Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Sa-13-2017.pdf
PDF · 125.34 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/13/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci žalobcu T.. T. L., bytom v L., E.-C. XXXX/XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 10. mája 2017 č. 30156-3/2017-BA na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava zo dňa 10. mája 2017 č. 30156-3/2017-BA.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Žalovaná rozhodnutím zo dňa 10. mája 2017 č. 30156-3/2017-BA podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, odvolanie pána MD.a, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 4. januára 2017 č. 700-3080001117-GC09/17 vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie zo dňa 4. januára 2017 č. 700-3080001117-GC09/17, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe T.. T. L. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008 a nie 30. júna 2006.
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, v ktorom poukázal na to, že podľa § 209 ods. 1 zákona, nie všetky rozhodnutia sociálnej poisťovne musia mať písomnú formu. Písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorých sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V týchto prípadoch sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinného postenia vyznačí len v spise. K júnu 2006 účastník konania oznámil sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Po preskúmaní všetkých skutočností sociálna poisťovňa rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Ďalej citoval ustanovenie § 222 ods. 3 a 4 zákona v znení neskorších predpisov a uviedol, že vzhľadom k tomu, že od právoplatného rozhodnutia o zániku nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok, má účastník konania za to, že sociálna poisťovňa nemôže nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Ďalej namietal, že z výroku
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu sociálna poisťovňa rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej a v zmysle rezolúcie č. (77) 31 Výboru ministrov Rady Európy o správnom konaní sa majú zásady správneho konania aplikovať aj na tie správne, na ktoré sa zákon č. 71/1967 Zb o správnom konaní v znení neskorších predpisov nevzťahuje. Vytýkal sociálnej poisťovni, že ho neupovedomila o začatí predmetného konania a neposkytla mu príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. V súvislosti s ukončením prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia vykonal všetky kroky potrebné k administratívnemu ukončeniu činnosti. Účastníkovi konania boli zrušené povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mu bol zrušený kód poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, správca dane mu zrušil registráciu pre daň z príjmu. Od 1. júla 2006 je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti SPRINGSAN, s.r.o., kde vykonáva zdravotnícke povolanie. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužil a na uvedenú licenciu nikdy nemal príjem.
4. Žalovaná vo svojom rozhodnutí uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad kontrolou údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zistila, že účastník konania ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahol za rok 2004 príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, spolu v sume 765.447,00 Sk, t. j. vyšší ako bola zákonom ustanovená suma na vznik a trvanie povinné sociálneho poistenia za rok 2004 (78.000 Sk). Účastník konania ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahol za rok 2006 príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, spolu v sume 757.345,00 Sk, t. j. vyšší, ako bola zákonom ustanovená suma na vznik a trvanie povinné sociálneho poistenia za rok 2005 (82.800 Sk), Účastník konania ako samostatne zárobkovo činná osoba dosiahol za rok 2006 príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie, spolu v sume 509.283,00 Sk, t. j. vyšší, ako bola zákonom ustanovená suma na vznik a trvanie povinné sociálneho poistenia za rok 2005 (91.200 Sk).
5. Rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. j. 1/2002/02258/217 zo dňa 9. decembra 2002 bolo účastníkovi konania povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore pediatria. Uvedené rozhodnutie bolo k 30. júnu 2006 zrušené rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 3255/2006/OZ-JUR zo dňa 21. apríla 2006. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad prijala 29. júna 2006 od účastníka konania Registračný list fyzickej osoby
- odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby, s dátumom zániku povinného sociálneho poistenia 30. júna 2006. Odhlášku z poistenia účastník konania podal na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 3255/2006/OZ- JUR zo dňa 21. apríla 2006, ktorým Prešovský samosprávny kraj rozhodol o zrušení povolenia účastníka konania na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore pediatria k 30. júnu 2006. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, na základe vlastného šetrenia dospela k záveru, že dátum zániku povinného sociálneho poistenia, ktorý účastník konania deklaroval, na odhláške nie je správny. Preto vo veci zániku povinného sociálneho poistenia účastníka konania ako samostatne zárobkovo činnej osoby vydala dňa 9. septembra 2016 rozhodnutie č. 700-3080032016-GC09/16, voči ktorému podal účastník konania odvolanie. Preskúmaním veci dospela k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie a rozhodnutie. Sociálna poisťovne ústredie v rámci odvolacieho konania zistila, že pobočka Sociálnej poisťovne pred vydaním napadnutého rozhodnutia nezistila presne a úplne skutočný stav veci, pretože u účastníka konania nedošetrila vydanie a platnosť licencie L1A, preto zaviazala pobočku Sociálnej poisťovne na došetrenie, či účastník konania v predmetnom období disponoval licenciou L1A, na základe ktorej mal postavenie samostatne zárobkovej činnosti na účely sociálneho poistenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad následne v novom konaní vyzvala účastníka konania listom č. PP-66077/2016, aby y lehote 5 dní od doručenia výzvy predložil pobočke sociálnej poisťovne licenciu L1A. Účastník konania dňa 2. januára 2017 doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad licenciu L1A. Na základe uvedeného Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad opätovne rozhodla o tom, že účastníkovi konania ako samostatne zárobkovo činnej osobe povinné sociálne poistenie k 30. júnu 2006 nezaniklo. Voči uvedenému rozhodnutie podal účastník konania odvolanie.
