Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-98-2017.pdf
PDF · 85.16 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/98/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou vo veci starostlivosti o maloletého: G. P., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Bratislava, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov U. Y., nar.: XX.XX.XXXX, bytom F. XX, Bratislava a Y. P., nar.: XX.XX.XXXX, bytom O. Y. XX/XX, X. G. na návrh matky o určenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého G. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.
Otec je povinný platiť výživné na maloletého G. vo výške 80,- Euro mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky počnúc doručením tohto rozsudku. Zročné výživné za obdobie od 27.4.2017 do 27.10.2017 vo výške 400,- Euro je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Obaja rodičia budú maloletého G. P., nar. XX.XX.XXXX zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým G. sa neupravuje.
odôvodnenie:
1/ Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G., nar.: XX.XX.XXXX z dôvodu, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k synovi dobrovoľne neplní. V návrhu uviedla, že s otcom dieťaťa manželstvo neuzavreli a nežijú ani v spoločnej domácnosti. Otec od narodenia o maloleté dieťa nejaví záujem, celá starostlivosť je výlučne na nej, na starostlivosť o dieťa jej neprispieva ani finančne. Žiadala otca preto zaviazať povinnosťou platiť výživné vo výške 2 27P/98/2017
120,- € mesačne. Zo vzťahu s otcom maloletého sa jej dňa 15.10.2016 narodil aj maloletý R. Y., ku ktorému odmieta uznať otcovstvo. S návrhom vo veci samej podala matka aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala otca zaviazať povinnosťou platiť na G. výživné vo výške 120,- €. Potrebu predbežnej úpravy zdôvodnila tým, že otec jej dlhodobo neplatí na syna výživné, čím sú ohrozené základné životné potreby maloletého dieťaťa. 2/ Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, kolízneho opatrovníka maloletého G., oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, a to najmä s rodným listom maloletého, so zápisnicou o určení otcovstva a zistil nasledovné:
3/ Neodkladným opatrením Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.: XXP/XXX/XXXX-X zo dňa 10.05.2017, právoplatným dňa 24.06.2017, súd uložil otcovi maloletého G. povinnosť platiť výživné 80,- € mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky.
4/ Navrhovateľka pred súdom uviedla, že na podanom návrhu trvá. Otca maloletého G. spoznala v roku 2014, v tom čase pracoval v Bratislave. Zo vzťahu s odporcom sa jej narodil dňa XX.XX.XXXX syn G. a dňa XX.XX.XXXX syn R.. Otcovstvo k maloletému R. doposiaľ neuznal, raz jej tvrdil, že nemá občiansky preukaz, inokedy že nemá čas. Navrhovateľka podala návrh na určenie otcovstva na maloletého R., konanie nie je ešte skončené. Keď mal R. 1,5 mesiaca, jeho otec odišiel späť na východ, odvtedy deti nevidel. S odporcom je výlučne v telefonickom kontakte. Maloletý G. nosí plienky, je zdravé dieťa, netrpí žiadnymi alergiami. S maloletými deťmi býva v 2-izbovom byte spolu s matkou a bratom. Momentálne je na rodičovskej dovolenke. Predtým, ako sa jej narodili deti, nepracovala, chodila iba na brigády, vyštudovala strednú odbornú školu, odbor predavačka. V súčasnosti pracuje v Y. P. ako živnostník, upratuje autobusy. Keď pracuje o maloleté deti sa stará jej matka. Výška mesačného zárobku predstavuje cca 700,- €. Iný zdroj príjmu nemá. Záverom uviedla, že na základe právoplatného neodkladného opatrenia jej odporca zaplatil výživné, a to vo výške 80,- €.
5/ Odporca pred súdom uviedol, že je rozvedený, z predchádzajúce manželstva sa mu narodili dve maloleté deti Y. R. I., ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, na maloletého Y. platí výživné vo výške 27,- € mesačne a na maloletého I. výživné vo výške 50,- € mesačne. V súčasnosti pracuje so svojím strýkom v Českej republike ako brigádnik v lese, jeho hodinová odmena predstavuje sumu 75,- Kč/hod. Predtým pracoval v spoločnosti C., F..E..D.., jeho mesačný príjem predstavoval sumu vo výške 450,- €, neskôr ako pomocník na stavbe, pričom jeho mesačný zárobok predstavoval sumu vo výške 400,- €. Pracovný pomer ukončil z dôvodu exekučných zrážok neuhradeného zdravotného poistenia. V súčasnosti býva v rodinnom dome so svojimi rodičmi. S maloletými deťmi sa nestretáva z dôvodu, že maloletý G. by bol veľmi smutný, keby z domu odchádzal, veľmi by plakal. Navrhovateľka mu zohnala prácu v Bratislave, konkrétne v Y. P., chce prísť do Bratislavy, má záujem žiť s navrhovateľkou, chcú si spolu prenajať byt a žiť spolu ako rodina.
