Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/40/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. R. F. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. októbra 2017 takto

rozhodol:

Obžalovaný

R. F., O.. XX.XX.XXXX/XXXX X. M.C., Z. V. V., B. X,

s a u z n á v a z a v i n n é h o,

ž e

dňa 02.10.2016 v čase o 14.00 hod. pred domom rodičov poškodenej v Bratislave T. H.. XX, počas preberania maloletého syna fyzicky zaútočil na poškodenú, L. F., bývalú partnerku a matku ich spoločného dieťaťa, ktorá mu odmietla požičať autosedačku takým spôsobom, že ju odzadu chytil za krk, ktorým mykol a následne naň zatlačil, čím poškodenej spôsobil pomliaždenie a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečenia 20 dní, teda chránenej osobe - blízkej osobe úmyselne ublížil na zdraví, č í m s p á c h a l prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Za to sa o d s u d z u j e Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, 38 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 1 (jeden) rok. Naproti tomu súd obžalovaného Podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp.zn. 1Pv 573/16, zo dňa 02.05.2017 pre pokračovací prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. e/, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, a pokračovací prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, ktorých a ma dopustiť tak, ž e v období od septembra 2013 do septembra 2016 na rôznych miestach v obvode Bratislava IV, najmä však na adrese Bratislava, P. M. XX, minimálne každý druhý víkend v mesiaci urážal bývalú partnerku a maku ich spoločného dieťaťa poškodenú L. F. tým spôsobom, že jej verbálne nadával spôsobom uvedeným vo vyšetrovacom spise, gestami, ale aj nepriamymi narážkami sa vyhrážal zabitím, vyhľadával osobnú blízkosť poškodenej, bezdôvodne ju kontaktoval na jej mobilný telefón XXXX XXX XXX a sledoval ju, pričom konanie vyvrcholilo

-v presne nezistený deň mesiaca september 2013 vyhľadal prítomnosť poškodenej v ambulancii u urológa na H.. M. V. v Bratislave, kde bola na vyšetrení s maloletým synom Alexom, pričom vošiel až do ambulancie lekára, -v presne nestotožnenom období roka 2014 sledoval poškodenú zo svojho vozidla značky Volvo čiernej farby a taktiež služobného vozidla zn. Dacia patriacemu SBS Ares na adrese jej trvalého bydliska, -dňa 02.03.2014 v presne nezistenom čase počas odovzdávania maloletého syna Alexa na ulici na adrese Bratislava, P. M. XX fyzicky zaútočil na poškodenú tak, že ju chytil pod krk a pretlačil cez sedačku a keď sa poškodená dostala z auta, tak ju chytil za rukáv a mykal ňou a vulgárne jej nadával, pričom sa jej vyhrážal zavolaním sociálky, ktorá jej zoberie dieťa, -dňa 31.08.2014 v presne nezistenom čase pred obytným domom v Bratislave, P. M. XX poškodenej vulgárne nadával a zahnal sa na ňu rukou tak, že na poslednú chvíľu zastavil dlaň pred jej tvárou, čo v poškodenej vyvolalo obavu o jej život a zdravie, -dňa 09.11.2014 v presne nezistenom čase na adrese trvalého bydliska poškodenej v Bratislave, P. M. XX jej pri preberaní syna rozhadzoval rukami a vulgárne nadával, -dňa 02.04.2015 v presne nezistenom čase na adrese trvalého bydliska poškodenej v Bratislave, P. M. XX potom, čo sa poškodená sťažovala na obžalovaného jeho matke, tak povedal, že raz pôjde za ňu sedieť a malému vysvetlí, prečo to bolo a po celý čas, keď bude sedieť vo väzení ho bude hriať dobrý pocit, že sedí za dobrú vec, -dňa 15.08.2015 v čase o 18.00 hod. pred obytným domom v Bratislave, P. M. XX dal do rúk ich spoločnému synovi mal. R..F.. O.. XX.XX.XXXX bejzbalovú pálku a pred poškodenou povedal, že touto bejzbalovou pálkou raz vybaví maminku, -dňa 16.08.2015 o 18.00 hod. vyhľadal prítomnosť poškodenej na adrese trvalého bydliska v Bratislave, P. M. XX a následne kopal do vchodových dverí, ktoré poškodená pred obžalovaným zvnútra zavrela, pričom jej vulgárne nadával,

