Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/154/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného C. N., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 9.6.2017, č. k. 9PP/42/2017 - 21, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.10.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 193 odsek 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného C. N., nar. XX.XX.XXXX zamieta.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 9.6.2017, č. k. 9PP/42/2017 - 21 súd rozhodol, že podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona žiadosť odsúdeného C. N., nar. XX.XX.XXXX v I., nap. bytom: bezdomovec, t.č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 01.03.2017 pod. sp. zn. 3T/46/2016 podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. v trvaní 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zamieta. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorú písomne odôvodnil podaním zo dňa 31.7.2017, pričom uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením prokurátora, že v jeho prípade sa jedná o nenapraviteľného recidivistu. V minulosti bol síce viackrát trestaný, no nikdy nie nepodmienečným trestom a aj to v rozpätí takmer pätnástich rokov. Vo výkone trestu odňatia slobody je po prvýkrát a aj to za drobné, menej významné a málo nebezpečné delikty, pri ktorých by azda psychológ bol nápomocnejší ako orgány činné v trestnom konaní, vzhľadom na jeho problémy s drogami v minulosti. Svoju závislosť má pod kontrolou a taktiež v civilnom živote má všetko zabezpečené do riadneho života. Tým, že jeho žiadosť o prepustenie bola zamietnutá, nebolo ublížené jemu, ale jeho rodine a päťročnému synovi, pre ktorých je už teraz pripravený viesť riadny život. Odsúdený ďalej uvádza, že má informácie od ostatných odsúdených, že sudcovia aj prokurátori konajú doslova protizákonne a majú rozdielny meter na odsúdených. Preto zvažuje aj oznámenie dozorovému prokurátorovi na prešetrenie zákonnosti rozhodovania v iných prípadoch podmienečného prepustenia. Žiada o zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu a postúpenie veci druhostupňovému. Delikty z minulosti brať do úvahy pri rozhodovaní o delikte z prítomnosti sa mu javí byť ako nesprávne. Svoj dlh spoločnosti splatil a v mnohých previnenia sa osvedčil. Nevyhovieť jeho žiadosti o podmienečné prepustenie na slobodu z výkonu trestu, je to isté, ako ho potrestať za jednu vec dvakrát.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol okresný súd o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného vo výroku prvostupňového uznesenia. Žiadosť odsúdeného zamietol z dôvodu, že hoci odsúdený spĺňa formálnu podmienku na jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, nespĺňa podmienky materiálne. Odsúdený počas výkonu trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie. Správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, neporušuje ústavný poriadok a príkazy príslušníkov plní. Podľa prvostupňového súdu odsúdený nesplnil druhú z materiálnych podmienok - prognózu, že bude viesť riadny život, a to najmä vzhľadom na menej priaznivú resocializačnú prognózu s prihliadnutím na opakované páchanie prevažne majetkovej trestnej činnosti. Hodnotiac všetky uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas výkonu trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Riziko recidívy u odsúdeného vzhľadom k jeho trestnej minulosti a resocializačnej prognóze je príliš veľké a nie je možné konštatovať, že by sa odsúdený v prípade podmienečného prepustenia nedopustil žiadneho protiprávneho konania, resp. že by viedol riadny život. Uvedené zistenia, ktoré bral prvostupňový súd do úvahy pri svojom rozhodnutí, sú zistené správne a sú tými relevantnými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné zvážiť a vyhodnotiť v súvislosti so skúmaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného. Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho žiadosti o podmienečné prepustenie. Vyššie uvedená trestná minulosť odsúdeného vyvoláva zreteľnú obavu z recidívy jeho protiprávneho správania sa v prípade jeho podmienečného prepustenia. Túto obavu odôvodnil prvostupňový súd správne a vyčerpávajúcim spôsobom, preto tunajší súd na túto časť odôvodnenia napadnutého uznesenia na tomto mieste odkazuje, bez potreby jeho opakovania. Úvaha prvostupňového súdu pritom vychádza z logického zhodnotenia zistených skutočností. Odsúdený sa bráni tým, že v minulosti síce bol viackrát odsudzovaný, ide však podľa neho o menej závažnú a spoločensky menej nebezpečnú trestnú činnosť. V tejto súvislosti sťažnostný súd uvádza, že početnosť trestnej činnosti odsúdeného svedčí o tom, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal páchania trestnej činnosti a aby viedol riadny život. Z odpisu registra trestov je možné zistiť, že pred výkonom trestu odňatia slobody, z ktorého výkonu žiada podmienečne prepustiť, si vykonal iný súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za majetkovú trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený rozhodnutiami Okresného súdu Piešťany a Okresného súdu Galanta v roku 2016. V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Inštitút podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody je v zásade výnimkou z pravidla, že odsúdená osoba má vykonať trest odňatia slobody, ktorý jej bol súdom uložený. Námietky, ktoré vo svojej sťažnosti uvádza odsúdený a ani skutočnosti, ktoré zistil prvostupňový súd však v jeho prípade neodôvodňujú „skrátenie“ uloženého trestu. Osoba odsúdeného, ako recidivujúceho páchateľa rovnakého druhu trestnej činnosti, nevytvára predpoklady na úvahu, že v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody povedie riadny život. Pokiaľ odsúdený poukazuje na iné prípady, v ktorých súdy rozhodovali a o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, takéto skutočnosti sú z pohľadu prieskumného konania sťažnostného súdu irelevantné. Prieskumné konanie nie je založené na zásade porovnávania rôznych prípadov. Každé súdne rozhodnutie je potrebné individualizovať vo vzťahu k páchateľovi trestnej činnosti ako ich ku všetkým ďalším okolnostiam, ktoré majú vplyv na posudzovanie splnenia podmienok podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený v tomto bode pohovka Indii, svoj vlastný pohľad na závažnosť k svojej trestnej činnosti, pričom na takýto postup má plné právo. Sťažnostný súd však s hodnotením závažnosti trestnej činnosti tak, ako ju ponúkal odsúdený, nesúhlasí. Naopak prikláňa sa k názoru prvostupňového súdu, ktorý vyslovil v odôvodnení napadnutého uznesenia. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu garantuje zákon. S poukazom na uvedené považuje sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné a preto sťažnosť odsúdeného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.