Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_28Sa-1-2022.pdf
PDF · 133.7 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu: K. P., nar. XX.XX.XXXX, byt. B. K. T. XXA, XX XXX C. T., Chorvátska republika, právne zastúpený JUDr. Alexandra Karlíková, advokátka, so sídlom Račianska 24E, 831 02 Bratislava, IČO: 37 501 682, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19775/2020 zo dňa 15. mája 2020, takto
rozhodol:
Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 19775/2020 zo dňa 15. mája 2020 a rozhodnutie Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie č. 1405/2020 zo dňa 26. novembra 2019 z r u š u j e a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Dňa 5.4.2019 vykonávali pracovníci inšpekcie štátny dozor v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh (ďalej len „zákon o dreve“) na mieste: Lieskovec (stredisko služieb), okres Zvolen. Počas výkonu dozoru, v čase o 9:55, bolo zastavené nákladné motorové vozidlo zn. DAF, EČV: ZG1423Gk, spolu s návesom EČV: ZG7366FT a bola vykonaná kontrola dokladov predložených žalobcom, ktorý ako vodič a zamestnanec spoločnosti BRAVEL d.o.o., OIB:22560308450, T. Brezovačkog 27, 1034, Vrbovec, Chorvátska republika, vykonával prepravu dreva. Z predložených dokladov zamestnanci inšpekcie zistili, že dodací list č. 527 ako aj nákladný list CMR č.C1563789 na nákladnom liste bolo uvedené miesto vyzdvihnutia zásielky na prepravu obec Bukovinka, Česká republika, dátum 04.04.2019 a čas odchodu 19.35 hod.. Predložené doklady vzťahujúce sa k prepravovanému drevu boli vyhotovené dňa 4.4.2019, ten istý dátum bol uvedený aj ako dátum prepravy, avšak preprava dreva sa vykonávala dňa 5.4.2019 a dozor bol vykonaný o 9.55 hod. Podľa inšpekcie na predložených dokladoch nebol pravdivo uvedený údaj o dátume a čase prepravy. Inšpekcia to vyhodnotila tak, že tieto doklady nemožno považovať za dostatočné na účely zákona o dreve, a teda ich nemožno považovať za nezameniteľne identifikovaný doklad vzťahujúci sa k prepravovanému drevu. Pracovníci inšpekcie vypracovali dňa 5.4.2019 protokol o vykonaní štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh č. 52/2019- PŠI. S protokolom bol žalobca v ten istý deň oboznámený, čo potvrdzuje aj úradný záznam inšpektorov vykonávajúcich samotný dozor, v ktorom je uvedené, že žalobca ako osoba podliehajúca dozoru bola s jeho obsahom oboznámená dňa 5.4.2019. Ako reakciu na protokol predložil zamestnávateľ žalobcu inšpekcii vyjadrenie a tabuľku s uvedením času a stavu počítadla najazdených kilometrov pre začiatok a
koniec prepravy vozidlom zn. DAF 352, EČV: ZG1423GK, kde ako začiatok jazdy uviedol dňa 4.4.2019 o 19.44 hod z obce Bukovinka, Česká republika (stav km 174 335,80 km) a koniec jazdy 5.4.2019 o 13.44 hod, do Obce Tomášovce v Slovenskej republike (stav km 174 636,50 km). Inšpekcia si od zamestnávateľa žalobcu vyžiadala výpis z tachografu pre nákladné motorové vozidlo EČV: ZG1423GK. Z tachografu bolo zistené, že vozidlom bola posledná jazda vykonaná dňa 4.4.2019 o 18:27 hod, ktorá trvala 6 minút. Od času 18:33 hod osoba podliehajúca dozoru s vozidlom vykonávala oddych, ktorý trval 9 hodín a 3 minút, t. j. do času 3:36 hod dňa 5.4.2019. Tieto skutočnosti sa nezhodujú s časom odjazdu uvedeným na CMR C 1563789 a ani s údajmi času a stavu počítadla najazdených kilometrov uvedenými vo vyjadrení spoločnosti BRAVEL d.o.o. zo dňa 12.04.2019. Žalobca bol vyzvaný na dostavenie sa k podpisu protokolu o konaní dozoru. Zásielku podanú prostredníctvom poštovej prepravy prevzal dňa 20.06.2019. Z úradného záznamu zo dňa 22.07.2019 vyplýva, že žalobca ako osoba podliehajúca dozoru sa na nedostavila k podpisu protokolu o vykonaní dozoru v dôsledku čoho sa má za to, že podpis protokolu odmietla. Inšpekcia rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. 37574/2019 zo dňa 2. septembra 2019 uznala žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 16 ods. 1, písm. c) zákona o dreve a uložila mu pokutu vo výške 3 300.-Eur. Proti rozkazu podal žalobca v zákonnej lehote odpor. Prvostupňový správny orgán - Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia vo veci vykonala ústne pojednávanie za účasti žalobcu a jeho zástupcu a tlmočníka.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia rozhodnutím č. 1405/2020, č. spisu 2881/2020-2002 zo dňa 26.11.2019 uznala žalobcu vinným zo spáchania priestupku uvedeného v prvej vete § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve, ktorého sa mal dopustiť tým, že ako prepravca dňa 5.4.2019 vykonával prepravu dreva