- v presne nezistený deň mesiaca november 2015 potom, čo si poškodená prišla prevziať maloletého syna na adresu Bratislava, Ľ.H. K. Č.. X, počas toho ako zaisťovala detskú sedačku

maloletého vo vozidle, ju obžalovaný chytil pod krk, pričom zo zovretia poškodenej pomohol jej priateľ E. U., M. R. F. nastriekal do tváre slzný plyn,

- v presne nezistenom čase mesiaca september 2016 na adrese trvalého bydliska poškodenej v Bratislave, P. M. XX vyhľadal prítomnosť poškodenej počas ktorého citovo vplýval na ich maloletého syna, ktorý začal plakať a následne poškodenej vulgárne nadával,

nakoľko žalované skutky nie sú trestným činom.

odôvodnenie:

V trestnej veci proti obžal. R. F. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej L. F., X.F. F., E. U., W. V., U. V., B. Á., oboznámením obsahov znaleckých posudkov, oboznámením listinných dôkazov. Obžalovaný R. F. po zákonnom poučení uviedol, že sa cíti byť nevinným v bodoch 1-11 obžaloby v bode 12 obžaloby sa cíti byť vinným len čiastočne, lebo sa bránil. K bodu 1/ uviedol, že bol u svoje lekárky pozrieť kedy ordinuje a počul plač svojho syna. Tak vošiel po zaklopaní do ambulancie a ako otec sa pýtal prečo tam je jeho syn. V ambulancii sa tiež nachádzala poškodená. Do ambulancie bol personálom vpustený, nikto voči jeho prítomnosti nič nenamietal, nedošlo tam k žiadnemu incidentu. K bodu 2/ uviedol, že skutok sa nezakladá na pravde, nemal žiadny dôvod poškodenú prenasledovať. V okolí, kde býva poškodená má veľa známych a tak tam prišiel asi za niekým koho pozná. K bodu 3/ uviedol, že obvinenie je vykonštruované, poškodená sa mu opakovane vyhrážala, že ho dá zavrieť. Na poškodenú fyzicky nezaútočil, ani jej nenadával. K bodom 4-9 uviedol, že si ich spáchanie už nepamätá. K bodu 8/ uviedol, že nemá bejsablovú pálku, na stretnutia so synom nenosil žiadnu zbraň. K bodu 10/ uviedol, že poškodená napadal jeho a jej priateľ mu nastriekal do tváre slzný plyn, keď na rukách držal svojho syna. on poškodenú nenapadol, bola to poškodená ktorá ho napadla, on ju od seba odtláčal, lebo ho kopala, on sa len bránil. Poškodenú za krk nechytil. Pripustil, že poškodenej mohol vynadať, ale aj ona nadávala jemu.

K bodu 11/ uviedol, že vtedy vracal syna poškodenej, nedošlo k žiadnemu konfliktu, syn začal plakať a tak sa ešte raz vrátil a rozlúčil sa s ním. Poprosil poškodenú, či by nemohol syn u neho zostať na noc, ona to odmietla. Pripustil, že povedal poškodenej, že je chudera, lebo to synovi nedovolila. K bodu 12/ uviedol, že v ten deň si mal prevziať syna na ulici P. M., ale poškodená mu oznámila aby si pre syna prišiel na T. ulicu. Po príchode sa pozdravil s poškodenou a jej matkou a zvítal sa so synom. Keď chcel syna naložiť do auta, poškodená mu v tom bránila s tým, že nemá autosedačku. Nakoľko autosedačku ktorú používala poškodená kupovali spoločne, išiel k jej autu pre autosedačku, ktorú si chcel požičať. Poškodená k nemu priskočila, chytila ho pod krkom za tričko, začala s ním mykať a vykrikovala aby sa jej auta nechytal, že si žiadnu autosedačku nezoberie. On ju od seba odtláčal. Poškodená sa mu otočila chrbtom. On ako ju odtláčal, tak ju chytil za krk. Poškodená naschvál zmenila miesto odovzdávania syna, aby mala svedkov, že na ňu zaútočil a dokonca jej matka mu neskôr povedala, že sadol poškodenej na lep. Oľutoval skutok aj zranenia, ktoré poškodenej spôsobil. Poškodenej sa nikdy priamo ani nepriamo nevyhrážal zabitím, ani ju bezdôvodne nekontaktoval. Na stretnutia so synom chodieval v termínoch nariadených súdom. Okrem týchto termínov sa s poškodenou nestýkal. Pri styku sa vždy syn na neho tešil, plakával, keď ho musel odovzdať, lebo chcel s ním tráviť viac času aj u neho spať. Poškodená mu syna neodovzdávala vždy na mieste, ktoré určil súd, napríklad raz si musel ísť pre syna až do Sološnice. Na druhý deň na neho poškodená podala trestné oznámenie, že vraj syna uniesol. Medzi skutkami z novembra 2015 a septembra 2016 bola medzi ním a poškodenou normálny komunikácia.

