Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Er/930/2007

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v exekučnej veci oprávnenej : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 831 02 Bratislava, zast.: JUDr. Martin Máčaj, advokát so sídlom Trnavská cesta č. 37, 821 02 Bratislava proti povinnej : M. V., nar. XX.X.XXXX, bytom N. D., N. XX, prechodne: N. D., R. X zast.: J. V.Č., nar. XX.X.XXXX bytom: N. D., R. X pre vymoženie 1271,99 eura (38.320,-Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie, na návrh povinného o zastavení exekúcie, takto

rozhodol:

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

odôvodnenie:

1. Oprávnená poskytla povinnej úver a povinná dňa 31.7.2006 vlastnoručným podpisom potvrdila, že prevzala úver od oprávnenej. Úver povinná prevzala v sume 20.000,-Sk, či už zo zámerom neplatiť úver oprávnenému, alebo s vedomím, že nebude vedieť platiť úver z dôvodov, pre ktorý by v banke nesplnila predpoklady na získanie úveru, keďže povinná vrátila oprávnenej z poskytnutého úveru iba 1.100,-Sk, čím povinná v podstate uznala záväzok vyplývajúci zo zmluvy, ale nezaplatila ani jednu splátku riadne tak, ako sa zaviazala pri prebratí úveru v sume 20.000,-Sk. Povinná sa zaviazala v zmluve o úvere prevzatý úver zaplatiť v 12. splátkach po 3.260,-Sk, pričom pri splnení tejto povinnosti spotrebiteľského úveru by exekučné konanie nenastalo. Po tom, ako oprávnená zistila, že povinná nezaplatila dve po sebe nasledujúce splátky úveru, keďže nezaplatila riadne ani prvú splátku, postupovala v zmysle zmluvy a všeobecných podmienok poskytnutia úveru.

2. Súdny exekútor žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 23.8.2007 podanou na súd 28.8.2007 spolu s návrhom oprávnenej na vykonanie exekúcie zo dňa 17.8.2007 domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na peňažné plnenie, keď poukazoval na rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spisovej značky SR 2949/07 zo dňa 14.5.2007. Rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenej 1271,99 eura (38.320,-Sk) spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 1262,03 eura (38.020,-Sk) od 30.1.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 277,63 eura (8364,-Sk) všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Súd preskúmal žiadosť súdneho exekútora, návrh a exekučný titul na základe čoho vydal poverenie pre súdneho exekútora a to dňa 12.9.2007.

4. Povinná svojím podaním zo dňa 26.2.2014 podala: námietky proti exekúcii, námietku zaujatosti, návrh na zastavenie exekúcie, návrh na odklad exekúcie, sťažnosť, pričom poukázala na rozsudky, ktoré boli vydané roky potom, ako súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Upovedomenie o začatí exekúcie povinná prevzala dňa 10.12.2007 a rozsudky, na ktoré v námietkach poukázala sú z rokov 2009 až 2011.

5. Súd prvého stupňa preskúmal podanie povinnej, pričom zistil, že povinná sa domáha nielen zastavenia exekúcie v časti, ktoré sú sankciou za nezaplatenie úveru riadne a včas podľa zmluvy o

úvere, ale celej exekúcie vrátane istiny, ktorú od oprávnenej prevzala a použila ju pre vlastnú spotrebu. Súd prvého stupňa rozhodol tak, že exekúciu v časti úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1262,03 eura od 30.1.2007 do zaplatenia zastavil, súd námietky povinnej, podané oneskorene zamietol, námietky zaujatosti proti osobe exekútora zamietol, návrh na zastavenie exekúcie v časti istiny, trov konania a doterajších trov exekúcie zamietol a návrh na odklad exekúcie tiež zamietol.

6. Povinná proti uvedenému rozhodnutiu podala odvolanie na Krajský súd v Nitre.

7. Krajský súd svojím rozhodnutím 4CoE/65/2016 - 155 zo dňa 20.6.2017 rozhodol tak, že uznesenie Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6Er 930/2007-52 zo dňa 27.06.2016 v časti zastavenia exekúcie v časti úrokov z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1262,03 € od 30.1.2007 do zaplatenia a v časti zamietnutia návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pričom odvolanie proti rozhodnutiu Okresného súdu Nové Zámky 6Er 930/2007-26 zo dňa v časti zamietnutia námietok povinnej ako oneskorene podaných, v časti zamietnutia námietok zaujatosti proti osobe súdneho exekútora a v časti zamietnutia návrhu na odklad exekúcie odmietol. Odvolací súd konštatoval, že povinná je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom zdôraznil aj tú skutočnosť, že v tomto prípade bola zmluva o úvere vopred pripravená oprávneným pre veľký počet spotrebiteľov, z čoho vyplýva, že povinná nemohla ovplyvniť jej obsah a zmluvné dojednania, ide teda o štandardnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú možno označiť aj ako formulárovú. Ďalej odvolací súd poukázal na ustanovenie § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a konštatoval, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu niektorého z dôvodov na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov na vedenie exekúcie, preto súd prvého stupňa je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekúciu zastaviť, pričom tak môže uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu. Krajský súd v Nitre konštatoval, že súd prvého stupňa preto vzhľadom na zistené skutočnosti správne exekúciu zastavil a nekonal tak nad rámec svojej právomoci. Odvolací súd ďalej zdôraznil poukaz na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej". Krajský súd v Nitre ďalej uvádza, že uvedené závery sú v súlade aj s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13. októbra 2011 sp. zn. 3 Cdo 146/2011, v ktorom je uvedené, že "pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

9. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku ( ExP ) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 53 ods. 4 pís. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 45 ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví z dôvodov uvedených v osobitnom predpise.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Podľa § 61 ods. 1 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.

10. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 31.7.2006, na základe ktorej sa oprávnená poskytla povinnej ako dlžníkovi úver, pričom prijatie tohto úveru povinná vlastnoručne podpísala. Súčasťou zmluvy o úvere sú aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v článku 17 obsahujú rozhodcovskú doložku. Podľa nej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo o jej zrušenie, budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bode vedené podľa vnútorných poriadkov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (Občianskeho súdneho poriadku). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátene sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto veci sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

11. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Ako vyplýva z nálezu ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud". Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súd chce poukázať na nekalosť rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

12. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, pre rozpor časti exekučného titulu so zákonom. Keďže povinná tak, ako to vyplýva zo zmluvy o úvere prevzala úver v sume 20.000,-Sk, oprávnenej vzniklo právo na zaplatenie nesplateného úveru. Súdny exekútor podaním zo dňa 10.4.2014 uviedol, že z celkovej vymáhanej pohľadávky bolo vymožených 664,32 eura na istinu a 188,88 eura na trovy exekúcie, čiže k bezdôvodnému obohateniu oprávnenej nedochádzalo aj napriek poplatku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1262,03 eura od 30.1.2007 do zaplatenia. Súd svojím uznesením 6Er 930/2007-52 zastavil exekúciu v časti poplatku z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1262,03 eura od 30.1.2007 do zaplatenia, pričom uznesenie nenadobudlo právoplatnosť. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu exekučné konania ako celok zastavil z vyššie uvedeného dôvodu.

Poučenie:

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania. Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.