- smrekovej guľatiny, III KH/D, výrezy 4m spolu v objeme 32,68 m3, nákladným motorovým vozidlom zn. DAF, EČV: ZG1423GK, spolu s návesom s EČV: ZG7366FT, a to v čase o 9.55 hod na pozemnej komunikácii v obci Lieskovec, okres Zvolen kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru Slovenskej republiky a zároveň kontrolovaný zamestnancami inšpekcie. Pri kontrole bol obvinený vyzvaný k predloženiu dokladov potrebných k preprave dreva, pričom ku kontrole predložil dodací list č. 527 a nákladný list CMR č. C 1563789, ktorých následnou kontrolou bolo zistené, že neobsahovali riadne a pravdivo vyplnené údaje stanovené v § 3 ods. 4 zákona o dreve, nakoľko v dokladoch bol uvedený dátum prepravy dňa 4.4.2019 a čas odchodu o 19:35 hod. (CMR 1563789), avšak v skutočnosti sa preprava dreva vykonávala dňa 5.4.2019 a dozor bol vykonaný v čase o 9:55 hod, čo znamená, že na dokladoch nebol pravdivo uvedený dátum a čas prepravy, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 4 písm. f) zákona o dreve vzhľadom k tomu, že neobsahovali riadne a pravdivo uvedené všetky taxatívne predpísané údaje podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve, sa má za to, že obvinený ako prepravca takýto doklad nemal. Uvedeným konaní došlo zo strany obvineného k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve. Za spáchanie priestupku bola žalobcovi podľa § 16 ods. 2 písm. c) zákona o dreve uložená pokuta vo výške 3 300.- Eur. Výška pokuty bola vypočítaná súčinom objemu prepravovaného dreva v množstve 32,68 m3 zaokrúhleného na celé metre kubické, t. j. 33 m3 a uloženou sankciou vo výške 100,-Eur za každý aj začatý meter kubický prepravovaného dreva. Súčasne bola žalobcovi uložená povinnosť pokutu uhradiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a uhradiť trovy konania o priestupku v sume 16.- Eur v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z..
3. Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že po včasnom podaní odporu proti Rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. 37574/2019 zo dňa 2.9.2019 nariadila inšpekcia ústne pojednávanie na deň 26.11.2019, ktorého sa okrem žalobcu zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu na preklad, tlmočenie a komunikáciu a tlmočníčka ustanovená inšpekciou. Podkladom pre konanie inšpekcie vo veci priestupku bol poznatok z jej vlastnej činnosti - vykonaného štátneho dozoru, ktorý bol ukončený protokolom č. 52/2019-PŠI zo dňa 5.4.2019, pričom žalobca bol klasifikovaný ako prepravca podľa § 2 písm. c) zákona o dreve, nakoľko dňa 5.4.2019 vykonával prepravu guľatiny. Z protokolu vyplynulo, že vec nebola vybavená v blokovom konaní, inšpekcia vychádzala z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že je nad všetky pochybnosti preukázané, že obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia, pričom jeho spáchanie bolo preukázané vykonaným štátnym dozorom podľa zákona o dreve. Prvostupňový správny orgán vychádzal z protokolu, ktorého prílohou je dodací list č. 527 a medzinárodný nákladný list CMR č. C 1563789 vyhotovený 4.4.2019. V spise sa nachádza aj vyjadrenie zamestnávateľa obvineného z 12.4.2019, ktorým bola predložená tabuľka s uvedením času, miesta a stavu počtu najazdených
kilometrov od začiatku po koniec prepravy pre predmetné nákladné motorové vozidlo, fotodokumentácia z miesta výkonu dozoru, odpor spolu s priloženými prílohami (lineárny graf aktivity vodiča, protokol dennej aktivity vozidla, protokol aktivity vodiča, telemetrické údaje vodiča, list jazdy vozidla od 4.4.2019 do 5.4.2019, znázornenie trasy vozidla za deň 4.4.2019 a 5.4.2019) a zápisnica z ústneho pojednávania. Obvinený sa s dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise oboznámil na ústnom pojednávaní, pričom k ich obsahu nemal námietky. Obvinený uviedol, že drevo naložil dňa 4.4.2019 po 19. hodine, čo je presne uvedené v CMR. Preukázal sa dokladom CMR a dokladom, ktorý dostal od lesníka. Dátum vykládky tam nie je uvedený pretože od spoločnosti PRP nedostávajú presný termín kedy majú náklad vyložiť. Podľa neho bolo všetko v dokladoch v poriadku. Uviedol, že taký istý doklad dostávajú aj pre dovoz do Rakúska a tam je to v poriadku. Necíti sa byť vinný.