Svedkyňa-poškodená L. F. k bodu 1/ uviedla, že obvinený jej neustále vyvolával, nevie konkrétne kedy a koľko bolo tých telefonátov. V marci 2013 bola so synom u lekára a obžalovaný sa objavil v ambulancii, pričom povedal, že išiel náhodou okolo a syna spoznal podľa plaču, nepamätá sa či vtedy obžalovaný vyvolala aj nejaký konflikt. K bodu 2/ uviedla, že v roku 2014 videla vozidlo obžalovaného Volvo ako sa pomaly pohybuje po ulici P. M. XX, kde ona bývala. Raz ho videla z balkóna ako išiel obžalovaný služobným autom Dacia. Nevie, či obžalovaný má v okolí jej bydliska nejakého známeho. K bodu 3/ uviedla, že ako upevňovala autosedačku a povedala obžalovanému kedy jej pošle peniaze, obžalovaný ju pretlačil cez autosedačku skoro až do stredu auta a chytil ju pritom za krk. Potom tam bola hádka, obžalovaný jej nadával a hrozil, že jej sociálka zoberie dieťa. K bodu 4/ uviedla, že nevie čo bol spúšťač incidentu, obžalovaný jej nadával, zahnal sa na ňu, ale ju neudrel. K bodu 5/ uviedla, že obžalovaný jej nadával a rozhadzoval rukami. K bodu 6/ uviedla, že obžalovaný je telefonoval, aby nekontaktovala jeho rodičov, lebo uvidí, že pôjde za ňu sedieť a malému to vysvetlí a bude ho hriať že sedí za dobrú vec. Bola to reakcia na to, že ona volala matke obžalovaného s tým, aby ju obžalovaný neobťažoval. K bodu 7/ uviedla že jej obžalovaný telefonicky vynadal. K bodu 8/ uviedla, že keď obžalovaný priviezol ich syna, povytiahol z auta baseballovú pálku, syn keď ju videl, vzal ju do ruky a obžalovaný trojročnému synovi a povedal, že týmto raz vybavíš maminu. K bodu 9/ uviedla, že obžalovaný jej priniesol malého a ako išla s pani V. do vchodu, po vojdení do vchodu zatlačili vchodové dvere a obžalovaný dobehol k dverám a začal do nich kopať a vulgárne nadával. K bodu 10/ uviedla, že obžalovaný im priniesol malého a ako ona sedela na prednom sedadle v aute, dala si malého na kolená. Obžalovaný na to reagoval tak, že ju za to udá na sociálku. Ona si potom uvedomila, že malý nemôže sedieť vpredu. Ako išla upevňovať autosedačku, obžalovaný jej buchol do auta, chytil ju rukou pod krk. Keď to videl jej priateľ, nastriekal obžalovanému kaser do tváre. Obžalovaný mal vtedy malého na rukách. Obžalovaný jej určite vtedy aj nadával. K bodu 11/ uviedla, že obžalovaný jej s jeho priateľkou priviezol syna. Ako ona so synom išli do domu, obžalovaný sa ešte k synovi vrátil, ten sa za ním rozbehol. Nechala ich nech sa pomojkajú. Obžalovaný jej hovoril, že je bezcitná, že nevie kedy sa so synom zase uvidia. Ona mu odpovedala, že má na to súdom určený čas. Obžalovaný jej potom vynadal. Ona odišla so synom domov. K bodu 12/ uviedla, že obžalovaný prišiel pre syna bez autosedačky. Dovtedy mu ju požičiavala ona, ale vtedy mu povedala, že mu autosedačku nedá. Obžalovaný sa vybral k jej autu, že si ju zoberie sám. Ona mu v tom chcela zabrániť, postavila sa pred dvere auta, obžalovaný ju chytil rukou zozadu za jej krk a trhol s ňou. Jej priateľ na to vyskočil z auta a obžalovaný na to odišiel do svojho auta. Auto naštartoval a spýtal sa jej, či mu dá syna ak s ním pôjde pešo. Ona súhlasila. Obžalovaný potom odišiel a pre syna už neprišiel. Po úraze nebola v bezvedomí, u lekára dostala analgetiká s tým, že to musí odpuchnúť. Práceneschopná bola do 23.10.2016, mala obmedzenú hybnosť krku, krk bol bolestivý, ťažšie sa jej spalo, mala fixačný golier, nemohla šoférovať.

