Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-212-2017.pdf
PDF · 99.83 KB
Case nature
Subarea
3Co/212/2017
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Romana Bolebrucha v právnej veci žalobkyne: Z. X. M., I. W. Z. X, Z., zastúpenej VRBA & PARTNERS s.r.o., Sliezska 9, Bratislava, proti žalovanému: Ing. H. M. X. M., I.. W. Z. X, Z., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 15C/26/2017-153, zo dňa 14.8.2017, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh 33 eur Okresnému súdu Bratislava I. V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným súdu 1.8.2017 sa žalobkyňa pred začatím konania vo veci samej domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava II, obec BA - m.č. L., k.ú. L.: Byt č. XXX, nachádzajúci sa na X.B.., vo vchode G. XX/G bytového domu, s.č. XXXXX, nachádzajúceho sa na parcele reg. C, parc. č. XXXX/XXX, popis stavby G. XXA, XXB, XXC, XXD, XXE, XXF, XXG, XXH (ďalej len „byt č. XXX“), k bytu č. XXX prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/ XXXXXXX, nebytový priestor č. X-XXXX, nachádzajúci sa v suteréne, vo vchode G., bytového domu, s.č. XXXXX, nachádzajúceho sa na parcele reg. C, parc. č. XXXX/XXX, popis stavby G. XXA, XXB, XXC, XXD, XXE, XXF, XXG, XXH, k priestoru č. X-XXXX prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXX/XXXXXXX. Ďalej žiadala žalovanému uložiť zákaz nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava I, obec BA - m.č. M. W., k.ú. M. W.: byt č. XX, nachádzajúci sa na X.B.., vo vchode I. W. Z. XX, bytového domu, s.č. XXXX, nachádzajúceho sa na parcele reg. C, parc. č. XXXXX/X, k bytu č. XX prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXXX, byt č. XX, nachádzajúci sa na X.B.., vo vchode I. W. Z. 2, bytového domu, s.č. XXXX, nachádzajúceho sa na parcele reg. C, parc. č. XXXXX/X, k bytu č. XX prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXXX/XXXXXXX, nebytový priestor č. XX-I., X. W., vchod I. W. Z. X, bytového domu, s.č. XXXX, nachádzajúceho sa na parcele reg. C, parc. č. XXXXX/X (ďalej len „nebytový priestor č. XX-I.“), k priestoru č. XX-I. prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXXX, nebytový priestor č. XX-I., X. W., vchod I. W. Z. X, bytového domu, s.č. XXXX, nachádzajúceho sa na parcele reg. C, parc. č. XXXXX/X (ďalej len „nebytový priestor č. XX-I.“), k priestoru č. XX-I. prislúchajúci podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXXX/XXXXXXX, spoluvlastnícky
podiel na nebytovom priestore č. X-XXX, nachádzajúcom sa v suteréne, vchod E. XX, bytového domu, s.č. XXXX, nachádzajúceho sa na parcele reg. C, parc. č. XXXXX/X o veľkosti podielu XXXX/XXXXX. Taktiež žiadala uložiť žalovanému zákaz nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava I, obec BA - m.č. M. W., k.