Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/107/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Magdalénou Boškovou v právnej veci žalobcu: L. X., bytom H. XX, XXX XX Bratislava , proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a. s., IČO: 00 653 501, so sídlom Lazaretská 15, 820 07 Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 513,75 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 25.05.2015, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 513,75 Eur s príslušenstvom a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V podaní uviedol, že žalovaný si nesplnil povinnosť nedodržiavaním zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, najmä § 4 ods. 2 písm. b) pri odôvodňovaní sa účelovo odvolal na § 5 ods. 2 písm. b), nekomunikoval s poisteným v zmysle ust. § 10, neplnil povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 písm. a), b) niekoľkonásobne na niekoľko podnetov. Pri ústnej komunikácii tvrdil, že poistné plnenie bude vykonávané na jeho účet, kým nie je to nevadí, premlčacia doba je predsa trojročná. Žalovaný začal písomne komunikovať až po urgenciách po vyše dvoch rokoch a troch mesiacoch a vo svojom konečnom stanovisku sa odvoláva na § 15 ods. 2, a to na dvojročnú premlčaciu dobu. Podľa názoru žalobcu premlčanie nemá za následok zánik práva, ale len jeho oslabenie.

1.1. Podľa názoru žalovaného, že zákon č. 381/2001 Z. z. je zákonom lex specialis nutne neznamená, že neplatia niektoré ust. Občianskeho zákonníka. Zákon o povinnom zmluvnom poistení neustanovuje inak platnosť § 104 Občianskeho zákonníka, t. j. nerieši začiatok plynutia premlčacej doby za rok po poistnej udalosti. Rovnako ako platí § 106, platí aj § 104 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je trojročná. Námietka premlčania žalovaným ešte pred súdnym konaním je aj s ohľadom na hore uvedené v hrubom rozpore s dobrými mravmi, teda žalobca má za to, že žalovaný niektoré ust. zákona porušuje alebo obchádza prospešne pre poškodeného a niektoré presadzuje dodržať vo svoj prospech.

2. Žalovaný vo svojom podaní, doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 02.09.2016, uviedol, že odmieta akékoľvek porušenie ustanovení zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný začal bez zbytočného odkladu prešetrovanie potrebné na zaistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie na základe škodovej udalosti zo dňa 26.05.2012. Po oznámení škodovej udalosti zo strany žalobcu bezodkladne zabezpečil vykonanie obhliadky motorového vozidla, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.05.2012. Žalovaný sa opakovane pokúšal písomne kontaktovať poisteného za účelom získania jeho vyjadrenia ku škodovej udalosti. Poistený J. V. na výzvu žalovaného žiadnym spôsobom nereagoval. Z dôvodu, že poistený neodoslal žalovanému riadne vyplnené oznámenie o škodovej udalosti a škodová udalosť nebola vyšetrená políciou, nebolo možné zo strany žalovaného

zistiť všetky skutkové okolnosti a ustáliť, ktoré z nich boli príčinou škody. Listom o uzavretí škodovej udalosti zo dňa 16.09.2014 bol poškodený, ako aj poistený oboznámený so skutočnosťou, že nie je možné uhradiť z povinného zmluvného poistenia uplatnený nárok na náhradu škody.

2.1. Dňa 17.10.2014 bolo žalovanému zo strany poisteného doručené oznámenie škodovej udalosti. Sám poistený zaslal žalovanému oznámenie o škodovej udalosti, v ktorom ako poisteného uviedol subjekt J. V. a ako vodiča poisteného vozidla J. V..

2.2. Dňa 21.11.2014 žalovaný upovedomil žalobcu o tom, že žalovaný považuje právo na náhradu škody za premlčané s poukazom na ust. § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na opakované dotazy žalobcu žalovaný ďalej reagoval listom zo dňa 20.01.2015, v ktorom žalovaný žalobcu opakovane upozornil na premlčanie jeho nároku.

2.3. Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu o trojročnej premlčacej lehote, nakoľko sa žalobca zjavne nesprávne domnieva, že by sa pri posudzovaní premlčania nároku mal aplikovať súčasne aj § 104 Občianskeho zákonníka, ktorým by sa mala predlžovať premlčacia doba. Zároveň vo svojej žalobe poukázal aj na ust. § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý v spojení s § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovuje dvojročnú premlčaciu lehotu.

2.4. Žalobca sa dozvedel o škode a osobe, ktorá podľa žalobcu za škodu zodpovedá dňa 26.05.2012, čo jednoznačne vyplýva z viacerých listinných dôkazov, okrem iného aj zo správy o nehode. Žalovaný má za to, že uvedená skutočnosť nemôže byť medzi stranami sporná. Zároveň v zmysle zápisu o poškodení vozidla zo dňa 28.05.2012 bola predpokladaná celková výška skutočnej škody určená na sumu 513,75 eura. Žalobca mal preukázateľne najneskôr ku dňu 28.05.2012 vedomosť nielen o tom, kto za škodu zodpovedá, ale aj o rozsahu škody, a teda si mohol v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe na súde uplatniť žalobou svoj nárok. Žalovaný má teda za to, že premlčacia doba uplynula v predmetnej veci najneskôr dňa 28.05.2014. Nakoľko si žalobca v predmetnej veci neuplatnil v premlčacej dobe svoj nárok, žalovaný má za to, že došlo k premlčaciu tohto nároku a vzhľadom na uvedené žalovaný vzniesol aj pred súdom námietku premlčania.