4. Prvostupňový správny orgán mal za to, že žalobca ako prepravca nesie zodpovednosť za doklady o prepravovanom dreve, a to i napriek tomu, že predmetné doklady nevystavil. Pred jazdou a prepravou dreva mohol a mal mať vedomosť o tom, kedy bude jazdu reálne vykonávať, a to s prihliadnutím na povinné prestávky na oddych. Pri vstupe na územie Slovenskej republiky bolo povinnosťou žalobcu mať pri sebe doklady k prepravovanému drevu riadne a pravdivo vyplnené v zmysle zákona o dreve a kedykoľvek sa nimi počas prepravy preukázať. Poukaz na dvojhodinovú odchýlku v tachografe s reálnym časom je v danom prípade irelevantný, nakoľko aj sám obvinený uznal, že v jazde pokračoval po 9 hodinovej povinnej prestávke, t. j. 5.4.2019 o 5.38 hod. a v ten deň aj vykonal prepravu dreva. Prvostupňový správny orgán preto dospel k záveru, že boli naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku vymedzeného v § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve. Pri rozhodovaní o ukladaní druhu a výšky sankcie prvostupňový správny orgán prihliadal na závažnosť, spôsob a charakter protiprávneho konania. Inšpekcia brala na zreteľ čas trvania a závažnosť protiprávneho následku, t. j. nepravdivo uvedené údaje o dátume a čase prepravy na predložených dokladoch, čím došlo v danom prípade k jednorazovej preprave dreva bez nezameniteľne identifikovaného dokladu so všetkými zákonom o dreve ustanovenými údajmi, čo je v rozpore so samotným zákonom. V dôsledku uvedeného mala inšpekcia znemožnený prístup k získaniu potrebných informácií o samotnej preprave dreva. Pri určovaní výšky pokuty zohľadnila mieru zavinenia žalobcu, nakoľko sa priestupku dopustil z nedbanlivosti, ďalej bolo prihliadnuté na osobu žalobcu, najmä na to, že počas samotného konania spolupracoval, zúčastnil sa pojednávania a v minulosti nebol postihnutý za priestupok v intenciách zákona o dreve, aj keď skutok neoľutoval. Výška samotnej sankcie bola určená na základe množstva prepravovaného dreva a výrobkov z dreva v zmysle § 16 ods. 3 písm. c) zákona o dreve. S ohľadom na vyššie uvedené s prihliadnutím na povahu skutku rozhodla inšpekcia o uložení pokuty v sume 3300.- Eur, t. j. 100.- Eur za každý začatý m3 prepravovaného dreva. Sankcia bola určená v najnižšej možnej sadzbe ustanovenej zákonom.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie.
5. Žalovaný - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky rozhodnutím č. 19775/2020, č. spisu 3579/2020-740 zo dňa 15.5.2020 rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie č. 1405/2020 zo dňa 26.11.2019 tak, že jej rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania a uviedol skutkové zistenia a ich právne posúdenie, ako sa vyrovnal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu.
6. Žalovaný k prvej odvolacej námietke žalobcu, ktorú nazval „pasívna legitimácia a určenie prepravcu“, ktorou žalobca namietal, že on ako fyzická osoba, resp. zamestnanec svojho zamestnávateľa na pozícii vodič motorového vozidla, nebol z pohľadu zákona o dreve prepravcom dreva uviedol, že sa s obhajobou žalobcu nestotožňuje. Poukázal pri tom na ustanovenie § 2 písm. c) zákona o dreve, ktorý prepravcu definuje tak fyzickú, ako aj právnickú osobu, ktorá vykonáva alebo zabezpečuje prepravu, ktorou sa prepravuje drevo alebo výrobky z dreva. Žalobca bol teda podľa žalovaného správne klasifikovaný ako prepravca.
7. Druhou odvolacou námietkou žalobca tvrdil, že v posudzovanom prípade nešlo o prepravu dreva bez dokladov, ani o prepravu dreva s nesprávnymi dokladmi, ani o prepravu dreva s neúplnými dokladmi, ani o prepravu nezákonne nadobudnutého dreva a tiež namietal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je rozhodnutím, ktoré nemá oporu v zákone, nakoľko sankcionuje žalobcu za skutočnosť, ktorá nie je priestupkom, v dôsledku čoho došlo k prekročeniu zákonného splnomocnenia, porušeniu ústavy a základných práv a slobôd žalobcu. Žalovaný sa nestotožnil s námietkami žalobcu. Poukázal na znenie §
16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve, ktoré nemožno oddeliť od § 3 ods. 4 zákona o dreve, nakoľko § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve nie samostatne, ale v spojení s § 3 ods. 4 zákona o dreve, definuje skutkovú podstatu priestupku. Poukázal na § 3 ods. 4 zákona o dreve, ktorý vymenúva povinné náležitosti dokladu na prepravu dreva. Pokiaľ teda dopravca pri preprave dreva nemá všetky údaje správne a pravdivo vyplnené v príslušnom doklade, má sa za to, že takýto doklad nespĺňa predpísané náležitosti podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve, čím sa dopúšťa priestupku podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve so všetkými zákonnými náležitosťami, t. j. pravdivo uvedený dátum a čas prepravy, vykonával prepravu dreva bez dokladu, čím došlo z jeho strany k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve. Žalovaný tiež žalobcu upozornil na novelu zákona o dreve, ktorá bola vykonaná zákonom č. 355/2019 Z. z., ktorá je v platnosti od 1.1.2020 (ďalej len „novela“), pričom žalobcovi odporučil, aby o novelizovaných povinnostiach upovedomil aj jeho zamestnávateľa, ktorý je podľa § 2 písm. c) zákona o dreve prepravcom, ktorý „zabezpečuje prepravu, ktorou sa prepravuje drevo a výrobky z dreva“
