Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5Csp/83/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. U. Q. U., o zaplatenie 258,90 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 192,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 192,20 eur od 03.11.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, a to do troch dní od právoplatnosti uvedeného uznesenia.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca - spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, sa žalobou podanou dňa 12.10.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 258,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 03.11.2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.06.2013 uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 427,80 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných 23 mesačných splátkach v sume 19,88 eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, a preto pôvodný žalobca listom zo dňa 25.10.2013 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 258,90 eur. V priebehu konania žalobca súdu oznámil, že pôvodný žalobca pohľadávku z uvedenej zmluvy postúpil spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, a táto sa následne na základe rozhodnutia súdu stala žalobcom v tomto konaní. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to listinu označenú ako žiadosť o pôžičku a zmluva o pôžičke, predžalobná upomienka, doručenka, prehľad splátok a úhrad a zmluvu o postúpení pohľadávok.

2. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Keďže v tejto veci ide o spotrebiteľský spor medzi dodávateľom (žalobcom) a spotrebiteľom (žalovanou), ktorý vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a zároveň hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, pričom ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd na prejednanie sporu nenariaďoval pojednávanie a dňa 12.10.2017 vo veci verejne vyhlásil rozsudok.

3. Z predložených dôkazov zistil súd tento skutkový stav. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130, uzatvorila dňa 20.06.2013 so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej

bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 311,48 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť 23 mesačnými splátkami po 19,88 eur, pričom celkové náklady spotrebiteľa boli 116,32 eur. Konečná splatnosť bola dohodnutá na máj 2015. Žalovaná z pôžičky uhradila sumu 119,28 eur. Listom zo dňa 25.10.2013, označeným ako „predžalobná upomienka“, vyzvala spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 441,34 eur v lehote 3 dní od doručenia tohto listu žalovanej. List bol žalovanej doručovaný na adresu uvedenú v zmluve a dňa 30.10.2013 sa vrátil odosielateľovi z dôvodu, že adresát je neznámy. Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. svoju pohľadávku z uvedenej zmluvy voči žalovanej žalobcovi.

4. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu 20.06.2013 (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

5. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

6. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

7. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

8. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9. Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 01.02.2013, ďalej len nariadenie) výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Podľa § 255 ods. 1 Civilný sporový poriadok (ďalej len súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

14. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žaloba je dôvodná iba v časti. Na základe predložených listinných dôkazov dospel súd k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35923130, a žalovanou na základe zmluvy, je vzťahom občianskoprávnym, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy občianskeho práva, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže právny predchodca žalobcu je osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že uzavretá zmluva o pôžičke zo dňa 20.06.2013 je zmluvou spotrebiteľskou a vzhľadom na výšku pôžičky, jej účel a splatnosť je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.

15. V zmysle § 9 ods. 2 pís. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iných náležitosti aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva o pôžičke obsahuje výšku splátky (19,88 eur) a počet splátok (23), neobsahuje však termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nedostatok tohto údaju má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keď zákon uvádza medzi náležitosťami zmluvy nielen "výška, počet a termíny splátok", ale "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je zjavné, že zákonodarca tým mal na mysli, že každá zo zložiek splátky (istina, úroky, poplatky) má byť vyčíslená samostatne (napríklad vo forme splátkového kalendára alebo plánu amortizácie), teda zo zmluvy musí byť zjavné, akú časť tej - ktorej splátky pripíše veriteľ na úhradu istinu, akú časť na úroky a akú časť na poplatky. Zo žalobcom predloženej zmluvy uvedené údaje nie sú zrejmé. Žalobca má teda na podklade takejto zmluvy o pôžičke právo len na vrátenie istiny bez akýchkoľvek dodatočných platieb od žalovanej na úrokoch a poplatkoch.

16. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že istina úveru bola v sume 311,48,- eur a nie 427,80 eur ako tvrdil žalobca. Žalovaná z úveru vrátila 119,28 eur. Keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 192,20 eur, čo je suma predstavujúca nesplatenú istinu poskytnutého úveru, keďže všetky doterajšie platby žalovanej možno započítať iba na istinu. Na jej zaplatenie má žalobca nárok z toho dôvodu, že pohľadávka voči žalovanej mu bola postúpená pôvodným veriteľom, ktorý úver žalovanej poskytol.

