Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-560-2015.pdf
PDF · 100.45 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/560/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Ľ. U., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. A. T. XXXX/X, XXX XX B., H. Q., o zaplatenie 2.187,77 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.411,83 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.408,46 Eur od 10.07.2013 do zaplatenia, na účet žalobcu vedený v Prima banka, a. s., a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške 60,- Eur, splatných vždy k 20 - temu dňu toho ktorého dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť toto rozhodnutie.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.
III. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 08.12.2015, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie nezaplatenej istiny 2.187,77 Eur, nezaplatených úrokov vo výške 220,69 Eur od 10.07.2013 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 3,37 Eur, úroku vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3.140,97 Eur od 10.07.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3.140,97 Eur a nezaplatených úrokov vo výške 220,69 Eur od 10.07.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom neuhradenia zostatku poskytnutého úveru. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 05.12.2012 uzatvoril žalobca so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.200,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal platiť v pravidelných mesačných splátkach do 15.11.2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 17.06.2013 vyzvaný na predčasné splatenie úveru. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (09.07.2013) predstavovala 3.431,- Eur a pozostávala z istiny vo výške 3.140,97 Eur, úrokov vo výške 220,69 Eur, ktoré bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného splatenia, úrokov z omeškania vo výške 3,37 Eur (každá dlžná splátka bola odo dňa nasledujúceho po splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne), poplatkov vo výške 65,97 Eur. Žalovaný po zosplatnení úveru uhradil žalobcovi splátku vo výške 953,20 Eur.
2. Žalovaný doručil súdu dňa 31.08.2017 svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru táto Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré vzhľadom na ochranu spotrebiteľa v spotrebiteľských zmluvách svojim obsahom a účelom odporujú zákonu. Žalovaný vo svojom vyjadrení rozporoval úroky z omeškania, ktoré neboli určené v súlade s § 1 a 1a zákona č. 87/1995 Z. z. a ročná percentuálna miera nákladov bola neprimerane vysoká, a to vo výške 20,92 %. Požiadal, aby ho súd zaviazal po zohľadnení všetkých faktov zaviazal splácať oprávnený dlh vo forme mesačných splátok, nakoľko má náročnú finančnú situáciu. Uvedené tvrdenie doložil výpisom svojich platieb rôznym veriteľom.
3. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 29.09.2016 reagoval na vyjadrenie žalovaného, ktorý uviedol, že všetky jeho úhrady boli na istinu a nie na úrok, čo však nijako nedoložil. K nepriaznivej životnej situácii žalovaného a k jeho žiadosti o možnosť úhrady v pravidelných mesačných splátkach žalobca má zato, že takúto možnosť súd v zmysle platnej právnej úpravy nemá.
Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 12.10.2017, na ktoré riadne predvolal žalobcu a žalovaného. Žalobca listom zo dňa 04.09.2017 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, predvolanie na pojednávanie sa súdu vrátilo dňa 11.10.2017 s označením ,,zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Svoju neúčasť riadne a včas neospravedlnil. Vychádzajúc z fikcie doručenia súd pojednával v jeho neprítomnosti
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žaloba zo dňa 08.12.2015 doručená tunajšiemu súdu dňa 14.12.2015, výzvou na predčasné splatenie úveru zo dňa 17.06.2013, druhou upomienkou zo dňa 22.04.2013, úverovou zmluvou č. XXXXX zo dňa 05.12.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami - Prima banka Slovensko, a.s. účinnými od 17.11.2012, všeobecnými obchodnými podmienkami - Prima banka Slovensko, a. s. účinnými od 01.03.2015, sadzobníkom poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami Prima banka Slovensko, a.s. účinnými od 01.03.2015 a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 05.12.2012 úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3.200,- Eur, ktoré sa žalovaný zaviazal platiť v pravidelných mesačných splátkach do 15.11.2022. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol listom zo dňa 17.06.2013 vyzvaný na predčasné splatenie úveru. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia (09.07.2013) predstavovala 3.431,- Eur a pozostávala z istiny vo výške 3.140,97 Eur, úrokov vo výške 220,69 Eur, ktoré bol žalovaný povinný splatiť v rámci anuitných splátok poskytnutého úveru do predčasného splatenia, úrokov z omeškania vo výške 3,37 Eur (každá dlžná splátka bola odo dňa nasledujúceho po splatnosti úročená aj úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne), poplatkov vo výške 65,97 Eur. Žalovaný po zosplatnení úveru uhradil žalobcovi splátku vo výške 953,20 Eur.
