Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-102-2012.pdf
PDF · 98.48 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/102/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v sporovej veci žalobcu: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, zastúpený advokátom Mgr. Marekom Turočekom, so sídlom Trnavská cesta 50, Bratislava, proti žalovanému: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, za účasti intervenienta: Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava o náhradu škody, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
II. Štátu súd priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 16.5.2012 domáhal náhrady škody na zdraví, ktorá mu vznikla z dôvodu nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovaným. V žalobe uviedol, že dňa 28.04.2010 pocítil náhle silné bolesti na hrudníku s dusením. Lekársku pomoc vyhľadal ihneď na Centrálnom prijímacom oddelení Nemocnice adak. L. Dérera, Limbová 5, Bratislava. Po vykonaní EKG vyšetrenia mu službukonajúci lekár oznámil, že srdce má v poriadku, prikázal mu zhlboka dýchať a zdravotná sestra mu podala pohár vody. Rozhovor s pacientom bol náhle prerušený príchodom ďalšej pacientky. Po jej doriešení bol žalobca odoslaný domov, bez vyšetrenia a bez lekárskeho záznamu. Jeho zdravotné ťažkosti sa však stupňovali, preto vyhľadal lekársku pomoc v Malackách. Lekár Lekárskej služby prvej pomoci Nemocničnej a.s., Duklianskych hrdinov 34, Malacky, Z.. 2 17C/102/2012
V. odporučil využitie práceneschopnosti, laboratórne odbery krvi a RTG vyšetrenie hrudníka, všetko prostredníctvom zmluvného všeobecného lekára žalobcu. Nasledujúci deň, t.j. 29.04.2010, bol žalobca u svojej všeobecnej lekárky Z.. K., ktorá ho odoslala na RTG vyšetrenie hrudníka, ktoré potvrdilo podozrenie na Pneumotorax. Žalovaný bol urgentne transportovaný na Kliniku hrudnej chirurgie Univerzitnej nemocnice Bratislava, kde bol konštatovaný spontánny pneumotorax. Práve z dôvodu oneskoreného poskytnutia zdravotnej starostlivosti bol liečený s bolestivým a závažným priebehom. Dňa 04.06.2010 dospel žalobca k názoru, že keby mu bola na Centrálnom prijímacom oddelení žalovaného v nemocnici akad. L. Dérera, správne poskytnutá zdravotná starostlivosť, nebolo by došlo k tak rozsiahlemu poškodeniu zdravia, bolestiam i následkom. Z uvedeného dôvodu sa preto obrátil na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad vykonal vo veci šetrenie a konštatoval, že žalobcovi nebola na Centrálnom príjme žalovaného poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť v súlade s platnými právnymi predpismi. Žalobca nebol dňa 28.04.2010 napriek akútnemu zhoršeniu zdravotného stavu - silnej bolesti hrudníka s dušnosťou - riadne diferenciálne diagnosticky vyšetrený a nebola mu zabezpečená včasná a účinná liečby. Žalobca písomne vyzval žalovaného na uzavretie mimosúdnej dohody listom zo dňa 31.01.2012, 09.03.2012 ako aj prostredníctvom mailovej komunikácie avšak bezvýsledne, z ktorého dôvodu podal následne žalobu na súd. Svoj nárok zdôvodnil ustanovením §§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka ako i § 4 zák.č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplní niektorých zákonov, majúc za to, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady vzniku škody, preto vzniká potreba vyvodenia zodpovednosti voči žalovanému a priznania odškodnenia žalobcovi. Na strane žalobcu došlo k vzniku majetkovej aj nemajetkovej ujmy. V prípade, ak by došlo k riadnemu a včasnému poskytnutiu zdravotnej starostlivosti žalovaným, priebeh choroby, jej následky a aj spôsob liečby by boli miernejšie, menej závažné a menej bolestivé. Na určenie výšky jednorazového vyrovnania v zmysle § 447b Občianskeho zákonníka a účelne vynaložené náklady spojené s liečením navrhoval, aby súd ustanovil znalca, predbežne však žiadal žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 2 941,30 euro a trovy konania. V priebehu konania súd pripustil zmenu žaloby jej rozšírením na sumu 7 742,80 €.
