Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-166-2015.pdf
PDF · 91.02 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/166/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Júliusom Tóthom v právnej veci žalobcu: V.. Z.. C. C., D. XX, XXX XX Y., nar. XX.XX.XXXX, V.: XXXXXXXX, práv. zast.: JUDr. Alena Zadáková, Kováčska 32, 040 01 Košice, proti žalovanému: LOMAREX s.r.o., Amurská 1397/9, 040 12 Košice, IČO: 44658095, práv. zast. Advokátska kancelária NIŽNÍK & Partners, s.r.o., Skladná 38, 040 01 Košice, IČO: 47244488, v konaní o zaplatenie 6000 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6 000,00 EUR, 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6 000,00 EUR od 15.10.2011 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 22.4.2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 6 000,00 EUR, 9,5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 6 000,00 EUR od 15.10.2011 do zaplatenia. Zároveň žiadal i náhradu trov konania. V návrhu okrem iného uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 27.9.2011 Zmluvu o dielo ( ďalej len ZOD ), na základe ktorej sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vypracovať návrh a dokumentáciu stavby pre územné konanie, vypracovať a dodať polohopisné a výškopisné zameranie a vypracovať a dodať projekt stavby a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 22000 EUR. Podľa čl. III bod 1, ods. 1.1 ZOD sa účastníci zmluvy dohodli, že žalobca má nárok na zálohu zo sumy celkových nákladov na projektovú časť - preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami v obci Skároš v rozsahu pre územné a stavebné konanie vo výške 9000 EUR v lehote do 14.10.2011. Žalovaný ku dnešnému dňu uhradil iba časť zálohy vo výške 3000 EUR . Zvyšnú časť plnenia žalovaný neuhradil, napriek výzvam žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu. Okrem istiny si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania odo dňa 15.10.2011 do zaplatenia z dlžnej sumy.
2. Žalovaný podal voči súdom vydanému platobnému rozkazu odpor zo dňa 29.12.2015. V ňom okrem iného uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú a v rozpore so skutkovým stavom. Žalobca dosiaľ nevystavil žalovanému zálohovú faktúru ako daňový doklad, na základe ktorého by mala byť uhradená žalobcom vymáhaná zálohová platba. Žalovanému teda nevznikla povinnosť uhradiť zálohovú platbu pokiaľ si žalobca nesplnil svoju zmluvnú povinnosť a nevystavil riadne v súlade s daňovými predpismi zálohovú faktúru. Žalovaný zároveň zdôraznil, že žalobca nebol oprávnený vykonať dielo v zmysle ZOD skôr, ako bude uhradená zálohová platba a teda prípadné náklady a škody si spôsobil žalobca sám svojvoľným konaním v rozpore so zmluvou.
3. Žalobca ku skutočnostiam žalovaného uvedeným v odpore uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje za neodôvodnené a založené na nesprávnom výklade práv a povinností vyplývajúcich pre žalobcu a žalovaného zo ZOD. Zo ZOD totiž nevyplýva povinnosť žalovanému zaplatiť zálohovú platbu po vystavení zálohovej faktúry. ZOD uvádza, že práce na projekte sa zahajujú po splatení dohodnutej čiastky/zálohy a záujemcovi bude vystavený doklad o splatení dohodnutej sumy formou zálohovej faktúry. ZOD ďalej upravuje termín splatnosti zálohovej platby v dvoch častiach, a to najneskôr do 30.9.2011 prvá časť, do 14.10.2011 druhá časť zálohy. Prvá časť vo výške 3000 EUR bola žalovaným zaplatená riadne a včas v hotovosti pred vystavením zálohovej faktúry a druhá časť vo výške 6000 EUR nebola dosiaľ uhradená.