Žalobné body
8. Správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, resp. pre nedostatok dôvodov.
9. Žalobca namietal, že postup žalovaného v administratívnom konaní je zjavne zmätočný, nepredvídateľný a tendenčný. Uvedené preukazuje spôsob, akým žalovaný odôvodnil, resp. neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, čo spôsobilo že takéto rozhodnutie sa stalo nepreskúmateľným správnym aktom. Napadnuté rozhodnutie obsahuje jednak deskriptívnu časť, kde detailne opisuje prvostupňové administratívne konanie a jednak dogmaticky - konfirmačnú časť, kde stroho a bez hlbších úvah uviedol, že sa stotožňuje so závermi prvostupňového orgánu verejnej správy prvého stupňa a nesúhlasí s odvolacími námietkami.
10. Zo skutkového stavu je zrejmé, že žalobca je fyzickou osobou, ktorá v čase uvedenom v prvostupňovom rozhodnutí viedol nákladné motorové vozidlo DAF s evidenčným číslom ZG 1423 GK spolu s návesom s evidenčným číslom ZG 7366 FT. Z dokladov predložených v rámci kontroly vykonanej prvostupňovým orgánom verejnej správy (najmä z dodacieho listu č. 527, resp. medzinárodného nákladného listu CMR č. C156789) jasne vyplývam že žalobca bol výlučne len vodičom predmetného vozidla a prepravcom dreva bol iný subjekt.
11. Žalobca má za to, že v danom prípade boli predložené všetky doklady požadované ustanovením § 3 ods. 4 zákona o dreve a nemohlo teda ísť o prepravu dreva bez dokladov, či prepravu nezákonne nadobudnutého dreva. Nedostatok zistený prvostupňovým orgánom pri výkone kontroly nespočíval v kvalitatívnej vade dokladu, ale v skutočnosti, že žalobca viedol motorové vozidlo v inom čase, ako bol uvedený v doklade. Žalobca uviedol, že bol prvostupňovým rozhodnutím uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve, ktorého sa však môže dopustiť iba kvalifikovaný subjekt a to prepravca, ktorý spĺňa pojmové vymedzenie uvedené v § 2 písm. c) zákona o dreve, nakoľko len prepravcovi predmetný zákon v ustanovení § 3 ods. 4 ukladá povinnosti. Vodič motorového vozidla nemôže byť automaticky považovaný za prepravcu, nakoľko § 2 písm. c) zákona o dreve za prepravcu kvalifikuje aj právnickú osobu, ktorá sama o sebe nemôže byť vodičom motorového vozidla. Pre posúdenie pasívnej legitimácie žalobcu ako prepravcu je bezpredmetné, či bol vodičom predmetného motorového vozidla. Bolo povinnosťou správneho orgánu riadne zistiť a identifikovať prepravcu a nie vodiča motorového vozidla. Keďže žalobca nebol prepravcom dreva tak sa nemohol dopustiť uvedeného priestupku a nebolo možné potom ani uložiť pokutu za daný priestupok.
12. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že zákon o dreve bol v čase po vykonaní kontroly prvostupňovým orgánom novelizovaný zákonom č. 355/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákon č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh a o zmene a doplnení zákona č. 280/2017 Z. z. o poskytovaní podpory a dotácie v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka a o zmene a doplnení zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela zákona“), ktorým došlo
k zmene ustanovenia § 3 ods. 4 doplnením náležitostí dokladu, ktorým sa má prepravca pri preprave dreva preukazovať a ustanovenia § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve.
13. Neúplnosť alebo nesprávnosť dokladu nebola podľa zákona o dreve platnom v rozhodný deň priestupkom, nakoľko legislatívne požiadavky na „kvalitu“ dokladu boli zavedené až novelou zákona. Žalobca bol tak sankcionovaný za skutok, ktorý v čase jeho spáchania nespĺňal pojmové vymedzenie priestupku podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve.
14. Pre úplnosť žalobca dodal, že aj keby sa naňho novela zákona vzťahovala nebolo by možné jeho konanie kvalifikovať ako priestupok, nakoľko ním predložený doklad pri kontrole spĺňal všetky náležitosti dokladu podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve. Nedostatok zistený kontrolou spočíval v tom, že žalobca viedol motorové vozidlo v inom čase ako v čase uvedenom v doklade, avšak uvedené nemožno subsumovať ani pod ustanovenie § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve platného po samotnej novele. V tomto prípade orgán verejnej správy evidentne aplikoval právnu normu, ktorá nadobudla účinnosť po rozhodnom dni a aj to extrémne extenzívnym spôsobom.
