Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Csp-112-2016.pdf
PDF · 90.52 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/112/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, v konaní zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava proti žalovanej: O. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom N. E., F. XXX/XX, o zaplatenie 1.892,51 eur s príslušenstvom a iné
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.031,88 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.892,51 eur od 24.11.2015 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 40,- eur, splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Súd žalobu v časti poplatku vo výške 39,65 eur ako v časti úroku vo výške 20,90% ročne od 7.11.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 67,36 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 30.9.2016, v znení doplnenia doručeného súdu 25.5.2017, sa žalobca domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie bankových poplatkov vo výške 39,65 eur, dlžnej istiny vo výške 1.892,51 eur, ako aj vyčísleného úroku vo výške 139,37 eur, úroku vo výške 20,90 % ročne zo sumy vo výške 1.892,51 eur od 7.11.2015 do zaplatenia, 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy vo výške 1.892,51 eur od 17.11.2015 do zaplatenia Súčasne sa domáhal náhrady trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že žalovanej na základe zmluvy o úvere Dobrá pôžička č. 1482128868 z 23.5.2014 poskytol úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v určenej lehote. Žalovaná plnila svoj záväzok len čiastočne, a tak žalobca vyhlásil dňa 6.11.2015 úver za predčasne splatný. Dlh žalovanej predstavuje nezaplatenú istinu vo výške 1.892,51 eur, dlžný úrok (aj z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti) vo výške 139,37 eur, bankové poplatky vo výške 39,65 eur, a tak celková dlžná suma dosiahla výšku 2.071,53 eur.
Za dôkaz žalobca označil zmluvu, obchodné podmienky pre úver, Všeobecné obchodné podmienky žalobcu (VOP), aktuálny stav úveru, oznámenie o vyhlásení úvere za predčasne splatný, sadzobník poplatkov.
2. Súd dňa 12.10.2017 otvoril pojednávanie vo veci s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu.
3. Žalovaná uviedla, že úver splácať nevedela lebo jej zomrel dedko, o ktorého sa starala a mamička prišla o zamestnanie. Súčasne požiadala o splátky po 40,- eur mesačne, keďže je zamestnaná so 6 hodinovým denným pracovným úväzkom ako aj ostatní zamestnanci a v priemere mesačne zarobí okolo XXX-XXX,- eur. Žije spolu s rodičmi, otec je starobným dôchodcom a matka len vypomáha brigádnicky.
Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP určil, že medzi stranami nie je sporné uzavretie zmluvy, a nie je sporná ani skutočnosť, že žalovaná riadne neplnila svoj záväzok. Súčasne súd uviedol, že sa mu javí nárok žalobcu len čiastočne dôvodným, keď v časti osobitne žalovaného úroku ako aj v časti bankových poplatkov sa súdu javí byť nárok nedôvodným. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu.
4. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že žalobca, má v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv, predpisom lex specialis. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 1 ods. 1, 2, § 2, § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., § 52 a nasl. OZ, § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
5. Z dokazovania vykonaného v súlade s § 295 CSP mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 23.5.2014 uzavretá zmluva o úvere dostupná pôžička č. 1482128868, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 96 mesačnými anuitnými splátkami po 43,- eur spolu s nákladmi spojenými s poistením schopnosti splácať úver po 3,30 eur, splatnými v 15. deň kalendárneho mesiaca, pričom termín splatnosti 1. splátky bol 15.6.2014 a konečná splatnosť úveru bola určená na 15.5.2022, pri úrokovej sadzbe vo výške 20,90% p.a., pri RPMN 23,03% a priemernej RPMN vo výške 17,94%, pri celkovej výške nákladov 4.099,22 eur.
Podaním zo 6.11.2015 žalobca vyhlásil pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 1482128868 za predčasne splatnú v celom rozsahu s tým, že túto špecifikoval ako dlžnú istinu vo výške 1.892,51 eur, úrok vo výške 139,37 eur, poplatky za upomienky vo výške 39,65 eur. Úhrnom dlh žalovanej vyčíslil sumou vo výške 2.071,53 eur. Žalobca súčasne vyzval žalovanú k úhrade vyčíslenej dlžnej sumy najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. Z doručenky na čl. 15 vyplýva, že uvedená výzva bola žalovanej doručená 13.11.2015.
Z aktuálneho stavu úveru zo 7.9.2016 vyplýva, že žalovaná na splátky splatné od 15.6.2014 do 15.6.2015 vrátane plnila riadne, avšak nasledujúcu splátku splatnú 15.7.2015 uhradila (len) vo výške 2,- eur a splátky splatná 15.8.2015, 15.9.2015 a 15.10.2015 neuhradila vôbec.
6. Žalobca nešpecifikoval aká suma z tej ktorej mesačnej splátky splatnej do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru pripadla z úhrad žalovanej na splátku istiny a aká suma pripadla na splátku úroku, rovnako ako nešpecifikoval výšku istiny úveru zahrnutú v predčasne zosplatnených splátkach. V rozpore s § 132 ods. 2 CSP odkazoval na listinné dôkazy pripojené k žalobe.