Uviedla, že aj v období od novembra 2015 do septembra 2016 používal obžalovaný pri stretnutiach vulgarizmy, ale to nehlásila. Pripustila, že aj ona mohla hovoriť obžalovanému že je príživník a chudáčik. Poškodená uviedla, že v jeden deň, kedy mal obžalovaný riadne syna zvereného do starostlivosti, mu telefonovala a nakoľko obžalovaný telefón nezdvíhal, tak volala na neho políciu, lebo nevedela kde má dieťa. Dňa 02.10.2016 autosedačku nechcela obžalovanému požičať, lebo sa bála, že jej ju na druhá deň nevráti, hoci predtým sa vždy k autosedačke dostala.

Svedok E. U. uviedol, že bol pri preberaní a odovzdávaní malého R. medzi obžalovaným a poškodenou. Došlo medzi nimi k hádke ohľadom usadenia malého R., pričom si všimol, že obžalovaný drží poškodenú pod krkom. On vyhľadal slzotvorný sprej a použil ho voči obžalovanému. Ten reagoval tak, že malého R. staval pred seba. Dňa 02.10.2016 pred bydliskom matky poškodenej sedel v aute, pričom obžalovaný chcel, aby mu poškodená požičala autosedačku pre malého. Tá mu sedačku nechcela dať. Chcela mu zabrániť, aby si ju z auta zobral, narazila do auta a keď vystúpil videl ako obžalovaný drží poškodenú za krk otvorenou dlaňou zo zadnej strany. On vybehol z auta, okríkol obžalovaného, ten dal ruky hore a ustúpil od poškodenej. Po incidente bol s poškodenou na ošetrení. V lete 2015 počul telefonický rozhovor medzi obžalovaným a poškodenou, v ktorom obžalovaný poškodenej nadával a vyhrážal sa slovami „vykopem ti zuby z huby.“ Raz, nevie kedy to bolo, malý R. sedel v aute obžalovaného a chytil do rúk baseballovú palicu a spýtal sa čo to je. Obžalovaný na to povedal, že to raz použije na mamu. Svedkyňa W. V. uviedla, že nemôže tvrdiť, že bola pri tom, ako obžalovaný poškodenej nadával. Raz, keď obžalovaný poškodenej telefonoval, povedal jej do telefónu, že ak mu nedá malého, tak uvidí. Niekedy v roku 2014 išla s poškodenou pre malého, ktorého jej mal odovzdať obžalovaný. Po vojdení do vchodu a zatvorení dverí obžalovaný z vonkajšej strany dlaňou tresol o tú časť, kde sú schránky. Nespomína si na to, že by obžalovaný kopal do dverí. Raz videla, ako obžalovaný jazdil s autom okolo ich domu v čase kedy poškodená nebola doma, bola v zahraničí. Obžalovaný išiel pomaly, z auta nevystúpil. Len prešiel okolo domu. Poškodená jej hovorila, že sa obžalovaného bála, že ju chytil pod krk. Svedkyňa U. V. uviedla, že odovzdávanie dieťaťa medzi poškodenou a obžalovaným vždy prebiehalo konfliktne. Tieto konflikty vyvolávala poškodená. Raz museli s obžalovaným pre jeho syna ísť až do Sološnice. Keď obžalovaný cestou späť riadil vozidlo, poškodená mu neustále telefonoval, uvádzala že ju nezaujíma že šoféruje, že telefón bude dvíhať. Večer keď obžalovaný syna uspával, mal vypnuté zvonenie a zistil