4.Žalovaný vo svojich následných vyjadreniach zotrval na jeho doterajšej argumentácii. Zároveň uviedol, že okrem nevystavenia zálohovej faktúry ako daňového dokladu žalobcom, si žalobca nesplnil ani jeho povinnosť v zmysle článku VI. ods. 6.2 ZOD. Žalovaný teda nemá vedomosť v akom rozsahu, a či vôbec vykonal žalobca dielo v súlade so ZOD. Žaloba je tak celkom zjavne podaná predčasne. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2017 konateľ žalovaného okrem iného uviedol, vo vzťahu k úhrade sumy 3000,- EUR, že sa nevie k tomu relevantne vyjadriť, nebola mu doručená zálohová faktúra na uvedenú sumu a vzhľadom na odstup rokov nevie to ani z účtovníctva zistiť. Právny zástupca žalovaného na uvedenom pojednávaní okrem iného uviedol, že zo zmluvy o dielo nevyplýva výška zálohovej prvej a druhej platby, v závislosti od toho má za to, že aby bola uhradená akákoľvek zálohová platba, musí byť vystavený riadny daňový doklad, t.j. faktúra, ktorý je riadne účtovaný, a to vzhľadom na to, že obidve strany sporu v tomto zmluvnom vzťahu vystupovali ako podnikatelia, pričom žalobca nepreukázal súdu, že vystavil zálohovú faktúru aj na prvú časť zálohovej platby, takisto nepreukázal žalobca, žeby vystavil zálohovú faktúru na druhú časť zálohovej platby, žalovaný nevie, v akej výške mali byť tieto platby, pretože to zo zmluvy nevyplýva, z tohto dôvodu má za to, že žaloba je podaná predčasne a nedôvodne, a ako taká by mala byť zamietnutá, a vo vzťahu k samotnému dielu v zmysle zmluvy vyplýva, že práce na projekte sa zahajujú po zaplatení zálohovej platby, a záujemcovi bude vystavený doklad o splatení dohodnutej sumy formou zálohovej faktúry. Z toho vyplýva, že žalobca nebol oprávnený začať realizáciu diela pred úhradou zálohovej platby, a zároveň žalobca bol povinný vystaviť zálohové faktúry v zmysle daňových predpisov ako aj zmluvy. Pre prípad úspechu si uplatňujeme náhradu trov konania.
5. Žalobca vo svojich následných vyjadreniach okrem iného uviedol, že zotrváva na jeho doterajšej argumentácii. Vo vzťahu k predčasnosti podania žaloby poukázal na judikát NS SR z 26.5.2011, 3 Obdo 17/2010, že „Avšak i v prípade, ak by si zmluvné strany výslovne dohodli účtovanie úroku z omeškania osobitným účtovným dokladom, za vyúčtovanie by sa mohlo považovať aj uplatnenie takéhoto práva priamo v žalobe“. Vo vzťahu k žalovaným tvrdenému nesplneniu povinnosti žalobcu v zmysle čl. VI. bod 6.2 ZOD žalobca uviedol, že táto skutočnosť je bezpredmetná vo vzťahu k uplatňovanému nároku, keďže sa vzťahuje až na samotné dokončenie diela. Na pojednávaní konanom dňa 12.10.2017 právny zástupca žalobcu okrem iného uviedol, že vo vzťahu k spôsobu úhrady zálohovej platby 9000,-EUR, ktorá je uvedená v tejto zmluve, mám ten názor, že najprv mala byť uhradená platba, až následne vystavená zálohová faktúra. A čo sa týka samotnej splatnosti, vznik povinnosti úhrady je stanovený v samotnej zmluve.
6. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci, pričom - s poukazom na zhodné vyjadrenia strán sporu - nepochybne vyplýva, že nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bola ustálená skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o dielo dňa 27. 9. 2011.
7. Zo Zmluvy o dielo uzatvorenej žalobcom so žalovaným dňa 27.9.2011 okrem iného vyplýva, že sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vypracovať návrh a dokumentáciu stavby pre územné konanie, vypracovať a dodať polohopisné a výškopisné zameranie a vypracovať a dodať projekt stavby a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 22000 EUR. Z čl. III bod 1, ods. 1.1 ZOD okrem iného vyplýva, že žalobca má nárok na zálohu zo sumy celkových nákladov , podľa zmluvy o dielo vo výške 9000 EUR . Zároveň bolo v ZOD dohodnuté: Výška zmluvných poplatkov: Obe strany sa dohodli na poplatkoch v bode a) a jednotlivých článkov tejto zmluvy nasledovne: a) Projekt/zálohová platba 9000 EUR. Práce na projekte sa zahajujú po splatení dohodnutej čiastky/zálohy a záujemcovi bude vystavený doklad o splatení dohodnutej sumy formou zálohovej faktúry. Po schválení NFP bude vystavená riadna faktúra. Termín plnenia bol dohodnutý v dvoch častiach, no najneskôr do 30.9.2011 prvá časť, do
14.10.2011 druhá časť zálohy. Poskytovateľ sa zaväzuje zahájiť práce na projekte po podpise zmluvy oboma stranami.
8. Z listiny predloženej žalobcom na čl. 9 zo dňa 21.12.2011 okrem iného vyplýva, že JUDr. Vranka, starosta obce Skároš, prevzal v mene objednávateľa dokumentáciu v 6 vyhotoveniach od žalobcu.