2.5. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby súd žalobu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

3. V replike doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 28.11.2016 žalobca uviedol, že žiada z dôvodu hospodárnosti konania, aby súd nevykonával také úkony, ktoré by popri súdnom poplatku navyšovali súdne trovy na strane odporcu. Opätovne sa domáhal, aby súd rozhodol o nepremlčanom práve na plnenie poistenia v zmysle nároku poisteného podľa zákona č. 381/2001 Z. z., ako aj podľa Občianskeho zákonníka. Mal za to, že žalovaný nesplnil zásadnú povinnosť poisťovateľa s dôsledkom uvedenia poškodeného do omylu v zmysle ust. zákona č. 381/2001 Z. z. Ďalej uviedol, že v zmysle Občianskeho zákonníka existuje inštitút nemožnosti skončenia premlčacej doby podľa § 112.

4. V duplike žalovaného doručenej 11.01.2017 je uvedené, že žalobca zjavne v predmetnej veci aplikuje nesprávne zákonné ustanovenia, nakoľko sa opiera o dĺžku premlčacej doby, o nesprávne zákonné ust., a to na § 104 Občianskeho zákonníka v spojení s § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka. žalobca si uplatňuje u žalovaného náhradu škody, pričom priamy nárok poškodeného na poistné plnenie voči poisťovateľovi sa premlčí v rovnakej objektívnej a subjektívnej premlčacej dobe, a to nárok poškodeného na náhradu škody voči poistenému škodcovi. Ďalej uviedol žalovaný, že zásielky boli zaslané poistenému obyčajnou poštou, pričom dátum odoslania preukazuje výpisom z interného systému žalovaného. Tak ako bolo uvedené vo vyjadrení žalovaného zo dňa 30.08.2016, žalovaný začal bez zbytočného odkladu prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie na základe škodovej udalosti zo dňa 26.05.2012. Po oznámení škodovej udalosti zo strany žalobcu bezodkladne zabezpečil žalovaný vykonanie obhliadky poškodeného motorového vozidla, ktorá sa uskutočnila dňa 28.05.2012. Žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a domáhal sa, aby súd žalobu zamietol.

5. Súd vo veci určil pojednávanie na deň 13.10.2017, pričom sa dostavili poverený zástupca žalovaného, ako aj žalobca, pričom predstúpil žalobca, ktorý uviedol rovnaké skutočnosti ako v podaní zo dňa 13.10.2017, a to súhlasne s bodom 4 tohto podania, kde je uvedené, že na základe uvedeného

skutkového deja a na základe dôkazov v chronologicky usporiadaných prílohách a obojstranných vyjadreniach rozhodol súd o neprijatí námietky premlčania podanej žalovaným, a to poisťovňou UNIQA. Podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení bol podaný priamy nárok poškodeného poisťovateľovi. Podľa § 15 ods. 2 pri rovnakej úprave na premlčanie nároku na náhradu škody objektívna premlčacia doba uplynula dňa 26.05.2015, návrh bol podaný včas, nakoľko subjektívna doba uplynula neskôr, a to z nasledujúcich dôvodov: Podľa § 420 ods. 1 každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Poisťovateľ má popri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Napriek tomu tieto dva nároky na náhradu škody nemožno stotožňovať, a to ani vo vzťahu k posúdeniu otázky premlčania. Proti škodcovi ide o nárok z titulu náhrady škody a proti jeho poisťovateľovi ide o osobitné právo na plnenie založené všeobecne záväzným právnym predpisom. Ustanovenie § 15 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení sa odvoláva na § 106 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu ku všetkým právam na náhradu škody. V zmysle § 106 Občianskeho zákonníka ako poškodený sa žalobca dozvedel o škode a o tom, že za ňu zodpovedá žalovaný poisťovateľ a) dňa 20.05.2014 pri osobnej návšteve na ústredí Lazaretská č. 15 o skutočnosti, že nemajú v držbe tlačivo vyplnené písomne poisteným škodcom, a teda ide o porušenie právnej povinnosti podľa § 11 ods. 6 písm. a), písm. b) zákona o povinnom zmluvnom poistení, b) ako aj dňa 16.09.2014 prvým písomným oznámením vôbec o uzavretí škodovej udalosti bez plnenia. Podľa názoru žalobcu subjektívna premlčacia doba uplynula po 26.05.2015. Žalobca sa opätovne domáhal neprijatia námietky premlčania a nároku na náhradu škody z právneho dôvodu porušenia zákonných povinností žalovaného.

