosti podľa uvedeného ustanovenia majú správcovi uložiť, možno predpokladať, že ide o informačné povinnosti správcu k veriteľom ohľadne prihlasovania pohľadávok, ktoré sú obsiahnuté v čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní, podľa ktorého hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje známych zahraničných veriteľov, ktorých vymedzuje nariadenie o insolvenčnom konaní v čl. 2 ods. 12.

68. Súd preto podľa v II. výroku tohto uznesenia v spojení s čl. 4 nariadenia o insolvenčnom konaní rozhodol, že má medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konaní o oddlžení) ako hlavného insolvenčného konania podľa čl. 3 ods. 1 nariadenia o insolvenčnom konaní a v VII. výroku v spojení s čl. 54 nariadenia o insolvenčnom konaní uložil správcovi povinnosť okamžite informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka spôsobom podľa článku 54 nariadenia o insolvenčnom konaní známych zahraničných veriteľov dlžníka, t. j. veriteľov, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo v inom členskom štáte, ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho zabezpečenia členských štátov.

69. Súd je oprávnený a súčasne povinný vykonávať dohľad nad správcom, a za tým účelom okrem iného zveruje súdu oprávnenie v vyžadovať od správcu správy o priebehu konania. Súd pritom môže stanoviť správcovi povinnosť predkladať správy aj vo vopred stanovených lehotách.

70. Súd preto v VIII. výroku tohto uznesenia podľa uložil správcovi povinnosť predkladať súdu podrobné písomné správy o priebehu konkurzu, najmä o stave zisťovania majetku dlžníka a vykonaných úkonoch smerujúcich k speňaženiu majetku podliehajúcemu konkurzu, a to prvú v

lehote 60 dní od vyhlásenia konkurzu a následne každú ďalšiu vždy v lehote 15 dní od uplynutia každých ďalších šiestich mesiacov od uplynutia lehoty na podanie prvej správy o priebehu konkurzu.

71. Z týchto dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, okrem II. výroku, odvolanie nie je prípustné ( veta druhá ).

Proti II. výroku tohto uznesenia môže na základe čl. 5 nariadenia o insolvenčnom konaní podať dlžník alebo ktorýkoľvek veriteľ odvolanie, ktoré možno odôvodniť iba tým, že súd nemal medzinárodnú právomoc na začatie tohto insolvenčného konania (vyhlásením konkurzu v konaní o oddlžení) ako hlavného insolvenčného konania. Odvolanie ( v spojení so štvrtou časťou prvou hlavou ) sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, za ktorý sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia v Obchodnom vestníku ( veta prvá ), na Okresnom súde Nitra ako súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Za deň doručenia tohto súdneho rozhodnutia sa považuje nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení v Obchodnom vestníku ( veta prvá ).

U tých osôb, ktorým sa toto uznesenie doručuje aj iným spôsobom ako jeho zverejnením v Obchodnom vestníku, je začiatok plynutia lehoty na podanie odvolania alebo urobenie iného procesného úkonu spojený s dňom jeho doručenia formou zverejnenia v Obchodnom vestníka (, , ), za ktorý sa považuje nasledujúci deň po faktickom zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku ( veta prvá ).

Právne účinky zverejnenia tohto súdneho rozhodnutia nastávajú nasledujúci deň po jeho faktickom zverejnení v Obchodnom vestníku ( veta druhá ).

Znenia zákonných ustanovení § 167l ods. 1 až 4, § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10, § 28 ods. 2, § 30, § 31 súvisiacich s prihlasovaním pohľadávok do konkurzu:

Podľa až 4 , upravujúceho prihlasovanie pohľadávok: (1) Veriteľ ( a c) má právo prihlásiť sa do konkurzu do času, kým správca neoznámi v Obchodnom vestníku, že ide zostaviť rozvrh. Ustanovenia , , až 6, až 10, a sa použijú primerane. Zabezpečený veriteľ úveru na bývanie je oprávnený sa prihlásiť, iba ak je už pohľadávka z úveru na bývanie v celom rozsahu splatná, alebo ak sa prihlásil zabezpečený veriteľ, ktorého zabezpečovacie právo je skoršie v poradí, o čom správca bez zbytočného odkladu zabezpečeného veriteľa úveru na bývanie písomne upovedomí. (2) Prihlásiť sa môže aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako dlžníkovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku dlžníka. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. (3) Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy. Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. (4) Správca písomne upovedomí každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v zozname veriteľov, ako aj dotknutého správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, že bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname veriteľov, ktorý zostavil dlžník.

