Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/3/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, pred sudkyňou JUDr. Katarínou Fakanovou, vo veci sporových strán žalobcu A. X., E.. XX.XX.XXXX, I. A.F. XX, Bratislava, prechodne bytom XXXX XXth W. E., XXX XX S. R., Q., právne zastúpeného advokátom JUDr. Marián Ševčík, AK Nezábudková 22, Bratislava, proti žalovanému K. K., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XXX/XX, Bratislava, predsedníčka Spoločenstva vlastníkov bytov Miletičova 31, 33, 35, Bratislava, právne zastúpenej spoločnosťou advocatius s.r.o., Palackého 12, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovanej voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu 100%, ktoré budú vyčíslené samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 13.01.2017 sa domáhala žalobkyňa vydania rozhodnutia, ktorou by súd uložil žalovanej povinnosť verejne sa ospravedlniť žalobkyni za neoprávnené zásahy do jej práv na ochranu osobnosti zverejnením dobre viditeľného ničím neprekrytého ospravedlnia veľkými tlačenými písmenami o veľkosti písma 12 mm titulom a 10 mm textom ospravedlnenia na prvej strane opravenej pozvánky na zhromaždenie vlastníkov bytov. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní upravil petit žaloby tak, že žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť ospravedlniť sa žalobkyni osobným listom s nasledovným obsahom: „Ospravedlnenie pani A. X., K. Z. Y. B. XXXX na Y. K.D. I., S. F. Č. za X. XXXX W. XXXX I. na S. X, X Q. E. S. F. K. I. Č.. XX, na X. Z., K. I. B. Č.. X, K. A., Z. S. S. K.Í. I., A. XX, XX, XX, S. S. A. XX, I. - X. S. za U. Q. W. J. S. Y. B. F. T. W. Ľ. B. Z. A. X. F.. Ž.U., W. súd Q. Ž. Z. Y. Ž. S. X.XXX,- €. J. E. E. Q. B. X B. F. Z. X.. Súčasne žiadala, aby jej súd priznal náhradu trov konania. Žalobkyňa ako prostriedok procesného útoku použila skutkové tvrdenia, že žalovaná je fyzická osoba, predsedníčka spoločnosti Spoločenstvo vlastníkov bytov, v jeho mene je oprávnená konať. Žalovaná v pozvánke z decembra 2016 označenej ako Zhromaždenie vlastníkov bytov, Správa o činnosti za rok 2014 a 2015, uviedla na strana 3 a 4 nepravdivé tvrdenia ohľadom žalobkyne, ktorá je vlastníčkou bytu č. XX, na X.poschodí v dome č. XX, vchod A a to: že štátny stavebný dohľad vydal záväzné rozhodnutie o odstránení mreže, ktorú žalobkyňa umiestnila na terase. Žalobkyni doposiaľ nebolo doručené takého rozhodnutie z tohto úradu. Tiet v pozvánke uvádza, že žalobkyňa splnomocnila bližšie nešpecifikované osoby rozdávať ako cudzí ľudia vlastníkom bytov arogantný prejav, čo sa nezakladá na pravde a zasahuje to do jej osobnosti. Tiež v pozvánke uvádza, že žalobkyňa nie je vlastníčkou terasy, na ktorú umiestnila mrežu. V závere príslušného odseku žalovaná uviedla, že správanie žalobkyne narúša pokojné nažívanie v dome a je v rozpore s dobrými mravmi, čo je nepravdivé tvrdenie, lebo ju stavia do pozície narušovateľa pokojného nažívania v bytovom dome a porušovateľa dobrých mravov. Písomne vyzvala žalovanú na verejné ospravedlnenie a opravu predmetnej pozvánky, na zdržanie sa akýchkoľvek konaní, ktoré by zasahovali do rozhodovacej činnosti príslušných správnych orgánov a oznámenie splnenia jej požiadaviek v lehote 3 dní od prevzatia výzvy, čo žalovaná neurobila. Pokiaľ sa domáha priznania primeraného zadosťučinenia, je to s ohľadom na skutočnosť, že došlo k zásahu zo strany žalovanej, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť dotknutej osobe ujmu na jej osobnostných právach. Pokiaľ ide o vyčíslenie sumy 1000 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy, žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedla, že ona si to tak vyčíslila a nevie ako dospela k tejto sume a čo táto suma vo vzťahu do zásahu jej osobnosti má predstavovať.