2/ Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom písomnom podaní doručenom súdu dňa 10.08.2012 vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku. Poukázal na ustanovenie § 106 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Žalovaný mal za to, že žalobca vedel o vzniku škody už dňa 28.04.2010 a keďže žalobu na súd podal až dňa 16.05.2012 podal ju po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Okrem uvedeného žalovaný nepovažoval za preukázané naplnenie všetkých zodpovednostných predpokladov práva na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, predovšetkým príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaným a škodou, ktorá mala vzniknúť žalobcovi. Na posúdenie tejto otázky vytvoril žalovaný ad hoc Odbornú komisiu Univerzitnej nemocnice Bratislave, ktorá z dostupných materiálov dospela k záveru že liečebný postup by bol rovnaký, aj v prípade, ak by sa započalo s liečbou u pacienta už dňa 28.04.2010.
3/ S vyjadrením žalovaného žalobca nesúhlasil, poukázal na to, že vo veci si dal vypracovať súkromný znalecký posudok znalcom Z.. K. E., zapísaným 3 17C/102/2012
v zozname znalcov MS SR pre odbor úrazová chirurgia. Znalec vo svojom posudku č. 59/2012 konštatoval, že oddialenie diagnostiky síce neovplyvnilo optimálny medicínsky postup ale na druhej strane nepochybne pri oddialení diagnostiky pacient utrpel fyzickú ujmu - prolongovaná bolesť, sťažené dýchanie a psychickú - úzkosť, stres, strach z nepoznanej príčiny ochorenia pri pretrvávaní symptomatológie (str. 10 znaleckého posudku č. 59/2012). Podľa žalobcu boli splnené všetky predpoklady nároku na náhradu škody: · k protiprávnemu konaniu zo strany žalovaného jednoznačne došlo. Uvádza to napokon aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, · škodlivý následok presne a jednoznačne stanovil znalecký posudok Z.. K. E., ktorý spočíval vo fyzickej a psychickej ujme pre oddialenie diagnostiky, · príčinná súvislosť je daná, pretože keby bola poskytnutá zdravotná starostlivosť okamžite a adekvátne, žalobca by mal podstatne menšiu fyzickú aj psychickú ujmu · zavinenie je dané, pretože škoda bola spôsobná právnickou osobu. Znalec Z.. E. bodovo ohodnotil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia vo finančnom vyčíslení sumou 7 742,80 €.
4/ Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca podal dňa 07.06.2010 na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť podnet na prešetrenie postupu Nemocnice akad. L. Dérera dňa 28.04.2010. Úrad vo svojom stanovisku zo dňa 28.09.2010 konštatoval, že na Centrálnom prijímacom oddelení Univerzitnej nemocnici Bratislava, Nemocnica akad. L. Dérera nebola žalobcovi poskytnutá adekvátna zdravotná starostlivosť v súlade s platnými právnymi predpismi - ustanovením § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z.,- pacient nebol riadne diferenciálne diagnosticky vyšetrený so zabezpečením účinnej a včasnej liečby. Zdravotná starostlivosť poskytnutá Z.. V. v ambulancii lekárskej služby prvej pomoci Nemocničná a. s. Malacky bola poskytnutá adekvátne, v súlade s platnými právnymi predpismi, zdravotná dokumentácia však nespĺňala zákonom predpísané požiadavky.
5/ Na pojednávaní súdu právny zástupca žalobcu špecifikoval, že podanou žalobou sa domáha náhrady škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Bolestného - pretože pri dodržaní všetkých zákonných postupov zo strany žalovaného by liečba žalobcu prebiehala miernejšie a sťaženia spoločenského uplatnenia - v podobe psychického a fyzického strádania, keď žalobca v nevedomosti musel čakať na ďalšie vyšetrenia.