Podľa , , až 6, až 10 , upravujúceho náležitosti prihlášky, na primerané použitie ktorých ustanovení v oddlžovacom konkurze odkazuje : (1) Prihláška musí byť podaná spôsobom podľa a musí obsahovať základné náležitosti prihlášky, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko a bydlisko veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania veriteľa, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, b) meno, priezvisko a bydlisko úpadcu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, meno a priezvisko, ak sa odlišuje od obchodného mena, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a miesto podnikania úpadcu, ak ide o fyzickú osobu podnikateľa, alebo názov, identifikačné číslo alebo iný identifikačný údaj a sídlo úpadcu, ak ide o právnickú osobu, c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e) celková suma pohľadávky. (2) Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva. (4) Celková suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. (5) Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou. (6) K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. (8) Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku. (9) Ten, kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa. (10) Odsek 9 sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka.

Podľa , Prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného elektronického formulára do elektronickej schránky správcu a musí byť autorizovaná. Ak ide o zahraničného veriteľa podľa osobitného predpisu,8ac) prihláška sa podáva u správcu elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára podľa osobitného predpisu.8ad) Prihláška musí byť správcovi doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Ak prihlášku podáva zástupca veriteľa, plnomocenstvo vyhotovené v listinnej podobe sa doručuje elektronicky tak, že sa prevedie do elektronickej podoby a pripojí sa k prihláške; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii8ae) sa nepoužijú. Ak plnomocenstvo vyhotovené v elektronickej podobe alebo plnomocenstvo podľa predchádzajúcej vety nie je pripojené k prihláške, na prihlášku sa neprihliada.

Podľa , upravujúceho nedostatky prihlášky, na primerané použitie ktorého v oddlžovacom konkurze odkazuje : (1) Správca bez zbytočného odkladu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty predloží súdu spolu so svojím stanoviskom zoznam podaní, pri ktorých má za to, že sa na ne neprihliada ako na prihlášky, pričom súd bez zbytočného odkladu uznesením určí, či sa na tieto podania prihliada ako na prihlášku. Uznesenie súd doručí správcovi, ktorý o ňom upovedomí dotknuté osoby. (2) Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť ani doplniť.

Podľa , upravujúceho zoznam pohľadávok, na primerané použitie ktorého v oddlžovacom konkurze odkazuje : (1) Prihlásené pohľadávky správca priebežne zapisuje do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov. To platí primerane aj o zmenách v zozname pohľadávok v registri úpadcov, ktoré je správca povinný v zozname pohľadávok v registri úpadcov uskutočniť bez zbytočného odkladu. (2) Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa v konkurze

vychádza zo zoznamu pohľadávok v registri úpadcov. (3) Najneskôr päť dní pred konaním prvej schôdze veriteľov správca oznámi súdu, že prihlásené pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok v registri úpadcov.

Znenie upravujúceho pohľadávky uspokojované v konkurze, uvedené podľa a na ktorý odkazuje , znenie upravujúceho pohľadávky vylúčené z uspokojenia, uvedené podľa analógiou legis a znenie upravujúceho nedotknuté pohľadávky, na ktorý odkazuje :

Podľa (s nadpisom paragrafu: pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom), (1) ak tento zákon neustanovuje inak ( a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu. (2) Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

Podľa (s nadpisom paragrafu: pohľadávky vylúčené z uspokojenia), (1) za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. (2) Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

Podľa (s nadpisom paragrafu: nedotknuté pohľadávky), (1) Oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka veriteľa – fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie a tým nie je dotknuté, pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie a tým nie je dotknuté, pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky zamestnancov dlžníka voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa , h) nepeňažná pohľadávka. (2) Ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka. (3) Oddlžením nedotknuté pohľadávky možno v konkurze uplatniť prihláškou.

Poučenie účastníkov podľa o práve uplatniť námietku zaujatosti:

Účastník konania môže najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr doručené námietky sa neprihliada (, v spojení s , ).

V dôsledku skutočností, ktoré nastanú po skončení lehoty na prihlasovanie pohľadávok, môže účastník konania najneskôr do siedmich dní, odkedy sa dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený,

uplatniť proti sudcovi námietku zaujatosti, ak u sudcu so zreteľom na jeho pomer ku konaniu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá ( , , v spojení s , , ).

V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa predchádzajúcej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú (, v spojení s ).

Uvedenie znenia zákonných ustanovení a až 5 upravujúcich poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer podľa :

Podľa , upravujúceho zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer: (1) Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. (2) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú. (3) Ak navrhovateľ na tom trvá, súd v prípade smrti dlžníka pokračuje v konaní s dedičmi, inak konanie zastaví. (4) Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. (5) Právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa . (6) Súd, ktorý rozhodol o oddlžení na podnet prokurátora, zruší takéto oddlženie, ak zistí, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Takéto konanie možno začať do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára.

Podľa až 5 , upravujúcich poctivý zámer: (1) Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. (2) Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre

dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba podľa osobitného predpisu, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov. (3) Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. (4) Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. (5) Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.