ú. M. W.: spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXXX k pozemkom parcely reg. C, parc. č. XXXXX/X, o výmere 1972 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, o výmere 476 m2, ostatné plochy, parc. č. XXXXX/X, o výmere 36 m2, ostatné plochy, parc. č. XXXXX/X, o výmere 14 m2, ostatné plochy, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXXX/XXXXXXX k pozemkom parcely reg. C, parc. č. XXXXX/X, o výmere 1972 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, o výmere 476 m2, ostatné plochy, parc. č. XXXXX/X, o výmere 36 m2, ostatné plochy, parc. č. XXXXX/X, o výmere 14 m2, ostatné plochy, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXXX/XXXXXXX k pozemkom parcely reg. C, parc. č. XXXXX/X, o výmere 1972 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, o výmere 476 m2, ostatné plochy, parc. č. XXXXX/X, o výmere 36 m2, ostatné plochy, parc. č. XXXXX/X, o výmere 14 m2, ostatné plochy, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXXX k pozemkom parcely reg. C, parc. č. XXXXX/X, o výmere 1972 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, o výmere 476 m2, ostatné plochy, parc. č. XXXXX/X, o výmere 36 m2, ostatné plochy, parc. č. XXXXX/X, o výmere 14 m2, ostatné plochy, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXXX k pozemkom parcely reg. C, parc. č. XXXXX/X, o výmere 1972 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXXX/X, o výmere 476 m2, ostatné plochy, parc. č. XXXXX/X, o výmere 36 m2, ostatné plochy, parc. č. XXXXX/X, o výmere 14 m2, ostatné plochy. Žalovanému žiadala uložiť zákaz nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava II, obec BA- m.č. L., k.ú. L.: spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXXX k pozemkom parcely reg. C, parc. č. XXXX/XXX, o výmere 487 m2, zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXX/XXXXXXX k pozemkom parcely reg. C, parc. č. XXXX/XXX, o výmere 487 m2, zastavané plochy a nádvoria. Napokon sa domáhala uložiť žalovanému zákaz nakladať s nehnuteľnosťami evidovanými na liste vlastníctva č. XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre okres Bratislava II, obec BA- m.č. L., k.ú. L.: pozemok parcely reg. C, parc. č. XXXX/X, o výmere 818 m2, záhrady, pozemok parcely reg. C, parc. č. XXXX/X, o výmere 817 m2, záhrady (ďalej spolu len „predmetné nehnuteľnosti“). Uloženia zákazu žalovanému nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami sa domáhala v rozsahu zriadenia záložného práva, skončenia nájomných zmlúv, uzatvorenia nájomných zmlúv a ich zmien, prenajatia a správy, brania nájomného z nájomných vzťahov. Domáhala sa aj uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa rušenia nájomných práv k bytu č. XXX, nebytovému priestoru č. XX- I., nebytovému priestoru č. XX-I. a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie vo vzťahu k skutkovému stavu zistil, že manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 1P/22/2014-298, zo dňa 18.11.2015, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 11CoP/172/2016-376, zo dňa 8.11.2016 a právoplatným dňa 2.12.2016. Bývalý manželia sú bezpodielovými vlastníkmi predmetných nehnuteľností; návrh na vyporiadanie BSM doposiaľ podaný nebol. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že žalovaný 28.3.2012 splnomocnil žalobkyňu k zriadeniu všetkých potrebných právnych úkonov a k zastupovaniu vo veciach prenájmu spoločných nehnuteľností. Okrem nájomnej zmluvy z 19.10.2009, preto na strane prenajímateľa vystupuje žalobkyňa. Platby spojené s údržbou prenajímaných nehnuteľností znáša žalobkyňa, podľa splnomocnenia spravuje nehnuteľnosti, ktoré sú doposiaľ v BSM, platí úhrady potrebné na zabezpečenie ich chodu a údržby.