6/ Žalobca vo výpovedi pred súdom popísal priebeh udalosti dňa 28.04.2010 zhodne ako v žalobe podanej na súd. Dodal, že je vrcholový atlét, v čase pred zdravotnou komplikáciou sa pripravoval na majstrovstvá SR v atletike. Po etape tréningoch, mal práve dva dni voľno, prechádzal sa v parku , keď z ničoho nič, pocítil ostrú bolesť v hrudníku. Sám sa MHD dopravil do nemocnice na Kramároch, kde mu bolo urobené EKG a podaný pohár vody a bol odoslaný domov. Išiel preto na internát a zavolal mame aby prišla pre neho pretože ťažkosti neutíchali. Mama ho doviezla hneď do nemocnice v Malackách, kde mu bolo odporučené aby na druhý deň išiel k obvodnej lekárke a absolvoval krvné testy a RTG. Celú noc prečkal v skrčenej polohe na posteli, mal veľké bolesti, nemohol spať, ťažko sa mu dýchalo. Hneď ráno o 06.00 hodine išiel k svojej všeobecnej lekárke, ktorá ho poslala na RTG. Po zistení výsledkov bola privolaná rýchla zdravotná pomoc a bol prevezený do nemocnice v Ružinove na hrudnú chirurgiu pre spontánny pneumotorax. Bola mu zavedená drenáž pľúc. Keďže stav sa nelepšil, nasledovala operácia, pri ktorej mu odstránili 77 % pľúc. Následne po prepustení z nemocnice sa začal zamýšľať nad postojom lekárov, stará matka ho upozornila na to, že v prípade ak by lekári nepochybili mohlo mať jeho ochorenie 4 17C/102/2012
úplne iný priebeh, nemuseli by mu odobrať takú veľkú časť pľúc. Vtedy sa rozhodol napísať na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
7/ Žalovaný pred súdom zotrval na vznesenej námietke premlčania, v tejto súvislosti poukázal na platnú judikatúru, podľa ktorej premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď je ukončené liečenie, v danom prípade bol žalobca prepustený z nemocnice dňa 08.05.2010, teda najneskôr od tohto dátumu, začala plynúť dvojročná premlčacia doba. Ak bol návrh na súd podaný dňa 16.05.2012 bol podaný po uplynutí premlčacej doby. Okrem uvedeného bol toho názoru, že nebolo preukázané, že neposkytnutím adekvátnej zdravotnej starostlivosti došlo k poškodeniu zdravia žalobcu, teda, že by vývoj jeho zdravotného stavu bol v prípade včasného liečenia iný, že by nebola by nutná operácia. Poukázal aj na znalecký posudok Z.. E., ktorý na strane 9 znaleckého posudku konštatuje: „Všeobecne pri poskytnutí okamžitej liečby je štatistická pravdepodobnosť uzdravenia rovnaká ako u oddialenej diagnostike. Princíp liečby je obdobný, pokiaľ je vyriešený problém je uzdravenie zrejmé“.
8/ Vzhľadom na to, že na posúdenie včasnosti podania žaloby na súd sa vyžadovalo odborné posúdenie, súd uznesením zo dňa 13.06.2013 č.k. 17C/102/2012-132 ustanovil v konaní znalca Z.. T. K., zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pre odbor zdravotníctvo, farmácia, odvetvie interná medicína, ktorého úlohou bolo určiť dátum kedy bolo možné považovať zdravotný stav žalobcu za ustálený.
V znaleckom posudku č. 3/2013 (str. 19) znalec konštatoval, že zdravotný stav žalobcu bolo možné považovať za ustálený dňom 17.05.2010, kedy bola vydaná lekárska správa Z.. G. Z. v nasledovnom znení: “ Subj: bez bolesti, dobre sa mu dýcha, vitálne funkcie v norme, ruka so zlepšenou hybnosťou, abdukcia a ventrálna flexia možná do 90st. Obj: dýchanie vesikulárne, čisté, rany kľudné RTG hrudníka: parenchým rozvinutý Th: toilette, stehy ex Dop: kontrola o 14 dní PN ešte 14 dní“.
9/ Následne do konania vstúpila ako vedľajší účastník/intervenient Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z dôvodu, že so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu: Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s poisťovaním zdravotnej starostlivosti č. 511013 300. Vo svojom písomnom vyjadrení vedľajší účastník/intervenient namietal znalecký posudok č. 2/2015 Z.. K., v ktorom ako deň, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu uviedol deň 17.05.2010, kedy bol vyšetrený MUDr. G.