17. Pôžička sa stala splatnou v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka dňa 02.11.2013 v celosti, t. j. na tretí deň od doručenia (resp. odo dňa, ktorý možno považovať za deň doručenia) výzvy veriteľa žalovanej z dôvodu omeškania žalovanej. Keďže žalovaná je so zaplatením dlžnej sumy v omeškaní, priznal súd žalobcovi, ktorému pôvodný veriteľ platne postúpil svoju pohľadávku voči žalovanej, aj úrok z omeškania. Žalovaná sa dostala s vrátením pôžičky do omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po tom, čo sa stala celá pôžička splatnou na základe výzvy žalobcu, t. j. odo dňa 03.11.2013. Úrok z omeškania patrí žalobcovi v zmysle § 3 nariadenia vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. V prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,5 %, a preto žalobcovi patrí žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne.

18. V časti, v ktorej nárok presahoval sumu nesplatenej istiny, súd žalobu zamietol z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov tak, ako to vyplýva z predchádzajúceho odseku odôvodnenia, ako aj z dôvodu, že v časti uplatnených nákladov na vymáhanie pohľadávky v sume 11,95 eur žalobca svoj nárok nepreukázal. Zo žaloby a z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé a preukázané, čo uplatnené náklady na vymáhanie predstavujú a žalobca na preukázanie ich vynaloženia a výšky nenavrhol a nepredložil žiaden dôkaz.

19. V súvislosti s tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, považuje súd za potrebné uviesť, že mu je známy právny názor vyslovený v Rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti X. U., ktorý je však podľa právneho názoru konajúceho sudcu nepoužiteľný na prejednávaný spor. Predmetom uvedeného konania a rozsudku bolo prejudiciálne konanie iniciované Okresným súdom Dunajská Streda v súvislosti s vnútroštátnym konaním vedeným týmto súdom vo veci Home Credit Slovakia, a.s., proti X. U.. Okresný súd Dunajská Streda prerušil vnútroštátny spotrebiteľský spor a položil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky ako sa majú vykladať niektoré články Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“). Súdny dvor okrem iného rozhodol tak, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto

povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Členské štáty Európskej únie a teda aj Slovenská republika sa vzhľadom na tzv. úplnú harmonizáciu od ustanovení Smernice nesmeli odchýliť. Je tak zrejmé, že ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré vyžadujú, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala rozpis splátky na istinu, úroky a poplatky a ustanovenia, ktoré sankcionujú absenciu tejto náležitosti úverovej zmluvy bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, nie sú v súlade so Smernicou a idú nad jej rámec. Uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch však boli platné a účinné v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy a v konečnom dôsledku sú platné a účinné v rovnakom význame doposiaľ (aj keď v iných ustanoveniach). Na základe takto platnej a účinnej zákonnej úpravy existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má citované ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch je v rozpore so Smernicou. Smernica je však prameňom práva EÚ sekundárnej povahy a je záväzná iba pre členské štáty a nie priamo pre fyzické a právnické osoby, ktorými sú aj strany sporu, a preto jej priama aplikácia a použitie právneho názoru vysloveného v rozhodnutí Súdneho dvora v tejto veci neprichádza do úvahy. Nakoľko priamy účinok Smernice do úvahy neprichádza, je namieste sa zaoberať tým, či Smernici možno priznať nepriamy účinok, a teda či možno uvedené ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Zo znenia zákona o spotrebiteľských úveroch je jednoznačné, že zákon požaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov a akýkoľvek iný výklad, ktorý by mohol byť v súlade so Smernicou, by bol v priamom rozpore so zákonom, teda tým, čo je v zákone jasne napísané a čo je platné a účinné. Výklad, ktorý by považoval za postačujúce uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úveru výšku splátky bez jej ďalšieho členenia, by bol nielen v rozpore so znením zákona, ale zároveň by porušil zásadu právnej istoty, keď aj v tomto prípade strana sporu mohla legitímne očakávať, že súd rozhodne tak, ako iné súdy v stovkách obdobných prípadov, keď úvery považovali za bezúročné a bez poplatkov, keď zmluva neobsahovala výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

20. Súd vyhovel žalobe iba v časti 74,24 % a žalobca tak mal čiastočný úspech v konaní, a to v rozsahu čistého úspechu 48,48 %, ktorý je rozdielom medzi úspechom žalobcu 74,24 % a úspechom žalovanej 25,76 %. Z uvedených dôvodov rozhodol súd o trovách konania podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, pričom o výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

21. Žalovaná je povinnosti vyplývajúce jej z tohto rozsudku povinná splniť v zmysle § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.