3. Súd prvej inštancie mal z obsahu spisu za zrejmé, že žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na vydanie neodkladného opatrenia jednak z okolnosti, že žalovaný sa dlhodobo o spoločné nehnuteľnosti nestará, nakoľko na Slovensku sa zdržuje sporadicky, prijíma z hospodárenia s nehnuteľnosťami len úžitky, bez toho, aby pomerne prispieval k starostlivosti o ne. Žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že žalovaný svojím konaním v období od mája 2015 do apríla 2016 zmaril nadobudnutie nehnuteľnosti v objekte B. H., ktoré zabezpečovala ako investičný projekt v tom čase spoločnej firmy H. H., M..L..T.., v ktorej boli strany sporu konateľmi, rovnako po svojom návrate v roku 2015 svojím konaním vedome poškodil výsledky hospodárenia s majetkom v BSM, keď narúšal pokojné užívanie prenajatých nehnuteľností nájomcami, aby dosiahol z ich strany predčasné ukončenie nájomných zmlúv. Žalobkyňa taktiež poukázala na fakt, že žalovanému boli 28.10.2015 a 9.11.2015 poskytnuté bezúčelové pôžičky od VÚB, a.s. vo výške 9.900 eur a 5.260 eur, ktoré podľa neoverených informácii žalobkyne nie sú uhrádzané v súlade s podmienkami zmlúv, čim vzniká riziko, že žalovaný bude chcieť disponovať nehnuteľnosťami v BSM na krytie, prípadne zabezpečenie svojich dlhov z uvedených pôžičiek, prípadne
ďalších pôžičiek alebo úverov, o ktorých žalobkyňa nie je informovaná a tým zmenší ich spoločný majetok v BSM.
4. Súd prvej inštancie v nadväznosti na uvedené skonštatoval, že žalobkyňa musí aspoň osvedčiť základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Práve pokiaľ ide o splnenie kritéria naliehavosti potrebnej úpravy, súd prvej inštancie sa nestotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; v tejto súvislosti dôvodil, že z dokumentov predložených žalobkyňou konanie žalovaného smerujúce k zmene vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nijako nevyplývalo a samotné nepodložené tvrdenie, domnienky žalobkyne o možnom zásahu do vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam, existencii úverov a exekúcií na žalovaného, nie je dostatočným osvedčením existencie prípadnej ujmy jej hroziacej. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na neodkladnú úpravu pomerov od skutočností, ktoré sa mali stať v časovom období od roku 2015-2016 (žalovaný narúšal pokojné užívanie nehnuteľností nájomcami, aby dosiahol ich predčasné ukončenie nájmu a zmaril nadobudnutie nehnuteľnosti v objekte B. H.), keď nič nenasvedčuje tomu, žeby žalovaný v súčasnosti svojím konaním nakladal s nehnuteľnosťami a rušil výkon nájomných práv k nim. Na uvedenom základe dospel k záveru, že žalobkyňa nateraz neosvedčila potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, keď z popísaných skutkových okolností nevyplývala potreba naliehavej úpravy pomerov strán sporu a preto s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d), § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 C.s.p. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., keď v konaní bol plne úspešný žalovaný, avšak náhradu trov konania mu nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. O povinnosti žalobkyne zaplatiť súdny poplatok z návrhu 33 eur rozhodol podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. a výšku súdneho poplatku určil podľa Položky 1 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu uvedeného zákona.
5. Proti uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) možno konštatovať, že v ňom namietala nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Na objasnenie uviedla, že žalovaný vždy pri príchode na Slovensko zasahuje do nájomných práv a vzťahov, ktoré sú uzatvorené vo vzťahu k spoločným nehnuteľnostiam. Žalovaný nájomcov vyhodí z nehnuteľností a spôsobí ukončenie nájomných vzťahov, čím vzniká škoda v ušlom nájomnom, a zároveň škoda týkajúca sa straty depozitu. Keď žalovaný odíde, má tiež dôvodné obavy, či má nehnuteľnosti vôbec prenajať. Z uvedeného dôvodu od času posledného odchodu žalovaného t.j. od marca 2017 neprenajala ich 2 byty v lukratívnej lokalite Starého Mesta v Bratislave ako aj pozemky, čím nielen ona, ale aj žalovaný prichádzajú o úžitky. S poukazom na uvedené považovala správanie sa žalovaného za rozporné s dobrými mravmi a rozporné s jej vlastníckymi právami, ktorým by mala byť súdom poskytnutá ochrana. Mala za nezmyselné, aby ich majetok bez obývania chátral a predmetné nehnuteľnosti boli prázdne a neplnil sa účel, pre ktorý tieto nehnuteľnosti spolu za manželstva nadobudli; z nájomného sa hradili a hradia ich mesačné výdavky ako aj výživné pre maloleté deti. Dodala, že v súčasnosti je v pozícií, že aj pokiaľ by uzatvorila nájomnú zmluvu, musí nájomcu upozorniť