že mu volala polícia a že poškodená na neho podala trestné oznámene s tým, že nevie kde sa jej syn nachádza. Sama však syna vtedy obžalovanému odovzdala. Raz bola svedkom odovzdávania malého, kedy malý plakal že obžalovaný odchádza, ten sa vrátil, kľakol si k malému, na čo poškodená reagovala slovami, že jej to robí naschvál. Poškodená robila obžalovanému pri odovzdávaní syna naprieky, sekírovala ho so autosedačkou, nechcela mu ju požičať, menila dátumy stretnutí, meškala s odovzdávaním syna. S obžalovaným žije tri roky, tento nie je agresívny, poškodenú okrem styku s dieťaťom nekontaktoval, išlo mu vždy len o malého. Obžalovaný nemal doma baseballovú palicu, ani v aute nevidela predmety, ktoré by nepatrili do výbavy auta. Svedkyňa B. Á. uviedla, že 02.10.2016 si mal obžalovaný prísť pre R. k nim. Po príchode obžalovaného sa tento zvítal s R. a chcel ho zobrať do auta. Poškodená mu povedala, že nakoľko nemá autosedačku, tak mu malého nedá do auta. Potom sa obžalovaný s poškodenou začali hádať, z oboch strán padli vulgarizmy. Ona zobrala vnuka do domu. Ako pozrela von videla, ako poškodená stojí pri svojom aute a obžalovaný išiel k jej autu pre autosedačku. Poškodená mu to nechcela dovoliť, obžalovaný chytil poškodenú rukou za krk a potom ju posunul tak, aby sa dostal k zadným dverám vozidla a tak vedel vybrať autosedačku. Z auta vyletel priateľ poškodenej a ten kričal na obžalovaného. Obžalovaný potom povedal, že si ide niekde požičať autosedačku, sadol do auta a odchádzal. R. začal kričať tatinko, tainko! Obžalovaný potom R. povedal, že ide zaparkovať a vráti sa pre neho a pôjdu pešo. Obžalovanému na malom R. záleží. Dcéra jej nehovorila, že by mala s obžalovaným nejaké problémy. Súd po splnení zákonných podmienok prečítal obsahy znaleckých posudkov. RNDr.Mgr. Y. M. k obžalovanému uviedol, že stupeň jeho rozumového vývoja je primeraný, mravné hodnoty sú zachované, rovnako ako hodnotový systém v zmysle väčšinového štandardu. Schopnosť regulovať svoje správanie je s ohľadom na labilnú emotivitu a mechanizmy smerujúce k ohrozovaniu jej stability znížená obzvlášť pri záťaži z interpersonálnej interakcie. Agresívne a násilné správanie je dôsledkom nezvládnutej záťaže, keď dochádza k ohrozeniu pozitivity sebaobrazu. V prípade, že ide o nadlimitnú záťaž vo vzťahu ku kapacite pre zvládanie stresu môže dochádzať k reaktívnemu stavu spojenému so zhoršenou emočnou moduláciou, ako aj správaním s prvkami agresivity. Táto agresivita nie je proaktívna, ale je dôsledkom podnetov z prostredia. Agresivita nie je u obžalovaného zvýraznenou črtou, ktorá by determinovala jeho správanie. Pokiaľ k neadaptívnemu a sociálne nežiadúcemu správaniu dochádza, ide o afektívne podmienené konanie, na ktorom sa podieľa i poškodená. Spúšťačmi