6/ Kolízna opatrovníčka maloletého uviedla, že vzhľadom na osobné a majetkové pomery odporcu navrhuje mu uložiť vyživovaciu povinnosť minimálne vo výške 80,- € mesačne.
3
27P/98/2017
7/ Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 232 ods. 3 a 4 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
8/ Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti
- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
9/ S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému G. je opodstatnený. Súd mal jednoznačne preukázané, že rodičia mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne matka maloletého. Otec nemal žiadne výhrady v tomto smere a návrh matky na zverenie dieťaťa akceptoval. Súd preto maloletého G. zveril do osobnej starostlivosti matky a zároveň určil, že zastupovať 4 27P/98/2017
a spravovať majetok maloletého budú obaja rodičia. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého, ale i z možností a schopností, ako aj z majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacej povinnosti. Súd v tomto smere zohľadnil aj skutočnosť, že starostlivosť o maloletého je zabezpečovaná výhradne matkou, taktiež prihliadal na vek a potreby maloletého dieťaťa, na schopnosti, možnosti a príjmy oboch rodičov a ich majetkové pomery. Okrem toho matka má ešte jedno maloleté dieťa, ku ktorému odporca doposiaľ nepriznal otcovstvo. Výdavky na dieťa sú primerané veku dieťaťa a spočívajú v nákladoch na zabezpečenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb. Pokiaľ ide o pomery na strane rodičov, súd mal preukázané, že matka je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke, napriek tomu pracuje a jej príjem dosahuje cca 700 eur mesačne. So starostlivosťou o maloletého jej pomáha jej matka. So svojimi deťmi býva v spoločnej domácnosti s jej matkou a bratom. Otec maloletého dieťaťa si neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému G.. Na jeho starostlivosti sa nepodieľa ani osobne. Súd mal za nesporné, že otec maloletého má ďalšie dve vyživovacie povinnosti. V súčasnosti pracuje ako brigádnik v Českej republike, pričom jeho hodinová mzda predstavuje 75,- Kč. Dôležitou skutočnosťou je, že otec maloletého bol v minulosti riadne zamestnaný na stály pracovný pomer, pričom jeho mesačný príjem predstavoval sumu cca 450,- eur. Poznamenal aj to, že pracovný pomer bol ukončený z jeho strany, nakoľko má exekučné zrážky. Ako sám uviedol, v súčasnosti sa chce presťahovať za prácou do Bratislavy, mal by nastúpiť pracovať do Y. P.. Je nepochybné, že otec má možnosti a schopnosti dosahovať príjem vo výške minimálne 450,- eur mesačne tak, ako tomu bolo v jeho predchádzajúcom zamestnaní. Svoje mesačné výdavky žiadnym spôsobom nepreukázal. Bol ochotný podieľať sa na vyživovacej povinnosti v minimálnej výške, čo však pre súd bolo neprijateľné, a to napriek tomu, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti voči svojím maloletým deťom. Sám uviedol, že býva u svojich rodičov a keď pracuje v Českej republike, náklady na ubytovanie a stravu nemá žiadne. Otec je v produktívnom veku bez akýchkoľvek zdravotných problémov, plne uplatniteľný na trhu práce so širokou ponukou práce. Ak matka je schopná napriek tomu, že sa stará o dve maloleté deti zarobiť 700 € mesačne je zarážajúce, že otec takúto sumu zarobiť nevie.
10/ Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výživné na maloletého G. v sume 80,- eur mesačne je primerané veku a potrebám dieťaťa a príjmu a schopnostiam a možnostiam otca. 11/ Súd určil zročné výživné vo výške 400,- €, ktoré bolo určené odo dňa podania návrhu, t.j. od 27.04.2017 do vyhlásenia rozsudku, t.j. do 12.10.2017. Keďže otec plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému G. jeden krát a to vo výške 80,- €, súd túto sumu od zročného výživného odpočítal. 12/ Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých 5 27P/98/2017
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).