na špecifickosť a možné negatívne dôsledky konania žalovaného, s ktorými má skúsenosti, čo sa väčšine potenciálnych nájomníkov prieči. Poukázala tiež na to, že žalovaný sa dlhodobo nestará o majetok v BSM, svojím prístupom zanedbáva vykonávanie nevyhnutných úkonov vedúcich k riadnemu hospodáreniu s majetkom, a to nielen spôsobom vyššie spomínaným, ale aj tým, že všetky povinné platby za nehnuteľnosti uhrádza len ona. Keby tak nerobila, vznikali by ďalšie spoločné záväzky a škody na majetku. Za podstatný tiež uviedla fakt, že žalovaný sa dlhodobo zdržiava v zahraničí alebo v Angolskej republike, odkiaľ pochádza. O majetok sa nestará, hoci z príjmov z nájomného poberá jednu polovicu. Vychádzajúc z uvedeného mala za to, že dôkazmi pripojenými k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ozrejmením stavu veci dostatočne osvedčila dôvodnosť predmetného návrhu. Súčasný stav bez súdnej ochrany vedie nielen k poškodzovaniu jej vlastníckych práv, a k zvýšeným výdavkom, ale najmä k obmedzeniu týchto vlastníckych práv, čo nemá oporu v zákone. Súdu prvej inštancie napokon vyčítala, že nevzal do úvahy preventívny charakter neodkladného opatrenia, hoci dôvodnosť zásahu bola uznaná. Práve hrozba žalovaným ako aj hrozba vzniku ďalšej škody bolo určujúcou pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Napriek tomu, že v tomto okamihu zásah zo strany žalovaného netrvá, to neznamená, že bezprostredná hrozba a zásah do jej práv nie je;
žalovaný môže kedykoľvek pricestovať na územie Slovenskej republiky a zasahovať do jej práv, práv nájomníkov a spôsobovať tak škody.
6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (§ 378 ods. 1 C.s.p.).
7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 2 písm. c), písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
10. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
11. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V danom prípade je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
12. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobkyne v odvolaní (ktoré v súhrne spochybňujú vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie), s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia požadujúceho obmedzenie žalovaného v nakladaní s predmetnými nehnuteľnosťami, ktorému aktuálne svedčí vlastnícke právo zapísané v katastri nehnuteľností, keď z písomností predložených žalobkyňou konanie žalovaného smerujúce k zmene vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam nijako nevyplýva a samotné domnienky žalobkyne o možnom zásahu do vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, existencii úverov a exekúcii, nie sú dostatočným osvedčením existencie hroziacej ujmy. Žalobkyňou uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľky.
13. Žalobkyňa sa svojím návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd v prvom rade v názorovej zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že navrhovateľka neodkladného
opatrenia tým, že nepreukázala a ani len neosvedčila úmysel žalovaného nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami v rozsahu zriadenia záložného práva, skončenia nájomných zmlúv, uzatvorenia nájomných zmlúv a ich zmien, prenajatia a správy, brania nájomného z nájomných vzťahov a rušenia nájomných práv k bytu č. XXX, nebytovému priestoru č. XX-I., nebytovému priestoru č. XX- I., neosvedčila tvrdené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy; samotné tvrdenie o možnosti nakladania s nehnuteľnosťami iba potvrdzuje skutočnosť, že navrhovateľka neodkladného opatrenia nedokáže kvalifikovane preukázať a ani len osvedčiť bezodkladnú úpravu pomerov strán sporu iným spôsobom, ako svojimi domnienkami o prípadnom konaní žalovaného, vychádzajúc z tvrdených skutkových a právnych okolností sporu, ktoré však na účely bezodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k jej vlastníckym právam k existujúcim nehnuteľnostiam v režime BSM nezakladajú objektívne nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Treba zdôrazniť, že navrhovateľka neodkladného opatrenia neoznačila žiadne konkrétne správanie žalovaného - jeho faktické príp. právne úkony - ktoré by odôvodňovali záver, že by žalovaný chcel nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami spôsobom, akým sa navrhuje zákaz jeho prípadnej dispozície; potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nemožno odvodzovať iba z obavy a predpokladov. S ohľadom na uvedené potom odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uzatvára, že navrhovateľka neodkladného opatrenia nepreukázala existenciu konkrétnych úkonov žalovaného, v dôsledku ktorých by sa mohla dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy.