15. K druhej námietke týkajúcej sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalobca uviedol, že žalovaný napadnuté rozhodnutie de facto neodôvodnil, resp. odôvodnil len s odkazom na prvostupňové rozhodnutie, citáciu zákonnej úpravy a konštatovaním, že sa nestotožňuje s námietkami žalobcu, ako odvolateľa. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 3. mája 2011 sp. zn. 3Sžo 253/2010 podľa ktorého uloženie vysokej sankcie v správnom konaní vyžaduje, aby správny orgán svoje rozhodnutie podrobne zdôvodnil s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú uloženie sankcie v určitej výške. Všeobecné konštatovanie protiprávnosti konania rozsahu jeho dôsledkov bez bližšej špecifikácie nie je dostatočným pre uloženie pokuty. V súlade s ustálenou judikatúrou správnych súdov v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite odôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt samotný a jeho následok. S prihliadnutím na vyššie uvedené žalobca navrhol správnemu súdu zrušiť správnou žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný k správnej žalobe uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava právnej a skutkovej kvalifikácie, ktorá bola uvedená v napadnutom rozhodnutí. K námietke nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobcu žalovaný uviedol že zákon o dreve v ustanovení § 2 písm. b) uvádza, že prepravou sa rozumie premiestňovanie dreva a výrobkov z dreva dopravným prostriedkom a v ustanovení § 2 písm. c), že prepravcom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva alebo zabezpečuje prepravu, ktorou sa prepravuje drevo a výrobky z dreva. V zmysle uvedeného sa tak prepravcom podľa zákona o dreve rozumie tak fyzická, ako aj právnická osoba, ktorá vykonáva alebo zabezpečuje prepracuj, ktorou sa prepravuje drevo a výrobky z dreva. Žalovaný má za to, že žalobca bol správne klasifikovaný ako prepravca, nakoľko fyzicky pomocou dopravného prostriedku, ako fyzická osoba, vykonával prepravu dreva z bodu A do bodu B, pričom si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 3 ods. 4 zákona o dreve. K žalobnej námietke týkajúcej sa predloženia nezameniteľne identifikovateľného dokladu zo strany žalobcu obsahujúceho všetky potrebné údaje, čo malo za následok, že sa nemohol dopustiť spáchania priestupku žalovaný poukázal na § 3 ods. 4 zákona o dreve, podľa ktorého vyplýva každému prepravcovi, či už fyzickej alebo právnickej osobe povinnosť preukázať sa pri preprave dreva a drevených výrobkov nezameniteľne identifikovaným dokladom, ktorý okrem iného obsahuje riadne a pravdivo uvedený dátum a čas prepravy. Predmetné ustanovenie taxatívne vymedzuje údaje, ktoré musia z tohto dokladu vyplývať, pričom inšpekcia neskúma kto doklady vystavil, ale je povinnosťou prepravcu sa takýmto dokladom preukázať. Predmetný doklad musí obsahovať pravdivé údaje ku konkrétnej preprave dreva tak, aby nebola zameniteľná s inou prepravou. Žalovaný okrem uvedeného má za to, že znenie ustanovenia § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve nie je možné oddeliť od § 3 ods. 4 predmetného zákona, nakoľko ustanovenie § 16 ods. 1 písm. c) nie samostatnej ale s poukázaním na § 3 ods. 4 definuje skutkovú podstatu priestupku prepravcu. Žalovaný preto s prihliadnutím na vyššie uvedené navrhuje správnemu súdu správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.
Replika žalobcu
17. Žalobca uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu svojich tvrdení uvedených v žalobe. Na záveroch uvedených v správnej žalobe nič nemení ani vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, nakoľko jeho vyjadrenie považuje žalobca za strohé a skôr dogmatické. K vyjadreniu žalovaného k nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že z tam uvedeného vyjadrení celkom jednoznačne vyplýva, že prepravcom nemôže byť právnická osoba a zároveň fyzická osoba. Prepravcom je podľa zákona o dreve len jeden subjekt, ktorý je v príslušnej dokumentácií ako prepravca označený, pričom týmto subjektom jednoznačne nebol žalobca. O vyjadreniu k správnosti interpretácie ustanovenia § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve žalobca uviedol, že žalovaný opomenul zákonnú úpravu predmetného paragrafového znenia platnú k rozhodnému dňu. Žalobca má zato, že je evidentné, že do prijatia novely zákona o dreve „preprava dreva a výrobkov z dreva s nesprávnymi alebo neúplnými dokladmi“ nebolo možné považovať za „prepravu dreva a výrobkov z dreva bez dokladov“ a teda ani za priestupok. V opačnom prípade by totiž novela zákona o dreve vôbec nedávala zmysel. Žalobca preto navrhuje, aby správny súd rozhodol tak, ako navrhol v podanej správnej žalobe.