2. Žalovaná ako prostriedok procesnej obrany použila skutkové tvrdenia popierajúce tvrdenia žalobkyne, k veci uviedla, žalobu žiada zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko žalovaná vykonávala činnosť predsedníčky spoločenstva vlastníkov bytov, pozvánka je podpísaná ďalším členom rady spoločenstva a čo sa týka ostatných vecí, žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s poukazom na písomné vyjadrenie žalovanej a listinné dôkazy založené žalovanou. Spor medzi žalobkyňou a spoločenstvom vlastníkov bytov trvá viac ako tri roky, týka sa spoločnej terasy, ktorá je súčasťou priečelia bytového domu, čo je podľa Zákona č. 182/1993 Z. z. podielové spoluvlastníctvo všetkých vlastníkov bytov, žalobkyňa považuje túto terasu za svoje výlučné vlastníctvo. Terasa je v texte popisu Zmluvy o prevode vlastníctva ako príslušenstvo preto, že je prístup na terasu len z dvoch existujúcich priestorov na 5.poschodí, z jedného bytu a jedného ateliéru a môžu ho užívať len vlastníci týchto priestorov. Žalobkyňa dala zamrežovať dvere na terasu vlastníčke ateliéru p. I. - sestre. Táto požiadala o pomoc pri riešení nápravy spoločenstvo vlastníkov bytov, bol požiadaný Stavebný úrad o výkon štátneho stavebného dozoru, ktorý listom zo dňa 18.05.2015 vyzval žalobkyňu, aby mrežu odstránila. Spoločenstvo vlastníkov bytov neakceptuje zo spoločnej časti domu terasu ako výlučné vlastníctvo jednotlivca. Čo sa týka uplatnenej nemajetkovej ujmy v sume 1.000,- € k tomu uviedla, že žalobkyňa rovnako ani v písomnom žalobnom návrhu, ani na pojednávaní pri prednese žaloby nepreukázala dôvodnosť tohto nároku a to čím, akým spôsobom došlo do zásahu jej osobnosti a prečo si uplatňuje práve túto sumu. Súčasťou vyjadrenia žalovanej doručeného súdu dňa 22.05.2017 bola vzájomná žaloby podľa § 147 Civilného sporového poriadku, ktorou si žalovaná tiež uplatnila ochranu osobnosti. Vzájomnú žalobu súd uznesením zo dňa 12.10.2017 vylúčil na samostatné konanie. Súčasne žiadala zaviazať žalovanú na náhradu trov konania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výpisom z registra spoločenstiev, pozvánkou na zhromaždenie vlastníkov, správou o stave spoločných častí, spoločných zariadení domu, písomným vyjadrenie žalobkyne z 19.12.2016, zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. XXXXXXXXX, výpisom z LV č. XXXX, žiadosťou o výkon štátneho stavebného dohľadu z 18.05.2015, fotodokumentáciou, listom adresovaným vlastníkom bytov z 19.10.2015, zamrežovanie dverí ateliéru - odpoveď z 25.10.2015, listom žalobkyne z 19.12.2016, stanoviskom MF z 27.2.2017 k terase obytného domu, stanoviskom žalobkyne k správe o činnosti za rok 2014-2015 z 19.12.2016, zápisnicou č. 6 zo dňa 20.11.2013 zo zasadnutia orgánov spoločenstva, pozvánkou na schôdzu december 2016 časť strany 3-4, zápisnicou o prejednaní priestupku na Okresnom úrade Bratislava z 21.11.2016, žiadosťou o riešenie zamrežovania terasových dverí z 12.11.2013, vyjadrením spoločenstva vlastníkov k vlastníctvu terasy, ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento stav vo veci:

4. Z výpovede žalobkyne súd zistil, byt na Miletičovej ulici nadobudla v roku 2006 od rodičov. Krátko v tom byte bývala aj jej sestra U. I., ktorá sa potom vydala a odsťahovala sa. Mreže na terasu nikdy neboli, otec počas svojho života urobil výstup na terasu a zmenil okno na dvere. Myslela si, že terasa je jej preto, že to je uvedené v kúpnej zmluve. Má to uvedené v kúpnej zmluve, ale do spisu založila zmluvu rodičov, ktorým nadobudli byt. Pokiaľ ide o ospravedlnenie žalovaná zasiahla do jej osobných práv konkrétne odsekom 3, na strane 3 Správy o stave spoločných častí a spoločných zariadení domu 2014-2015, ktorá je súčasťou pozvánky na zhromaždenie vlastníkov bytov na 15.12.2016 a to: „balkón nie je vo vlastníctve toho, kto vlastní byt. Balkón je súčasťou obvodového múru bytového domu, resp. fasády a preto je spoločným vlastníctvom všetkých vlastníkov predmetného bytového domu tak, ako každý iný spoločný priestor v dome. Avšak vzhľadom na to, že výstup na neho je možný len z toho- ktorého bytu, vlastník predmetného bytu je len užívateľom tohto priestoru /a preto si už podľa novej legislatívy za tento úžitok platí/.“ Z tejto vety ju urazilo všetko, lebo sa to opakuje už od roku 2013, odkedy je jej hovorené, že terasa nie je jej. Ďalšia veta, ktorá ju urazila na 3 strane, posledný odsek 5- teho bodu, ktorý znie: „V dome vo vchode A na 5. poschodí vlastníčka bytu č. XX zamrežovala vedľajšej vlastníčke /sestre/ dvere výstupu z ateliéru na spoločnú terasu bez oznámenia spoločenstvu vlastníkov v presvedčení, že terasa je jej vlastníctvom.„ K tomuto bodu uviedla, že je pravda, že zamrežovala dvere sestre, spoločenstvu túto skutočnosť vopred neoznámila, chcela si ochrániť svoje vlastníctvo. Ďalšia veta, ktorá ju zo správy urazila je na strane 4, 4 odsek zhora: „Toto správanie narúša pokojné nažívanie v dome a je prinajmenšom v rozpore s dobrými mravmi.“ Urazilo ju v tejto vete to, že ona si nažíva v kľude, do nikoho sa nestará a snaží sa chrániť svoje vlastníctvo. Ďalšia veta, ktorá ju v pozvánke na strane 4 urazila je: „Jej zástupca napísal arogantný prejav s množstvom neprimeraných vyjadrení, ktorý rozdal ako cudzí človek vlastníkom v dome.“ Urazilo ju to, že je to nepravdivá veta, lebo vždy sa snažila chrániť svoje vlastníctvo. Výstup na terasu je len z jej bytu a z ateliéru, ktorý vlastní jej sestra, ktorú považuje za cudzieho človeka vo vzťahu k terase o ktorej si myslí, že je jej vlastníkom. Ďalšia veta, ktorá ju urazila je, že: „Takúto hystériu spoločenstvo v dome za dlhé roky svojej činnosti (od 1999) neriešilo akú nastolila druhonadobúdateľka mylným presvedčením o vlastníctve terasy.“ V tejto vete ju urazilo to, že ona tam žiadnu hystériu nezažila. Je stále presvedčená o tom, že je vlastníčkou terasy. Ďalšia veta, ktorá ju urazila je: „Terasa pri prevode vlastníctva bytu nebola predmetom predaja, nikto ju nekúpil, je len príslušenstvom na užívanie.“ V tejto vete ju urazilo to, že to je nepravdivá skutočnosť, že by pri prevode vlastníctva bytu terasa nebola predmetom predaja, lebo jej rodičia to dostali s terasou a ona to od rodičov dostala tiež s terasou. O obsahu pozvánky na december 2016 sa dozvedela tak, že ju dostala osobne od pani Vraňákovej.