14. Neobstojí ani námietka žalobkyne v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy preventívny charakter neodkladného opatrenia argumentujúc, že hrozba žalovaným ako aj hrozba vzniku ďalšej škody boli určujúce pre podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a že aj keď v danej chvíli zásah zo strany žalovaného netrvá, to neznamená, že bezprostredná hrozba a zásah do jej práv tu nie sú, lebo žalovaný môže kedykoľvek pricestovať a zasahovať do jej práv, práv nájomníkov a spôsobovať tak škody; podľa odvolacieho súdu sa na účely bezodkladnej úpravy pomerov nemá osvedčovať vnútorný vzťah fyzickej osoby k budúcej právnej skutočnosti (úmysel), ale existencia reálnej hrozby nakladania s nehnuteľnosťami spôsobom, ktorým sa v neodkladnom opatrení žiada jeho zákaz, t.j. existencia konkrétnych skutočností nasvedčujúcich tomu, že žalovaný mienil vykonať nejaké dispozície s nehnuteľnosťami. Až ohrozenie právnych pomerov medzi stranami totiž umožňuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie; toto ohrozenie však musí byť konkrétne a musí byť osvedčené a podložené aj ďalšími skutočnosťami tak, aby potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán bola nepochybná. Ani ďalšie úvahy žalobkyne, že žalovaný sa dlhodobo nestará o majetok v BSM, zanedbáva vykonávanie nevyhnutných úkonov vedúcich k riadnemu hospodáreniu s majetkom s tým, že všetky povinné platby za nehnuteľnosti uhrádza len ona, neposkytujú podľa odvolacieho súdu žiadny skutkový základ pre záver o existencii reálneho a bezprostredného nebezpečenstva hroziacej ujmy na jej strane, a teda ani pre záver o splnení predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. Záverom odvolací súd dodáva, že aj keď navrhovateľka neodkladného opatrenia v podanom odvolaní doložila dôkazy (existencia nájomnej zmluvy, dôkazy o poškodzovaní výsledkov hospodárenia s majetkom v BSM žalovaným, narúšaním pokojného užívania prenajatých nehnuteľností a predčasným ukončením nájomných zmlúv), ktoré majú osvedčovať jej tvrdenia obsiahnuté v návrhu, odvolací súd na ne s ohľadom na § 329 ods. 2 C.s.p. a na tzv. neúplný apelačný systém vyjadrený v ustanovení § 366 C.s.p. neprihliadol; platí, že odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366 (§ 384 ods. 3 C.s.p.), pričom v zmysle § 366 písm. d) C.s.p. prostriedky procesného útoku (t.j. aj návrhy na vykonanie dôkazov), ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobkyňa svoje tvrdenia v odvolaní, že tieto listinné dôkazy nepredložila pri podaní návrhu, pretože až teraz došlo k obnoveniu pamäťovej karty a našla pôvodné SMS správy od bývalého nájomcu spolu s nájomnou zmluvou, nijak relevantne nepodložila a preto ich procesne ani nepreukázala. V nadväznosti na uvedené potom na posúdenie správnosti rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo rozhodujúce to, či boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady na vydanie takého rozhodnutia v čase rozhodovania, t.j. v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, keď pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.).
16. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila splnenie zákonných
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 324 ods. 1 a nasl. C.s.p. a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).