Duplika žalovaného
18. Žalovaný k replike žalobcu uviedol, že po jej preštudovaní má za to, že neobsahuje žiadne nové skutočnosti, alebo relevantné argumenty, ku ktorým by sa žalovaný nevyjadril v priebehu samotného konania. Námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie považuje za nedôvodnú, pričom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sa/20/2020-70 zo dňa 9.9.2021, kde správny súd obdobnú otázku týkajúcu sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie prepravcu dreva. K námietke nesprávnej interpretácie ustanovenia § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve žalovaný opätovne poukázal na vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 28Sa/20/2020-70 zo dňa 9.9.2021 a na § 7 ods. 1 prvá časť vety zákona o priestupkoch, podľa ktorého zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku a preto ani táto námietka žalobcu nie je opodstatnená. Žalovaný zotrváva na svojich vyjadreniach v konaní a navrhuje správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Dôvody rozhodnutia - posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
19. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci zistil, že žaloba bola dôvodná.
20. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 2 písm. b), c) zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o dreve) Na účely tohto zákona sa rozumie b) prepravou premiestňovanie dreva a výrobkov z dreva dopravným prostriedkom alebo bez dopravného prostriedku, c) prepravcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva alebo zabezpečuje prepravu, ktorou sa prepravuje drevo a výrobky z dreva.
22. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 zákona o dreve (1) Na vnútorný trh možno uvádzať len drevo a výrobky z dreva, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch a na lesných pozemkoch, odstraňovanie drevín a krov z iných ako lesných pozemkov a uvádzanie dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.9) (2) Hospodársky subjekt je povinný uchovávať doklady preukazujúce pôvod dreva a výrobkov z dreva a nadobudnutie vlastníctva alebo držbu dreva a výrobkov z dreva a doklady týkajúce sa uvedenia dreva a výrobkov z dreva10) na vnútorný trh. (4) Prepravca je povinný pri preprave dreva a výrobkov z dreva preukázať sa nezameniteľne identifikovaným dokladom, z ktorého sú podľa druhu dreva a výrobkov z dreva zrejmé tieto údaje: a) pôvod dreva a výrobkov z dreva, b) druh dreviny, z ktorej pochádza drevo a výrobky z dreva, c) množstvo dreva a výrobkov z dreva vyjadrené počtom,
d) ak ide o surové drevo, objem alebo hmotnosť surového dreva a zaradenie surového dreva do kvalitatívnej triedy, e) odosielateľ, adresát a príjemca dreva a výrobkov z dreva, ak ním nie je prepravca, f) dátum a čas prepravy alebo g) slovné a číselné označenie účtovného dokladu o prevode vlastníctva alebo držby dreva a výrobkov z dreva vrátane ich prevzatia na prepravu.
23. Podľa § 16 ods. 1, písm. c) zákona o dreve (1) Priestupku sa dopustí ten, kto c) prepravuje drevo a výrobky z dreva bez dokladov podľa § 3 ods. 4, neuchováva tieto doklady podľa § 3 ods. 5, alebo prepravuje nezákonne nadobudnuté drevo a výrobky z dreva.
24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
25. Podľa § 3 zákona o priestupkoch Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
26. Podľa § 6 zákona o priestupkoch Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten, kto za právnickú osobu konal alebo mal konať, a ak ide o konanie na príkaz, ten, kto dal na konanie príkaz.
27. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo z dôvodov uvedených v § 195 SSP ako aj z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe, pričom po preskúmaní veci zistil, že žaloba bola dôvodná.
28. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca dňa 5.4.2019 viedol ako vodič nákladné motorové vozidlo zn. DAF, EČV: ZG-1423GK spolu s návesom, EČV: ZG7366FT, ktoré bolo naložené drevom, čo v zmysle § 2, písm. b) zákona o dreve, bolo potrebné právne posúdiť ako prepravu dreva dopravným prostriedkom. Pri výkone štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva a výroby dreva na vnútorný trh, vykonanom na mieste Lieskovec dňa 5.4.2019 o 9.55 hod žalobca predložil inšpektorom doklady o preprave dreva a to dodací list č. 527 a medzinárodný nákladný list CMR č. 1563789. Dodací list obsahuje označenie dodávateľa, ktorým boli Lesy Českej republiky, štátny podnik s označením Lesnej správy Bučovice s uvedením údajov o druhu a množstve dreva a jeho pôvodu, s uvedením aj čísla CMR dokladu. CMR doklad mal vyplnené všetky podstatné náležitosti a to odosielateľa, prijímateľa, miesto nakládky, dátum nakládky tovaru, označenie tovaru „smreková guľatina výrezy 4m“ s časom odchodu 19.35 hod dňa 4.4.2019. Miesto a dátum nakladania tovaru ako aj miesto dátum vystavenia dokladu bolo uvedené Bukovinka ČR dňa 4.4.2019. CMR doklad obsahuje aj podpis a pečiatku dopravcu - označenie v zmysle obchodného zákona a Dohovoru o medzinárodnej nákladnej preprave (je dopravcom ten, kto vykonáva prepravu) a to: Martin Cupan BRAVEL 19 d. o. o., za trgovinu i usluge. Na CMR doklade sa nachádza aj údaj o hmotnosti tovaru 26 000kg a objeme 32,68m3 a „čas objezdu 19:35“.