5. Z výpovede žalovanej súd zistil, že si myslí, že žaloba žalobkyne je neoprávnená, lebo vety, ktoré žalobkyňa označila, že ju urazili ju nemohli uraziť, lebo vychádzali z faktografie. Zamrežovaná pani I. sa obrátila na pomoc na spoločenstvo, lebo to nevedela sama riešiť a spoločenstvo zaujalo stanovisko. Naviac čo sa týka správy o činnosti, túto musí spoločenstvo robiť každý rok. Rada spoločenstva odkázala pani I. na to, aby to riešila s právnikom. Pokiaľ bolo spomenuté že ide hystériu, keď je to uvedené v správe o činnosti žalovaná uviedla, že disponuje 5 cm hrubým písomným materiálom, ktorý dokumentuje to, že žalobkyňa stále rieši svoje vlastníctvo k terase. Pokiaľ ide o spomenuté správanie žalobkyne, ktoré malo narúšať pokojné užívanie v dome, táto veta nadväzuje na list, ktorý v mene žalobkyne napísal jej zástupca U.. W.. K. S. dňa 19.10.2015 a tento list hodil do schránok všetkých vlastníkov bytov a ti sa obracali na ňu ako predsedníčku predstavenstva o čo vlastne ide o musela som sa k tomu vyjadrovať.

6. Z výpisu registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov súd zistil, že Ministerstvo vnútra SR eviduje v registri Spoločenstvo vlastníkov bytov Miletičova 31, 33, 35, so sídlom Miletičova 33, Bratislava, IČO 31 797 555, s dátumom vzniku 23.09.1999, osoby oprávnené konať v mene spoločenstva sú predseda - K. K. od 23.09.1999.

7. Z Pozvánky Spoločenstva vlastníkov bytov, Miletičova 31, 33, 35 Bratislava z decembra 2016 súd zistil, že predseda SVB K. K. W. Č. X. S. O. G. zvolali zhromaždenie vlastníkov bytov na deň 15.12.2016 (štvrtok) o 18.00 hodine v zasadacej miestnosti Miletičova 33, SP3 suterén). Súčasťou pozvánky bol program zhromaždenia a jej súčasťou bola aj Správa o činnosti za rok 2014 a 2015, ako aj Správa o stave spoločných častí a spoločných zariadení domu 20014 - 2015.

8. Z listu spísaného dňa 19.12.2016 žalobkyňou označeným ako „Vyjadrenie“ súd zistil, že žalobkyňa adresovala Spoločenstvu vlastníkov bytov, Miletičova 31, Bratislava, k rukám predsedníčky list, v ktorom reaguje na obsah Pozvánky na Zhromaždenie vlastníkov bytov, pod bodmi 1 až 5 nesúhlasí s obsahom správ a na záver žiada spoločenstvo vlastníkov bytov, aby sa jej verejne ospravedlnilo, zmenilo znenie pozvánky na strane 3 a4, zdržalo sa konaní, ktoré by zasahovali do rozhodovacej činnosti Stavebného úradu Bratislava - Ružinov a Okresného úradu Bratislava, vopred jej písomne oznámili, že splnili jej požiadavky v lehote 3dní od doručenia jej listu.

9. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu č. 02312398 zo dňa 01.01.1999 súd zistil, že Hlavné mesto SR Bratislava previedlo na rodičov žalobkyne vlastníctvo k bytu Č.. XX, na X.Z., I. B. S. Č. XXX, A. XX, a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti podielu XXXX/XXXXXX. Z článku II - popis a rozsah vlastníctva bytu, bod 1, 2 súd zistil, že prevádzaný byt pozostáva z dvoch obytných miestností a príslušenstva, príslušenstvom bytu je kuchyňa, predsieň, šatník, kúpeľňa, WC, komora, terasa a pivnica.

10. Podľa § 2, ods. 4 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v platnom znení, spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.

11. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

12. Práve toto textovo stručné ustanovenie je podkladom pre ochranu širokého okruhu tzv. osobnostných práv. Občiansky zákonník ustanovuje, že fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo takéto zadosťučinenie postačujúce, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku peňažnej náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

13. Osobnosť človeka je individuálna a predstavuje predovšetkým súhrn špecifických osobných psychických vlastností konkrétneho ľudského jedinca. Podobne ako právam a veciam, i osobnosti človeka je právom poskytovaná ochrana pred neoprávneným zásahom. Ochrana osobnosti človeka je upravená predovšetkým v Ústave Slovenskej republiky a Občianskom zákonníku. Subjektom osobnostných práv môže byť len fyzická osoba.