správania sú konflikty na ktorých sa podieľajú obe zúčastnené strany. Sociálna a občianska adaptácia obžalovaného nevykazuje znaky disociálnosti, nie sú zvýraznené rysy antisociálnosti v jeho osobnosti. RNDr.Mgr. Y. M. k poškodenej uviedol, že je vypočítavá, za pravdepodobné je u nej nevedomé skreslenie skutočnosti v dôsledku silného zaplavenia kognitívnych procesov, a môže byť významné z kvalitatívneho hľadiska hodnoty jej výpovede. Poškodená môže podávať informácie skreslene a skreslene ich interpretovať. Jej špecifická vierohodnosť je znížená. U poškodenej môže dôjsť ku skresleniu prežitého deja, ako aj interpretácii. Neboli zistené klinicky významné zmeny v psychike poškodenej v dôsledku konania obžalovaného. Dochádza u nej k presadzovaniu vlastných názorov často za búrlivých prejavov, to zaťažuje poškodenú a rieši to pre ňu vlastným riešením - podaním trestného oznámenia v snahe obžalovaného zastrašiť. Sama potom nečakala, že to bude mať taký spád, chcela aby to malo len výchovný význam. MUDr. E. F., MPH v posudku uviedol, že poškodená dňa 02.10.2016 utrpela po fyzickom incidente s bývalým manželom pomliaždenie a podvrtnutie krčnej chrbtice s dobou liečby 20 dní a následnou ambulantnou neurologickou a rehabilitačnou liečbou, ktorá bola ukončená 02.12.2016. Možný mechanizmus vzniku zranení je tlak a následná silnejšia rotácia krčnej chrbtice do nefyziologickej polohy pri držaní inou osobou zozadu za krk, čím došlo k natiahnutiu väzivového aparátu a drobných krčných svalov, vznikom poúrazového vertebrogénneho algického syndrómu krčnej chrbtice prechodného rázu bez poškodenia miechy - poranenie mohlo vzniknúť tak, ako ho opísala poškodená a je v príčinnej súvislosti s poranením z 02.10.2016. Nejedná sa o ťažké poranenie. Po dobu PN nemohla poškodená pracovať, pociťovala bolestivosť stredne silnej intenzity, nemohla šoférovať pre nutnosť nosenia fixačného goliera krčnej chrbtice. Bodovo ohodnotil zranenie poškodenej na 35 bodov.

Z listinných dôkazov súd oboznámil lekárske správy k zraneniam poškodenej ku ktorým vypracoval znalec aj znalecký posudok a sú jeho súčasťou. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava IV 13P 9/2014 zo dňa 13.3.2014 vyplýva, že v tomto konaní bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej rozvedené, ich spoločný syn bol zverený do osobnej starostlivosti matke, obžalovaný bol zaviazaný k plateniu výživného na syna vo výške 150,-Eur mesačne a má právo sa stretávať so synom každý nepárny víkend v mesiaci a to v nepárnu sobotu od 14.00 hod. do 18,00 hod. a v každú nepárnu nedeľu od 14,00 hod. do 18,00 hod. Syna prevezme a odovzdá matke pred jej bytom. Z rozhodnutí o priestupkoch vyplýva, že skutky ktoré sú predmetom obžaloby do novembra 2015 boli odložené. Z podania poškodenej zo dňa 17.1.2017 nič podstatné nevyplýva. Z registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný, päť krát bol postihnutý za spáchanie priestupku, z toho štyri krát na úseku dopravy.

V predmetnej veci bolo vykonané dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi a po ich vykonaní dospel súd k záveru, že vina obžalovaného zo spáchania žalovaných skutkov je preukázaná len čiastočne a to len v bode 12 obžaloby, ktorý súd právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. V ostatných bodoch obžaloby súd po vykonaní dokazovania musí konštatovať, že žalované konanie obžalovaného v bodoch 1 až 11 obžaloby nie je trestným činom a v týchto bodoch súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

K odsudzujúcej časti:

Obžalovaný v bode 12 obžaloby popísal svoje konanie aj konanie poškodenej a nepoprel, že poškodenú pri incidente chytil za krk a potiahol ju, pričom mohlo dôjsť k jej poraneniu. Tento skutkový stav potvrdila aj poškodená, svedkovia a jeho následok je zadokumentovaný lekárskymi správami a znaleckým dokazovaním. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zranenie poškodenej má charakter ujmy na zdraví v zmysle trestného zákona a poškodená bola obmedzovaná v obvyklom spôsobe života viac ako 7 dní. Poškodená ako bývalá manželka obžalovaného je v zmysle zákona považovaná za blízku osobu a preto súd zhodne s obžalobným návrhom uznal obžalovaného vinným zo spáchania toho skutku, ktorý právne kvalifikoval v súlade s obžalobným návrhom ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu obžalovanému mohol ukladať obžalovanému trest odňatia slobody v sadzbe od 1 roka do 3 rokov Pri ukladaní trestu súd zohľadnil to, že obžalovaný sa ku skutku doznal a jeho spáchanie aj následok oľutoval ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a pri absencii priťažujúcich okolností podľa 37 Trestného zákona znížil obžalovanému hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a tak mu mohol ukladať trest v sadzbe od 1 roku do 2 rokov a 4 mesiacov. Súd uložil obžalovanému výchovný podmienečný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 1 rok s primeranou skúšobnou dobou v trvaní 1 rok. Takto uložený trest je plne v súlade s účelom trestu ako to má na mysli .

K oslobodzujúcej časti:

Obžalovaný vo svojej výpovedi nepoprel, že by pri styku s poškodenou pri odovzdávaní ich spoločného syna neprichádzalo ku konfliktom, poprel však, že by sa pri nich poškodenej vyhrážal, alebo že by ju v týchto bodoch 1/ až 11/ obžaloby napadol. Poprel, že by ju sledoval, vyhľadával jej prítomnosť, obťažoval ju a podobne. Obžaloba v týchto bodoch bola postavená na tendenčnej výpovedi poškodenej, ktorej všeobecná vierohodnosť je podľa znalca znížená a ktorá môže podávať informácie skreslene a skreslene ich interpretovať. U poškodenej môže dôjsť ku skresleniu prežitého deja, ako aj k jeho interpretácii. V bode 1/ nie je ničím preukázané, že obžalovaný poškodenú cielene sledoval. Nebolo žiadnym dôkazom vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že bol u lekárky a počul plač svojho syna. Je právom a dokonca povinnosťou každého otca ak počuje plač svojho vlastného dieťaťa presvedčiť sa prečo sa toto deje. Obžalovaný v tomto bode preukázal len otcovskú lásku, cit a záujem o vlastné dieťa tak, ako by to mal urobiť každý rodič a nedopustil sa žiadneho trestného činu. V bode 2/ nebolo ničím preukázané cielené prenasledovanie poškodenej obžalovaným. Poškodená sa v čase skutku nenachádzala vôbec doma. Z výpovede svedkyne V. vyplýva len to, že obžalovaný s autom bez zastavenia, bez toho, že by z auta vystúpil, len prešiel po ulici, kde býva poškodená. Na tej ulici však má známych aj obžalovaný a nie je ničím zakázané aby nemohol tieto osoby navštíviť, alebo že by nemohol so svojim vozidlom prejsť pred domom poškodenej. Jazdenie autom po ulici pri dome poškodenej v čase kedy poškodená ani nie je na Slovensku ju nemôže nijako obmedzovať. Takéto konanie nie je trestným činom. V bode 3/ nebolo preukázané žiadne vyhrážanie, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako trestný čin, styk obžalovaného s poškodenou bol v rámci odovzdávanie dieťaťa. V bode 4/ boli preukázané vzájomné hádky medzi obžalovaným a poškodenou, ktoré nie sú trestným činom. Samotné zahnanie rukou obžalovaným na poškodenú nebolo jednoznačne preukázané. Ak by bola poškodená v dôsledku konania obžalovaného skutočne ohrozená, mohla volať by linku 158, čo neurobila. V bode 5/ styk obžalovaného s poškodenou bol v rámci odovzdávania syna určeného súdom, vzájomná hádka a vzájomné nadávky medzi obžalovaným a poškodenou nie sú trestným činom. V bode 6/ tvrdenie poškodenej o vyhrážkach nebolo potvrdené iným dôkazom, intenzita vyhrážok, nenaplňuje znaky trestného činu, poškodená z nich nemohla mať reálne obavy, inak by volala políciu. V bode 7/ to, že obžalovaný poškodenej telefonicky vynadá nie je trestným činom. Vyhrážky uvedené v obžalobe neboli reálne preukázané a ich intenzita neohla v poškodenej vzbudiť dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. Nijako na ne nereagovala. V bode 8/ Obžalovaný poprel, že by dával bejzbalku do rúk malého. Svedok U. povedal, že bejzbalku si vzal do rúk v aute maloletý sám. Poškodená zase uviedla, že ju dal do rúk synovi obžalovaný. V ich tvrdeniach je teda rozpor. Slová, ktoré mal údajne hovoriť obžalovaný tento adresoval synovi ktorý mal tri roky a nemohol chápať ich význam. V bode 9/, nebolo preukázané, že by obžalovaný naplnil nejaké znaky trestného činu v zmysle Trestného zákona. Poškodená tvrdila, že obžalovaný kopol do dverí, svedkyňa V. však toto nepotvrdila, uviedla, že rukou buchol do schránok. Bolo to v čase, kedy poškodená bola za zatvorenými dverami a nič jej nemohlo hroziť. V bode 10/ sa jedná o vzájomné prieky medzi obžalovaným a poškodenou, ktoré si robili a to, že len chytil poškodenú pod krk nie je trestným činom. V bode 11/ nadávky nie sú trestným činom a to, že sa obžalovaný ako otec skloní k synovi ktorý plače a utešuje ho, nemožno kvalifikovať ako protiprávne konanie.