Z., konštatoval: „parenchým je rozvinutý“ (t.z. pľúcne tkanivo vyplnilo celú hrudnú dutinu), pretože už v lekárskej správe Z.. Z. F. zo dňa 8.5.2010 (č.l. 330 spisu) sa konštatuje rovnaký lekársky záver. Z dôvodu rovnakých záverov lekárskych správ nebolo možné zistiť, z akého dôvodu sa Z.. K. priklonil k lekárskej správe zo dňa 17.05.2010 vystavenej Z.. Z. a nevychádzal z lekárskej správy Z.. F. zo dňa 08.05.2010. Na odstránenie týchto rozporov súd uložil znalcovi Z.. T. K. vypracovať doplnok k znaleckému posudku, v ktorom sa jednoznačne vyjadrí k ustáleniu zdravotného stavu pacienta i vzhľadom na lekársku správu MUDr. F.. Znalec v doplnku k znaleckému posudku konštatoval, že k ustáleniu zdravotného stavu pacienta došlo dňa 8.5.2010. Na pojednávaní súdu konanom dňa 11.2.2016, súd vypočul znalca Z.. K.Á., ktorý bol konfrontovaný s lekárskou správou vystavenou dňa 5
17C/102/2012
8.5.2010 Z.. Z. F. a uviedol, že podľa všetkého si uvedenú lekársku správu pri vypracovaní znaleckého posudku nevšimol.
10/ V prejednávanej veci bolo v prvom rade potrebné vyriešiť spornú otázku, či nárok uplatnený žalobcom na náhradu škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je alebo nie je premlčaný.
Podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla, to neplatí ak ide o škodu na zdraví. Podľa § 100 ods. 1 ,2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Inštitút premlčania má pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje právo v lehotách na príslušných orgánoch a aby tak donekonečna neodďaľoval požiadavku splnenia od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch v súdnom konaní, má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému súdne priznať. Premlčateľnosť majetkových práv je zásadne pravidlom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka), z ktorého sú stanovené v § 100 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka výnimky v prospech niektorých výslovne menovaných majetkových práv. Nárok žalobcu na odškodné za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia je právo majetkovej povahy, náhradou takzvanej nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitého utrpenia, strasti, obmedzenia v živote, bolesti ktorú si vytrpel podľa bodového hodnotenia.
Pokiaľ ide o posúdenie začiatku behu premlčacej doby pri nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia je rozhodujúcim okamžikom ten okamih, kedy sa po liečení choroby ustáli zdravotný stav poškodeného natoľko, že mu bolo známe, či a v akom rozsahu došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia a k bolestnému. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, keď je možné vykonať jeho posúdenie. Slovné spojenie „ Dozvie sa o škode „ obsiahnuté v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyjadriť (vyčísliť ) v peniazoch do takej miery, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť na súde. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.06.2001 sp. zn. MCdo/37/2000 „ za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného , ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, 6 17C/102/2012
ale okamih (deň ) ustálenia zdravotného stavu poškodeného“ . K obdobnému záveru dospel aj Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 25Cdo/1256/2006, keď uzavrel, že o škode spočívajúci v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď možno objektívne urobiť bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy má k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých možno škodu, resp. jej rozsah zistiť. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, závisí od vyjadrenia lekára.
11/ Poukazujúc na závery znalca Z.. T. K., ktorý vo svojom doplnku č. 1 k znaleckému posudku č. 3/2013 konštatoval, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo dňa 08.05.2010, musí súd konštatovať, že ak bola žaloba na súd podaná dňa 16.05.2012 bola podaná po uplynutí zákonnej dvojročnej premlčacej doby, preto premlčané právo nemohlo byť žalobcovi priznané. Keďže v prejedávanej veci dospel súd k záveru, že žaloba bola podaná oneskorene, nezaoberal sa v rozsudku ďalšími hmotnoprávnymi predpokladmi úspešnosti nároku žalobcu.
12/ O trovách konania súd rozhodol podľa § 251 Civilného sporového poriadku a priznal žalovanému ako aj štátu nárok na 100 %-nú náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
7
17C/102/2012
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).