6. Ďalej uviedla, že Slovenská lekárska komora dňa 24. augusta 2005 vydala účastníkovi konania licenciu č. L1A/PO/0429/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolení lekár v odbore pediatria, klinická imunológia a alergológia, lekárska genetika. Táto licencia nebola do dňa vydania napadnutého rozhodnutia zrušená. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe má formu rozhodnutia. Prijatie Registračného listu - odhlášky nemožno považovať za právoplatné rozhodnutie vo veci zániku povinného poistenia. Keďže podanie odhlášky z poistenia sa považuje za právny úkon a nie právny akt. Odo dňa jej podania neplynie žiadna lehota na nariadenie alebo povolenie obnovy konania, na ktorú účastník konania upozornil vo svojom odvolaní. Konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 185 ods. 4 zákona). Zákon nekonkretizuje, o aký úkon má ísť, a preto za prvý úkon je možné považovať aj doručenie rozhodnutia. Sociálna poisťovňa nemá v danej veci podľa zákona v znení neskorších predpisov ani povinnosť, aby o začatí konania - upovedomila všetkých známych účastníkov konania, ako to ukladá zákon o správnom konaní. Taktiež zákon v znení neskorších predpisov neukladá povinnosť sociálnej poisťovní pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/20/2010 zo dňa 24. februára 2011). Sociálna poisťovňa vydá rozhodnutie o vzniku, prerušení a zániku povinného sociálneho poistenia v sporných prípadoch, t. j. keď odvádzateľ poistného nepodá Registračný list fyzickej osoby, resp. ho podá nesprávne vyplnený. Účastník konania Registračný list fyzickej osoby - odhlášku s dátumom zániku poistenia 30. júna 2006 podal nesprávne. Z Registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia poisťovne bolo zistené, že účastník konania je od 1. júla 2006 zamestnancom zamestnávateľa SPRINGSAN, s.r.o , ktorej predmetom činnosti je aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Licencia č,: L1A/PO/0429/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolení lekár, nebola odo dňa vzniku pracovného pomeru účastníka konania potrebná na výkon činnosti účastníka konania, ako zamestnanca. Z pojmovej definície licencie L1A podľa Slovenskej lekárskej komory, vyplýva, že licencia L1A slúži pre lekára, ktorý bude poskytovať samostatnú zdravotnícku prax ako fyzická osoba, a nie ako zamestnanec alebo právnická osoba. Uvedená skutočnosť preto nemá vplyv na zánik povinného nemocenského;, poistenia a povinného dôchodkového poistenia účastníka konania, ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky predpísané náležitosti, t. j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní v zmysle ustanovenia § 209 zákona. Výrok rozhodnutia je dostatočne určitý a presný, čo sa týka uloženej povinnosti. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je dostatočne presné. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, uvádza všetky príslušné ustanovenia zákona v znení neskorších predpisov, na základe ktorých vydala napadnuté rozhodnutie. Každé rozhodnutie je individuálnym právnym aktom, pretože je vydané v konkrétnej veci, týka sa konkrétneho účastníka konania.
II.
7. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.06.2017 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 10.05.2017 č. 30156-3/2017-BA a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
8. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
9. Zdôraznil, že úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi, t.j. k povinnosti súdu nachádzať právo je nutné pristupovať nielen z pohľadu vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale aj cez povinnosť formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súdy musia nielen rešpektovať právo, ale aj jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nie súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho-ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. V modernom právnom štáte sa nemožno vyhnúť medzerám, či iným nedostatkom právnych predpisov, pričom obzvlášť citeľný je tento negatívny jav v odvetví práva
správneho. Orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy. Jedinou požiadavkou, ktorá je pritom na sudcu kladená je ústavná konformita výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy) (rozhodnutie III ÚS 274/07 z 11.10.2007). Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Nad každým vytváraním súdneho rozhodnutia sa nesie dvojaký imperatív: rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať cez zákon spravodlivosť. Ďalej uviedla, že súdu jednoznačne prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky a v prípade, že tomu tak je, aby takouto interpretáciou pomocou redukcie „ab absurdum“ odmietol a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý. Poukázala na rozhodnutie Spolkového ústavného súdu vo veci princeznej Soraya Esfandiary-Bakhtiar (BVerfGE 34, 269), ktorý uviedol: „Právo nie je vždy identické s množinou písaných zákonov, oproti pozitívnym právnym normám stanovených štátnou mocou môže vyvstať za určitých okolností „právo na viac“, ktoré nachádza svoj prameň v ústavne konformnom právnom poriadku a môže pôsobiť ako korektív vo vzťahu k písanému zákonu; toto nájsť a premietnuť do rozhodnutia je úlohou súdnictva. (...) Úlohy kladené na súdnictvo môžu obzvlášť požadovať, aby svoj výraz v akte hodnotiaceho poznania, ktorému nechýba ani voľný element, našli výraz hodnotovej predstavy imanentnej ústavne konformnému právnemu poriadku, ktoré však nie sú v textoch písaných zákonov buď vôbec alebo nedostatočne obsiahnuté, a aby boli premietnuté do rozhodnutia. Sudca sa pritom musí zdržať ľubovôle; jeho rozhodnutie musí spočívať na racionálnej argumentácii, musí z neho byť zrejmé, že písaný zákon neplní svoju funkciu spočívajúcu v spravodlivom vyriešení právneho problému. Sudcovské rozhodnutie tak vypĺňa medzeru v zákone podľa kritérií praktického rozumu a "podľa fundovaných všeobecných predstáv o spravodlivosti panujúcej v spoločnosti.“
10. Argumentoval tým, že k 30.06.2006 mu zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zaniklo postavenie SZČO. Z toho dôvodu požiadal o zrušene registrácie pre daň z príjmu u príslušného správcu dane a oznámil Štatistickému úradu SR skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebol si vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekára je oprávnením zakladajúcim status SZČO. Predmetnú licenciu nikdy nevyužíval, a to ani pred 30.06.2006, ani potom. Na predmetnú licenciu nemal nikdy žiaden príjem. Prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba ukončil z dôvodu, že od 01.07.2006 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť SPRINGSAN, s.r.o., so sídlom Ústecko-Orlická 3301/26, 058 01 Poprad, IČO: 36 490 662, ktorej bol zamestnancom. Od 01.07.2006, teda riadne a včas odvádzal odvody sociálneho poistenia z titulu postavenia zamestnanca predmetnej obchodnej spoločnosti.
11. Namietal, že aplikácia ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. mechanicky bez tohto, aby žalovaná skúmala, či skutočne vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť a či aplikácia zákona nemôže priniesť pre ňu absurdné dôsledky považuje za nesprávny. Dôsledok, ktorý vzhľadom na napadnuté rozhodnutie bude musieť znášať - predpísanie dlžného poistného a penále za príliš prísny a nespravodlivý, osobitne za situácie, keď: a) nemal žiadne príjmy z výkonu povolania lekára na základe predmetnej licencie a naďalej si riadne a včas plnila odvodové povinnosti z titulu výkonu povolania lekára už ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, v ktorej je spoločníkom. b) vykonal úkony, z ktorých vyplýva, že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO - zrušenie registrácie pre daň z príjmu, zrušenie IČO. Formalistický výklad zákona č. 461/2003 Z.z. žalovanou je vo vzťahu k nej nespravodlivý a žalovaná vec nesprávne právne posúdila. Nevedela, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávneným zakladajúcim, ale nie je možné, aby táto nevedomosť mala pre ňu extrémne negatívny dopad v podobe predpísanie dlžného poistného a penále.
12. Poukázal na ustanovenie § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., z ktorého vyplýva, že nie všetky rozhodnutia Sociálne poisťovne musia mať písomnú formu. Písomnú formu nemajú rozhodnutia, v ktorom Sociálna poisťovňa rozhodla o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v nesporných prípadoch. V takýchto prípadoch Sociálna poisťovňa rozhodnutie o zániku povinných poistení vyznačí len v spise. Oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné skutočnosti rozhodujúce pre zánik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO k 30.06.2006. Po preskúmaní všetkých skutočností Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodla o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia vyznačením v spise. Tým, že jej nebolo doručené písomné rozhodnutie o zániku týchto poistení, predpokladala, že sa jej podaniu vyhovelo v plnom rozsahu.
13. Ďalej namietal, že od právoplatného rozhodnutia o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia uplynul viac ako rok., Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné nemohla nariadiť obnovu konania vo veci zániku týchto poistení, a preto považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné.