7. Pokiaľ v zmluve uzavretej medzi žalobcom a žalovanou dňa 23.5.2014 nie sú uvedené žiadne poplatky, žalobca s poukazom na § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy nemohol od žalovanej ako spotrebiteľa požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, ktorá navyše, podľa textu zmluvy, nemá ani žiadne prílohy. Prílohou úverovej zmluvy nie sú ani VOP žalobcu, ani OP SÚ, pričom tieto nie sú ani opatrené podpismi zmluvných strán, a preto nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 dostupný na www.curia.europa.eu <http://www.curia.europa.eu>). Z uvedeného dôvodu súd nárok žalobcu v časti uplatneného poplatku nepovažoval za dôvodný.
Súd uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie dlžnej úverovej istiny vo výške 1.892,51 eur a dlžného úroku vyčísleného do predčasného zosplatnenia úveru dňa 6.11.2015 vo výške 139,37 eur považoval
za dôvodný. Preto súd žalovanú zaviazal nielen na zaplatenie dlžnej istiny, ale aj na zaplatenie dlžného úroku vyčísleného do zosplatnenia úveru, to všetko v úhrnnej výške 2.031,88€, keď z aktuálneho stavu úveru vyplýva, že žalovaná nezaplatila jednu splátku vo výške 41,- eur, ani ďalšie tri splátky po 43,- eur a žalobca predčasne zosplatnil úverovú istinu vo výške 1.861,88 eur (41 + /3x43/ + 1.861,88 = 2.031,88).
8. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Pokiaľ si strany sporu v zmluve dohodli úrokovú sadzbu 20,90% ročne, podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu na 20,90% úrok ročne zo sumy dlžnej istiny úveru odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru, teda od 7.11.2015 až do jej zaplatenia. Uvedeným úrokom sa úročí len istina čerpaného úveru, a to len do splatnosti úveru, v danom prípade do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dňa 6.11.2015, pričom úrok zahrnutý v splátkach splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, s úhradou ktorého sa žalovaná dostala do omeškania, bol žalobcovi prisúdený v prísudku, a to v časti sumy 139,37 eur, pozostávajúcej z úroku a úroku z omeškania. Po márnom uplynutí lehoty splatnosti splátok úveru a splátok úroku z úveru splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a po márnom uplynutí lehoty splatnosti predčasne zosplatnenej istiny úveru má veriteľ dlžníka nárok už len na úrok z omeškania, keďže omeškaním dlžníka sa odmena za úver, ktorou nepochybne úrok z úveru je, nezvyšuje. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu, v danom prípade do 6.11.2015 (deň, ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru). Po uvedenom dni žalobcovi už nevznikol ďalší nárok na úrok z úveru. Z uvedeného dôvodu súd žalobu v časti osobitne žalovaného 20,90% úroku z úveru od 7.11.2015 do zaplatenia nepovažoval za dôvodnú a zamietol ju. V súlade s týmto právnym názorom súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146 z 30.4.2014, č.k. 9Co/927/2015-78 zo 14.9.2016, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v súvislosti s tým aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých bola už právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Súd poukazuje aj na odbornú literatúru PAGÁČ, Ľ. Komentár k § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015 str. 2293 („Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je logický, pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade by na ťarchu účastníka dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky, jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Nie je rozhodujúce, či splatnosť pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo ak veriteľ využije právo požadovať celý dlh pre nesplnenie niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti pohľadávky možno požadovať len úroky z omeškania. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej má veriteľ právo na zmluvné úroky aj počas doby, po ktorú je dlžník v omeškaní s vrátením pôžičky, pretože aj počas tejto doby veriteľ nemá možnosť so svojimi prostriedkami nakladať a dlžník by mal mať povinnosť kompenzovať veriteľa za celý čas, po ktorý istinu skutočne užíval až do jej faktického vrátenia veriteľovi. Sankciou za omeškanie dlžníka, motiváciou, čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do omeškania, úroky z omeškania. Aj dohody, ktoré obsahujú právo veriteľa na zmluvné úroky za čas omeškania dlžníka, odporujú účelu zákona, a preto ich treba považovať za neprípustné.“).
9. Žalobca si uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy dlžnej istiny vo výške 1.892,51 eur od 17.11.2015 do zaplatenia. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti na zaplatenie predčasne zosplatneného úveru (do 10. dní od doručenia výzvy, ktorá bola žalovanej doručená 13.11.2015, keď úrok z omeškania do zosplatnenia bol podľa žaloby zahrnutý do časti nároku uplatneného v žalovanej istine vo výške 139,37 eur). Súd preto žalobcovi priznal 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.892,51 eur od 24.11.2015 do zaplatenia, keď žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá k 24.11.2015 (začiatok omeškania s úhradou predčasne zosplatnenej istiny úveru, na
úhradu ktorej bola žalovaná vyzvaná v lehote 10 dní od doručenia výzvy, ktorá bola žalovanej doručená 13.11.2015) bola 0,05%. Súd o úroku z omeškania rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.
10. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (83,68%), pričom neúspech žalobcu v časti poplatku, v prevyšujúcej časti úroku z omeškania a v časti 20,90 % úroku ročne od 7.11.2015 je úspechom žalovanej (16,32%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 67,36% náhradu trov konania.
11. Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP a vzhľadom na nízky príjem jej povolil plniť v pravidelných mesačných splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.