29. Žalobná námietka, podľa ktorej žalobca svojim konaním nenaplnil pojmové znaky priestupku podľa § 16 ods. 1, písm. c) zákona o dreve, nakoľko žalobca predložil doklady, ktoré mali náležitosti vyžadované v § 3 ods. 4 zákona o dreve, bola dôvodná. Podľa § 16 ods. 1, písm. c) zákona dreve priestupku sa dopustí ten, kto prepravuje drevo a výrobky z dreva bez dokladov podľa § 3 ods. 4, neuchováva tieto doklady podľa § 3 ods. 5, alebo prepravuje nezákonne nadobudnuté drevo a výrobky z dreva. Žalobcovi bolo kladené za vinu, že sa dopustil priestupku tým, že prepravoval drevo a výrobky z dreva bez dokladov uvedených v § 3 ods. 4. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobcom predložené doklady obsahovali údaje podľa § 3 ods. 4, písm. a) až e) a písm. g) zákona o dreve, teda že obsahovali údaje o pôvode dreva, druhu dreviny, množstve dreva, objem alebo hmotnosť surového dreva a jeho zaradenie do kvalitatívnej triedy, slovné a číselné označenie účtovného dokladu o prevode vlastníctva alebo držby dreva, vrátane ich prevzatia na prepravu. Sporné bolo, či predložené doklady obsahovali údaje uvedené v § 3 ods. 4, písm. f) a to dátum a čas prepravy. Podľa žalovaného doklady neobsahovali pravdivý údaj o čase prepravy, pretože obsahovali len údaje o dátume a čase nakládky tovaru 4.4.2019 o 19.35 hod a preprava bola vykonávaná pri vykonanom dozore 5.4.2019 o 9.55 hod, kedy bol vykonaný
dozor kontrolným orgánom v Lieskovci. Z toho vyplýva, že žalovaný za čas prepravy nepovažuje údaj o dátume a čase nakládky.
30. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia pokiaľ doklad predložený žalobcom obsahoval len údaj o nakládke dreva, ktorá bola vykonaná 4.4.2019 o 19.35 hod a žalobca prepravoval drevo aj ďalší deň, išlo o údaj nepravdivý. Prvostupňový orgán rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca doklady nevystavil, ale za ich obsahovú a vecnú správnosť nesie zodpovednosť. Pred prepravou dreva mohol a mal mať vedomosť o tom, kedy bude jazdu (prepravu) reálne vykonávať a prihliadať aj na povinné prestávky na oddych, ktoré vyplývajú z právnych predpisov. Na túto skutočnosť bolo potrebné prihliadať aj v dokladoch slúžiacich k preprave dreva tak, aby tieto obsahovali presne a pravdivo uvedené údaje o prepravovanom dreve, a teda čas a dátum prepravy. Poukaz na dvojhodinovú odchýlku v tachografe s reálnym časom je v danom prípade irelevantný, nakoľko aj sám žalobca uznal, že na jazdu vyšiel po 9-hodinovej povinnej prestávke 5. apríla o 5.38 hod a v tento deň aj reálne vykonal prepravu dreva. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že skutkové zistenia o nepravdivosti predložených dokladov nemajú oporu v obsahu predložených listín a ani v žiadnom inom dôkaze, ktorý bol v konaní vykonaný. Podstatné je, že podľa § 2 písm. b) zákona o dreve na účely zákona o dreve sa prepravou rozumie premiestňovanie dreva a výrobkov z dreva dopravným prostriedkom alebo bez dopravného prostriedku. Bezpochyby, aby bolo možné drevo prepravovať, teda premiestniť z bodu A do bodu B dopravným prostriedkom je potrebné ho na dopravný prostriedok naložiť. Keďže prepravou dreva je jeho premiestňovanie, preprava dreva v každom prípade a bezpochyby začína naložením dreva na dopravný prostriedok. Predložené doklady údaj o tom, kedy bolo drevo naložené na dopravný prostriedok, a teda moment, kedy preprava začala, obsahujú. Počas prepravy dreva logicky nie je známy presný čas ukončenia prepravy, ten je známy až v čase vykládky tovaru. Takže doklad o čase prepravy tovaru v priebehu prepravy nemôže obsahovať presný čas jej ukončenia. Zo znenia § 4 ods. 3, písm. f) zákona o dreve nemožno vyvodiť, že doklad má mať uvedený údaj o predpokladanej dĺžke prepravy ale o jej čase, ktorý je dostatočne naplnený údajom o čase nakládky, ako to bolo v preskúmavanej veci. Úvaha žalovaného, že žalobca predložil doklady s nepravdivými údajmi bola rozporná s predloženými dokladmi, ktoré obsahujú údaj o dátume a čase nakládky, pričom z ničoho nevyplýva, resp. žalovaný neuviedol žiadnu úvahu, či hodnotenie žiadnej skutočnosti, pre ktorú by tento údaj nebol pravdivý. Najmä, keď žalobca podal logické vysvetlenie o tom, že preprava začala 4.4.2019 o 19.35 hod a následne počas noci auto stálo na prestávku, čo bol dôvod, že preprava pokračovala nasledujúci deň. Žalobca predložil aj údaje z tachografu a tiež vysvetlenie o časovom posune na predmetnom prístroji. Prvostupňový orgán ho vyhodnotil ako irelevantné, lebo žalobca prepravu vykonával až 5.4.2019. Takáto argumentácia