14. Ďalej namietal, že z výroku rozhodnutia Sociálne poisťovne, pobočka Humenné nie je zrejmé, na základe ktorého právneho predpisu rozhodla tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Vo výroku rozhodnutia absentuje akýkoľvek odkaz na relevantný právny predpis. Okrem toho ani z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis oprávňuje Sociálnu poisťovňu, pobočka Humenné zmeniť predchádzajúce rozhodnutie o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia s odstupom viac ako jedného roka. Tento nedostatok rozhodnutia neodstránilo ani napadnuté rozhodnutie žalovanej.
15. Ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné ju neupovedomila o začatí predmetného nedávkového konania a neposkytla jej príležitosť vyjadriť sa k začatému konaniu, čím mu znemožnila vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatniť jej návrhy.
III.
16. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Okrem argumentácie, ktorú uviedla aj v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva. Normy verejného práva sú kogentného charakteru, t.j. sú prikazujúce a zakazujúce. To znamená, že ak to príslušná zákonná úprava neumožňuje, nie je možné sa od nej odchýliť. Z uvedeného dôvodu je Sociálna poisťovňa povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Podľa právneho názoru Sociálnej poisťovne princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia vyvíja náležitú snahu, aby takéto rozdiely nevznikali a pristupuje ku všetkým účastníkom konania rovnako. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31. mája 2016, z ktorého taktiež vyplýva, že právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej spravodlivosti hmotného sociálneho práva nemá v prejednávanej veci opodstatnenie, pokiaľ spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou zákonnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uvádza, že idea aplikačnej spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne vedie nie k extenzívnemu ale k extrémnemu poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a etickej, resp. distributívnej a redistributívnej (procedurálnej) formy spravodlivosti (viď právne teoretické závery obsiahnuté v starogréckych modeloch spravodlivosti alebo v dielach Johna Rawlsa, Dworkina či Cohena), kedy by výsledok aplikácie práva výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu súdnej moci. Toto by nepochybne malo dopad na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a k potlačeniu právnej istoty, ako hlavnej funkcie objektívneho práva. Predmetným rozsudkom Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S 306/2013-36. zo dňa 18. júna 2014, v ktorom krajsky súd dospel k
záveru, že žaloba ie dôvodná, pretože rozhodnutia sú zjavne nespravodlivé a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach. tak, že žalobu zamietol.
17. Ďalej uviedla, že rozhodnutím č. 700-68/2016, 22445-5/2016-HE zo dňa 4. augusta 2016, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, nebola a ani nemohla byť zo strany pobočky Sociálnej poisťovne nariadená obnova konania, ale pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla na základe § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o zániku sociálneho poistenia ako o spornom prípade, t. j. že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008.
18. Ďalej zdôraznila, že zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004 ustanovuje špeciálnu právnu úpravu konania vo veciach sociálneho poistenia, pričom v ustanovení § 172 ods. 1 vylučuje použitie všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa mala možnosť obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy v rámci odvolacieho konania, čo aj využila, keď voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala odvolanie.
IV.
19. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 199 ods. 1 S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a) Sociálnej poisťovne, b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, e) zdravotných poisťovní, f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu, h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia, i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.
20. Podľa odseku 2 § 199 S.s.p. v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
21. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy S.s.p.
22. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 Správneho súdneho poriadku konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
23. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
24. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 Správneho súdneho poriadku správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.
25. Podľa § 6 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
26. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
27. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
28. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.
V.
29. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že sa v nich nachádza korešpondencia Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné so žalobkyňou, konkrétne list. ktorým žalobcu Sociálna poisťovňa, pobočka informovala, že pri kontrole jej spisovej dokumentácie bolo zistené, že na základe podkladov zaslaných Slovenskou lekárskou komorou zistila, že je vlastníkom licencie na výkon samostatnej zdravotnej praxe, ktorú Sociálnej poisťovni, pobočka nepredložil a pri podaní odhlášky z povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby túto skutočnosť neuviedol. Vyzvala ju na splnenie povinnosti a na predloženie potrebných dokladov. Zároveň ju informovala, že povinné sociálne poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe k 30.06.2006 na základe zrušeného povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení nemalo zaniknúť., ale od 01.07.2006 do 30.6.2008 malo pokračovať naďalej na základe dosiahnutých príjmov a existujúceho oprávnenia, čo je licencia..
30. V administratívnom spise sa nachádza licenciu č. L1A/PO/0429/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolení lekár v odbore pediatria, klinická imunológia a alergológia, lekárska genetika. vydaná Slovenskou lekárskou komorou..