Pri trestnom čine nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona musí ísť o dlhodobé prenasledovanie, ktoré vzbudzuje obavu o život a zdravie, ktoré je podmienené vyhrážkami ublížením na zdraví, alebo inou ujmou a ktoré tým podstatne zhoršuje kvalitu života poškodeného a musia byť jednoznačne preukázané dlhodobé vyhrážky ujmou na zdraví, alebo vyhľadávanie blízkosti a sledovanie poškodenej, kontaktovanie poškodenej prostredníctvom tretej osoby, elektronickej komunikácie, písomne alebo inak proti jej vôli, alebo musí ísť o zneužívanie osobných údajov poškodenej na účel získania osobného, alebo iného kontaktu, alebo musí ísť o iné obmedzovanie v obvyklom spôsobe života poškodenej. Objektívna stránka spočíva v dlhodobom prenasledovaní obete, ktoré je spôsobilé vzbudiť o nej dôvodnú obavu o jej život alebo zdravie a podstatným spôsobom obmedzovať jej život. V tomto prípade sa nič z tohto nepreukázalo. Obžalovaný sa stýkal s poškodenou len v čase súdom nariadeného styku so svojim synom. V inom čase poškodenú nevyhľadával, nevyhrážal sa jej, ani

iným spôsobom ju neobmedzoval v jej obvyklom spôsobe života. Výkon rodičovských práv otca dieťaťa nemôže byť trestným činom. Pri trestnom čine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona sa vyžaduje, aby sa páchateľ inému vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Táto dôvodná obava musí plynúť zo spôsobu vyhrážok, osoby páchateľa, použitých predmetov pri vyhrážkach páchateľom a pod. V tomto prípade nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by obžalovaný použil voči poškodenej také vyhrážky, ktoré by boli spôsobilé u nej vzbudiť dôvodnú obavu. Medzi obžalovaným a poškodenou dochádzalo k vzájomným hádkam, osočovaniu sa a vzájomným nadávkam. Obaja participovali na tomto stave svojou mierou a z konania poškodenej v žiadnom prípade nevyplýva, že by mala z obžalovaného obavu. Nebolo teda preukázané, že by konanie obžalovaného bolo trestným činom. Obžaloba bola v týchto bodoch postavená na tendenčnej výpovedi poškodenej, ktorá svojim správaním pri odovzdávaní syna obžalovanému cielene konala tak, aby vyvolávala spory a hádky, provokovala ho svojim konaním a za rukojemníka vzájomných sporov s obžalovaným si brala svojho maloletého syna. Súdy v trestnom konaní nemôžu riešiť vzájomné spory rodičov, ktoré nie sú trestným činom. V týchto bodoch obžaloby sa konanie obžalovaného nedá posúdiť ani ako priestupok a nedá sa vec postúpiť na prejednanie priestupku, nakoľko o týchto bodoch už bolo v priestupkovom konaní rozhodnuté. Preto súd vo vyššie uvedených bodoch obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko toto konanie nie je trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.