ale opomína to, že čas prepravy ako časový úsek je časovým úsekom od nakládky tovaru až po jej vyloženie a logicky tak zahŕňa aj pauzu na povinnú alebo inú prestávku v jazde. Takže podľa uvedeného údaj o dátume a čase nakládky potvrdený odosielateľom tovaru, nemožno vyhodnotiť ako nepravdivý údaj o čase prepravy pokiaľ tu nie sú ďalšie skutočnosti, z ktorých by mohlo byť vyvodené, že išlo o údaj nepravdivý. Keď žalovaný len zo skutočnosti, že dátum nakládky a odchodu vozidla bol večer predchádzajúci dňu kontroly vykonanej v ranných hodinách, vyhodnotil ako nepravdivý údaj o čase prepravy, vec nesprávne právne posúdil. Ustanovenie § 3 ods. 4) zákona o dreve, teda dátum a čas prepravy treba vykladať predovšetkým gramaticky podľa doslovného znenia. Potom čas prepravy znamená určitý vymedzený časový úsek. Logickým výkladom možno dospieť, že z času prepravy možno pri začatí prepravy a počas prepravy presne určiť len jej začiatok a tým je čas nakládky. V čase začatia prepravy a počas prepravy možno určiť len predpokladaný čas ukončenia prepravy. Zákon o dreve v § 3 ods. 4, písm. f) nestanovil, aby doklad obsahoval predpokladaný čas prepravy, ale čas prepravy. Toto ustanovenie treba ďalej vykladať aj z hľadiska účelu, ktorým je potreba prepravované drevo identifikovať a posúdiť, či ide o drevo v zmysle § 3 ods. 1 zákona o dreve, teda také, ktoré bolo vyťažené v súlade so všeobecne záväznými predpismi . Dátum a čas nakládky, potvrdený odosielateľom dreva, aj bez uvedenia predpokladaného času ukončenia prepravy je dostatočným údajom na prípadné posúdenie, či bolo možné zneužitie prepravného dokladu na viacnásobnú prepravu.
31. Žalobná námietka nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalobcu nebola dôvodná, pretože nemá oporu v § 2 písm. b) zákona o dreve. Žalobca prepravoval drevo, keďže ho premiestňoval prostredníctvom dopravného prostriedku a v § 16 ods. 1, podľa ktorej priestupcom je ten, kto prepravuje drevo bez dokladov. Takže nie prepravca ale ten, kto prepravu vykonáva. Táto argumentácia nemá oporu ani v zákone o priestupkoch, ako je vyššie citovaný.
32. Žalobná námietka nedostatočného odôvodnenia z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo odôvodnené len s odkazom na prvostupňové rozhodnutie, citáciou zákonnej úpravy a konštatovaním, že sa nestotožňuje s námietkami odvolateľa, nemá oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a ani odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má náležitosti vyžadované v § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania . Žalovaný v odôvodnení uviedol rozhodné skutkové zistenia a ich právne posúdenie a tiež, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu. Táto námietka bola ale dôvodná v tom, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, ani neuviedol, že sa stotožňuje s argumentáciou o výške uloženej sankcie, ktorú uviedol prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia, a ani nijako výšku uloženej sankcie sám nezdôvodnil. Takýto nedostatok odôvodnenia by bol sám osebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov pre chýbajúcu úvahu, ktorou žalovaný dospel k správnosti uloženej sankcie a jej výšky.
33. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že poukaz žalovaného na rozhodnutie tunajšieho súdu vo veci 28Sa/20/2020-70 zo dňa 9.9.2021 nie je priliehavý k preskúmavanej veci z dôvodu odlišných skutkových okolností tam preskúmavaného priestupku. V obdobnej veci tento súd za rovnakých skutkových okolností a rovnako vykonaného dokazovania rozhodol vo veci 28Sa/18/2020 zo dňa 9. septembra 2021.
34. Na základe dôvodov uvedených v bode 22 tohto rozsudku správny súd napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c) SSP z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zrušením napadnutého a prvostupňového rozhodnutia sa vec vracia do štádia administratívneho konania pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Bude úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní rozhodné skutočnosti znovu posúdiť, pričom je viazaný právnym názorom uvedeným v tomto rozhodnutí, a teda že uvedenie času nakládky je údaj o čase prepravy a posúdenie údaja o čase nakládky ako nepravdivého údaju len z toho dôvodu, že preprava pokračovala nasledujúci deň, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.
35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade bol žalobca plne úspešný, preto mu správny súd priznal plnú náhradu dôvodne a účelne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.