31. Ďalej sa v administratívnom spise sa nachádza rozhodnutie Prešovského samosprávneho kraja č. j. 1/2002/02258/217 zo dňa 9. decembra 2002, ktorým bolo žalobcovi povolené poskytovať zdravotnú starostlivosť v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore pediatria. Uvedené rozhodnutie bolo k 30. júnu 2006 zrušené rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 3255/2006/OZ-JUR zo dňa 21. apríla 2006. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad prijala 29. júna 2006 od účastníka konania Registračný list fyzickej osoby - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby, s dátumom zániku povinného sociálneho poistenia 30. júna 2006. Odhlášku z poistenia účastník konania podal na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 3255/2006/OZ- JUR zo dňa 21. apríla 2006, ktorým Prešovský samosprávny kraj rozhodol o zrušení povolenia účastníka konania na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore pediatria k 30. júnu 2006. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie zo dňa 4. januára 2017 č. 700-3080001117-GC09/17, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe MD. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008 a nie 30. júna 2006. Proti tomuto rozhodnutiu podal účastník konania odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná preskúmavaným rozhodnutím.
32. Podľa § 209 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
33. Podľa § 209 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
34. Podľa § 209 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
35. Podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
36. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 439/2004 Z.z., účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa ustanovenia § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z, účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).
38. Podľa ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o sociálnom poistení rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch patrí do vecnej príslušnosť pobočky.
39. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
VI.
40 Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
41. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, zo dňa 4. januára 2017 č. 700-3080001117- GC09/17 vyplýva, že samostatne zárobkovo činnej osobe T. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008 a nie 30. júna 2006. Z toho možno dedukovať, že Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad rozhodla o tom, že žalobkyni zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2006 a rozhodnutie zo dňa 4. augusta 2016 č. 700-3080001117-GC09/17 je novým rozhodnutím o dni zániku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia žalobkyni.
42. Správny súd konštatuje, že tak z rozhodnutia žalovaného, ako aj z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, ktoré ustanovenie Zákona o sociálnom poistení umožňuje vydať nové rozhodnutie o zániku poistenia po uplynutí viac ako 10 rokov, ak rozhodnutie o zániku poistenia ku dňu 30.06.2006, aj keď sa zrejme jednalo o záznam - opatrenie správneho orgánu stalo právoplatným a nedošlo k jeho zrušeniu. Žalovaná napriek tomu, že žalobca v odvolaní túto skutočnosť namietal, sa s touto otázkou vo svojom rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmania, nevysporiadal. Postup Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad pri vydaní rozhodnutia zo dňa 4. augusta 2016 č. 700-3080001117- GC09/17 a aj toto rozhodnutie, je z toho dôvodu nepreskúmateľným vzhľadom na nedostatok právneho odôvodnenia tohto postupu.
43. Vzhľadom na uvedené správny súd rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. d) zrušil z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.
44. V ďalšom konaní bude povinnosťou dôsledne sa zaoberať opodstatnenosťou vydania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad zo dňa 4. augusta 2016 č. 700-3080001117-GC09/17 napriek tomu, že existuje rozhodnutie o zániku poistenia žalobkyne ku dňu 30.06.2006, ktoré zrušené nebolo. Ak dospeje k záveru, že toto rozhodnutie mohlo byť napriek uvedenému vydané, tento postup aj právne zdôvodniť a pri ďalšom rozhodovaní sa zaoberať aj žalobnými námietkami žalobcu.
45. Správny súd považuje za potrebné upozorniť žalovanú na to, ak Zákon o sociálnom poistení pripúšťa vydanie nového rozhodnutia o zániku poistenia tak, ako rozhodol prvostupňový správny orgán, zaoberať sa tým, či by mohol žalobca vykonávať činnosť samostatne zárobkovej činnej osoby na základe licencie Lekárskej komory bez toho, aby jej poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení nepovolil Prešovský samosprávny kraj. Zároveň bude povinnosťou žalovanej sa zaoberať aj námietkou premlčania vznesenou žalobcom tak v odvolaní, ako aj v žalobe. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovanej, že napadnuté rozhodnutie sa netýka pohľadávky na poistnom, penále alebo pokuty, pretože rozhodnutie o zmene dňa zániku poistného v prípade jeho opodstatnenia, má priamy vplyv na vznik pohľadávky Sociálnej poisťovne voči žalobkyni.
VII.
46. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 175 ods. 1 S.s.p.
47. O výške náhrady trov konania podľa § 175 ods. 2 S.s.p. rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia (§ 443 ods. 1 S.s.p.) na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.