5.1. Žalovaný na pojednávaní zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach, vzniesol námietku premlčania a je toho názoru, že premlčacia doba je dvojročná a nie trojročná.

6. Súd v danej veci vykonal dokazovanie, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

6.1. Zo správy o nehode je zrejmé, že táto bola spôsobená dňa 26.05.2012 o 11:00 h na parkovisku Avion Shopping Park, pričom osobou, ktorá spôsobila dopravnú nehodu bol J. V., poistený v spol. poisťovateľa UNIQA. Žalobca v žiadosti o vyplatenie poistného plnenia rozpočtom dňa 09.07.2013 žiadal poisťovňu UNIQA o vyplatenie úhrady poistného plnenia, pričom zo dňa 30.05.2014 žalobca reklamoval likvidáciu škodovej udalosti zo dňa 26.05.2012. Listom zo dňa 08.09.2014 žalobca urgoval podanie reklamácie zo dňa 30.05.2014, ako aj reklamoval likvidáciu škodovej udalosti zo dňa 26.05.2012. Listom zo dňa 16.09.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že ich poistený napriek viacerým urgenciám do dnešného dňa poistnú udalosť nenahlásil. V danom prípade nebola poistná udalosť vyšetrená políciou. Vzhľadom na to, sa nedali spoľahlivo zistiť všetky skutkového okolnosti a ustáliť, ktoré z nich boli príčinou škody, a teda nie je možné stanoviť právny základ škodovej udalosti a prípadnú zodpovednosť poisteného za škodu. Listom zo dňa 07.10.2014 žalobca vyzval J. V., aby si splnil svoje povinnosti voči poisťovni a oboznámil ho s tým, že i po viacerých urgenciách na pobočke mu nebolo uhradené poistné plnenie. Listom zo dňa 21.11.2014 žalovaný oznámil žalobcovi, že právo na náhradu škody považuje za premlčané. Listom zo dňa 16.01.2015 žalobca oznámil žalovanému, že s premlčaním nesúhlasí. Listom zo dňa 20.01.2015 sa žalovaný vyjadril k listu žalobcu zo dňa 16.01.2015 a opätovne mu oznámil, že nárok žalobcu je premlčaný. Listom zo dňa 23.02.2015 sa žalobca pokúšal so žalovaným uzatvoriť zmier, na ktorý žalovaný reagoval listom zo dňa 02.03.2015 s tým, že nakoľko je nárok poistného plnenia premlčaný, nie je možné uzatvoriť pokus o zmier. Žalobca listom zo dňa 09.04.2015 podal sťažnosť proti postupu poisťovne UNIQA pri riešení poistnej udalosti na Národnú banku Slovenska na odbor dohľadu nad trhom cenných papierov, poisťovníctvom a dôchodkovým sporením, kde chronologický opísal skutkový stav. Národná banka Slovenska listom zo dňa 20.04.2015 uviedla, že nie je predmetom dohľadu nad dohliadanými subjektami rozhodovanie sporov správnych vzťahov medzi dohľadanými subjektmi a ich klientmi, na ktorých prejednávanie a rozhodovanie sú príslušné súdy alebo iné orgány podľa osobitných predpisov.

7. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

7.1. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z., na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

7.2. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

7.3. Súd poukazuje na to, že v prípade § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. je uvedená poznámka 22, ktorá odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 26.05.2012 o 11:00 h bola dopravná nehoda medzi J. V., držiteľom motorového vozidla, ktoré je poistené u žalovaného, a L. X. ako žalobcom. Po oznámení škodovej udalosti zo strany žalobcu žalovaný bezodkladne zabezpečil vykonanie obhliadky motorového vozidla, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.05.2012. Nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd musel na túto prihliadať s poukazom na § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. v spojení s § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na to, že žalobca nesprávne uvádza vo svojej žalobe, ako aj ostatných vyjadreniach, že na danú vec platí § 104 Občianskeho zákonníka, ktorý ustanovuje trojročnú premlčaciu lehotu. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi v povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. To znamená, že priamy nárok poškodeného na poistné plnenie voči poisťovateľovi sa premlčí v rovnakej objektívnej a subjektívnej lehote premlčacej doby ako nárok poškodeného na náhradu škody voči poistenému škodcovi. Ust. § 15 ods. 2 priamo odkazuje na § 106 Občianskeho zákonníka, ktorý je osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa poškodený dozvie, resp. nadobudne vedomosť o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Súd je toho názoru, že žalobca si bol vedomý, že škoda vznikla dňa 26.05.2012, a teda premlčacia doba, kedy si mohol uplatniť svoj nárok mu uplynula dňa 26.05.2014. Žalobca sa mohol uplynutiu premlčacej doby vyvarovať tak, že svoj nárok na náhradu škody by uplatnil na súde v premlčacej dobe.

8.1. Nakoľko bol nárok žalobcu premlčaný, súd žalobu zamietol.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovaný nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko mu v tomto konaní žiadne nevznikli, pričom súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a contrario.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.