14. Predmetom ochrany osobnosti človeka je podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka najmä život a zdravie, občianska česť a ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Ochrana občianskej cti a ľudskej dôstojnosti je občianskoprávnou úpravou chránená v rôznych spoločenských vzťahoch. Právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti zahŕňa okrem civilných spoločenských vzťahov aj právo na česť v ostatných oblastiach života. Právo na ochranu súkromia zahŕňa široký rozsah života človeka - právo na ochranu intímneho života, citového života, priateľských vzťahov, rodinných vzťahov, pracovných vzťahov a pod. Právom na prejavy osobnej povahy rozumieme právo na ochranu pred neoprávneným zásahom do prejavov osobnosti človeka. V ustanovení § 13 Občianskeho Zákonníka je uvedená osnova pre právne prostriedky na ochranu práv a na ochranu osobnosti. Podľa odseku 1 ustanovenia fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

15. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie alebo obvinenie, ktoré zasahuje do práva podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Bez významu je skutočnosť, či pôvodca zásahu si bol vedomý nepravdivosti svojho tvrdenia, alebo išlo o nedbanlivé preberanie poznatkov a ich rozširovanie. Subjektom neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti môže byť tak občan (fyzická osoba) ako aj organizácia (právnická osoba).

16. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom (štatutárne orgány).

17. Podľa § 7c, ods. 2 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, predseda spoločenstva je štatutárny orgán, ktorý riadi činnosť spoločenstva a koná v jeho mene.

18. Pri aplikácii zodpovedajúcich ustanovení § 20, ods.1, 2 Občianskeho zákonníka na daný prípad sa súd zaoberal námietkou žalovanej spočívajúcou v nedostatku jej pasívnej legitimácie v tejto veci. Pri posudzovaní opodstatnenosti návrhu v danej veci bola otázka vecnej legitimácie, konkrétne pasívnej legitimácie žalovanej rozhodujúcou otázkou. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V prípade, že bol tento zásah spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou (spoločenstvo vlastníkov bytov) k realizácii činnosti tejto právnickej osoby, potom občianskoprávne sankcie zásadne postihujú samotnú právnickú osobu. Ten, kto bol takto použitý právnickou osobou na výkon jej činnosti, potom nezodpovedá priamo postihnutej fyzickej osobe, ale iba tej právnickej osobe, ktorá ho na výkon svojej činnosti, pri ktorej došlo k neoprávnenému zásahu, použila. Zistenie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore samo o sebe postačuje súdu na zamietnutie žaloby na začatie konania bez toho, aby sa súd zaoberal dôvodnosťou žalobcom žalobou uplatneného práva, resp. nároku. V danom prípade nie je možné sporné výroky žalovaného uvedené v Pozvánke na zhromaždenie vlastníkov bytov, konkrétne v Správach o činnosti za rok 2014 -2015 a Správe o stave spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 20014 -2015, vypracovaných orgánmi spoločenstva a podpísané predsedom SVB a členom rady SVB považovať za vybočenie z činnosti právnickej osoby (spoločenstva vlastníkov bytov), teda za tzv. exces a za tohto stavu bolo potrebné s odkazom na analogické použitie ustanovenia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyvodiť nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovanej vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobkyňou podanou žalobou na začatie konania. S poukazom na uvedené súd rozhodol tak, že súd návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol, vrátane požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

19. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. V súlade s § 255 ods. 1 súd priznal žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia proti neúspešnej žalobkyni. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 Civilného sporového poriadku nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP. V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 CSP. Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi. Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva a spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa § 373 ods. 4 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. Podľa § 263 ods. 1 ,2 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podľa § 376 ods. 1 Civilného sporového poriadku podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (personálna exekúcia). Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).