6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
8. Podľa § 369 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva
9. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
10. Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
11. Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
12. Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
13. Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
14. Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
15. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
16. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
18. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
21. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
26. Účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanému úver v rámci svojho podnikania a zároveň žalovaný nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§9). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy súd zistil, že táto obsahuje náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch.
27. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 05.12.2012 vznikol záväzkovo právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, a to uzavretím úverovej zmluvy č. XXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 3.200,- Eur, ktorý mal byť splácaný v pravidelných mesačných splátkach vo výške 57,42 Eur vždy k 15. dňu v mesiaci. Vo Všeobecných obchodných podmienkach patriacich k zmluve sú uvedené podmienky čerpania peňažných prostriedkov, splácania a podmienky neplnenia zmluvných povinností. Žalovaný si svoje povinnosti neplnil a splátky žalobcovi riadne neplatil, preto žalobca listom - druhá upomienka zo dňa 22.04.2013 vyzval žalovaného na úhradu dlžných splátok s tým, že v prípade ich neuhradenia pristúpi k zosplatneniu úveru. Nakoľko žalovaný dlžné splátky neuhradil, žalobca listom zo dňa 17.06.2013 oznámil žalovanému, že pristúpil k zosplatneniu úveru a zároveň ho vyzval na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 09.07.2013. Žalobca v konaní žiadal priznať sumu istiny 2.187,77 Eur, nezaplatené úroky vo výške 220,69 Eur od 10.07.2013 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 3,37 Eur, úrok vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3.140,97 Eur od 10.07.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3.140,97 Eur a nezaplatené úroky vo výške 220,69 Eur od 10.07.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom neuhradenia zostatku poskytnutého úveru.
28. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnené úroky vo výške 17,90% z nezaplatenej istiny výške 3.140,97 Eur od 10.07.2013 do zaplatenia, tieto súd nepovažoval za dôvodné a v tejto časti žalobu zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.06.2015, sp. zn. 6Co/190/2014, podľa ktorého splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, dispozície s ktorými sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.
29. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto podstatnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce ku skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd by týmto podporoval stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov.
30. Uvedenou úvahou sa súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že ak jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa, ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadenia vlády 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády. Alternatívne (podľa povahy zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
31. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, keď si žalovaný svoje povinnosti ako dlžník zo spotrebiteľskej zmluvy neplnil, súd ho v zmysle citovaných ustanovení zákona zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 2.411,83 Eur (z toho istina vo výške 2.187,77 Eur, úrok z úveru ku dňu zosplatnenia úveru vo výške 220,69 Eur a úrok z omeškania vo výške 3,37 Eur), a to formou pravidelných mesačných splátok vo výške 60,- Eur, splatných vždy k 20 -temu dňu toho ktorého dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť toto rozhodnutie. Súd v danom prípade prihliadol na osobné pomery žalovaného a na množstvo veriteľov, voči ktorým má žalovaný povinnosť úhrady. Zároveň prihliadol aj na fakt, že žalovaný svoj dlh uznal a požiadal, aby ho súd zaviazal splácať „oprávnený dlh“ formou pravidelných mesačných splátok.
32. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd ho zaviazal v zmysle citovaného ustanovenia zákona aj k zaplateniu žalobcom uplatnených úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.408,46 Eur od 10.07.2013 do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,75 % + 8 percentuálnych bodov.
33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko súd zamietol žalobu len v časti uplatnených úrokov vo výške 17,90% ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3.140,97 Eur. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP). Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.