9. Z výzvy žalobcu to dňa 31.12.2013 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného uhradiť zvyšok zálohy 6000 EUR.
10.Podľa ust. § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Obchodných zákonník), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
11.Podľa ust. § 536 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: (1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
12.Podľa ust. § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
13.Podľa ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
14. Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa splní včas a riadne.
15.Podľa ust. § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
16.Podľa ust. § 369 ods. 1 a 2 prvá veta Obchodného zákonníka (1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. (2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
17.Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že žalobca uzavrel písomne so žalovaným dňa 27.9.2011 Zmluvu o dielo. Žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vypracovať návrh a dokumentáciu stavby pre územné konanie, vypracovať a dodať polohopisné a výškopisné zameranie a vypracovať a dodať projekt stavby a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 22000 EUR. Z čl. III bod 1, ods. 1.1 ZOD okrem iného nepochybne vyplýva, že žalobca má nárok na zálohu zo sumy celkových nákladov, podľa zmluvy o dielo vo výške 9000 EUR . Zároveň bolo v ZOD dohodnuté: Výška zmluvných poplatkov: Obe strany sa dohodli na poplatkoch v bode a) a jednotlivých článkov tejto zmluvy nasledovne: a) Projekt/ zálohová platba 9000 EUR. Práce na projekte sa zahajujú po splatení dohodnutej čiastky/zálohy a záujemcovi bude vystavený doklad o splatení dohodnutej sumy formou zálohovej faktúry. Po schválení NFP bude vystavená riadna faktúra. Termín plnenia bol dohodnutý v dvoch častiach, no najneskôr do 30.9.2011 prvá časť, do 14.10.2011 druhá časť zálohy. Poskytovateľ sa zaväzuje zahájiť práce na projekte po podpise zmluvy oboma stranami.
S poukazom na vyššie uvedené ustanovenia ZOD má súd nepochybne za preukázanú dohodu zmluvných strán o úhrade sumy 9000 EUR - ako zálohy - žalovaným žalobcovi v dvoch splátkach, prvú splátku vo výške 3000 EUR bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi do 30.9.2011 a druhú splátku vo výške 6000 EUR do 14.10.2011. Žalovaný namietol ako sporné tvrdenie žalobcu o jeho úhrade sumy 3000 EUR do 30.9.2011 s poukazom na to, že mu nebola vystavená zálohová faktúra na túto sumu žalobcom. Predmetom tohto konania je pritom žalobcom uplatnený nárok na úhradu zálohy vo výške 6000 EUR, ktorú však žalovaný nezaplatil v zmluve dohodnutej lehote 14.10.2011. Žalovaný taktiež namietol, že nebol povinný uhradiť ani sumu 6000 EUR, nakoľko mu nebola zo strany žalobcu vystavená zálohová faktúra, pričom až jej vystavením mu mala vzniknúť povinnosť uhradiť danú sumu. S poukazom na vyššie špecifikované znenie ZOD má však súd nepochybne za to, že sa zmluvné strany nepochybne dohodli na povinnosti žalovaného uhradiť najprv zálohovú platbu 6000 EUR najneskôr do 14.10.2011 a až následne mal byť žalovanému vystavený doklad o splatení dohodnutej sumy a to formou zálohovej faktúry. Súd má nepochybne za to, že záväzok žalovaného zaplatiť žalobcovi zálohu vo výške 6000 EUR bol dohodnutý priamo v zmluve, rovnako aj splatnosť tohto záväzku bola dohodnutá v zmluve tak, ako to stanovuje aj ust. § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalovaný bol teda povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6000 EUR do 14.10.2011. Keďže tak žalovaný neučinil, dostal sa do omeškania s jeho úhradou a to odo dňa 15.10.2011. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 1,5% p.a. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca má nárok aj na zákonom stanovené úroky z omeškania tak, ako si ich uplatnil žalobca touto žalobou.
19. Súd zároveň poznamenáva, že žalovaným tvrdené nesplnenie povinnosti žalobcu v zmysle čl. VI. bod 6.2 ZOD je bezpredmetné vo vzťahu k uplatňovanému nároku, keďže sa vzťahuje až na samotné dokončenie diela.
20. Keďže z vyššie uvedených dôkazov mal súd nepochybne za preukázaný nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, súd upustil od vykonania ďalšieho - stranami sporu - navrhnutého dokazovania.
21. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí .(2)O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
24. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( § 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Na základe tohto právoplatného rozsudku bude môcť žalobca ako oprávnený viesť exekúciu na majetok žalovaného ako povinného.